Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211801
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: E. O.C.Š., XXXXX M. XXX,
A.S.: XXXXXXXX, právne zastúpenému spoločnosťou KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01
Košice, IČO: 47 244 143, konajúcou JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom a konateľom spoločnosti,
proti žalovanému: UTELS, s.r.o., Košická 2504/10, 066 01 Humenné, IČO: 44 116 462, zast. JUDr.
Miroslavom Korchom, advokátom, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, IČO: 42033063, o zaplatenie
sumy 1.100,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 7Cb/189/2016-66 zo dňa 14.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,05 % ročne zo sumy 1 100,- eur od 07.07.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že :

2.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia ceny plnenia realizovaného pre žalovaného na
základe jeho objednávky zo dňa 22.5.2016. Poukázal na to, že spolu s ďalšími živnostníkmi, a to E.

L., C. G.Á. C. Y. G. vykonal pre žalovaného ako objednávateľa v subdodávke elektroinštalačné práce
na stavbe v Nemecku - Am Kai 7, 44263 Dortmund, s dohodnutou hodinovou odmenou 11,- eur a so
splatnosťou faktúry 28 dní od jej prijatia žalovaným. Vykonané práce žalovanému na základe nemeckým
investorom (zmluvným partnerom žalovaného) potvrdeného súpisu prác zo dňa 8.6.2015 vyfakturoval
faktúrou č. 5, vo výške 1.100,- eur, so splatnosťou 6.7.2015. Faktúra nebola zo strany žalovaného
zaplatená. Keďže žalovaný je ako dlžník v omeškaní so zaplatením časti peňažného záväzku, je mu
podľa § 369 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť úroky z omeškania.

2.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Najskôr podal proti súdom vydanému platobnému rozkazu odpor
a potom i v ďalších jeho prostriedkoch procesnej obrany proti žalobe namietal, že so žalobcom a
jeho spolupracovníkmi E. L., Y. G., C. G., G. L., E. F., H. G.K. C. H. A. spolupracoval od 17.10.2014.Od tejto doby až po vzniknutú situáciu 8.6.2015 spomínaní živnostníci vykonali nespočetné množstvo
práce v spolupráci s jeho firmou a vystavili mnoho faktúr. Všetky tieto faktúry boli riadne zaplatené v
dobe splatností, alebo iba s krátkym omeškaním. Po ukončení predchádzajúcej stavby, uzavrel dňa

23.5.2015 so žalobcom ako subdodávateľom zmluvu o výkone prác č. 7/2015 pre plnenie pre nového
nemeckého zadávateľa zákazky s nástupom od 26.5.2015 v Dortmunde. Žalobca porušil túto zmluvu
svojvoľným opustením pracoviska a nepokračovaním vo výkone prác, čo bolo spojené s oprávnením
žalovaného účtovať zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur. Dňa 4.6.2015 vo večerných hodinách mu
žalobca a jeho spolupracovníci C. G., E. L. C. Y. G. oznámili, že dostali lepšiu ponuku v Rakúsku, tak

sa balia a odchádzajú preč. Keďže spoločnosť UTELS, s.r.o., nebola schopná dodať ôsmich ľudí od
8.6.2015 na stavbu v Dortmunde, bola úhrada faktúry pozastavená a vykonané práce žalobcu a jeho
spolupracovníkov za obdobie od 26.5.2015 do 6.6.2015 neboli vyplatené. Dňa 20.7.2015 spoločnosť
odoslala žalobcovi listinu - dohodu o ukončení zmluvy o výkone prác so sankciou za nedodržanie
výpovednej lehoty vo výške 2.000,- eur.

2.3. Po popise obsahu listinných dôkazov, obsahu podaní sporových strán, ich prednesov na
pojednávaní, obsahu svedeckých výpovedí C. G., E. L., Y. G., G. L., J. B., súd prvej inštancie
konštatoval, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 22.5.2015 bol založený medzi sporovými
stranami záväzkový vzťah, v ktorom sa žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného zaviazal realizovať
elektroinštalačné práce v Nemecku, na stavbe na adrese Am Kai 7, 44 263 Dortmund s dohodnutou

hodinovou odmenou vo výške 11,- eur a s dohodnutým termínom nástupu na výkon plnenia dňa
26.5.2015. Zo súpisu vykonaných prác v nemeckom jazyku vyplynulo, že žalobca vykonával práce v
období od 26.5.2015 do 6.6.2015 a faktúrou č. 5 zo dňa 8.6.2015 žalobca žalovanému vyúčtoval cenu
vykonaných prác vo výške 1.100,- eur. Zmluvný vzťah právne posúdil súd prvej inštancie ako vzťah
vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. Počet odpracovaných hodín

žalobcom bol odsúhlasený a potvrdený priamo zástupcom nemeckého investora na stavbe v Nemecku.
Cenu vykonaných prác žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou, ktorej prevzatie žalovaný potvrdil svojím
podpisom priamo na faktúre. Faktúra zo strany žalovaného nebola uhradená. Tieto skutočnosti neboli
medzi stranami sporu rozporované a namietané, preto ich súd považoval za preukázané a v tomto smere
vo veci nevykonával dokazovanie.

2.4. Žalovaný však vzniesol voči uplatnenej pohľadávke kompenzačnú námietku, t.j. oproti nároku na
zaplatenie ceny diela uplatnil proti žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur
s odkazom na čl. VIII. Zmluvy o výkone prác, ktorá mala byť uzatvorená dňa 23.5.2015, a to z dôvodu,
že žalovaný svojvoľne opustil pracovisko v zahraničí.

2.5. Započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán
urobí voči druhej prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie. Obchodný zákonník v ustanoveniach § 358 až 364 upravuje len niektoré

ustanovenia o započítaní pohľadávok, preto aj pre obchodné záväzkové vzťahy sa použije úprava
započítania v Občianskom zákonníku a zároveň odchylná úprava uvedená v Obchodnom zákonníku.
Posúdenie kompenzačnej námietky, ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši
ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku. Keďže započítanie pohľadávky
je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd

prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby. Ak je žalobcom uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí
súd započítací nárok žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti a právnych účinkov
na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Kompenzačný úkon a jeho právne
účinky posúdi ako predbežnú otázku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobcu na
zaplatenie sumy 1.100,- eur s prísl. nepoprel, žalobu súd považoval za dôvodnú. V ďalšom sa preto

zaoberal iba kompenzačnou námietkou žalovaného vo výške 1.100,- eur, a teda tým, či na strane
žalovanéhoexistovalapohľadávkavtejtovýškevočižalobcoviačitátopohľadávkamôžebyťpredmetom
započítacieho úkonu medzi stranami sporu.

