Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9Csp/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210098
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7817210098.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.AgnesouHvastovou,vsporežalobcuBENCONTCOLLECTION,

a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému L. T., V.. XX.XX.XXXX, B.
P. XXX XX T. XXX, o zaplatenie 1.146,16 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia istiny 1.146,16
eur, úrokov vo výške 1.021,94 eur, úrokov vo výške 96,56 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny,
t.j. zo sumy 1.146,16 eur, vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.146,16 eur, od 08.06.2017 do zaplatenia,

úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.146,16 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania od žalovaného.

2. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 27.02.2018 sp. zn.
9Csp/197/2017 - 77 vo veci rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 307,23 eur s 5 %
ročným úrokom z omeškania od 12.01.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

3. Žalobca podal odvolanie proti zamietavému výrok rozsudku a Krajský súd v Košiciach po preskúmaní
rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s výrokom o náhrade trov konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.Vodôvodnenízrušujúcehouzneseniaodvolacísúduviedol,žesúdprvejinštanciesprávneposudzoval

uzavretý zmluvný vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy dňa 20.03.2012 ako aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v tom čase účinných,
upravujúcich spotrebiteľské vzťahy ale nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie s následným
nesprávnym právnym posúdením veci, keďže nesprávne úver považoval za bezúročný a bez poplatkov
s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. g), k), j) a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom
znení ku dňu uzavretia zmluvy. Konštatoval, že údaj, ktorý uvádza súd prvej inštancie v bode 26
odôvodnenia a to celková výška poskytnutého úveru a poplatkov spojených s týmto úverom sa v zmluve

nepochybne nachádza v bode 3. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má spočívať v tom, že súd prvej
inštancie aritmeticky spočítal výšku mesačnej splátky s počtom splátok, pričom suma, ktorú takto zistil
sa líši od ceny výšky nákladov úveru uvedenej v zmluve v súčte s výškou úveru o 36,47 eur. Ďalej
odvolací súd poukázal na nesprávne vyhodnotenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úverus odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., keďže súd prvej inštancie vec nevyložil
eurokonformne vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES a preto dospel k nesprávnemu správnemu záveru.
Poukázal na to, že pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z.,

v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a následne aj 3Cdo/56/2018 zo dňa

17.4.2018.
Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z. z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň
práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím
transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice

uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť
ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala
ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie
transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je

absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade
by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje,
aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora
C-212/07, bod 110).

Taktiež ďalej vyplýva, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10
ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom č. 129/2010 Z. z. bola transponovaná smernica
2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na

ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade
nielen možný, ale aj potrebný, a preto dospel odvolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ

ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru,
že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010
Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,

počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia
najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje
článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
146/2017 zo dňa 22.2.2018).

Vyššie uvedené možno vyvodiť z výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES v rozsudku ESD
C - 42/2015 bod 50, kde Európsky súdny dvor v rozsudku konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/
smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

Preto dôvody, pre ktoré súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, neboli súdom prvej inštancie
správne právne vyhodnotené, čím je záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. taktiež nesprávny.

5. Súdu prvej inštancie odvolací súd uložil v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky a vo veci

rozhodnúť.6. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 27.02.2018 žalobu čiastočne vzal späť v časti úrokov
a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.05.2017, v časti prevyšujúcej sumu 1.032,73 eur a žiadal,
aby súd konanie v tejto časti zastavil.

V prevyšujúcej časti trval na podanej žalobe. V odôvodnení žaloby uviedol:
Dňa 20.03.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a.s.,
v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o úvere
číslo 5832463012, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre
úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len ako

„Zmluva“). Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení na základe
zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom.

7. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany právneho predchodcu žalobcu - Poštovej
banky, a.s. úver, a to vo výške 1.300,- eur. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté

prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od
uzatvorenia Zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich
započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Žalobca poukázal na to,
že uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade
s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení.

8. V zmysle Obchodných podmienok pre úver (ďalej aj ako „OP“), ak je klient v omeškaní s platením čo
i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva.
Pred zosplatnením úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V

upozornení pred zosplatnením bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti pohľadávka z titulu Zmluvy a zároveň bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy.
vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia
upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu
dlžnej sumy. žalovaný ani napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku.

9. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver
úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške 25,5 % ročne, pričom výška
úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017.

10. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej
oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve.

