Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/486/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111204733
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111204733.8

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ JUDr. Q. I., bytom I. C.
XXXX/XX, I., 2/ maloletý G. I., nar. XX.X.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo, proti odporcovi: Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, F.,
právne zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom X. XX/X, K., o určenie otcovstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu navrhovateľky 1/ na

nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky 1/ proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina, č.k.17C/40/2011-646, zo dňa 02. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že n a r i a ď u j e odporcovi, aby platil výživné na maloletého
G. I. v sume 55,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky v rade 1/,
počnúc právoplatnosťou uznesenia, až do právoplatného skončenia konania o určenie výživného.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky 1/ zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľky 1/ na nariadenie predbežného opatrenia
zo dňa 19.6.2014 v spojení s jeho doplnením zo dňa 22.6.2014, zamietol. Oboznámil sa s návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia a jeho doplnením, ako i s obsahom spisového materiálu, z
ktorého vyplýva, že o návrhu navrhovateľky v 1 rade na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa

4.9.2011 bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 17C/40/2011-95 zo dňa 7.9.2011, ktorým
nariadil odporcovi, aby platil výživné na mal. G. I. vo výške 26,- eur mesačne. Krajský súd v Žiline
ako súd odvolací uznesením č.k. 6Co/316/2011-104 zo dňa 29.9.2011 uznesenie okresného súdu
potvrdil. V čase rozhodovania o prvom predbežnom opatrení navrhovateľka 1/ bola na materskej
dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 256,- eur, pričom odporca bol zamestnaný. Pri
posudzovaní návrhu navrhovateľky v rade 1/ na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 19.6.2014

nemal preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľky 1/, nakoľko táto je stále poberateľkou
rodičovského príspevku, avšak vo výške 204,20 eur. Odporca je naďalej zamestnaný, pričom podľa
potvrdeniajehozamestnávateľa,jeod4.11.2013práceneschopnýak23.6.2014jehopráceneschopnosť
trvala. I keď v čase rozhodovania nemal v spise doklad o výške dávok nemocenského poistenia odporcu,
jezrejmé,žekzmenepomerovnastraneodporcuspočívajúcejvozvýšeníjehopríjmovnedošlo.Nakoľko
súd nemal osvedčené, že by došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť rozhodnutie o

výške výživného na výživu navrhovateľa 2/, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O
trovách konania nerozhodol, nakoľko o týchto bude v zmysle ustanovenia § 145 O.s.p. rozhodnuté pri
rozhodovaní vo veci samej.

Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka 1/. Žiadala
napadnuté uznesenie zmeniť a odporcu zaviazať k povinnosti prispievať na výživu maloletého mesačne

sumu 500,- eur splatnou do 25. dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa výživné platí
do rúk navrhovateľky, a to až do nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresnéhosúdu Žilina sp.zn. 17C 40/2011 v časti o určení výšky bežného výživného. V prípade omeškania
odporcu s plnením výživného žiadala odporcu zaviazať zaplatiť k jej rukám úrok z omeškania vo
výške 5 % + základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením vyživovacej

povinnosti, a to odo dňa omeškania so zaplatením až do zaplatenia. Zároveň žiadala, aby bol odporca
zaviazaný nahradiť trovy konania pozostávajúce z poštovného a administratívnych nákladov v sume 5,-
eur. Uviedla, že súd nemôže porovnávať situáciu z čias vydania prvého predbežného opatrenia, keď
nemal zistený odporcov príjem ani jeho majetkovú situáciu a súčasne hovoriť, že k zmene pomerov
v porovnaní s pomermi zo septembra 2011 na strane odporcu nedošlo. Jej rodičovský príspevok je

o 54 eur nižší ako v čase vydania prvého predbežného opatrenia. Súd nemôže hodnotiť či došlo k
zmene pomerov len posudzovaním príjmovej situácie, keďže tá nie je jediná, ktorú zákon ukladá súdu na
posúdenie. Maloletý bude navštevovať súkromné predškolské zariadenie, na ktoré náklady predstavujú
mesačne cca 270 eur. Došlo k zmene pomerov od čias vydania prvého predbežného opatrenia. Súd
po jeho vydaní zistil príjem odporcu, ktorý len za obdobie od 01.07.2010 až 31.12.2012 predstavoval
cca 3300 eur. Na základe zisteného príjmu odporcu a skutočnosti, že bola na rodičovskej dovolenke,

stanovil odporcovi vyživovaciu povinnosť 230 eur mesačne; uvedené rozhodnutie však krajský súd
zrušil. Samotné predbežné opatrenie zo dňa 07. 09.2011 stratilo svoju účinnosť. Predložila lekársky
posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletého. V dôsledku dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu maloletého je na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom 204,20 eur.
Aj keď súd majetok odporcu nezistil, predložila dôkaz o kúpe nehnuteľnosti odporcom v k.ú. J. a

dôkaz o peňažných prostriedkoch odporcu na účte. Poukázala na články 3, 5, 6 ods. 2, 18, 26, 29
Dohovoru o právach dieťaťa. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, trpí vadou nedostatočného odôvodnenia, v dôsledku čoho je arbitrárne, nepodložené
príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi. Okresný súd zároveň vedome pokračuje
v nezisťovaní skutkového stavu veci, keďže nevykonáva navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie na základe

podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a napadnuté uznesenie
okresného súdu v súlade s osobitným procesným režimom uplatňovaným pre predbežné opatrenia (§
221 ods. 3 O.s.p.), podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. zmenil.

