Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202785
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8213202785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcov: 1/ O.. S. J.P., F..
XX.XX.XXXX, H. H. XX, XXX XX T., 2/ E.. L. J., F.. XX.X.XXXX, P. XX, XXX XX T., žalobcovia 1/ a 2/
zastúpení JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104
360, 3/ O.. E. G., F.. XX.X.XXXX, Ľ.. Š. XX, XXX XX T., 4/ E.. Ľ. G., F.. XX.X.XXXX, Ľ.. Š. XX, XXX XX
T., žalobcovia 3/ a 4/ zastúpení Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., 086 31 Bardejovské Kúpele, IČO: 36 168 301,
zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska 5, 085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov v 1., 3. a 4. rade voči rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 5C/91/2013-104 zo dňa 28.2.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Priznáva sa žalovanému náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 4/ v plnom rozsahu,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej súd prvej inštancie) žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v zmysle žaloby je predmetom konania
určenie vlastníckeho práva žalobcov k parcele registra C katastra nehnuteľností parcelné číslo XXXX/
X zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. C. A., obec T., okres T.. Žalovaný vzniesol námietku rozhodnutej
veci dôvodiac, že o vlastníckom práve k terajšiemu predmetu sporu bolo rozhodnuté v konaní vedenom
na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 10C/713/96 tak, že vlastníkom parcely, ktorá je predmetom
konania, je žalovaný.

3. Nakoľko konanie vo veci bolo začaté pred 1.7.2016, pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v zmysle § 470 ods. 2 tohto zákona, právne účinky úkonov, ktoré nastali
pred 1.7.2016 zostávajú zachované. V dôsledku uvedeného zachovanými zostávajú aj právne účinky
žalobcamipodanejžaloby,ktoréjenutnéposúdiťpodľaustanoveníprocesnéhopredpisuplatnéhovčase
začatia konania, a to včítane danosti žalovaným vznesenej prekážky rozhodnutej veci. Týmto predpisom
bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach § 159 a § 159a

vyjadroval formálne i materiálne dôsledky právoplatnosti rozhodnutia.

4. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 10C/713/96 vyplýva, že Bardejovské kúpele, a.s. (v tomto
konaní žalovaný) sa žalobou zo dňa 23.8.1996 po jej následnej zmene domáhal voči B. T., O.. Z. G., I.G., S.. W., E. J.P. I. T. J., S.. Q. určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností KN XXXX/XX o výmere
1609 m2 - ostatná plocha zapísanej na LV č. XXX k.ú. C. A. F. Q. a KN XXXX/X o výmere 17051 m2
- ostatná plocha zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. A. F. Q.. Rozsudkom zo dňa 5.6.2003 Okresný súd

Bardejov určil, že žalobca je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností a Krajský súd v Prešove
rozsudkom zo dňa 28.6.2004 č.k. 4Co/445/03-259 tento rozsudok potvrdil a konanie bolo dňa 13.9.2004
právoplatne skončené. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 31.7.2006 č.k.
2Cdo/176/2006-304 dovolanie žalovaných proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol.

5. V tomto konaní sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k parcele registra C katastra
nehnuteľností parcelné číslo XXXX/X o výmere 14300 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. C. A.,
obec T., okres T.. Za predpokladu, že predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k tej
istej nehnuteľnosti alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej bolo súdom určené vlastnícke právo v konaní
na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 10C/713/1996, je nutné konštatovať, že o predmete tohto
konania už bolo súdom právoplatne rozhodnuté. Vychádzajúc z ust. § 159 ods. 2 OSP rozhodnutie

vydané v konaní Okresného súdu Bardejov sp.zn. 10C/713/1996 nemá ale všeobecnú záväznosť. Ide
totiž o rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka vyriešená iba vo vzťahu k stranám sporu (v zmysle
OSP účastníkom konania). Určenia vlastníckeho práva sa však v tomto konaní, aj keď k tej istej
nehnuteľnosti, domáhajú iné osoby, než ktoré boli stranami (účastníkmi) v predchádzajúcom konaní
vo veci 10C/713/1996. Je nutné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že žalobcovia svoje vlastníctvo

odvodzujú od osôb, ktoré boli stranami predchádzajúceho konania, lebo vlastníckeho právo mali
nadobudnúť darovacou zmluvou uzavretou dňa 10.5.2004. Táto skutočnosť však sama o sebe nestačí
pre záver, že toto rozhodnutie je záväzné aj pre terajších žalobcov, v dôsledku čoho by bola daná
prekážka rozhodnutej veci. O takúto prekážku by išlo iba v prípade naplnenia ust. § 159a OSP, teda, ak
by bolo preukázané, že návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo

dňa 10.5.2004 uzavretej medzi žalobcami v tomto konaní a žalovanými 2/ až 4/ v konaní na Okresnom
súde Bardejov pod sp.zn. 10C/713/1996 bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná
poznámka o tomto súdnom konaní na základe návrhu podľa § 44a OSP. Súd prvej inštancie ale zistil,
že takáto poznámka o začatí konania sp.zn. 10C/713/1996 na Okresnom súde Bardejov o určenie
vlastníckeho práva k parcele registra C č. XXXX/X v tom čase zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. A.,

vykonaná nebola a v tomto spore žalovaný nevedel ani preukázať, aby návrh v zmysle § 44a OSP
podal, aj keď na pojednávaní tvrdil, že tak urobil, ale kataster nehnuteľností poznámku nevykonal.
Dôkazom toho, že poznámka v katastri vykonaná nebola je zistenie, že Správa katastra T. rozhodnutím
zo dňa 12.5.2004 pod č. XXX/XXXX povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov na základe
darovacej zmluvy, ktorú dňa 10.5.2004 uzavreli s E. J., T. J., Z. G. a I. G.. Z toho dôvodu rozhodnutie vo

veci Okresného súdu Bardejov sp.zn. 10C/713/1996 nie je pre žalobcov záväzné, a to nielen v zmysle
ust. § 159 a § 159a OSP, ale ani podľa ust. § 228 CSP. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že
rozhodnutie Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/713/1996 netvorí prekážku
veci rozhodnutej. Na tomto závere nič nemení zistenie, že darovacia zmluva, od ktorej žalobcovia
odvodzujú svoje vlastnícke právo, bola uzavretá v čase, keď toto konanie už bolo začaté, ale ešte nebolo

právoplatne skončené a tiež potom, čo na návrh v tomto konaní žalovaného Okresný súd Bardejov
uznesenímzodňa16.7.1997,č.k.10C/713/1996-51,právoplatnýmdňa6.8.1997predbežnýmopatrením
v zmysle vtedy platného ust. § 102 ods. 1 OSP uložil v konaní žalovaným 2/ až 4/, ktorí darovaciu zmluvu
dňa 10.5.2004 uzatvárali ako darcovia, povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, najmä prevodu
alebo prechodu práv a povinností medzi sebou alebo vo vzťahu k tretím osobám vo vzťahu k parcele

KN XXXX/X vtedy zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. A. F. Q.. Z toho dôvodu súd prvej inštancie nezistiac
dôvody pre zastavenie konania v zmysle § 161 ods. 2 CSP pokračoval v konaní, nakoľko prekážka
rozhodnutej veci nie je daná pri absencii či už totožnosti účastníkov alebo totožnosti predmetu sporu v
zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP.

6. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa ust. § 80 písm. c) OSP žalobcovia
tvrdia v existencii rozporu medzi zapísaným vlastníkom a tým, že na základe platných právnych úkonov
sú vlastníkmi žalobcovia, teda súčasný zápis v katastri nehnuteľností je odlišný od právneho stavu
preukazujúceho vlastnícke práva žalobcov. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia už v samotnej
žalobe preukázali, že na ich strane je daný naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva

k parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX k.ú. C. A., nakoľko žalobcovia dňa 10.5.2004 uzavreli
darovaciu zmluvu s osobami, ktoré v čase uzavretia zmluvy boli zapísaní v katastri nehnuteľností ako
vlastníci tejto nehnuteľnosti a na základe ich návrhu katastrálny orgán povolil vklad ich vlastníckeho
práva. Dôvodne tak predpokladali, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá im bola darovaná ich právnymipredchodcami. Podľa stavu katastra nehnuteľností je ale ako vlastník tejto nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom darovacej zmluvy, vedený žalovaný. Prvoinštančný súd preto akceptujúc tvrdenie žalobcov,
že zmenu tohto stavu môžu dosiahnuť iba na základe rozhodnutia súdu, mal za to, že je daný ich

naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov sa preto žalobcami uplatneným
nárokom vecne zaoberal a o žalobe žalobcov meritórne rozhodol.

7. Žalobcovia 1/ až 4/ sa domáhajú určenia, že sú výlučnými vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X
zapísanej na LV č. XXX k.ú. C. A. podľa pôvodnej žaloby o výmere 17032 m2 a po úprave žalobného

petitu k ploche podľa stavu katastra nehnuteľností o výmere 14300 m2, pričom spoluvlastnícky podiel
každého žalobcu predstavuje 1 z celku. Predmetná parcela je v súčasnosti v katastri nehnuteľností
evidovaná vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia tvrdia, že stav katastra nehnuteľností nezodpovedá
skutočnosti, lebo vlastníkmi predmetnej parcely sú práve žalobcovia na základe darovacej zmluvy zo
dňa 10.5.2004. Podľa darovacej zmluvy E. J. a T. J., Z. G. a I. G. ako darcovia darovali O.. S. J., E.. L.
J., O.. E. G. a E.. R. G. parcelu C KN č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX k.ú. C. A. o výmere 17032 m2.

8. Súd prvej inštancie predmetnú právnu vec posudzoval s poukazom na ust. § 628 a § 132 Občianskeho
zákonníka. Aj keď súd prvej inštancie pripustil účelové uzavretie darovacej zmluvy dňa 10.5.2004, od
ktorej žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo, zrejme v snahe zvrátiť predpokladaný nepriaznivý
výsledok v konaní vo veci 10C/713/1996 vedenej na Okresnom súde Bardejov, v zhode so žalobcami

konštatoval,žeanivprípadezistenia,žeideozmluvuúčelovouzavretú,nebolobymožnéztohtozistenia
prijať záver, že z toho dôvodu je zmluva absolútne neplatná ako tvrdí žalovaný. Darovaciu zmluvu
neplatnou nerobí ani skutočnosť, že ju darcovia uzavreli v čase, keď im na základe uznesenia okresného
súdu predbežným opatrením bola uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, najmä prevodu
alebo prechodu práv a povinností k parcele tvoriacej predmet zmluvy. Napriek uvedenému a zisteniu, že

darcovia v čase uzavretia zmluvy boli v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetu darovania
a skutočnosti, že bol povolený vklad vlastníckeho práva žalobcov do katastra nehnuteľností na základe
tejto zmluvy, darovacej zmluve uzavretej dňa 10.5.2004 nebolo možné priznať účinky predpokladané
citovaným ustanovením § 132 a § 628 Občianskeho zákonníka.

9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú od jeho prevodu
darovacou zmluvou zo dňa 10.5.2004 s tým, že je daná jednotná nepretrhnutá línia od B. T., ktorý
nehnuteľnosť získal vydržaním, čo bolo potvrdené notárskou zápisnicou a následne túto nehnuteľnosť
kúpnou zmluvou previedol na ich právnych predchodcov. Notárskou zápisnicou F dňa 12.3.1996 bolo
osvedčené vyhlásenie B. T. o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. A. LV

č. XXX, KN XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, z ktorých na základe geometrického plánu overeného dňa
19.02.1996 bola vytvorená parcela KN XXXX/X - stavebný pozemok o výmere 18 660 m2 v celosti.
Následne geometrickým plánom overeným dňa 29.3.1996 boli z tejto parcely vytvorené dve parcely, KN
XXXX/XX ostatná plocha o výmere 1 609 m2 a parcela KN XXXX/X ostatná plocha o výmere 17 051 m2,
obe zapísané na LV č. XXX k.ú. C. A. vo vlastníctve B. T.. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 1.4.1996

B. T. odpredal parcelu KN XXXX/X ostatná plocha o výmere 17 051 m2 vtedy už zapísanú na LV č.
XXXX k.ú. C. A. kupujúcim O.. Z. G., I. G., E. J. a T. J., ktorej vklad bol povolený pod číslom V XXX/XX
a vlastnícke právo kupujúcich bolo zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. C. A..

10. Okresný súd Bardejov svojim rozsudkom zo dňa 5.6.2003 č.k. 10C/713/1996-240 určil, že v

uvedenom konaní žalobca Bardejovské kúpele, a.s. (v tomto konaní žalovaný) je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti KN XXXX/XX zapísané na LV č. XXX k.ú. C. A. a KN XXXX/X zapísané na LV č. XXXX
k.ú. C. A.. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v označenom konaní žalovaný B. T. nepreukázal
vydržanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nestal sa ich vlastníkom, preto nemohol
previesť na žalovaných O.. Z. G., I. G., E. J. a T. J. vlastníctvo k parcele XXXX/X zapísanej na LV