2.6. Žalovaný si uplatnil nárok na započítanie sumy 1.100,- eur z jeho strany vyúčtovanej zmluvnej

pokuty s odkazom na čl. VIII. Zmluvy o výkone prác a túto si uplatnil u žalobcu písomne dňa 8.7.2015
prípisom označeným ako ,,Dohoda o ukončení zmluvy o výkone prác č. 7/2015“. Žalobca poprel nárok
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty a to z dôvodu, že zmluva o výkone prác nebola medzi
nimi platne uzatvorená, zmluva mu nebola zo strany žalovaného predložená, nebol oboznámený s jejobsahom, podpísal iba jej poslednú stranu a samotná zmluva mu bola doručená až potom, ako sa vrátil
z Nemecka na územie Slovenskej republiky.

2.7. Po poukaze na ust. § 34, § 35, § 37, § 40 Obč. zák., na závery uznesenia NS SR 7MCdo/12/2011
súd prvej inštancie s poukazom na výsledky dokazovania konštatoval, že na strane žalobcu nebola daná
vôľauzatvoriťsožalovanýmzmluvuovýkoneprácvznenítak,akobolazostranyžalovanéhopredložená
v tomto konaní. Samotný čas a spôsob akým mala byť uzatvorená (v neskorých večerných hodinách,
pred pohostinstvom) vzbudzujú dôvodné pochybnosti o konaní žalovaného ako podnikateľského

subjektu v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Súd poukázal na obchodnú prax, ktorá
bola až do dňa podpísania zmluvy o výkone prác zaužívaná medzi stranami sporu a to hlavne na
skutočnosť, že žalobca pre žalovaného v minulosti vykonal viacero zákaziek, predmetom ktorých
bol výkon elektroinštalačných prác a to iba na základe písomnej objednávky (pričom aj v danej veci
žalovaný žalobcovi takúto objednávku zaslal) a na základe následnej fakturácie zo strany žalobcu
cena vykonaných prác bola zo strany žalovaného aj uhradená. Za obdobných podmienok a rovnakým

spôsobom bol žalobca oslovený zo strany žalovaného aj v tomto prípade. Žalovaný bol s výkonom prác
žalobcu v minulosti spokojný, nevznikli medzi nimi žiadne rozpory a súd nezistil žiaden dôvod preto,
aby medzi stranami sporu osobitnou zmluvou museli byť upravené ich vzájomné práva a povinnosti pri
výkone elektroinštalačných prác žalobcom na pracovisku v Dortmunde.

2.8. Súd tiež poukázal na rozpory v konaní samotného žalovaného, ktorý v priebehu súdneho konania
sa odvolával v prvom rade na skutočnosť, že zo strany žalobcu mu neboli predložené doklady v zmysle
jeho písomnej objednávky za účelom úhrady vyfakturovanej ceny prác a to A1 potvrdenie zo Sociálnej
poisťovne, formulár freistellungsbescheinigung, a podpísaný súpis prác, pričom v zmysle zmluvy o
výkone prác, a to Článku VI. bod 1., predložením takýchto dokladov nebola podmienená úhrada ceny

skutočne vykonaných prác zo strany žalovaného. Ďalší rozpor súd vzhliadol aj v lehote splatnosti faktúr,
ktoré mal žalovaný uhradiť. V zmysle Článku VI., bod 2. objednávateľ - teda žalovaný mal faktúry uhradiť
do 21 dní od vystavenia faktúry. V zmysle objednávky lehota na úhradu faktúry bola 28 dní po prijatí
faktúry žalovaným, pričom uvedenú lehotu žalovaný uvádza aj vo svojom potvrdení zo dňa 4.6.2015,
ktoré doručil žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalovaný vo vzťahu k žalobcovi sa pri ich

vzájomnej komunikáciu odvolával na podmienky ním stanovené v objednávke zo dňa 22.5.2015 a nie
na podmienky, ktoré podľa neho boli dojednané so žalobcom v zmluve o výkone prác datovanej dňom
23.5.2015.

2.9. Za rozporný vyhodnotil súd prvej inštancie aj samotný deň, kedy mala byť zmluva o výkone prác

podpísaná. Je nesporné, že žalovaný si objednávkou zo dňa 22.5.2015 u žalobcu objednal výkon
elektroinštalačných prác. V uvedený deň aj žalobca vybavil v Sociálnej poisťovni formulár A1 potrebný
pre výkon prác v zahraničí. Zmluva je dátumovaná dňom 23.5.2015 (t.j. zo soboty), pričom žalobca
a štyria ďalší svedkovia uviedli, že doklady pre žalovaného podpisovali večer pred ich odchodom do
zahraničia, kedy sa so žalovaným stretli v dedine M. a danú skutočnosť ani sám žalovaný nepoprel

a nerozporoval. Žalobca za výkonom prác do zahraničia vycestoval dňa 25.5.2015 a práce začal
vykonávať dňa 26.5.2015. Teda dohoda o vykonaní práce mohla byť objektívne podpísaná až dňa
24.5.2015, t.j. v nedeľu, teda v deň, ktorý predchádzal dňu, kedy žalobca vycestoval za prácou do
zahraničia. Dňom podpísania dohody o vykonaní práce teda nemohol byť deň 23.5.2015.

2.10. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti opakovane udáva, dospel k záveru, že na strane žalobcu
nebola daná vôľa uzatvoriť zmluvu o výkone prác so žalovaným v predloženom znení, žalobca nebol
uzrozumený o podmienkach uvedených v zmluve, zmluva mu nebola predložená v celosti, nemal ani
možnosť sa oboznámiť s podmienkami v nej uvedenými, podmienky uvedené v zmluve boli koncipované
v rozpore s podmienkami uvedenými v objednávke zo dňa 22.5.2015 (podklady potrebné pre úhradu

vykonaných prác pre žalovaného, lehota splatnosti ceny vykonaných prác), t.j. ním prejavená vôľa
podpísaním dokumentu predloženého zo strany žalovaného smerovala k tomu, aby mohol vykonávať
práce v Nemecku pre žalovaného, ale nebola prejavom vôle uzatvoriť so žalovaným zmluvu o výkone
prác, takúto zmluvu uzatvoriť nechcel. Na strane žalobcu absentuje vážnosť a určitosť ním prejavenej
vôle a samotná zmluva o vykonaní práce nie je ani určitým právnym úkonom a to vzhľadom na spôsob,

čas jej uzatvorenia, okolnosti za ktorých bola uzatvorená, zamýšľaný následok na strane žalobcu a na
strane žalovaného. Súd preto vyhodnotil Zmluvu o výkone prác č. 7/2015 datovanú zo dňa 23.5.2015 za
neplatný právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s § 34 Občianskeho zákonníkaa preto nie je platným ani dojednanie o povinnosti žalobcu v prípade porušenia povinnosti uvedených v
zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur.

