Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203184
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718203184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. - X. XXXX/X, S., právne zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov,
IČO: 35 510 722, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 8Csp/71/2018-57 zo dňa 25.10.2018
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 392,58
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Ďalším výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,3 a 12
Občianskeho zákonníka a ust.§ 3 ods.1, 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3.Súdprvejinštanciekonštatoval, ženazákladezistenéhoskutkovéhostavuveciacitovanýchprávnych
ustanovení ma za to, že žaloba je dôvodná. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je bezpochyby
vzťahom spotrebiteľským, a to aj napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi režimom

Obchodného zákonníka. Niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy,
ktorá na základe vyššie uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľom je v
súlade s európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou aj verejnoprávnou úpravou osoba, ktorá v
zmluvnom vzťahu, do ktorého vstupuje so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť, nejedná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom pre posúdenie zmluvnej
strany ako spotrebiteľa je jednak označenie tejto strany v zmluve, ako aj samotný predmet záväzkového
vzťahu.Vkonkrétnomprípadežalobcaposkytolúvervykonávajúcsvojupodnikateľskúčinnosťazároveň

žalovaná ako dlžník, z poskytnutých úverových prostriedkov financoval svoje osobné potreby. Zmluva,
ktorá bola uzavretá, je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy,
z ktorej nárok je predmetom tohto sporu, znamená, že na právny vzťah založený zmluvou je potrebnéaplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia
iných právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.

4. Žalovaný ďalej tvrdil, že nárok spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie je viazaný na rozhodnutie
súdu o porušení práva alebo povinnosti podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a osobitných predpisov, čo
rozsudkami sp. zn. 17Csp/15/2016, resp. sp. zn. 17Csp/75/2016 konštatované nebolo. Predpoklad
formulovanývzákoneoochranespotrebiteľavyžadujerozhodnutievovýrokusúdu,vktoromsauvedené
konštatuje. Súd má za to, že toto tvrdenie žalovaného je vyvrátené priamo v predmetných rozsudkoch.

Z rozsudku sp. zn. 17Csp/15/2016 jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva žalobkyne ako
spotrebiteľatým,žežalovanývočižalobkynipoužilneprijateľnúzmluvnúpodmienku-dohoduozrážkach
zo mzdy. Na základe takejto neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy došlo k faktickým zrážkam zo
mzdy žalobkyne. Z predmetného rozsudku sp. zn. 17Csp/75/2016 jednoznačne vyplýva, že uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu medzi žalobkyňou a žalovaným boli porušené
spotrebiteľské práva žalobkyne tým, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované

zákonom č. 129/2010 Z. z., čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
Porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne nastalo aj zakomponovaným neprijateľných podmienok
do predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak nie je priamo vo výroku predmetného rozsudku
konštatované porušenie práva spotrebiteľa, je to dané len tým, že „cieľom“ konania bolo napraviť stav,
ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, a to zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp.

určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom
tento cieľ bolo možné dosiahnuť len výrokom súdu o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy,
resp. výrokom o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Iný výklad by bol v rozpore s logikou, nakoľko ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že
predmetné rozsudky nekonštatujú porušenie práv spotrebiteľa, boli by tieto rozsudky vydané v rozpore

s ustanoveniami § 53 Občianskeho zákonníka ako aj s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochatedasúdbyprikázalzdržaťsapoužitiadohodyozrážkachzo
mzdy, resp. by určil úver za bezúročný a bez poplatkov a neprijateľnosť zmluvných podmienok bez toho,
aby bolo súčasne konštatované porušené práva spotrebiteľa. Teda ak súd konštatoval v predmetných
rozsudkoch neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a

neprijateľnosť zmluvných podmienok, bolo porušené právo žalobkyne jednak podľa zákona č. 250/2007
Z. z. ako aj Občiansky zákonník.

5. Žalobkyňa v žalobe žiadala priznať ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 392,58 Eur.
Túto sumu považovala za primeranú vzhľadom na to, že ujma, ktorá jej reálne vznikla v dôsledku

zrealizovaných zrážok zo mzdy bola vo výške 785,16 Eur.

