Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 6, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118383327
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:6118383327.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: SPP - distribúcia , a.s., Mlynské

nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35910739, právne zastúpeného Mgr. Michalom Hanecom, advokátom,
Hruštiny 602, Žilina proti žalovaným: 1/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, štátna príslušnosť
SR, 2/ M. Z., nar. 27.X.XXXX, trvale bytom S. F. XX/X, Trenčín, právne zastúpenému JUDr. Janou
Janíkovou, advokátkou, K dolnej stanici 7282/20A, Trenčín, štátna príslušnosť SR, o zaplatenie 2.391,32
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu proti žalovanému 2/ zamieta.

II. Žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.11.2018 domáhal , aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť
žalobcovi sumu 2.391,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.391,32 Eur
od 16.6.2017 do zaplatenia. Právnym titulom pohľadávky je neoprávnený odber zemného plynu bez
uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012
Z. z. o energetike (ďalej len ,,ZoE“). Dňa 24.05.2017 žalobca zistil, že na odbernom mieste Q. č. XXX
dochádza k neoprávnenému odberu plynu bez zmluvy o dodávke plynu, a to v období od 07.09.2014

- 24.05.2017, čo vyplýva z montážneho listu; v daný deň sa uskutočnila demontáž meradla. Dňa
07.09.2016sapracovnícižalobcubezvýslednesnažilidemontovaťplynomer,abynedochádzalokvzniku
ďalšej škody, avšak odberateľ, t.j. žalovaný 1/ bol neprítomný a podľa informácie od suseda býva
sám, predpokladal, že sa aktuálne môže nachádzať v práci a väčšinou nikomu neotvára. Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť
prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Škodou je množstvo neoprávnene odobratého
plynu zaznamenané na číselníku plynomera, za obdobie od 07.09.2014 do 24.05.2017 v celkovom

objeme 8 515 m3. Žalovaný 1/ zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako posledný evidovaný
odberateľ zemného plynu pred začatím obdobia neoprávneného odberu, a to na horeuvedenom
odbernom mieste. So žalovaným 1/ ukončil dodávateľ plynu zmluvu o dodávke jednostranne z dôvodu
neplnenia si finančných záväzkov žalovaným voči tomuto dodávateľovi. Žalovaný napriek tomu ostal
pasívny, neuzavrel novú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom zemného
plynu na trhu a tak dochádzalo k neoprávnenému odberu. Žalovaný 2/ zodpovedá žalobcovi za
spôsobenú škodu ako vlastník nehnuteľnosti, do ktorej bol zistený odber plynu bez uzavretej zmluvy o

dodávke plynu na odbernom mieste Q. XXX. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
30.10.2013 sp. zn. 41Cob 122/2013: „Nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto skutočne odoberal plyn
bez zmluvného vzťahu...Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn
v rozpore so zákonom.“ Výpočet škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete neoprávnenýmodberom plynu za určené obdobie je stanovený Vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. Dňa 31.05.2017
žalobca vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX, splatným dňa 15.06.2017 žalovaným 1/ a 2/ vyúčtoval škodu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 07.09.2014 - 24.05.2017, určenú podľa

cit. vykonávacieho predpisu vo výške 2.391,32 Eur. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 31.05.2017. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.391,32 Eur od 16.06.2017 do zaplatenia.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.12.2018 platobný rozkaz sp. zn. 11Up 1075/2018, ktorým
žalobnému návrhu vyhovel. Žalovaný 1/ proti platobnému rozkazu nepodal odpor, preto voči nemu
nadobudol právoplatnosť, keďže medzi žalovanými nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo.

3. Žalovaný 2/ napadol platobný rozkaz v zákonnej lehote odporom, v ktorom uviedol, že peňažný nárok
žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Medzi žalobcom a žalovaným 2/ prebiehala komunikácia ohľadne

účtovania neoprávneného odberu od roku 2017. Vyjadrením zo dňa 21.06.2017 žalovaný 2/ informoval
žalobcu o tom, že užívateľom nehnuteľnosti rodinného domu súpisné číslo 214, v obci Q. je žalovaný
1/, a teda aj on je odberateľom plynu. Vyjadrením zo dňa 24.08.2017 žalovaný 2/ opätovne informoval
žalobcu, že užívateľom nehnuteľnosti rodinného domu súpisné číslo XXX, v obci Q. je žalovaný 1/.
Žalovaný 2/ listom zo dňa 26.02.2018 zaslal žalobcovi čestné prehlásenie žalovaného 1/, ktorý je

skutočným užívateľom nehnuteľnosti, a teda aj odberateľom plynu. Žalovaný 2/ teda žalobcu informoval
o tom, kto je neoprávneným odberateľom plynu. Poukázal na to, že neoprávnený odber mu žalobca
účtuje už od 07.09.2014, avšak žalovaný 2/ sa stal vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX k.ú. Q.. až v
máji 2015. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného 2/ a vznikom
škody vo výške 2.391,32 Eur. Žaloba je voči žalovanému 2/ nedôvodná. Podaním odporu žalovaným

2/ bol platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. zrušený.