2.11. Kompenzačná námietka zo strany žalovaného uplatnená v tomto konaní nie je preto dôvodná. Na
strane žalovaného neexistuje pohľadávka voči žalobcovi ktorá je spôsobilá na započítanie v intenciách
jeho návrhu. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
1.100,- eur. Nesplnením svojho peňažného záväzku včas, t.j. v lehote splatnosti faktúry vystavenej
žalobcom, sa žalovaný dostal do omeškania, a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku

z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaného preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej
sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a
nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a na zaplatenie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

2.12. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust § 255 ods.1, § 262 ods.

1 CSP a úspechom žalobcu v spore.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

4. Žalovaný odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takto
uplatnené odvolacie dôvody konkretizoval tým, že :

4.1. Poukázal na to, že žalovaný ako druhá strana zmluvného vzťahu nemohol predpokladať nedostatok
vážnej vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy. Žalovaný považoval uzatvorenie predmetnej zmluvy ako
zmluvy rámcovej, za konkretizáciu práv a povinností zmluvných strán pri realizácii dielčej zmluvy,
vzniknutej prijatím jeho objednávky a pred jej podpisom umožnil žalobcovi oboznámiť sa s jej obsahom,
prípadne takýto návrh zmluvy neprijať, alebo prijať s výhradou. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o

nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno
sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť
(aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. Poukázal na zásadu, ktorá platila
už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv

a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou

4.2. Žalobca a ním navrhnutí svedkovia (G., G., O.) sú niekoľkoročnými podnikateľmi. Každý podnikateľ
musí postupovať v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti k vlastným právnym úkonom a pri
hodnotení právnych úkonov svojich obchodných parterov s potrebnou obozretnosťou a s odbornou

starostlivosťou. Odborná starostlivosť predpokladá minimálne obozretnosť pri preverení si spoľahlivosti
obchodných partnerov, ako aj uzatvárania konkrétnych dohôd.

4.3. Súd mal z predloženého súpisu prác, potvrdeného zodpovedným pracovníkom nemeckého
objednávateľa, za preukázané, že žalobca vykonal objednané dielo v období od 26.5.2015 do 6.6.2015

v rozsahu 100 hodín. Súd sa však nevyporiadal s námietkou žalovaného, že vykonanie dôkazu listinou v
inom než slovenskom alebo českom jazyku je neprípustné, a také listiny musia byť preložené do jazyka
slovenského.

4.4. Zdôraznil i to, že žalobca ku dnešnému dňu nepredložil žalovanému: a) osvedčenie o odbornej

spôsobilosti v elektrotechnike, b) freistellungsbescheinigung, c) súpis vykonaných (resp. odvedených
prác) Je notorietou právnej teórie a praxe, že preukázať doručenie písomnosti, musí ten účastník
konania, ktorý z doručenia písomnosti pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V danom prípade
preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe
nároku na zaplatenie faktúry je práve na žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takéto listiny do

dispozičnej sféry žalovaného dostali, a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka
nevyhnutná pre riadny výkon prác a dôvodnosť a splatnosť faktúry.4.5. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k dohode o ukončení prác, čo vyplynulo aj z odovzdania náradia ďalším pracovníkom žalovaného.
Súd sa však žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, že zo strany žalovaného nemohlo ísť o

slobodný právny úkon, keďže žalobca chcel ukončiť výkon prác pre žalovaného okamžite a bol ochotný
nechať hodnotné veci žalovaného na mieste výkonu prác, čím by mohlo dôjsť k vysokým finančným
stratám pre žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemal so žalobcom žiadny
záujem ukončiť plnenie zo zmluvy, avšak nemal možnosť úmyslu žalobcu odísť z miesta výkonu práce
žiadnym spôsobom zabrániť. Preto si žalovaný uplatnil kompenzáciu, ktorá je namieste po vyčerpaní

všetkých ostatných námietok žalovanej strany. Považuje zabezpečenie povinnosti žalobcu vykonávať
dohodnuté práce v období dlhšom ako tri mesiac (od 26.5.2015 do 31.8.2015) zmluvnou pokutou
za štandardný prostriedok obchodného práva. Zhoršenie zdravotného stavu iného podnikateľského
subjektu nemožno považovať za dôvod, ktorý by žalobcu zbavoval povinnosti splniť si svoj záväzok
vyplývajúci zo záväzkového vzťahu so žalovaným a svojvoľne bez následkov z takéhoto zmluvného
vzťahu bez následkov odísť.

4.6. Pokiaľ ide o vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), poukázal žalovaný na to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je náležite odôvodnené, čo je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Súd prvej inštancie totiž sa dostatočne nevyporiadal s obranou žalovaného a nezodpovedal na všetky
zásadné argumenty produkované v konaní žalovaným.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zaujal
stanovisko, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie i jeho právne posúdenie prejednávanej veci je
správne, pričom argumentácia žalovaného spočíva v opakovaní argumentácie, ktorú použil pred súdom
prvej inštancie. Zdôraznil, že:

5.1. Žalovaný vo svojom „slohovitom“ odvolaní, v skutočnosti „mieša“ všetky odvolacie dôvody uvedené
v§365CSP.Vdôvodochrozsudkusúdprvejinštanciesprávnevyhodnotilskutkovétvrdeniastrántak,že
medzi stranami nepochybne vznikol obchodno-právny vzťah a že konkrétne bola uzatvorená zmluva o
dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, a to na základe písomnej objednávky žalovaného.

Natomtoskutkovomzákladejesprávneajprávneposúdenieavýrok1rozsudkuopovinnostižalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.100,- eur s prísl., pretože žalobca dielo riadne zhotovil a žalovaný cenu diela
nezaplatil.