XXXX k.ú. C. A., pričom vo vzťahu k žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) súd konštatoval, že je
vlastníkom sporných nehnuteľností, a to na základe vyvlastňovacích rozhodnutí v prospech štátu a
následného privatizačného rozhodnutia. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Prešov zo dňa 28.6.2004 č.k. 4Co/445/03-259 a konanie bolo dňa 13.9.2004 právoplatné skončené. Aj
odvolací súd dospel k záveru, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca Bardejovské kúpele,

a.s. (v tomto konaní žalovaný). Dovolanie žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Prešove bolo
Najvyšším súdom SR zamietnuté rozsudkom zo dňa 31.7.2006 č.k. 2Cdo/176/2006. Najvyšší súd
konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a krajský súd pri zodpovedaní otázky
prechodu vlastníctva sporných nehnuteľností na štát, a tým aj existencie vlastníckeho práva u žalobcu(v tomto konaní žalovaného) nepochybil. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí poukázal na panujúcu
vzácnu zhodu v literatúre i súdnej praxi (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/123/2003) v otázke,
že pre akty, hoci aj pre nezákonné, či vecne nesprávne, platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ sa

nepreukáže opak; ten je však možné dosiahnuť a zaistiť tak ich nápravu (zmenu alebo zrušenie) iba
v existujúcom systéme opravných prostriedkov (odvolanie, odklad, protest, žaloba, ústavná sťažnosť
a pod.) a nie ich prejudicialitou vo vzťahu k akémukoľvek inému konaniu, či postupu tak, ako to urobil
žalovaný v 1. rade pred sporom v rámci osvedčenia vlastníckeho práva u notára, alebo ako obrana v
tomto konaní o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Z týchto dôvodov aj najvyšší

súd považoval vyvlastňovacie rozhodnutia, na základe ktorých prešlo vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, v ktorých mal určitý spoluvlastnícky podiel aj žalovaný v 1. rade (resp. jeho právni
predchodcovia), na štát za správne. V tomto smere boli súdy v danej veci správnymi rozhodnutiami
viazané pokiaľ, že nimi bolo rozhodnuté právoplatne o vlastníctve sporných nehnuteľností v prospech
štátu. Naproti tomu osvedčenie notára, na základe ktorého bol zapísaný záznam vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade, nie je rozhodnutím správneho orgánu o

vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú otázku
riešiť otázku vlastníctva k nehnuteľnostiam, resp. odchýliť sa pri posúdení otázky, kto je vlastníkom,
od stavu zapísaného v katastri. V tejto súvislosti treba dodať, že žalovaný v 1. rade neuplatnil
nárok na vydanie predmetných nehnuteľností podľa príslušných reštitučných zákonov, takže jeho
reštitučný nárok zanikol, preto sa žalobca platne stal ich nadobúdateľom, lebo súviseli s privatizovaným

majetkom bývalého štátneho podniku, resp. tieto nehnuteľnosti boli predmetom práva hospodárenia
privatizovaného štátneho podniku. Tento záver nemožno spochybniť ani z pohľadu ochrany dobrej viery
ďalších nadobúdateľov prevádzaných nehnuteľností (žalovaných v 2.-5. rade), ani princípom „právnej
istoty“, či „šetrenia nadobudnutých práv“, pretože platný Občiansky zákonník vo všetkých prípadoch tieto
princípy nechráni vtedy, ak sa „vlastníctvo“ nadobúda „od nevlastníka“ a naopak k základom právneho

štátu patrí rovnako ako uvedené zásady, aj zásada ochrany vlastníctva doterajšieho vlastníka (t.j. štátu
a potom aj samotného žalobcu).

11. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
ak aj darcovia O.. Z. G., I. G., E. J. a T. J. boli v čase uzavretia darovacej zmluvy so žalobcami dňa

10.5.2004 zapísaní v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci parcely č. XXXX/X v tom čase zapísanej
na LV č. XXXX k.ú. C. A., nemohli na žalobcov týmto právnym úkonom previesť k tej parcele vlastnícke
právo a žalobcovia sa nemohli stať jej spoluvlastníkmi aj keď ich spoluvlastnícke právo bolo rozhodnutím
katastrálneho orgánu vložené do katastra nehnuteľností. Darcovia totiž nikdy neboli vlastníkmi parcely
č. XXXX/X v tom čase zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. A., teraz zapísanej na LV č. XXX k.ú. C. A..

Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že medzi stranami, ale ani pre súd nebolo sporným, že parcela
XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX k.ú. C. A. tvoriaca predmet darovania v zmysle darovacej zmluvy zo
dňa 10.5.2004 je identická s parcelou XXXX/X zapísanou na LV č. XXX k.ú. C. A., vo vzťahu ku ktorej sa
žalobcovia domáhajú vlastníckeho práva. Rozdiely vo výmere tejto parcely boli presvedčivým spôsobom
vysvetlené žalobcami a žalovaným i súdom akceptované. Darcovia teda nikdy neboli vlastníkmi parcely

XXXX/X, lebo jej vlastníkom nebol ani ich právny predchodca B. T., v dôsledku čoho nemohol platne
vlastnícke právo k tejto parcele previesť na nich kúpnou zmluvou dňa 1.4.1996, a to napriek vkladu ich
vlastníckeho práva, na základe tejto zmluvy rozhodnutím katastrálneho orgánu zo dňa 15.4.1996 pod
číslom V XXX/XX.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď rozhodnutia súdov vo veci vedenej na Okresnom súde
Bardejov pod sp.zn. 10C/713/1996 netvoria prekážku veci rozhodnutej, možno výsledky dokazovania,
a v tomto konaní vydané rozhodnutia, využiť ako skutkový a právny základ aj pre rozhodnutie o žalobe
žalobcov v tomto spore. Vlastnícke právo právnych predchodcov je nutné v tomto spore riešiť ako
otázku prejudiciálnu a je priamo závislé na výsledkoch dokazovania, skutkových a právnych záveroch

súdov v konaní vo veci sp.zn. 10C/713/1996, aj keď súd v tomto spore týmito rozhodnutiami nie je
viazaný. Súd prvej inštancie totiž v tomto spore nezistil také skutočnosti, ktoré by ho mohli viesť k
iným skutkovým a právnym záverom, než ktoré boli súdmi vyjadrené vo veci Okresného súdu Bardejov
sp.zn. 10C/713/1996, najmä závery vyjadrené vo vzťahu k vyvlastňovaciemu konaniu v prospech štátu
a následnej privatizácii majetku v prospech žalovaného i právnym účinkom právneho úkonu B. T. vo

forme osvedčenia svojho vlastníckeho práva v notárskej zápisnici zo dňa 12.3.1996 pod N XXX/XX, od
ktorého úkonu žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo svojich právnych predchodcov (darcov) i svoje
vlastnícke právo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opätovne poukázal na dôvody uvedené v rozsudku
Najvyššieho súdu SR pod bodmi 71-75 s tým, že uvedené závery v plnom rozsahu platia aj v prípaderozhodnutia o žalobcami uplatňovanom žalobnom nároku. Ani žalobcovia napriek uzavretej darovacej
zmluve a jej vkladu do katastra nehnuteľností, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo, lebo darovacia
zmluva bola uzavretá s „nevlastníkmi“, ktorí na žalobcov nemohli previesť práva, ktoré sami nemali.

Vzhľadomnakategorickézáverysúdovvovyššieoznačenomkonaní,sktorýmisaprvoinštančnýsúdajv
tomto spore plne stotožňuje, argumenty žalobcov o nulite vyvlastňovacích rozhodnutí a spochybňovanie
vlastníckeho práva žalovaného súd prvej inštancie označil za účelové a právne irelevantné.