11. Žalobca si uplatňil voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

12. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 23.11.2017.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.02.2018 uviedol, že okrem tejto pôžičky má ešte tri pôžičky, ktoré
tiež uhrádza v splátkach. Je ženatý, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a maloleté deti už nemá. Je

ochotný uhradiť neuhradený zostatok istiny úveru. Potvrdil, že uzavrel zmluvu s právnym predchodcom
žalobcu, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička. Predložil prehľad splátok zrazených z jeho
mzdy od zamestnávateľa, podľa ktorého na úhradu predmetného dlhu - pôžičky č. 5832463012 bolo
dňa 11.01.2018 uhradených 85,77 eur zrážkami z jeho mzdy. Písomným podaním doručeným súdu
14.11.2019 žalovaný uviedol, že sumu 370,23 eur a 5 % úroky v sume 13,88 eur, na základe rozsudku

súdu prvej inštancie zo dňa 27.02.2018 už zaplatil a predložil o tom aj listinný dôkaz - prehľad zrazených
peňažných súm z jeho pracovného príjmu vystaveného mzdovou učtárňou od jeho zamestnávateľa.

14. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: aktuálny stav úveru, obchodné podmienky pre úver -
dostupná pôžička, zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017, predpis splátok k zmluve o úvere,

sadzobník poplatkov, všeobecné obchodné podmienky, fotokópia doručenky, v zmysle ktorej výzva bola
doručená žalovanému 05.12.2014, výzva na úhradu dlžnej sumy, zmluva o úvere - dostupná pôžička zo
dňa 15.03.2012, obchodné podmienky pre úver a prehľad žiadaných úrokov.15. V zmysle ust. § 290 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

16. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Na základe citovaných zákonných ustanovení a právneho názoru vysloveného odvolacím súdom
súd konštatuje, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 15.03.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, na základe vyššie uvedených ustanovení a preto súd ju
posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení
Občianskeho zákonníka platných v čase uzavretia zmluvy.

18. V zmysle predmetnej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.300,- eur, dátum konečnej
splatnosti bol 20.03.2018, počet mesačných splátok 72, výška mesačnej splátky 36,- eur, úroková
sadzba 25,50 %, dátum prvej platby do 20.04.2012, RPMN banky v % - 29,91 %, priemerná výška
RPMN 26,13 %, celková výška nákladov 1.254,53 eur, dátum ďalšej platby k 20.-temu dňu v mesiaci,

ďalej je uvedené číslo úverového účtu, číslo osobného účtu a je uvedené, že úver je bez poistenia.
Tieto údaje sú uvedené v bode 3 zmluvy o úvere v tabuľkovej časti tohto bodu a pod tabuľkovou
časťou s drobnými písmenami je uvedená veta, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru
a celkových nákladov spojených s úverom. Následne pod bodom 3 zmluvy sa nachádzajú podpisy
zmluvných strán s uvedením dátumu podpisu zmluvy. Žalovaný zmluvu podpísal dňa 15.03.2012 a

právnypredchodcažalobcu20.03.2012.Nadruhejstranelistinyoznačenejakozmluvaoúveredostupná
pôžička bez bližšieho označenia úveru, ktorý bol poskytnutý spotrebiteľovi, sa nachádzajú obchodné
podmienky pre úver dostupná pôžička, ktoré obchodné podmienky zmluvné strany, teda ani spotrebiteľ,
nepodpisovali.

19. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu uvedený v bode 13 zrušujúceho uznesenia sp. zn.
3Co/356/2018 zo dňa 20.09.2019, že v prípade, ak súdu prvej inštancie je nejasný rozdiel medzi súčtom
výšky úveru a celkovej výšky nákladov a vynásobením mesačných splátok s počtom splátok, súd prvej
inštancie má možnosť využiť výzvu na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP, súd spolu
s doručením zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyzval strany sporu, aby v lehote 10 dní oznámili,

či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

20. Na túto výzvu žalobca písomným podaním doručeným súdu 14.11.2019 uviedol, že žiadnymi ďalšími
návrhmi na doplnenie dokazovania žalobca nedisponuje a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
a pojednávania určeného na deň 17.12.2019 sa nezúčastnil.

