Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8Csp/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203184
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8718203184.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobkyne: Z.Á. E., nar. XX.X.XXXX,

bytom Ú. - X. XXXX/X, S., právne zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7,
Stropkov, IČO: 35 510 722, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlomKubániho16,Bratislava,IČO:47233516,oprimeranéfinančnézadosťučineniespríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 392,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa18.6.2018domáhala,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 392,58 eur a nahradil jej trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.3.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky.
Súčasne podpísali aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Okresný súd Poprad uznesením č. k.
17Csp/15/2016-22 zo dňa 16.8.2016 vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
OkresnýsúdPopradrozsudkomč.k.17Csp/15/2016-57zodňa16.12.2016uložilžalovanémupovinnosť
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 12Co/34/2017-100 zo dňa 3.5.2017. Zároveň sa žalobkyňa žalobou zo dňa 6.10.2016

domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru. Okresný súd
Poprad rozsudkom č. k. 17Csp/75/2016-59 zo dňa 18.1.2017 žalobe vyhovel. Krajský súd v Prešove
rozsudkom č. k. 16Cp/22/2017-103 zo dňa 20.2.2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k.
17Csp/75/2016-59 zo dňa 18.1.2017. Citovanými súdnymi rozhodnutiami bolo preukázané porušenie
spotrebiteľského práva žalobkyne tým, že voči nej bola uplatnená neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy.
Pre nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa postačuje samotná hrozba ujmy. V danom prípade nejde len o hrozbu možnú, ale išlo už o

priame naplnenie hrozby. Ujma, ktorá reálne vznikla žalobkyne je vo výške 785,16 eur (zrážky zo mzdy
za mesiace november 2015 až júl 2016). za primerané finančné zadosťučinenie považuje žalobkyňa
sumu 392,58 eur, čiže polovicu z ujmy, ktorá jej výkonom zrážok vznikla.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové
okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného zadosťučinenia. Zo žaloby nie je možné
určiť, v súvislosti s porušením akého práva sa žalobkyňa vôbec domáha požiadavky o zaplatenie

finančného zadosťučinenia. Nárok na finančné zadosťučinenie podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa vzniká okamihom úspešnosti žaloby podanej spotrebiteľom, ale výlučne len
vtedy, ak spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
alebo osobitným predpisom. Žalobkyňa neosvedčila a nepreukázala splnenie zákonnej podmienky
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalovaný napadol aj výšku primerané finančného

zadosťučinenia. Žalobkyni žiadna ujma objektívne nevznikla, keďže jej bol poskytnutý úver vo výške
1.350 eur a žalobkyňa uhradila 1.309,12 eur. Na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že došlo k porušeniu jej
spotrebiteľských práv, no oproti tomu ani neuhradila sumu, ktorú na účet obdŕžala.

4. Žalobkyňa v replike poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Poprad č. k.
17Csp/75/2016-59 zo dňa 18.1.2017, ako aj rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 17Csp/15/2016-57

zo dňa 16.12.2016. Dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/137/2016-71 zo
dňa 24.5.2017, v ktorom súd konštatoval, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na
účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že v pôvodnom konaní nebolo preukázané, že by jeho konaním došlo

k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobkyne. Rozhodnutie v pôvodnom konaní nekonštatuje a
neurčuje porušenie povinnosti žalovaného ustanovenej právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.
Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) konal v jeho neprítomnosti.