13. S poukazom na ust. § 185 ods. 1 CSP prvoinštančný súd rozhodol, že žalobcami navrhnuté dôkazy

výsluchom svedkov E. J. a Z. G., a tiež žalobcov v 2.-4. rade nevykoná, lebo výsluchy svedkov i strán
sporu mali byť podľa návrhu žalobcov vykonané na skutočnosti pre rozhodnutie o nároku žalobcov
bezvýznamné. Naviac výsluch Z. G. a E. J. ako svedkov nie je možný, pretože tieto osoby sa zúčastnili
pojednávania pred svojim výsluchom v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.4.2015 a navyše ak
žalobcovia navrhovali ich výsluch ako svedkov, bolo ich povinnosťou v zmysle § 197 CSP zabezpečiť
ich prítomnosť na pojednávaní a rovnako v prípade žalovaných v 2.-4. rade bolo ich povinnosťou

sa na pojednávanie dostaviť. Dôvody neúčasti žalobcov v 2.-4. rade na pojednávaní dňa 28.2.2017
(pracovné povinnosti) súd prvej inštancie nepovažoval za závažné, ktoré by im účasť na pojednávaní
znemožňovali.

14. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobcovia

nepreukázali, aby im patrilo nimi tvrdené vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a o trovách konania
rozhodol s poukazom na ust. § 255 a § 262 ods. 2 CSP a v spore úspešnému žalovanému priznal voči
neúspešným žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o nich bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Voči tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 1. rade z dôvodov v
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, citujúc aj ust. § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP. V súvislosti s porušením
práva na spravodlivý proces uviedol, že rozhodnutie o vyvlastnení sporného pozemku v prospech
právneho predchodcu žalovaného nenadobudlo právoplatnosť (nulitný úkon), nakoľko smerovalo voči
pôvodným pozemnoknižným vlastníkom pozemku, rodičom právneho predchodcu žalobcov B. T., ktorí

boli v čase vydania, ako aj doručovania vyvlastňovacieho rozhodnutia mŕtvi, a predmetné rozhodnutie
nebolo doručené ani ich právnemu nástupcovi synovi B. T., a teda nikdy nenadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť. Vo vzťahu k tejto námietke súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal
na priamy rozpor žalobcami uvádzaných skutočností s dôvodmi uvedenými v rozsudku Najvyššieho
súdu SR 2Cdo/176/2006-304, a preto nepovažuje za potrebné sa argumentáciou vo vzťahu k tejto

námietke žalobcov zaoberať. Žalobca v 1. rade však s takýmto záverom nesúhlasil, nakoľko uvedený
argument žalobcov považoval za rozhodujúci s prihliadnutím na skutočnosť, že dokazovanie skutočností
o nedoručení rozhodnutia o vyvlastnení nebolo doposiaľ, a teda ani v konaní 10C/713/1996 uvedené,
resp. dokazované. Je teda zrejmé, že ani súdy v predchádzajúcom konaní, ani prvoinštančný súd v
tomto konaní sa nezaoberal relevantnými argumentmi žalobcov, ktoré by priniesli zreteľnú odpoveď pri

riešení určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku, v dôsledku čoho súd prvej inštancie okrem
iného porušil právo žalovaných (pravdepodobne žalobcov - poznámka odvolacieho súdu) na spravodlivý
proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, rozhodnutia Európskeho súdu a Ústavného súdu SR. Je
totiž nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty
účastníkakonania,aabymudalojasnúazreteľnúodpoveďnariešeniekonkrétnehoprávnehoproblému.

V súvislosti s nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci žalobca v 1.
rade v odvolaní uviedol, že vo veci 10C/713/1996 Najvyšší súd SR vychádzal zo skutkových a právnych
okolností rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v ktorom žalovaní (právni predchodcovia terajších
žalobcov) vo vzťahu k rozhodnutiu o vyvlastnení poukazovali len na jeho nezákonnosť, resp. vecnú
nesprávnosť, a nie na jeho nulitnosť vo vzťahu k jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Poukazoval na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/123/2003, v ktorom je uvedené, že všeobecné súdy
nie sú oprávnené skúmať platnosť či zákonnosť správnych aktov, ale zásadne len so zreteľom na to,
či išlo o akty nulitné (ničotné), teda akty, ktorých vady sú tak závažné, že sa neuplatní prezumpcia
ich správnosti. Okrem povinnosti skúmať či predpokladaný správny akt vôbec je správnym aktom (či
nie je iba paktom), a či ide o akt vydaný v medziach právomocí príslušného orgánu, sú súdy rovnako

povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť, a či je vykonateľný (R220/1950).
Z toho teda vyplýva, že všeobecné súdy sú oprávnené, ba priam povinné skúmať, či správny akt je
vôbec správnym aktom, či nejde o akt ničotný, či nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. Uvedené
v tomto konaní súd prvej inštancie opomenul, v dôsledku čoho nevykonal potrebné dokazovanie vovzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, čím pre svoje rozhodnutie
nesprávne vytvoril skutkový základ, v dôsledku čoho ho zaťažil vadou, pre ktorú je nutné predmetné
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V čase vydania a doručovania vyvlastňovacieho

rozhodnutia z 10.6.1980 boli ako pozemnoknižní vlastníci pozemku vedení D. T. a I. T., rodičia B. T.,
pričom nebohá I. T. zomrela X.X.XXXX a D. T. zomrel dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu, pričom
zákonným dedičom sa stal ich syn B. T., ktorý v čase vyvlastňovacieho konania dosiahol vek XX rokov.
Je teda zrejmé, že vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo byť doručené pôvodným pozemnoknižným
vlastníkom, a teda nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Ak sa teda nekonalo so

skutočným vlastníkom a nebolo mu ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení, toto rozhodnutie nemohlo
nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k vyvlastneniu nehnuteľnosti, a teda
pozemok nemohol prejsť na právneho predchodcu žalovaného. Inými slovami povedané, vlastník
nemohol stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom
nebol (rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/3/03). Odvolateľ zároveň dodal, že domnelo vyvlastnený sporný
pozemok do dnešného dňa neslúži účelu, pre ktorý mal byť pôvodne vyvlastnený, pretože k výstavbe

rehabilitačného strediska nikdy nedošlo, pričom na pozemku nie sú viditeľné žiadne stavebné práce,
je tam iba burinou zarastená stráň. Nakoľko teda vo vzťahu k spornému pozemku vyvlastňovacie
rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže nebolo doručené B. T., ktorý bol v tom čase
jeho vlastníkom, a teda mal byť účastníkom vyvlastňovacieho konania, predmetné vyvlastňovacie
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, v dôsledku čoho k vyvlastneniu nedošlo. Keďže B. T. ako

vlastník previedol svoje vlastnícke právo kúpnou zmluvou na právnych predchodcov žalobcov (ich
rodičov), a tí darovacou zmluvou zo dňa 10.05.2004 na terajších žalobcov, žalobcovia sú oprávnenými
vlastníkmi sporného pozemku. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe
vyhovel a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania,
alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Proti napadnutému rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote aj žalobcovia v 3. a 4. rade z
dôvodu, že tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazovali na nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky ,ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR a Najvyššieho súdu ČR tam citované s poukazom na širokú ochranu dobrej viery nadobúdateľa,