21. V zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení ku
dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

22. V zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.23. Vzmysleust.§9ods.2písm.a)citovanéhozákonavplatnomzneníkudňuuzavretiazmluvy,zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:

a) druh spotrebiteľského úveru,

24. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona v platnom znení ku dňu uzavretia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

26. Žalobca ako prílohu podania doručeného súdu 27.02.2018 predložil listinu s názvom -kalkulačka pre
výpočet RPMN. Z tejto listiny nachádzajúcej sa na čl. 71 spisu vyplýva, že prvá až 69. splátka mala byť
žalovaným uhradená vo výške 36,76 eur, 70. splátka vo výške 17,95 eur, 71. a 72. splátka vo výške

0,- eur, t. z. že už 70.-tou splátkou, ktorá bola splatná ku dňu 20.01.2018 mal byť úver splatený. Tieto
údaje nie sú uvedené v zmluve a preto nesprávne je uvedený počet splátok v zmluve, nesprávne je
uvedený dátum konečnej splatnosti úveru a v konečnom dôsledku nesprávne je uvedená aj celková
výška nákladov úveru v sume 1.254,53 eur.

27.Podtabuľkovoučasťouvbode3zmluvyjevymedzenácelkováčiastka,ktorúspotrebiteľmusízaplatiť
- údaj, ktorý v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ musí
zaplatiť je vymedzený tak, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených s úverom. Výška úveru v tabuľkovej časti je uvedená sumou 1.300,- eur a výška celkových

nákladov úveru 1.254,53 eur, teda podľa zmluvného vymedzenia celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí
zaplatiť predstavuje sumu 2.554,53 eur.

28. Z údajov uvedených v tabuľkovej časti bodu 3, v ktorej tabuľke sú uvedené podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že výška mesačnej splátky je 36,- eur a počet splátok 72. Pri

vynásobení počtu mesačných splátok úveru, pri riadnom splácaní úveru, v počte 72 s výškou mesačnej
splátky 36,- eur výsledná suma predstavuje 1.292,- eur. Úver je bez poistenia a z obsahu zmluvy
nevyplývajú žiadne iné poplatky, ktoré spotrebiteľ by mal splácať a ktoré by tvorili a boli súčasťou
celkových nákladov úveru.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ musí
zaplatiť, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z. z. nie je v zmluve vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, je zavádzajúci a takto
spotrebiteľ nemá možnosť posúdiť rozsah svojho záväzku bez akýchkoľvek pochybností.

30. Nie je jednoznačné vymedzenie podstatnej náležitosti zmluvy - celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ
musí zaplatiť na úhradu úveru spôsobuje, že v zmluve je uvedená nižšia celková čiastka, ktorú
spotrebiteľ má zaplatiť, ako ktorú spotrebiteľ v skutočnosti mal zaplatiť pri zaplatení 72 splátok po 36,-
eur, ktoré údaje majú vplyv na správnosť výpočtu RPMN.

31. Zo zmluvy nevyplýva výpočet RPMN predložený žalobcom v priebehu konania, podľa ktorého prvá
až69.mesačnásplátkamalabyťvovýške36,76eur,to,žemesačnásplátkajenavýšenáopoplatok0,76
eur za to, že 70. splátka splatná 20.01.2018 mala byť iba vo výške 17,95 eur, ani to, že touto splátkou,
teda januárovou splátkou v roku 2018 mal byť úver splatený.

32. Pre vyššie uvedené nezrovnalosti súd údaje uvedené v zmluve o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľzaplatiť aúdajoRPMNvzmysle§9ods.2písm.j/citovanéhozákona považovalzaneurčité,
nie správne vymedzené, teda ide o chýbajúce údaje v zmluve.Okrem vyššie uvedeného z obsahu zmluvy nevyplýva ani splnenie povinnej náležitosti v zmysle ust. §
9 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, uvedenie druhu spotrebiteľského úveru.
Z týchto dôvodov súd zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods.

1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

33. Vychádzajúc z toho, že žalovanému právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 1.300, eur a
že žalovaný preukázal, že podľa listiny predloženej žalobcom ku dňu 07.06.2019 zaplatil žalovaný 844,-
eur a v priebehu konania zrážkami zo mzdy žalovaného bolo uhradených 85,77 eur dňa 18.01.2018

a 370,23 eur zrážkami zo mzdy žalovaného a 13,88 eur z titulu úrokov z omeškania, súd dospel k
záveru, že zo strany žalovaného došlo k splneniu dlhu, úhrady istiny úveru s úrokmi z omeškania
v zmysle ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol, teda nad rámec výroku č. I rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.02.2018 o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 370,23 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 12.01.2018
do zaplatenia, ktorý výrok nadobudol právoplatnosť, pretože nebol napadnutý odvolaním a nad rámec

čiastočného späťvzatia žaloby.

34. Výrok o náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že
stranám sporu náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie a na to, že
žalovaný si náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.