V predmetnom konaní o určenie otcovstva okresný súd predbežným opatrením č. k. 17C/40/2011-95

zo dňa 07. 09. 2011 nariadil odporcovi, aby platil výživné na navrhovateľa 2/ vo výške 26 eur
mesačne s účinnosťou od 07. 09. 2011 do rozhodnutia vo veci samej. Toto predbežné opatrenie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 6Co/316/2011-104 zo dňa 29. 09. 2011 a nadobudlo
právoplatnosť dňa 26. 10. 2011. Rozsudkom vo veci samej č.k. 17C/40/2011-450 zo dňa 29. 05. 2013
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17C/40/2011-5110 zo dňa 02. 12. 2013 rozhodol okresný súd

tak, že odporca bol určený za biologického otca mal. G. I., t. j. navrhovateľa 2/, ktorý bol zároveň
zverený do osobnej starostlivosti matky, t. j. navrhovateľky 1/, ktorá ho naďalej bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Bol zamietnutý návrh navrhovateľky 1/ na obmedzenie výkonu rodičovských
práv odporcu k maloletému. Uvedeným rozsudkom bola odporcovi tiež uložená povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľa 2/ za obdobie od 14. 07. 2010 do 01. 10. 2011 sumou 200 eur mesačne,

za obdobie od 02. 10. 2011 do 31. 12. 2012 sumou 170 eur mesačne a s účinnosťou od 01. 01.
2013 sumou 230 eur mesačne, so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu, za ktorý je povinný takto na výživu dieťaťa prispievať, a to k rukám matky
maloletého dieťaťa. Okresný súd tiež rozhodol o nedoplatku výživnom za čas od 14. 07. 2010 do 31.
05. 2013. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 31. marca 2014 č.k. 8Co/76/2014-573 rozsudok

okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky 1/
na obmedzenie výkonu rodičovských práv odporcu k mal. G. I. zamietnutý. Potvrdil rozsudok okresného
súdu v časti výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu mal. G. I. výživným za obdobie od
14.07.2010 do 01.10.2011 sumou po 200 eur mesačne so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca
predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je povinný takto prispievať na výživu maloletého

dieťaťa k rukám matky. V časti výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu mal. G. I. výživným
za obdobie od 02.10.2011 do 31.12.2012 sumou 170 eur mesačne a za obdobie od 01.01.2013 sumou
230 eur mesačne so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu
mesiacu, za ktorý je povinný takto prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky, vo výroku ozameškanom výživnom a vo výroku o trovách konania, rozsudok okresného súdu zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď
je potrebný okamžitý zásah súdu. Ide o procesný prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala

medzi účastníkmi. Účelom predbežného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov.

Účelom nariadenia platenia výživného v nevyhnutnej miere povinnej osobe je zabezpečiť plnenie
vyživovacej povinnosti zo strany výživou povinnej osoby voči osobe oprávnenej. Ako to zákonodarca
výslovne ustanovil, povinnosť platiť výživné sa osobe povinnej určuje v nevyhnutnej miere, t. j. tak , aby

to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných životných nákladov. Výrok nariadeného predbežného
opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť platiť výživné, však neprejudikuje výrok rozhodnutia vo veci
samej.Toznamená,ženímnemožnopredchádzaťkonečnériešenievyživovacejpovinnostirozhodnutím
vo veci samej. Stanovená úprava nevyhnutného výživného predbežným opatrením je dočasná. Výživné,
ktoré bude zodpovedať zákonnej podmienke ust. § 62 a § 75 ods.1 Zákona o rodine, a to potrebám

oprávnenej osoby a možnostiam a schopnostiam osoby povinnej, bude stanovené v riadnom konaní po
vykonaní dokazovania.

Krajský súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu z toho dôvodu, že rodičia, ktorí spolu nežijú a nedokážu sa dohodnúť, dočasná úprava pomerov

je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa. Od vydania predbežného č. k. 17C/40/2011-95 zo dňa
07. 09. 2011, nastala zmena okolností v prejednávanej veci. Bolo rozhodnuté vo veci samej a odporca
bol určený za biologického otca mal. G. I., t. j. navrhovateľa 2/. O výške výživného vo veci samej však
doposiaľ nebolo rozhodnuté. Výživné určené predchádzajúcim predbežným opatrením sa v súčasnosti
javí ako nedostatočné. Krajský súd preto predbežne rozhodol o povinnosti otca platiť výživné maloletého

G. I. v sume 55,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého,
t.j. navrhovateľky 1/. Takto určené výživné je spôsobilé s prihliadnutím na vek a potreby mal. dieťaťa
zabezpečiť jeho nevyhnutné potreby.

Vo zvyšnej časti považoval krajský súd odvolanie navrhovateľky 1/ za nedôvodné. Vzhľadom k tomu,

že ustanovenie § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. podmieňuje, aby povinný rodič platil výživné v „nevyhnutnej
miere“, návrh navrhovateľky v rade 1/, aby odporca platil výživné vo výške 500 Eur mesačne,
nezodpovedá daným zákonným podmienkam. Taktiež krajský súd nepovažoval za dôvodný návrh (ako
aj odvolanie) navrhovateľky v rade 1/, ktorá žiadala priznať úrok z omeškania vo vzťahu k rozhodnutiu
súdu o povinnosti odporcu (predbežne) platiť výživné, keďže nariadené predbežné opatrenie ukladá

povinnosť platiť výživné do budúcna a k omeškaniu s plnením uvedenej povinnosti tým nedochádza.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.