ktorá musí byť vždy starostlivo skúmaná vzhľadom na individuálne okolnosti daného prípadu a na úlohu
sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu nájsť riešenie, ktoré by zabezpečovalo maximálnu
realizáciu základných práv účastníkov sporu, a ak to nie je možné, rozhodnúť v súlade so všeobecnou
ideou spravodlivosti, resp. podľa všeobecného prirodzenoprávneho princípu. Všeobecné súdy sú
povinné zabezpečiť a poskytovať ochranu dobrej viery vyplývajúcu z ústavného poriadku. Dobrá viera

nového nadobúdateľa, resp. jeho nadobudnutie nehnuteľností v dobrej viere si všeobecne zasluhuje
totožnú ústavnú ochranu ako vlastnícke právo pôvodného vlastníka. Podstatou uplatňovania verejnej
moci v demokratickom právnom štáte je princíp dobrej viery jednotlivca v správnosť aktov verejnej
moci a ochrana dobrej viery v nadobudnuté práva konštituované aktmi verejnej moci. Nadobúdateľ
nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností konajúci v dobrej viere v obsah tejto evidencie je

hoden ústavnej ochrany, a to práve s ohľadom na existenciu tejto verejnoprávnej evidencie. Teda
ústavnej ochrany je hoden nadobúdateľ v katastri evidovanej nehnuteľnosti, ktorý konal v dobrej
viere v (konštitutívny) akt štátu, ktorým bola do katastra ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti
zapísaná osoba, ktorá potom mala na nadobúdateľa vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti previesť,
aj keď by tak táto osoba v skutočnosti urobiť nemohla, pretože oprávneným vlastníkom veci nebola.

Dobrovierovému nadobúdateľovi svedčí aj právo na ochranu majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého integrálnou súčasťou je aj
ochrana„legitímnehoočakávania“nadobudnutiamajetkovejhodnoty.Pridobrovierovomnadobúdateľovi
je pritom založené práve prinajmenšom legitímne očakávanie nadobudnutia vlastníckeho práva ku
konkrétnej nehnuteľnosti, a to s ohľadom na vklad jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu pri strete dvoch základných práv musia všeobecné súdy
rozhodnúť tak, aby, ak je to možné, zostalo zachované z oboch základných práv čo najviac, a ak to
možné nie je, potom dať prednosť tomu základnému právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea
spravodlivosti, resp. všeobecný princíp. Na strane dobrovierového nadobúdateľa stojí širší záujem na
zachovaní a neznížení dôvery jednotlivcov v akty verejnej moci. Ochrana dobrovierových nadobúdateľov

priamo súvisí so záujmom na zachovaní dôvery jednotlivcov v akty verejnej moci. Naopak, pri ochrane
pôvodných vlastníkov, tomu tak už byť nemusí. Javí sa nespravodlivým klásť riziko zápisu práva do
katastra na základe neplatnej zmluvy na dobrovierové osoby, ktoré nenesú žiaden diel zodpovednosti
za neplatnosť danej zmluvy uzavretej medzi tými, koho tieto osoby považujú za svojich právnychpredchodcov. Tieto skutočnosti v danom prípade skôr svedčia v prospech uprednostnenia ochrany
dobrovierového nadobúdateľa. V rámci riešenia stretu základných práv dobrovierového nadobúdateľa
a pôvodného vlastníka je však nevyhnutné zohľadniť ešte ďalšie súvislosti a okolnosti, všeobecné

a individuálne. Až po ich zvážení bude možné rozhodnúť, v prospech ktorého z konkurujúcich práv
svedčí všeobecná idea spravodlivosti. Z uvedeného vyplýva, že vo vlastníckych sporoch vychádzajúcich
z prípadov nadobudnutia nehnuteľnosti evidovanej v katastri od nevlastníka, nemožno bez ďalšieho
akcentovať princíp, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Ale je rovnako potrebné
chrániť dobrú vieru nadobúdateľa nehnuteľností.

Žalovaný mohol až do vydania rozsudku odvolacieho súdu dňa 28.6.2004 ísť na kataster nehnuteľností
a vyžiadať si výpis, či k nejakej právnej zmene nedošlo. Keďže na príslušnom liste vlastníctva nebola
vyznačená obmedzujúca poznámka uznesenia zo dňa 16.7.1997, č.k. 10C/713/96-51 o zákaze nakladať
s nehnuteľnosťou, na čo mal dohliadnuť práve žalovaný (aby bola zapísaná a tak zabrániť ďalším
právnym zmenám), tak bol povinný bdieť nad právnym stavom predmetnej nehnuteľnosti. Ak by bol
naozaj bdelý, tak by si pred vydaním rozsudku odvolacieho súdu mohol zistiť, že nehnuteľnosť je

dotknutá ďalšou právnou zmenou a z toho dôvodu mal podať návrh na zmenu účastníkov na strane
žalovaných ešte pred vydaním rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 28.6.2004. Tým, že ho nepodal, sám
sa pripravil o to, že rozsudok mal zaväzovať terajších žalobcov v 1. až 4. rade. Súčasne mal podať aj
návrh na zmenu predbežného opatrenia tak, aby zaväzovalo práve terajších žalobcov v 1. až 4. rade a
postarať sa o jeho zapísanie v podobe obmedzujúcej poznámky do katastra nehnuteľností.

V danom prípade sú všetky predpoklady pre aplikovanie tzv. Radbruchovej formuly, v zmysle ktorej
sudca, ktorý by mal aplikovať zákon porušujúci spravodlivosť ako všeobecnú rovnosť, musí vychádzať
z tejto spravodlivosti a náplň zákona ignorovať ako bezprávne právo. Pokiaľ je teda rozpor so
spravodlivosťou extrémny, potom má sudca povinnosť rozhodnúť contra legem.
K otázke vzťahu práva a spravodlivosti poukazoval aj na vyjadrenia I. Jenkinsa, úvahy sv. Tomáša

Akvinského a závery Tomáša Hobbesa.
Na základe vyššie uvedených tvrdení žalobcovia v 3. a 4. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom
rozsahu.

17. Žalobca v 2. rade sa v plnom rozsahu stotožnil s odvolaním podaným žalobcom v 1. rade a pripojil
sa k nemu.

18. K odvolaniam žalobcov zaslal vyjadrenie žalovaný, v ktorom poukázal na to, že žalobcovia svoj nárok
odvodzujú od darovacej zmluvy uzavretej dňa 10.5., resp. 11.5.2004, ktorou mali nadobudnúť parcelu