5.2.Súdsprávneposúdil,ženeobstojíobrananastranežalovanéhozapočítanímpohľadávkynazáklade

zmluvnej pokuty, nakoľko medzi stranami nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo a preto nemohla
byť platne uzatvorená ani dohoda o zmluvnej pokute.

5.3. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca svojvoľne opustil pracovisko, nenastúpil do práce
a nepokračoval vo výkone prác, ale práve naopak, v konaní výpoveďou žalobcu, svedkov E. L., C. G.

C. Y. G. i listinnými dôkazmi preukázal, že práce na stavbe v Nemecku ukončil po dohode a súhlase
žalovaného, ako objednávateľa diela. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz e-mailovú komunikáciu
so žalovaným zo dňa 5.6.2015 čas 21.33 hod., z ktorej vyplýva, že žalovaný v prílohe zasiela potvrdenie
ohľadom vyplácania faktúr z terajšej stavby v Dortmunde a že je potrebné zaslať podpísané hodiny
a súpisy prác (nachádza sa v spise). Aj z ďalšieho listinného dôkazu vykonaného v konaní a to

potvrdenia žalovaného zo dňa 4.6.2015, adresovaného žalobcovi a ďalším živnostníkom, ktorí spolu s
ním vykonávali práce na stavbe v Dortmunde (SRN), C. G., E. L. a Y. G. vyplýva, že týmto dokladom
žalovaný UTELS s.r.o. potvrdzuje, že úhrada faktúr zo stavby v Dortmunde prebehne podľa splatnosti
v objednávke, t.j. do 28 dní po doručení faktúry, podpísaných hodín stavbyvedúcim a súpisom prác. Z
týchto listinných dôkazov jednoznačne vyplýva a žalobca nimi preukazuje, že dielo bolo vykonané na

základe objednávky, nie písomnej zmluvy, že žalovaný súhlasí s tým, že dielo bolo vykonané riadne a
včas a že za jeho vykonanie riadne zaplatí.

5.4. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mu nepredložil osvedčenia o odbornej spôsobilosti
v elektrotechnike a súpis prác považuje žalobca za nepravdivé a nepreukázané, čo vyplýva z

rozporov výpovede samotného žalovaného, ktorý sa v priebehu konania odvolával na skutočnosť,
že zo strany žalobcu mu neboli predložené doklady v zmysle jeho písomnej objednávky za
účelom úhrady vyfakturovanej ceny prác, a to A1 potvrdenie zo sociálnej poisťovne, formulár
Freistellungsbescheinigung, a podpísaný súpis prác, pričom v zmysle zmluvy o výkone prác, a to ČlánkuVI. bod 1., predložením takýchto dokladov nebola podmienená úhrada ceny skutočne vykonaných prác
zo strany žalovaného

5.5. Nebola daná vôľa žalobcu uzatvoriť zmluvu o výkone prác v predloženom znení, žalobca nebol
uzrozumený o podmienkach uvedených v zmluve, zmluva mu nebola predložená v celosti, nemal ani
možnosť sa oboznámiť s podmienkami v nej uvedenými, podmienky uvedené v zmluve boli koncipované
v rozpore s podmienkami uvedenými v objednávke zo dňa 22.5.2015 (predpoklady potrebné pre
úhradu vykonaných prác pre žalovaného, lehota splatnosti ceny vykonaných prác). Žalobca a žalovaný

boli dohodnutí na výkone prác podľa písomnej objednávky a nie podľa rámcovej zmluvy, ktorú ani
nikdy neuzavrel. Žalovaný pohľadávku žalobcu na zaplatenie sumy 1.100,- eur s prísl. nepoprel.
Podľa výpovede žalobcu, žalovaného i svedkov mali žalobca i žalovaný obchodno-právny vzťah na
vykonávanie elektroinštalačných prác viackrát, poznali sa a preto aj z tohto je nedôvodné tvrdenie
žalobcuonepredloženížalobcomosvedčeniaojehospôsobilostivelektrotechnike,pričomtakžalobcaaj
žalovaný potvrdili, že vždy boli práce vykonávané na základe písomných objednávok žalovaného nikdy

nemali uzavretú písomnú zmluvu a úhrada faktúr prebiehala vždy po predložení rovnakých dokladov,
ako boli žalobcom predložené v prejednávanej veci.

5.6. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dostatočne, až podrobne odôvodnil rozhodnutie a
dal odpoveď nielen na základné a zásadné otázky sporu. V konaní pred súdom prvej inštancie ako aj

v odvolaní, sa odvolateľ (žalovaný) bráni kompenzačnou námietkou - započítaním pohľadávok. Podľa
žalobcutátoneobstojízdôvodu,akotorozhodolsúdprvejinštancie,tedažepísomnázmluvapredložená
v konaní je neplatná a tým je neplatná aj zmluvná pokuta. Podľa žalobcu aj keby písomná zmluva
bola platná, kompenzačná námietka - započítanie by bolo nedôvodné aj z dôvodu, že neboli splnené
podmienky pre naplnenie zmluvnej pokuty, t.j. že žalobca neodišiel z pracoviska svojvoľne, neopustil

pracovisko svojvoľne a neprestal prácu vykonávať svojvoľne, ale zhotovenie diela skončil po dohode
so žalovaným a jeho súhlase.

6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval podaním, ktoré doručil odvolaciemu súdu dňa 2.8.2018 a
v ktorom poukázal iba na závery uznesenia odvolacieho súdu v skutkovo a právne podobnej veci č.k.

7Cob/39/2018- 95 z 3.7.2018.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po predložení veci súdom prvej inštancie,
po posúdení jeho možnosti prieskumu napadnutého rozsudku podľa ďalej uvedených zásad, dospel
k záveru, že pre meritórne rozhodnutie je žiadúce v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP realizovať

pojednávanie. Predtým však poskytol stranám možnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu
veci odvolacím súdom i k jeho úvahám, aké z obsahu úkonov pred súdom prvej inštancie (z obsahu
vyjadrení strán i z obsahu listinných dôkazov) vyplynuli. Preto vo výzve zo 16.9.2018 adresovanej
sporovým stranám uviedol, že:

7.1. Z obsahu dokazovania realizovaného podľa procesnej iniciatívy sporových strán pred súdom prvej
inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav zodpovedajúco ust. § 215 ods. 1, 2 CSP,
ktorý je konštatovaný v dôvodoch prvoinštančného rozhodnutia. Tie obsahujú aj skutočnosti, ktoré boli
v konaní medzi sporovými stranami nesporné.