6. Súd prvej inštancie v otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia zastával názor, že túto nie
je možné paušalizovať tak, aby vo všetkých prípadoch, kedy voči žalovanému boli žalobcovia úspešní,
bola priznaná aj rovnaká suma finančného zadosťučinenia.

7. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, nakoľko neuhradila sumu, ktorá jej
bola poskytnutá. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné stotožňovať výšku finančného
zadosťučinenia s výškou plnenia, ktoré je ešte žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému z titulu
poskytnutého úveru.

8. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vyplýva žalobkyni priamo zo zákona. Výšku však musí
žalobkyňa preukazovať sama. Tu jej nie je možné priznať právo v určitej výške bez preukázania jeho
výšky, alebo aspoň označenia dôkazov preukazujúcich jeho výšku.

9. Súd prvej inštancie zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia najmä to,
za akých okolností došlo k porušeniu práva žalobkyne.

10. Žalobkyni vznikla ujma vo výške 785,16 Eur tým, že v rozpore so zákonom jej boli vykonané zrážky
zo mzdy.

11. Preto súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie primerané v rozsahu 392,58 Eur. Na
jednej strane je to určitá forma prevencie voči žalovanému nepoužívať tieto nekalé obchodné praktiky,
ale na druhej strane nejde o sumu, kde by hrozilo nebezpečenstvo neprípustného obohacovania sažalobkyne a zneužívania tohto prostriedku ochrany spotrebiteľa. Preto priznanie sumy vo výške 392,58
Eur žalobkyni, je primeraným finančným zadosťučinením za znášanie stavu svojej právnej neistoty od
realizácie zrážok zo mzdy až do právoplatnosti rozsudkom sp. zn. 17Csp/15/2016.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 Civilného
sporového poriadku (ďalej C.s.p.) a v súlade s týmito ustanoveniami priznal žalobkyni náhradu trov
konania vo výške 100 %, nakoľko jej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Konštatoval, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal nezákonnosť rozsudku a jeho
nepreskúmateľnosť čo do základu priznaného nároku, ako aj čo do jeho výšky. Z napádaného rozsudku
vyplýva, že priznaný nárok má byť finančným zadosťučinením za porušenie práva žalobcu ako
spotrebiteľa tým, že s ním žalovaný uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy. Záver súdu je v rozpore so

zákonom č. 250/2007 Z.z., ktorý v § 5 definuje podmienky použitia a prípustnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Keď súd prvej inštancie tvrdí, že malo byť porušené nejaké právo žalobcu, potom by ho
musel určiť a zdôvodniť, v čom bolo uvedené zákonné ustanovenie porušené. Žalovaný namieta aj
dôvody, ktorými súd odôvodňuje výšku finančného zadosťučinenia, a najmä preto, lebo neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodnili jeho výšku. Odôvodnenie neobsahuje žiadne skutočnosti,

len vyjadrenie subjektívneho názoru konajúceho sudcu. Úvaha o výške finančného zadosťučinenia
neznamená svojvôľu pri rozhodovaní, ale úvahu založenú na preukázaných skutkových tvrdeniach v
prípadoch, v ktorých konkrétnu sumu právny poriadok priamo a ani sprostredkovane nešpecifikuje.
Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok, žalobu zamietol a priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu
Poprad zo dňa 16.12.2016 č.k. 17Csp/15/2016-57, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 03.05.2017 č.k. 12Co/34/2017- 100 a rozsudkom Okresného súdu Poprad zo
dňa 18.01.2017 č.k. 17Csp/75/2016-59, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove

zo dňa 20.02.2018 č.k. 16Co/22/2017-103 si žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv
zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2015. Citovanými rozsudkami považuje žalobkyňa za preukázané, že
žalovaný porušil svoje povinnosti ustanovené v osobitnom predpise a to neuvedenie obligatórnych
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zakomponovanie neprijateľných

zmluvných podmienok a neplatné uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný svojou
argumentáciou popiera princíp res iudicata, keď tvrdí, že záver súdu je v rozpore so zákonom o
ochrane spotrebiteľa, pretože súd neurčil a nezdôvodnil porušenie práva žalobkyne. Čo sa týka výšky
priznaného primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti neexistuje
exaktne stanovené kritérium ani vzorec pre stanovenie jeho výšky. Z týchto dôvodov výška závisí vždy