C KN XXXX/X v čase, kedy prebiehalo konanie na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 10C/713/96
o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Niet pochýb o tom, že právnym predchodcom
žalobcovv1.až4.radeuznesenímč.k.10C/713/96-51zodňa16.7.1997,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 6.8.1997 bola okrem iného uložená povinnosť zdržať sa prevodu alebo prechodu práv a povinností
medzi sebou alebo vo vzťahu k tretím osobám ohľadne spornej nehnuteľnosti a napriek tomu uzavreli

darovaciu zmluvu v prospech žalobcov v 1. až 4. rade. Táto samotná skutočnosť bez ďalšieho má za
následok absolútnu neplatnosť citovanej darovacej zmluvy, nehovoriac o ďalších skutočnostiach, ako
sú právoplatné rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľností, ktoré doposiaľ nikým neboli zrušené, právny
predchodca žalobcov v 1. až 4. rade nebohý B. T. nikdy neuplatnil reštitučný zákon a naviac doteraz vo
veci určenia vlastníckeho práva k predmetu konania je právoplatný rozsudok z konania vedeného pod

sp.zn. 10C/713/96, a preto navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. K odvolaniu žalobcov v 3. a 4. rade zaslal svoje vyjadrenie právny zástupca žalobcov v 1. a
2. rade, v ktorom poukázal na skutočnosť, že absolútna neplatnosť správneho aktu pôsobí priamo

zo zákona a to od začiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Všeobecným
súdom preto vzniká povinnosť skúmať, či predpokladaný správny akt je vôbec právnym aktom.
Teda, či nejde o akt ničotný a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu a
rovnako sa zaoberať tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. Na túto
skutočnosť žalobcovia opakovane upozorňovali vo svojich podaniach v konaní pred súdom prvej

inštancie, napriek tomu sa prvoinštančný súd touto námietkou vôbec nezaoberal, čím zaťažil svoje
rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. K tvrdeniam žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu uviedol,
že žalobcovia sa stotožňujú s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že predbežné opatrenie,
obsahom ktorého je zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, v zásade nemá z hľadiska hmotnoprávnehovplyv na platnosť právneho úkonu, nakoľko Občiansky zákonník právne úkony, ktoré sú uzavreté napriek
zákazu vyslovenému v súdnom rozhodnutí, nesankcionuje neplatnosťou. K tvrdeniu žalovaného, že
vyvlastňovacie rozhodnutia neboli do dnešného dňa zrušené, uviedol, že právny predchodca žalobcov

B. T. ešte v roku 1995 sa podaním domáhal čiastočného zrušenia rozhodnutí bývalého Mestského
výboru, odboru výstavby zo dňa 6.5.1979 pod č. XXXX/XX a zo dňa 10.6.1980 pod č. XXXX/XX,
ktorému bolo rozhodnutiami OÚŽP v T. vyhovené, avšak po preskúmaní ministerstvom životného
prostredia boli predmetné rozhodnutia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, ktoré je toho času
prerušené. Vo svojom rozhodnutí aj ministerstvo konštatuje, že pri vydávaní vyvlastňovacích rozhodnutí

sa vyvlastňovací orgán dopustil niektorých zrejmých pochybení v podobe právnych omylov. K námietke,
že právny predchodca žalobcov B. T. nikdy neuplatnil voči sporným nehnuteľnostiam reštitučný nárok,
uviedol, že aj keď mohla osoba, ktorej nehnuteľnosti prevzal štát v rozhodnej dobe pre reštitúciu žiadať
o vydanie týchto nehnuteľností podľa špeciálneho predpisu, môže sa aj po uplynutí prekluzívnych
lehôt úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to formou určenia
vlastníckeho práva. Vo zvyšku zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a mal za to, že sú splnené

podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko bude potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie vo vzťahu k nulite vyvlastňovacích rozhodnutí.

20. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu
a rovnako ho oznámil aj elektronicky právnym zástupcov účastníkov a dospel k záveru, že odvolania

žalobcov nie sú dôvodné.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR sp.zn. II.ÚS 78/05).

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v

rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel
ksprávnymskutkovýmzisteniamaprejednávanýsporajsprávneprávneposúdil.Odvolacísúdosvojujúc
si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami
žalobcov dopĺňa nasledovné:

23. Predmetom konania je určenie, že vlastníkmi nehnuteľnosti, parc. č. KN XXXX/X o výmere 14300
m2, ostatná plocha zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. C. A. sú žalobcovia v 1. až 4. rade, každý v
podiele 1/4 z celku.

24. V súčasnosti je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXX

zapísaný žalovaný v podiele 1/1.

25. Vychádzajúc z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. C. A., vlastníkmi parcely č. XXXX/X o výmere 17032 m2
ostatné plochy sú žalobcovia v 1. až 4. rade, každý o spoluvlastníckom podiele 1/4.

26. Žalobcovia svoje vlastníctvo odvodzujú od darovacej zmluvy zo dňa 10.5.2004, v ktorej na strane
darcov boli ich rodičia E. J. s manželkou T. J. a Z. G. s manželkou I. G.. Právnym predchodcom darcov
bol B. T., ktorý vlastnícke právo k pozemku nadobudol vydržaním, ako to vyplýva z notárskej zápisnice
N XXX/XX. Medzi stranami sporu nie je spor o tom, že toho času je predmetná parcela vedená na LV
č. XXX a má výmeru 14300 m2.

27. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadaval s námietkou vznesenou žalovaným, že
ide o prekážku rozhodnutej veci vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 10C/713/96,
ktorým bolo určené, že práve žalovaný je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti (vtedy ako parcelaKN XXXX/X o výmere 17051 m2, ostatná plocha zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. A. F. Q.). Súd
prvej inštancie konštatoval vo svojom rozsudku, že vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu
Bardejov pod sp.zn. 10C/713/1996, už o predmete tohto konania bolo súdom právoplatne rozhodnuté. S

poukazom na ust. § 159 ods. 2 OSP však mal za to, že uvedené rozhodnutie pod sp.zn. 10C/713/1996
nemá všeobecnú záväznosť a ide len o rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka vyriešená iba vo
vzťahu k vtedajším stranám sporu. Aj keď žalobcovia v tomto konaní odvodzujú svoje vlastnícke právo
od osôb, ktoré zaväzuje rozhodnutie súdu v predchádzajúcom konaní, toto samo o sebe nestačí pre
záver, že je záväzné aj pre terajších žalobcov a že by bola daná prekážka veci rozhodnutej. Žiadna

poznámka o začatí konania sp.zn. 10C/713/1996 v katastri nehnuteľností zaznamenaná nebola. S
poukazom na ust. § 228 ods. 1, 2 CSP (predtým § 159 a § 159a OSP do 30.6.2016) sa odvolací súd
prikláňa ku konštatovaniu prvoinštančného súdu, že rozhodnutie Okresného súdu Bardejov pod sp.zn.
10C/713/1996 netvorí prekážku veci rozhodnutej, a to bez ohľadu na to, že darovacia zmluva zo dňa
10.5.2004bolauzavretávčase,keďužpredmetnékonaniebolozačaté,avšaknieprávoplatneskončené
a rovnako aj bez ohľadu na skutočnosť, že predbežným opatrením č.k. 10C/713/1996-51 bolo vtedajším

žalovaným v 2. a 4. rade, právnym predchodcom žalobcov uložené zdržať sa akéhokoľvek nakladania,
najmä prevodu alebo prechodu práv a povinností medzi sebou alebo vo vzťahu k tretím osobám vo
vzťahu k parcele KN XXXX/X zapísanej vtedy na LV č. XXXX kat. úz. C. A. F. Q.. Prekážka rozhodnutej
veci je totiž založená, ak medzi vecami existuje súčasne totožnosť predmetu konania, ako aj totožnosť
účastníkov konania.