7.2. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia v zmysle zásad daných aplikáciou ust. §
380 ods. 1, 2 CSP o viazanosti dôvodmi podaného odvolania, po oboznámení sa s obsahom spisu,
vychádzajúc z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent
princípov právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty, považuje za potrebné pred vydaním svojho
rozhodnutia oboznámiť strany so svojím právnym názorom a dať im príležitosť v zmysle ust. § 382 CSP

k tomuto názoru sa aj vyjadriť. Princíp právnej istoty znamená totiž aj predvídateľnosť postupu súdu, t.j.
že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, resp. že je nutné sprístupniť
odlišný právny názor stranám v konaní tak, aby tieto strany boli informované, že odvolací súd bude na
vec nazerať inak, ako to bolo urobené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a tak strany môžu prispôsobiť
svoje právne aj skutkové námietky.

7.3. Preto v odvolací súd do pozornosti sporových strán dal aj to, že :7.3.1 Obrana žalovaného v konaní v zásade bola založená na uplatnenej kompenzačnej námietke
odvádzanej ním od nároku na tvrdenú zmluvnú pokutu, ktorý žalobcovi mal vzniknúť pri aplikácii
článku VIII Zmluvy o výkone práce č. 7/2015 z 23.5.2015. Pri postupe podľa uvedeného článku okrem

iného „zhotoviteľ, alebo pracovník (zamestnanec zhotoviteľa) pri svojvoľnom opustení pracoviska a
nenastúpení do práce a nepokračovaní vo výkone prác, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo
výške 2.000,- eur (dvetisíc eur).“

7.3.2 Pre vec sa javí byť preto relevantným, či zo strany žalobcu došlo k svojvoľnému opusteniu

pracoviska, či v nepokračovaní vo výkone prác.

7.3.3. Článok IX žalovaným predloženej Zmluvy o výkone práce z 23.5.2015 upravuje spôsoby zániku a
ukončenia zmluvy. Podľa žalovaného k ukončeniu tejto zmluvy malo dôjsť s odkazom práve na článok
IX zmluvy do konania predloženým listom zo dňa 8.7.2015, označeným „Dohoda o ukončení zmluvy o
vykonanie prác č. 7/2015“. Obsah tohto listu nie je dvojstranným právnym úkonom v písomnej forme. Nie

je podpísaný žalobcom, teda nie je súdu predložený dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu dvojstranným
právnym úkonom (v písomnej forme). Terminológia, akú žalovaný v tomto liste používa („okamžite
ukončuje pracovný pomer“) svedčí, resp. pripomína aplikáciu pracovnoprávnych noriem o okamžitom
skončení pracovného pomeru. To, čo list obsahuje, nesvedčí ani obsahu výpovede zo zmluvného
vzťahu s jednomesačnou výpovednou lehotou. Tento list preto, podľa názoru odvolacieho súdu, nespĺňa

účastníkmi dohodnuté a zákonom predpokladané náležitosti úkonu o skončení obchodnoprávneho
záväzkového vzťahu, založeného žalovaným predloženou zmluvou z 23.5.2015.

7.3.4. Obsah objednávky z 22.5.2015 má aj údaj o ukončení zákazky dňom 31.8.2015. Zmluva z
23.5.2015 v článku III uvádza údaj o trvaní zmluvy na dobu neurčitú.

7.3.5.Zdása,ževkonanínebolomedzistranamisporným,žeposlednýdeň,vktorýžalobcažalovanému
poskytol plnenie podľa objednávky, či podľa zmluvy, bol deň 6.6.2015 (tak, ako je uvedené v potvrdení
z 8.6.2015 o časovom súpise úkonov realizovaných žalobcom). Žiadna zo sporových strán v konaní
netvrdila, že by po 8.6.2015 mala niektorá z nich záujem na trvaní tohto záväzkového vzťahu. Obsah

listu žalovaného z 8.7.2015, aj keď nemá náležitosti dvojstranného právneho úkonu, či výpovede zmluvy,
by mohol tiež svedčiť o tom, že žalovaný tiež nemal záujem na tom, aby mu žalobca ako zhotoviteľ
poskytoval ním objednané plnenie. Žalobca z miesta výkonu žalovaným objednaného plnenia odchádzal
po tom, čo bol nahradený iným zhotoviteľom objednaného plnenia, ktorému sa aj písomne odovzdávalo
náradie poskytnuté žalobcovi žalovaným.

7.3.6. Prichádza preto do úvahy alternatíva o ústnej, či konkludentnej dohode o ukončení zmluvného
vzťahu žalobcu so žalovaným a aj keď zmluva zo dňa 23.5.2015 v článku IX ods. 1 upravuje, že
dohoda o skončení zmluvného vzťahu musí mať písomnú formu, pri aplikácii ust. § 40a Občianskeho
zákonníka, nedodržanie dohodnutej formy má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu a pre

obchodnoprávnezáväzkovévzťahyjerelevantnouajaplikáciaust.§267Obchodnéhozákonníka.Úkony
realizované stranami pred súdom prvej inštancie nesvedčia o uplatnení námietky relatívnej neplatnosti
dohody o skončení zmluvného vzťahu, ktorá sa dôvodne z vyššie uvedených skutočností predpokladá aj
pri aplikácii výkladových pravidiel právnych úkonoch v obchodnoprávnych vzťahoch tak, ako vyplývajú
z ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka.

7.3.7 Aj pre realizáciu jednostranného právneho úkonu o započítaní pohľadávok sú relevantné
ustanovenia vyplývajúce z tých právnych noriem, ktoré upravujú náležitosť určitosti právneho úkonu
(najmä § 37 Občianskeho zákonníka), z ktorých je zrejmé, kedy a akým spôsobom pohľadávka, ktorá
sa započítala proti pohľadávke žalobcom uplatnenej v tomto konaní, bola označená riadne a presne

identifikovaná, a v akom rozsahu sa tento započítací prejav vôle realizoval. Podľa názoru odvolacieho
súdu list žalovaného z 8.7.2015 svojím textom (udeľujem Vám zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur)
nie je určitým prejavom vôle o započítaní tejto pohľadávky proti pohľadávke vyúčtovanej žalobcom v
tomto konaní faktúrou z 8.6.2015.