od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť
a zároveň musí pre dodávateľa predstavovať účinný, primeraný a odradzujúci prostriedok nápravy.
Žalobkyni bola na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy zrazená suma 785,16 Eur. Preto suma
vo výške polovici tejto sumy 392,58 Eur je zo strany žalobkyne považovaná za primeranú vzhľadom
na judikované porušenia jej spotrebiteľských práv, čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aj

podrobne odôvodnil. Preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

15. Vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému. Ďalšie vyjadrenie do spisu
predložené nebolo.

16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust.§ 385 C.s.p a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil odvolací súd na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa

08.11.2019 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistenej
skutočnosti vyvodil aj správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenomnič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza, že nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých
zákonných podmienok v zmysle § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. Podmienky ohľadom úspešného
uplatnenia porušenia práv alebo povinnosti splnené boli.

19. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné

uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Odvolací súd
osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

20. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného

práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto

konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“).

21. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva, alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má
právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

22. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne zistil, že z rozsudku
sp.zn. 17Csp/15/2016 jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa tým,
že žalovaný voči žalobkyni použil neprijateľnú zmluvnú podmienku - dohodu o zrážkach zo mzdy.
Na základe takejto neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy došlo k faktickým zrážkam zo mzdy

žalobkyne. Z predmetného rozsudku sp. zn. 17Csp/75/2016 jednoznačne vyplýva, že uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu medzi žalobkyňou a žalovaným boli porušené
spotrebiteľské práva žalobkyne tým, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z. z., čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
Porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne nastalo aj zakomponovaným neprijateľných podmienok

do predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak nie je priamo vo výroku predmetného rozsudku
konštatované porušenie práva spotrebiteľa, je to dané len tým, že „cieľom“ konania bolo napraviť stav,
ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, a to zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp.
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom
tento cieľ bolo možné dosiahnuť len výrokom súdu o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy,

resp. výrokom o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Iný výklad by bol v rozpore s logikou, nakoľko ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že
predmetné rozsudky nekonštatujú porušenie práv spotrebiteľa, boli by tieto rozsudky vydané v rozpore
s ustanoveniami § 53 Občianskeho zákonníka ako aj s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochatedasúdbyprikázalzdržaťsapoužitiadohodyozrážkachzo
mzdy, resp. by určil úver za bezúročný a bez poplatkov a neprijateľnosť zmluvných podmienok bez toho,
aby bolo súčasne konštatované porušené práva spotrebiteľa. Teda ak súd konštatoval v predmetných

rozsudkoch neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a
neprijateľnosť zmluvných podmienok, bolo porušené právo žalobkyne jednak podľa zákona č. 250/2007
Z. z. ako aj Občianského zákonníka.

23.Úvahasúduprvejinštancie,žezohľadnilpristanovenívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia

najmä to, za akých okolností došlo k porušeniu práva žalobkyne a že žalobkyni vznikla ujma vo
výške 785,16 Eur tým, že v rozpore so zákonom jej boli vykonávané zrážky zo mzdy zodpovedá
pravidlám formálnej logiky. Súd prvej inštancie zároveň uvažoval o tom, že žalobkyňa vzhľadom na
široko medializovanú osvetu v oblasti spotrebiteľských správ a s poukazom na možnosť bezplatne
sa poradiť o svojich spotrebiteľských právach pred uzatvorením zmluvy so žalovaným, prípadne aj
počas jeho trvania svoje práva nestrážila natoľko bdelo, aby sa vyhla prípadnému nekalému konaniu zo

strany žalovaného, a preto priznal primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 392,58 Eur zodpovedá
jednej zo všeobecných právnych zásad vlastných európskej právnej kultúre medzi ktoré patrí princíp
primeranosti. Odvolacia námietka žalovaného preto čo do neodôvodnenia primeranosti priznanej výšky
finančného zadosťučinenia nie je dôvodná.

24. Súd prvej inštancie správne rozhodol. Správny je i výrok o trovách konania. Preto odvolací súd
postupom podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.2 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.