28. Rovnako je správny záver súdu prvej inštancie ohľadne konštatovania naliehavého právneho
záujmu žalobcov na určení vlastníckeho práva, nakoľko súčasný zápis v katastri nehnuteľností je
odlišný od právneho stavu preukazujúceho vlastnícke právo žalobcov. Prípadnú zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností môžu žalobcovia dosiahnuť jedine na základe rozhodnutia súdu, čím je daný naliehavý

právny záujem žalobcov na určení ich vlastníckeho práva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozsiahlu judikatúru najvyšších súdnych autorít.

29. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou , darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.

30. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal aj s námietkou žalovanej strany v súvislosti s
účelovosťou darovacej zmluvy zo dňa 10.5.2004 tvrdenej žalovaným v tom zmysle, že aj keď pripustil
účelovéuzavretiedarovacejzmluvyzodňa10.5.2004,zrejmevsnahezvrátiťpredpokladanýnepriaznivý

výsledok v konaní 10C/713/96, nie je možné prijať záver, že by z tohto dôvodu bola darovacia zmluva
absolútne neplatná. Neplatnou ju nerobí ani skutočnosť, že bola uzavretá v rozpore s nariadeným
predbežným opatrením Okresného súdu Bardejov č.k. 10C/713/96-51 zo dňa 6.8.1997.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že darovacej zmluve zo dňa

10.5.2004 nemožno priznať účinky predpokladané v ust. § 628 a § 132 Občianskeho zákonníka.

32. Právnym predchodcom darcov, rodičov žalobcov v 1. až 4. rade bol B. T., nar. X.X.XXXX. V notárskej
zápisnici N XXX/XX bolo osvedčené vyhlásenie B. T. o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat.
úz. C. A. na LV č. XXX, okrem iného aj parcely KN XXXX/X. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov

č.k. 10C/713/96-240 zo dňa 5.6.2003 bolo určené, že Bardejovské kúpele, a.s. - terajší žalovaný
sú výlučným vlastníkom nehnuteľnosti KN XXXX/X - ostatné plochy o výmere 17051 m2 zapísanej
na LV č. XXXX, kat. úz. C. A., ako aj z nej vytvorenej parcely KN XXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 1609 m2 zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C. A.. Okresný súd Bardejov vo svojom rozsudku
10C/713/1996-240 konštatoval, že vtedajší žalovaný B. T. nepreukázal vydržanie vlastníckeho práva k

sporným nehnuteľnostiam, nestal sa ich vlastníkom, a preto nemohol previesť na vtedajších žalovaných
Z. G., I. G., ako aj E. J. a T. J. vlastníctvo k parcele KN XXXX/X. Zároveň vtedy súd konštatoval, že
Bardejovské kúpele, a.s. sú vlastníkom sporných nehnuteľností na základe vyvlastňovacích rozhodnutí
v prospech štátu a následného privatizačného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
aj správne poukázal na argumentáciu Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/176/2006-304, ktorým bolo

dovolanie vtedajších žalovaných zamietnuté podporne aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4Cdo/123/2003. Najvyšší súd okrem iného skonštatoval, že vtedajší žalovaný v 1. rade B.
T. neuplatnil nárok na vydanie predmetných nehnuteľností podľa príslušných reštitučných zákonov,
tak jeho reštitučný nárok zanikol. Práve žalobca (terajší žalovaný) sa platne stal ich nadobúdateľom,lebo súviseli s privatizovaným majetkom bývalého štátneho podniku podľa zákona č. 92/1991 Zb.,
resp. tieto nehnuteľnosti boli predmetom práva hospodárenia privatizovaného štátneho podniku. Tento
záver navyše nemôže byť spochybnený ani z pohľadu ochrany dobrej viery ďalších nadobúdateľov

prevádzaných nehnuteľností (vtedajších žalovaných v 2. až 5. rade - právnych predchodcov terajších
žalobcov) ani princípom právnej istoty, či princípom šetrenia nadobudnutých práv, pretože platný
Občiansky zákonník vo všetkých prípadoch tieto princípy nechráni vtedy, ak sa vlastníctvo nadobúda
„od nevlastníka“ a naopak, k základom právneho štátu patrí rovnako ako uvedené zásady aj zásada
ochrany vlastníctva doterajšieho vlastníka (t.j. štátu a potom následne aj samotného žalobcu).

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom správne súd prvej inštancie uzavrel, že darcovia -
právni predchodcovia žalobcov v 1. až 4. rade aj keď v katastri nehnuteľností zapísaní ako spoluvlastníci
parcely KN XXXX/X na LV č. v tom čase XXXX, kat. úz. C. A., nemohli na základe uzavretej darovacej
zmluvy so žalobcami zo dňa 10.5.2004 platne na žalobcov previesť k tejto parcele vlastnícke právo,
pretože ako to vyplýva z dokazovania vo veci 10C/713/96, neboli vlastníkmi parcely č. XXXX/X, v tom

čase zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. A., teraz na LV č. XXX, kat. úz. C. A., a to z dôvodu, že
jej vlastníkom nebol ani ich právny predchodca B. T., a preto tento nemohol platne previesť vlastnícke
právo k spornej parcele na právnych predchodcov žalobcov v 1. až 4. rade v zmysle kúpnej zmluvy zo
dňa 1.4.1996. Napriek darovacej zmluve uzavretej dňa 10.5.2004 a jej vkladu do katastra nehnuteľností
nemohli žalobcovia v 1 a 4 rade nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vzhľadom na

závery súdov vo veci pod sp.zn. 10C/713/2006, lebo darovacia zmluva bola uzavretá s nevlastníkmi,
ktorí na žalobcov nemohli previesť práva, ktoré sami nemali, a preto žalobcovia v 1. až 4. rade nemohli
platne nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

34. V súvislosti so žalobcami tvrdenou nulitou rozhodnutí o vyvlastnení sporného pozemku, pretože

vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo doručené vtedy v katastri zapísaným právnym predchodcom B. T.,
jeho rodičom, pretože títo už boli dávno mŕtvi, súd prvej inštancie poukázal na kategorické závery
odvolacieho súdu a najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 10C/713/2006.

35. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcov ohľadne nulity vyvlastňovacích rozhodnutí, resp. že

ide pakty, odvolací súd dodáva, že vyvlastňovacie rozhodnutie je rozhodnutím vydaným správnym
orgánom, ktorého preskúmavanie je v občianskoprávnom konaní obmedzené. Obmedzenie sa vzťahuje
aj na skúmanie účinnosti týchto rozhodnutí. Platné právo nepozná kategóriu neplatných správnych
rozhodnutí, preto aj vadné rozhodnutie správneho orgánu vyvoláva právne účinky, ak nie je v opravnom
konaní zrušené. Len v prípade, že správne rozhodnutie bolo vydané zjavne nad rámec právomoci

správneho orgánu, ide o ničotné rozhodnutie, ktoré nevyvoláva právne dôsledky uvedené vo výroku.
Mimo rámec právneho súdnictva sú všeobecné súdy oprávnené skúmať správne akty zásadne len
so zreteľom k tomu, či ide o akty ničotné (nulitné), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné, že sa
neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. Takéto vady nevyžadujú zvláštny proces k odstráneniu vád
alebo aktov samotných, neprihliada sa na ne, teda pozerá sa na ne od začiatku ako na neexistujúce.