7.4. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto poskytol sporovým stranám priestor na vyjadrenie
saktýmtopredbežnýmnázoromodvolaciehosúdunaposúdenieveciazatýmúčelomimposkytollehotu
10 dní na to, aby na tieto stanoviská odvolacieho súdu uplatnili prípadné svoje vyjadrenia. Upozornil
sporové strany aj na to, že na neskôr predložené vyjadrenia sa prihliadať nebude.8. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že je toho názoru, že medzi stranami
došlo ku skončeniu zmluvného vzťahu ústne dohodou zo dňa 5.6.2015 tak, že zmluvný vzťah skončí

dňa 6.6.2015 a žalobca spolu s ďalšími zhotoviteľmi odovzdá náradie novým zhotoviteľom. Žalobca
v konaní predložil listinný dôkaz - e-mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 5.6.2015, čas 21:33
hod., z ktorej vyplýva, že žalovaný v prílohe zasiela potvrdenie ohľadom vyplácania faktúr z terajšej
stavby v Dortmunde a že je potrebné zaslať podpísané hodiny a súpisy prác (nachádza sa v spise).
Aj z potvrdenia žalovaného zo dňa 4.6.2015, adresovaného žalobcovi a ďalším živnostníkom, ktorí

spolu s ním vykonávali práce na stavbe v Dortmunde (SRN), C. G., E. L. a Y. G. vyplýva, že týmto
dokladom žalovaný UTELS, s.r.o. potvrdzuje, že úhrada faktúr zo stavby v Dortmunde prebehne
podľa splatnosti v objednávke, t.j. do 28 dní po doručení faktúry, podpísaných hodín stavbyvedúcim
a súpisom prác (nachádza sa v spise). Dôkazom dohody o skončení zmluvného vzťahu dohodou je
aj písomné odovzdanie náradia novému zhotoviteľovi, ktorému bolo náradie odovzdané na základe
pokynu žalovaného (objednávateľa). Aj z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný mal vôľu

skončiť zmluvný vzťah so žalobcom, zaplatiť za vykonané práce a žiadnu zmluvnú pokutu neuplatňoval.
Žalovaný v spore nepreukázal, že trval na ďalšom vykonávaní prác žalobcom (zhotoviteľom), alebo že
prejavil akýmkoľvek spôsobom vôľu, aby žalobca (zhotoviteľ) pokračoval v zhotovovaní diela. Žalovaný
nijako nepreukázal, že mu na stavbe v Nemecku vznikla škoda. Opakuje ďalej skutočnosti, ktoré uviedol
už vo vyjadrení ku odvolaniu a stotožňuje sa s predbežným názorom odvolacieho súdu ohľadom

jednostranného započítania pohľadávok žalovaným a jeho listu zo dňa 8.7.2015, že tento nie je určitým
prejavom vôle o započítaní pohľadávky žalovaného (zmluvná pokuta vo výške 2.000,- eur), proti
pohľadávke žalobcu vyúčtovanej faktúrou zo dňa 8.6.2015. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
7Cob/39/2018 zo dňa 3.7.2018 žalobca považuje za nesprávne.

9. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu písomným podaním nereagoval.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) následne prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle
zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie s

nariadením pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal
za to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si vyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia
dokazovania.

11. Na nariadenom pojednávaní zopakoval odvolací súd dokazovanie postupom podľa § 378 ods.1, §

204 CSP oznámením:

- obsahu objednávky elektroinštalačných prác z 22.5.2015 (v spise na č.l. 4 aj na č.l. 28 predloženej do
konania oboma sporovými stranami),
- obsahu časového súpisu žalobcom realizovaných úkonov v období od 26.5.2015 do 6.6.2015

potvrdeného partnerom žalovaného v SRN,
- obsahu faktúry z 8.6.2018 s údajom o jej doručení žalovanému,
- obsahu zmluvy o výkone práce č. 7/2015, najmä jej čl. III, IV, VIII, IX,
- obsahu listu žalovaného z 8.7.2015, označeného ako „dohoda o ukončení zmluvy“ s podacím lístkom
o doručovaní tohto listu poštou žalobcovi,

- obsahu e-mailovej komunikácie z 5.6.2015 (č.l. 38 spisu) s potvrdením zo 4.6.2015 (č.l. 39 spisu),
- obsahu listiny s údajom o vystavení PD A1 (č.l. 48 spisu)
- obsahu listiny so súpisom náradia (v spise na č.l. 49).

12. Na odvolacom pojednávaní žalovaný predložil ako nový dôkaz list žalovaného, adresovaný

žalobcovi, zo dňa 5.12.2018, ktorým žalovaný oznamuje žalobcovi jednostranné započítanie jeho
pohľadávky titulom zmluvnej pokuty proti pohľadávke uplatňovanej žalobcom v tomto konaní podľa
faktúry č. 5 z 8.6.2015. Zároveň predložil i fotokópiu podacieho lístka o doručovaní tohto oznámenia
žalobcovi poštovou zásielkou podanou na pošte Humenné dňa 10.12.2018.

13. Na otázku súdu žalovaný uviedol, že po ním realizovanom zápočte, zostatok zmluvnej pokuty si
voči žalobcovi neuplatňuje. Žalovaný zotrval skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Podľa
jeho názoru zmluva o výkone práce, ktorú súdu predložil je rámcovou zmluvou a konkretizáciu práv
a povinností zmluvných strán z tejto rámcovej zmluvy upravuje vystavená objednávka. Zo zmluvy ovýkone práce vyplýva aj úprava možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty. Pretože žalobca z pracoviska
svojvoľne odišiel, vznikol nárok žalobcovi na uplatnenie zmluvnej pokuty. Žalobca prerušil výkon práce
bez relevantného dôvodu. Žalovaný nemal inú možnosť len akceptovať opustenie pracoviska žalobcom.

Musel toto akceptovať s jednodňovým odsunom tohto opustenia pracoviska v rámci ochrany svojho
majetku.Potrebovalzabezpečiťosoby,ktoréprevezmúzodpovednosťzanáradie,ktoréžalobcavyužíval
na výkon práce v Nemecku.