7.Žalobkyňanapojednávaníuviedla,žetrvánažalobevcelomrozsahu.Vsúdnychkonaniachvedených
na Okresnom súde Poprad úspešne uplatnila porušené spotrebiteľské práva.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s uznesením 17Csp/15/2016, rozsudkom

17Csp/15/2016, potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove, rozsudkom 17Csp/75/2016,
potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu v Prešove, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobkyne,
vyjadrením žalovaného a ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi spisový materiál zistil nasledovný
skutkový stav:

9. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 19.3.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. 8500107073 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver do výšky
úverového rámca 1.500 eur so splatnosťou úveru 36 splátok s výškou mesačnej splátky 53,08
eur. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 17Csp/15/2016-57 zo dňa 16.12.2016 uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Prešove č. k. 12Co/34/2017-100 zo dňa 3.5.2017. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k.
17Csp/75/2016-59 zo dňa 18.1.2017 určil, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Ďalej určil, že
zmluvné podmienky uvedené v bode 7.1 a bode 7. 2 Dohody o poskytnutí služieb č. 8500107073 zo dňa
19.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500107073 sú neprijateľné.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a

ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej
len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

19.Podľa§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.,každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

20. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci a citovaných právnych ustanovení ma za to, že
žaloba je dôvodná. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským, a to
aj napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka. Niet žiadnych

pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie uvedeného,
zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľom je v súlade s európskou aj vnútroštátnou
súkromnoprávnou aj verejnoprávnou úpravou osoba, ktorá v zmluvnom vzťahu, do ktorého vstupuje
so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť, nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo
v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom pre posúdenie zmluvnej strany ako spotrebiteľa je jednak

označenie tejto strany v zmluve, ako aj samotný predmet záväzkového vzťahu. V konkrétnom prípade
žalobca poskytol úver vykonávajúc svoju podnikateľskú činnosť a zároveň žalovaná ako dlžník, z
poskytnutých úverových prostriedkov financoval svoje osobné potreby. Zmluva, ktorá bola uzavretá,
je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej nárok
je predmetom tohto sporu, znamená, že na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať

aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia iných
právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.22. Z vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Obdobne upravuje
právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami aj § 53 OZ. V rozsudku č. k.

17Csp/15/2016-57 zo dňa 16.12.2016 súd konštatoval porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľsky
a preto uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. V
rozsudkusp.zn.17Csp/75/2016súdďalejkonštatovalporušenieprávžalobkyneakospotrebiteľky,atov
dôsledku zakomponovania neprijateľných zmluvných podmienok do zmluvy uzavretej medzi žalovaným
a žalobkyňou. V súlade s vyššie citovaným § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vzniklo žalobkyni

ako spotrebiteľke, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenia práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je upravené tak v zákone č. 250/2007 Z. z. ako aj v
osobitnom predpise (Občianskom zákonníku), právo na finančné zadosťučinenie voči žalovanému, ktorý
porušenie práva žalobkyne dopustil.

23. Žalovaný ďalej tvrdil, že nárok spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie je viazaný na rozhodnutie

súdu o porušení práva alebo povinnosti podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a osobitných predpisov, čo
rozsudkami sp. zn. 17Csp/15/2016, resp. sp. zn. 17Csp/75/2016 konštatované nebolo. Predpoklad
formulovanývzákoneoochranespotrebiteľavyžadujerozhodnutievovýrokusúdu,vktoromsauvedené
konštatuje. Súd má za to, že toto tvrdenie žalovaného je vyvrátené priamo v predmetných rozsudkoch.
Z rozsudku sp. zn. 17Csp/15/2016 jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva žalobkyne ako

spotrebiteľatým,žežalovanývočižalobkynipoužilneprijateľnúzmluvnúpodmienku-dohoduozrážkach
zo mzdy. Na základe takejto neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy došlo k faktickým zrážkam zo
mzdy žalobkyne. Z predmetného rozsudku sp. zn. 17Csp/75/2016 jednoznačne vyplýva, že uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu medzi žalobkyňou a žalovaným boli porušené
spotrebiteľské práva žalobkyne tým, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované

zákonom č. 129/2010 Z. z., čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
Porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne nastalo aj zakomponovaným neprijateľných podmienok
do predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak nie je priamo vo výroku predmetného rozsudku
konštatované porušenie práva spotrebiteľa, je to dané len tým, že „cieľom“ konania bolo napraviť stav,
ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, a to zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp.

určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom
tento cieľ bolo možné dosiahnuť len výrokom súdu o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy,
resp. výrokom o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Iný výklad by bol v rozpore s logikou, nakoľko ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že
predmetné rozsudky nekonštatujú porušenie práv spotrebiteľa, boli by tieto rozsudky vydané v rozpore s

ustanoveniami §53Občianskehozákonníkaakoajsustanovením§11ods.1písm.b)zákonač.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochatedasúdbyprikázalzdržaťsapoužitiadohodyozrážkachzo
mzdy, resp. by určil úver za bezúročný a bez poplatkov a neprijateľnosť zmluvných podmienok bez toho,
aby bolo súčasne konštatované porušené práva spotrebiteľa. Teda ak súd konštatoval v predmetných
rozsudkoch neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a

neprijateľnosť zmluvných podmienok, bolo porušené právo žalobkyne jednak podľa zákona č. 250/2007
Z. z. ako aj Občiansky zákonník.

24. Žalobkyňa v žalobe žiadala priznať ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 392,58 eur.
Túto sumu považovala za primeranú vzhľadom na to, že ujma, ktorá jej reálne vznikla v dôsledku

zrealizovaných zrážok zo mzdy bola vo výške 785,16 eur.

25. Súd v otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia zastáva názor, že túto nie je možné
paušalizovať tak, aby vo všetkých prípadoch, kedy voči žalovanému boli žalobcovia úspešní, bola
priznaná aj rovnaká suma finančného zadosťučinenia.

26. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, nakoľko neuhradila sumu, ktorá jej bola
poskytnutá. Podľa názoru súdu nie je možné stotožňovať výšku finančného zadosťučinenia s výškou
plnenia, ktoré je ešte žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému z titulu poskytnutého úveru.

27. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vyplýva žalobkyni priamo zo zákona. Výšku však musí
žalobkyňa preukazovať sama. Tu jej nie je možné priznať právo v určitej výške bez preukázania jeho
výšky, alebo aspoň označenia dôkazov preukazujúcich jeho výšku.28. Súd zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia najmä to, za akých
okolností došlo k porušeniu práva žalobkyne.

29. Žalobkyni vznikla ujma vo výške 785,16 eur tým, že v rozpore so zákonom jej boli vykonané zrážky
zo mzdy.

30. Je všeobecne známe, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluvách o spotrebiteľských úveroch
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je častokrát spotrebiteľ nútený podpísať predmetnú

dohodu, ak chce získať úver. Bez podpísania dohody o zrážkach zo mzdy mu úver nebude poskytnutý.
Týka sa to aj sporov, v ktorých ako strana vystupovala žalovaná. Žalovaná mala k dispozícii tieto
rozhodnutia a aj napriek tomu používala takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, vediac o riziku vzniku sporu
o zdržanie sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy.

31. Na druhej strane však aj žalobkyňa vzhľadom na široko medializovanú osvetu v oblasti

spotrebiteľskýchprávaspoukazomnamožnosťbezplatnesaporadiťosvojichspotrebiteľskýchprávach
pred uzatváraním zmluvy so žalovaným, prípadne aj počas jeho trvania svoje práva nestrážila natoľko
bdelo, aby sa vyhla prípadnému nekalému konaniu zo strany žalovanej.

32. Preto súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie primerané v rozsahu 392,58 eur. Na

jednej strane je to určitá forma prevencie voči žalovanému nepoužívať tieto nekalé obchodné praktiky,
ale na druhej strane nejde o sumu, kde by hrozilo nebezpečenstvo neprípustného obohacovania sa
žalobkyne a zneužívania tohto prostriedku ochrany spotrebiteľa. Preto priznanie sumy vo výške 392,58
eur žalobkyni, je primeraným finančným zadosťučinením za znášanie stavu svojej právnej neistoty od
realizácie zrážok zo mzdy až do právoplatnosti rozsudkom sp. zn. 17Csp/15/2016.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V súlade s citovanými ustanoveniami súd priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %,
nakoľko jej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.