Medzi takéto akty sa radia správne rozhodnutia vydané mimo rámec vymedzenej právomoci správneho
orgánu, prípade vydané absolútne nepríslušným (nekompetentným) správnym orgánom. U aktov, ktoré
sú len vecne vadné alebo nezákonné, naopak platí prezumpcia ich správnosti, teda pokiaľ nie sú
stanoveným postupom opravené alebo zrušené, sú považované za bezvadné a majú právne účinky (J.
Spáčil: Ochrana vlastnictví a držby v Občanském zákonníku, str. 109). Nakoniec aj žalobcovia vo svojich

odvolaniach poukazujú na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré argumentujú obdobne.

36. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s vyššie uvedeným názorom a má za
to, že vyvlastňovacie rozhodnutia boli vydané v rámci právomoci správneho orgánu, a preto
nejde o akt nulitný, ale o akty, ktoré spôsobili právne účinky v ňom uvedené. Bolo preto

nadbytočné skúmanie doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia účastníkom vyvlastňovacieho konania.
O nadobudnutí účinnosti správneho rozhodnutia svedčí to, že reálne bolo vykonané tak zo strany
správneho orgánu, ako aj zo strany dotknutých osôb. Vyvlastňovacie rozhodnutia jasne určovali rozsah
(predmet vyvlastnenia). Účastníkmi vyvlastňovacieho konania boli všetci vtedy evidovaní spoluvlastníci.
V dôsledku vyvlastňovacieho rozhodnutia prešlo vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam z právnych

predchodcov B. T. na žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu a udialo sa tak v súlade so zákonom
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolaciu
námietku týkajúcu sa vyvlastňovacích rozhodnutí za dôvodnú. Rozhodujúca nie je právoplatnosť
rozhodnutia (presný deň), ale skutočnosť, že rozhodnutie sa stalo účinným.37. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že namietané
vyvlastňovacie rozhodnutia boli vydané pred takmer 40 rokmi, pričom od ich vyvlastnenia v roku 1980

sa žalovaný považoval za vlastníka predmetných pozemkov na základe vyvlastňovacích rozhodnutí. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/12/2014 zo
dňa 29.9.2015, podľa ktorého právna istota osôb, ako aj zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžadujú,
aby právoplatné rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu, na základe ktorých určitá osoba nadobúda
alebo je zbavená vlastníctva k veci, bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou, majúcou účinky do

budúcnosti, a to bez ohľadu na to, či písomné vyhotovenie takéhoto aktu doposiaľ existuje. V opačnom
prípade by bolo možné uplatniť vady konania po neprimerane dlhej dobe a narušiť tak niekoľko desaťročí
trvajúci právny stav. Povinnosť bremena tvrdenia a bremena dôkazu v rámci súdneho konania by tak
nadmieru ospravedlniteľnú zaťažovala stranu, ktorá sa takým tvrdením dostala do dôkaznej núdze. Ak
je určovacou žalobou napádaná (spochybňovaná) konfiškácia majetku (jej proces, účinky, zákonnosť),
dôkazné bremeno v takomto konaní zaťažuje vlastníka konfiškovaného majetku, ktorý konfiškáciu

spochybňuje, aby preukázal, že nie sú u neho dané zákonné podmienky pre konfiškáciu majetku.
Plynutie času je tak závažnou skutočnosťou, ktorej treba priznať faktické účinky (v tejto súvislosti
porovnajajoznámenieÚstavnéhosúduČRz1.11.2005).Súdprvejinštanciezhodnesodvolacímsúdom
dospeli k záveru, že účinky konfiškácie nenastali z dôvodu, že rozhodnutie konfiškačnej komisie nebolo
právnym predchodcom žalovaných doručené jedným z možných spôsobov doručovania, pričom však

žiadnu pozornosť nevenovali dispozičnému úkonu správneho orgánu, podľa ktorého sa o vydanom
rozhodnutí upovedomujú osoby uvádzané pod por. č. 1-14 a žiadnu pozornosť nevenovali ani ust. § 35
ods. 2 Vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb., podľa ktorého „v prípade pochybností je možné doručenie
preukázať iným vhodným spôsobom“.

38. Žalobcovia nemôžu mať priamu vedomosť o nedoručení vyvlastňovacích rozhodnutí účastníkom
vyvlastňovacieho konania. Len samotná skutočnosť, že vtedy evidovanými vlastníkmi vyvlastňovaných
nehnuteľností boli rodičia B. T., ktorí podľa tvrdenia žalobcov, mali byť v čase vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia mŕtvi, sama o sebe neznamená, že by uvedené rozhodnutia vyvlastňovacie neboli doručené
ich právnemu nástupcovi B. T. (aj keď to mal on spochybňovať), pričom iné spôsoby doručenia

vyvlastňovacieho rozhodnutia, prípadne ich doručenie inej osobe nepripúšťajú, avšak neberú do úvahy
skutočnosť, že nie je možné porovnávať doručovanie rozhodnutia v súdnom konaní s doručovaním v
konaní správnom, pretože zatiaľ čo podľa § 33 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. bolo možné
rozhodnutie správneho orgánu doručiť okrem iného aj verejnou vyhláškou na úradnej tabuli (t.j. aj
bez ustanovenia zástupcu), v súdnom konaní takýto postup (verejnou vyhláškou) prípustný nebol (viď

rozhodnutie 4MCdo/12/2014).

39. Nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcov v 3. a 4. rade, ktorí sa odvolávajú na použitie
Radbruchovej metódy, príp. poukazujú na citácie Tomáša Akvinského, I. Jenkinsa, Tomáša Hobbesa).
Odvolací súd poukazuje práve na postoj žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, ich konanie v

rozpore so zákonom, prípadne nariadeným predbežným opatrením, ktoré im ukladalo povinnosť zdržať
sa okrem iného aj prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a vo vzťahu k B. T. len tvrdeným
a osvedčeným vydržaním vlastníckeho práva, okrem iného aj spornej nehnuteľnosti. Bolo by práve
v rozpore s princípom spravodlivosti v tak dlhom časovom odstupe zrelativizovať a spochybňovať
vlastnícke právo žalovaného, a to už aj po právoplatnom skončení veci vedenej Okresným súdom

Bardejov pod sp.zn. 10C/713/1996. Odvolací súd poukazuje aj na postup aktuálnych žalobcov, keď
títo 9 rokov od právoplatného skončenia veci 10C/713/1996 vyčkávali a svojho vlastníckeho nároku
sa nedomáhali. Takéto „otáľanie“ vytvára pochybnosti o ich dobromyseľnosti a pravdivosti ich tvrdení
a spochybňuje aj ich vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti tak, ako bolo uvedené
vyššie.

40. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok B. a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04.41. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožňujúc sa
s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, ako aj v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej strane priznal náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešným žalobcom v 1. až 4. rade v plnom rozsahu, pričom o jej výške bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím postupom podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).