14. Žalovaný v reakcii na vyššie uvedenú výzvu odvolacieho súdu na pojednávaní potvrdil, že aj podľa

neho listina označená ako „dohoda o ukončení zmluvy“ nie je dohodou, teda dvojstranným právnym
aktom, ale jednostranným právnym aktom. Z tohto jednostranného právneho aktu však vyplýva záver o
tom, že žalobca opustil bezdôvodne pracovisko, a preto žalovanému proti žalobcovi vznikol aj nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Aj keď listina obsahuje terminológiu, ktorá sa používa v pracovnoprávnych
vzťahoch, podľa neho bolo obom stranám zrejme, čo sa ňou má dosiahnuť.

15. Žalobca na odvolacom pojednávaní zotrval tiež na svojich stanoviskách oznámených odvolaciemu
súdu vo vyššie uvedených jeho písomných podaniach. Na otázku odvolacieho súdu, týkajúcu sa jeho
vyjadrení pred súdom prvej inštancie o žiadosti na moderáciu žalovaným uplatňovanej zmluvnej pokuty
uviedol, že namietali nedôvodnosť zmluvnej pokuty a pre alternatívu, že by súd dospel k záveru o jej
dôvodnosti v rámci reakcie na prostriedky procesnej obrany použili aj túto požiadavku.

16. Žiadna zo sporových strán na odvolacom pojednávaní neuplatnila námietky či pripomienky ku
obsahu oznámených listinných dôkazov, ktoré odvolací súd v rámci dokazovania realizoval.

17.Vzáverečnýchvyjadreniachvovzťahukurozhodovacejčinnosti odvolaciehosúduzotrvalinasvojich

návrhoch uvedených v odvolaní, resp. vo vyjadrení ku odvolaniu.

18. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i
uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP). Na základe takéhoto prieskumu

uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, aj na základe výsledkov
zopakovanéhoadoplnenéhodokazovania dospelodvolacísúdkzáveru,žeuplatnenéodvolaciedôvody
neodôvodňujú zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe i vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne.

19. V konaní nebolo sporným, to že na oboch stranám vystupujú podnikateľské subjekty a predmetný
vzťah, na základe ktorého žalobca pre žalovaného poskytol plnenie, nebol ich prvým záväzkovým
vzťahom pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Opakovane to v konaní potvrdil vo svojich vyjadreniach
i žalovaný. Pre účely realizácie predmetného diela žalobcom ako subdodávateľom pre žalovaného,
ktorý mal obchodnoprávny vzťah dohodnutý na výkon elektroinštalačných výkonov s jeho partnerom v

SRN, boli do konania sporovými stranami predložené 2 listinné dôkazy a to vyššie uvedená objednávka
žalovaného a tiež zmluva s dátumom jej vyhotovenia či podpísania dňa 23.5.2015. Možno súhlasiť s
tým, že obsah týchto listín je v časti týkajúcej sa času trvania vzťahu, či v časti týkajúcej sa podmienok
pre fakturáciu rôznym. Toto samo osebe však nemôže byť dôvodom pre záver o neplatnosti niektorého z
uvedených dvoch právnych úkonov. Je vecou výkladu právnych úkonov podľa interpretačných pravidiel

pre obchodnoprávne vzťahy dané aplikáciou ust. § 266 ods.1, 2, 3, 4 Obch. zák. aj so subsidiárnym
použitím ust. § 34 a nasl. Obč. zák. Použitie týchto pravidiel má prednosť pred striktným záverom o
neplatnosti právneho úkonu.

20. Súdna prax už neraz zaujala názor i k platnosti (či neplatnosti) právneho úkonu z dôvodu, že úkon

nebol urobený vážne (§ 37 Obč. zák.). Podľa nej právny úkon nebol urobený vážne (skutočne) vtedy,
ak je podľa objektívnych okolnosti konkrétneho prípadu zrejme, že konajúci nechcel svojim prejavom
vôle spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré s takýmto prejavom normy súkromného práva spájajú. Sú
situácie, keď nevážnosť prejavu vôle konajúceho vzhľadom ku objektívnym okolnostiam, za ktorých k
prejavu vôle došlo, je všobecne známou (napr. prejav vôle pri hre, v divadle, na vyučovacie účely, zo

žartu a pod.). Takto urobený prejav vôle je neplatný. Ak však nevážnosť prejavu vôle nebola druhej
strane známa s prihliadnutím na okolnosti prípadu , je potrebné v záujme ochrany právnej istoty v
súkromnoprávnych vzťahoch, a najmä dobrej viery druhej osoby, považovať právny úkon za platný.
Možno preto uzavrieť, že ak by na druhej strane so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, t.j.objektívne posudzované, nebolo a nemohlo byť zrejme, že prejav vôle nie je vážny, je potrebné v
záujme dobrej viery tejto druhej strany považovať urobený prejav vôle za právny úkon s príslušnými
právnymi následkami, hoci k vôli ako základu právneho úkonu nedošlo. Toto je dôležitým a relevantným

pre posudzovanie úkonov v súkromnoprávnom trhovom styku. Odvolací sa preto nemôže stotožniť so
záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy z dôvodov jej údajnej nevážnosti. Dôvodne namieta
odvolateľ ak poukazuje na zásadu bdelým patrí právo. Tak ako bude uvedené ďalej ani on nebol
pri dodržaní tejto zásady dôsledný, keď realizoval úkon „dohoda“, ktorý mal smerovať ku ukončeniu
záväzkového vzťahu do žalobcom.

21. Záväzkový vzťah bol založený, na základe neho bolo plnené a žalobca vyúčtoval žalovanému
ako objednávateľovi diela cenu plnenia. Úplný obsah záväzkového vzťahu ako vyplynul z objednávky,
z písomnej zmluvy či z ďalších úkonov strán je vecou aj vyššie uvedeného výkladu prejavov vôle
pri použití zákonných interpretačných pravidiel. Pre rozhodnutie v predmetnej veci nebolo určujúcim

vyriešenie úplného obsahu záväzkového vzťahu, ale tak ako bude uvedené ďalej zodpovedať otázku,
či aj v odvolacom konaní uplatnený započítací prejav vôle privodil zánik záväzku žalovaného zaplatiť
cenu diela.

22. Spornou medzi účastníkmi konania nebola skutočnosť o predmete diela a ani skutočnosť o cene

diela, ktorá žalobcovi vznikla realizáciou diela. Aj keď žalovaný aj v odvolaní uviedol námietky o
nepredložení potvrdenia od poisťovne či ďalších listín, zjavne je táto obrana nedôvodnou. Žalovaný
preukázateľne plnil v rozsahu ako je uvedený v súpise potvrdenom partnerom žalovaného v SRN.
Odplata bola účtovaná v cene dohodnutej v závislosti na počte odpracovaných hodín a s dohodnutou
hodinovou odmenou. Je nad rámec potrieb tohto konania, aby listina, z ktorej tieto pre strany nesporné

údaje vyplývajú, bola pre účely tohto konania prekladaná do úradného jazyka. Úspech obrany
žalovaného v tomto konaní závisel od toho, či v konaní budú preukázané skutočností, ktoré odôvodňujú
jeho nárok na zmluvnú pokutu a v nadväznosti na to aj na oprávnenie jednostranným právnym úkonom
započítať nárok na zmluvnú pokutu proti cene diela.

23. Medzi zabezpečovacími inštitútmi obchodného záväzkového práva zastáva významné miesto práve
zmluvná pokuta, ktorej všeobecná základná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ust. § 544
a nasl. a Obchodný zákonník ju doplnkovo upravuje v ust. § 300 - § 302. Zmluvná pokuta je dohodnutá
peňažnáčiastka,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovivprípade,ženesplnísvojuzmluvnúpovinnosť,
ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou

pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak
pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej
povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo
termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť
splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej,

pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá
na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. ( Najvyšší súd SR 2MObdo
3/2009).

24. Účelom zmluvnej pokuty teda, ako vyplýva z § 544 a nasl. Obč. zák. a § 300 a nasl. Obch. zák.,

je jednak prevencia porušovania zmluvných vzťahov, jednak slúži ako paušalizovaná náhrada škody
a je i jedným z nástrojov slúžiacich na zabezpečenie záväzkov (funkcia sankčná, kompenzačná a
zabezpečovacia.Požiadavke,ktorábyopomínalauvedenéfunkciezmluvnej pokutyalebo dokoncabola
zneužívaná na poškodenie dlžníka, je nutné odoprieť ochranu (viď aj Najvyšší súd ČR 23Cdo 87/2009).
Platí to aj v takých výnimočných situáciách, keď k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je

dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojeniu iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne
keď je zrejmé, že výkon práva vede k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak v postavení niektorého z nich navonok.

25. Pre posúdenie, či žalovanému vzniklo právo na zmluvnú pokutu bolo rozhodujúce to, či sa žalobca
porušil svoje povinností, a teda či svojvoľne opustil miesto plnenia diela. Tu je zrejme, že ukončenie
predmetného záväzkového vzťahu neprivodil list žalovaného označený ako „dohoda o ukončení zmluvy
o výkone práce č. 7/2005“. Žalovaný, tak ako to uviedol odvolací súd vo výzve sporovým stranám,poukázal na terminológiu zo Zákonníka prace, ktorá je pre predmetný vzťah nepoužiteľná. Žalovaný
tento úkon dal žalobcovi zásielkou, ktorú podal na pošte 20.7.2015, hoci už od ukončenia výkonov
na diele dňom 6.6.2015 uplynula doba viac ako 1 mesiaca. Žalovaný v konaní ani len netvrdil aby po

tomto dátumu bol žalobcovi oznámil, že trvá na pokračovaní v realizácii ním objednaných výkonov.
Žalobca spolu s ním spolupracujúcimi podnikateľmi po nespornej telefonickej komunikácii so žalovaným
odovzdal používané náradie žalovaného ďalšej skupine ním označenej, ktorá na zákazke pokračovala.
Žalovaný pritom v odvolacom konaní na výslovnú otázku odvolacieho súdu potvrdil, že ním bola
zákazka pre jeho partnera v SRN dokončená, neoznačil (nekonkretizoval) prípadné sankcie za prípadné

omeškanie s realizáciou diela, ktoré by voči nemu jeho partner uplatnil. Je preto dôvodným záver,
že z miesta plnenia diela odišiel žalobca po zhodných prejavoch vôle o ukončení plnenia žalobcu pre
žalovaného ako objednávateľa diela. Nemohlo preto ísť o svojvoľné opustenie miesta plnenia diela,
ktoré by zakladalo nárok na zmluvnú pokutu. Ak sa strany dohodli na ukončení hlavného záväzku,
nemôže toto viesť ku uplatňovaniu zmluvnej pokuty. K jej uplatňovaniu podľa názoru odvolacieho súdu
dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojeniu iných potrieb.

Prevažujúcou motiváciou je skôr znevýhodniť žalobcu, ktorý nemal záujem pokračovať v zmluvnom
vzťahusožalovanýmsktorýmsapodľavyššieuvedenéhonaskončeníplneniadohodolústne.Žiadnazo
strán relatívnu neplatnosť dohody pre nedodržanie dohodnutej písomnej formy nenamietala (viď výzva
odvolacieho súdu).

26. Ak žalovaný nepreukázal nárok na zmluvnú pokutu i oprávnenie na zápočet zmluvnej pokuty oproti
cene diela žalobcu, správne preto bolo vyhovené žalobnému návrhu na priznanie tejto časti ceny
diela. Odvolacie dôvody neobsahujú ani len zmienku o výhradách proti priznaným úrokom z omeškania
či nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením nároku. Pri viazanosti dôvodmi podaného
odvolania preto odvolací súd ani nemal dôvod sa touto časťou rozhodnutia vo veci samej zaoberať.

Ak sa teda odvolacia námietka týka prisúdenia istiny 1.100,- eur, pri závere o opodstatnenosti nároku
žalobcu na túto istinu, a pri absencii výhrad (dôvodov) proti tomuto príslušenstvo, odvolací súd nemal
dôvod ani tieto závery prvostupňového súdu preskúmavať.

27. Odvolací súd mal možnosť odchýliť sa od záveru prijatého odvolacím súdom vo veci 7Cob/39/2018,

pretože realizoval zopakovanie dokazovanie, ktoré mu umožnilo ustáliť skutkový stav potrebný pre
rozhodnutie veci a umožnil i sporovým stranám vyjadriť sa ku predbežnému právnemu posúdeniu,
ktorého dôvodnosť založili i výsledky dokazovania na odvolacom pojednávaní.

28. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, potvrdil v celom rozsahu ako vecne

správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSPp. v spojení s §
255 ods. 1 s prihliadnutím na úspech žalobcu v odvolacom konaní, pričom o výške uplatnenej náhrady
trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).