4. Žalobca podaním zo dňa 30.8.2019 navrhol pokračovať v konaní proti žalovanému 2/. V ňom uviedol,
že považuje tvrdenia žalovaného 2/ o tom, že žalovaný 1/ bol jediným užívateľom nehnuteľnosti za
bezpredmetné. Žalobca neuzatvára s odberateľmi zmluvy o dodávke zemného plynu a preto nemá ani

možnosť zistiť, kto bol v rozhodnom období skutočným odberateľom plynu. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Košice sp. zn. 41Cob 122/2013, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej siete nemá
reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a
pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedajú iba
subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti by viedlo k nereálnemu

znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody. Poukázal aj na Rozhodnutie Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 10Co/92/2017, podľa ktorého žalovaní ako spoluvlastníci bytu sú vecne pasívne
legitimovaní a zodpovedajú za škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že do bytu (nehnuteľnosti), ktorej
sú podielovými spoluvlastníkmi, bol dodávaný plyn bez riadne uzavretej zmluvy s tým, že bolo práve
povinnosťou žalovaných, ktorí odber plynu ukončili a zároveň umožnili tretej osobe plyn užívať na

základe uzavretej nájomnej zmluvy, žalobcovi oznámiť, že povinnosť uzavrieť zmluvu spočíva na
nájomcovi nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza. Žalovaný 2/ si nesplnil svoju povinnosť
súvisiacu s jeho vlastníctvom. Žalovaný 2/ ako vlastník nehnuteľnosti, využijúc dispozičné právo
vlastníka, umožnil užívanie svojej nehnuteľnosti inému/iným subjektom. Zároveň je vlastník povinný
starať sa o svoje vlastníctvo, preto mu § 665 ods. 1 druhá veta Občiansky zákonník umožňuje vykonávať

kontrolu, či subjekt ktorému umožnil užívať svoju nehnuteľnosť, túto riadne užíva. V tomto prípade,
či odoberá plyn na základe zmluvy o dodávke plynu, keďže žalovaný 2/ vedel, že on sám zmluvu o
dodávke plynu nemá uzatvorenú. Žalovaný 2/ mohol ako vlastník nehnuteľnosti žiadať od užívateľa
svojej nehnuteľnosti predloženie zmluvy o dodávke plynu a doklad , o platbách za plyn. Pokiaľ by toto
právo bol využil, bol by zistil, že plyn je odoberaný bez zmluvy, Ak ho nevyužil, za vzniknutú škodu

zodpovedá spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/. Vlastník je povinný starať sa o svoje vlastníctvo
a počínať si tak, aby jeho konaním alebo nekonaním nevznikala nikomu škoda (§ 123 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 415 a 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný 2/ sa chce zbaviť
svojej zodpovednosti tým, že ju prenesie výlučne na žalovaného 1/. Táto snaha je iba preukazuje jeho
nezodpovedný postoj k vlastníckym povinnostiam a je následkom porušenia jeho zákonných povinností.

Ľahostajný prístup žalovaného 2/ nie je účelnou obranou a nezbavuje ho spoločnej a nerozdielnej
zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. Zákona č.
251/2012 Z.z.. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/169/2016.5. Súd nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca a žalovaný 2/ nezúčastnili. Neprítomnosť strán
ospravedlnili ich právni zástupcovia; strany nežiadali odročiť pojednávanie. Preto súd podľa § 180
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalobcu

a žalovaného 2/.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením montážneho listu zo dňa 7.9.2016, montážneho listu zo
dňa 24.5.2017, listu Slovakia Energy zo dňa 9.12.2018, výpisu z LV č. XXX k.ú. Q. zo dňa 30.5.2017,
vyúčtovania škody za odber zemného plynu zo dňa 31.5.2017, výpočtu škody spôsobnej neoprávneným

odberom zemného plynu zo dňa 31.5.2017, vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu zo dňa 31.5.2017, vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa 21.6.2017, odpovede žalobcu zo
dňa 3.7.2017, vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa 26.2.2018, čestného prehlásenia žalovaného 1/ zo dňa
24.8.2017, odpovede žalobcu zo dňa 26.3.2018, odporu žalovaného 2/ zo dňa 7.1.2019 vrátane príloh
tohto odporu, návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní zo dňa 30.8.2019, vyjadrenia žalovaného 2/
zo dňa 11.10.2019, notárskej zápisnice zo dňa 14.5.2015 sp.zn. N 248/2015, NZ 16388/2015 a zistil

nasledovné:

7. Z montážneho listu zo dňa 7.9.2016 vyplýva, že zamestnanec žalobcu sa pokúsil o demontovanie
plynomeru na odbernom mieste Q. súp. č. XXX, avšak plynomer bol nedobytný z dôvodu neprítomnosti
odberateľa - žalovaného 1/. Z montážneho listu žalobcu zo dňa 24.5.2017 vyplýva, že plynomer bol na

uvedenom odbernom mieste demontovaný dňa 24.5.2017. Na ani jednom z montážnych listov nie je
podpis odberateľa.

8. Ohľadom neoprávneného odberu zemného plynu na uvedenom odbernom mieste za obdobie od
7.9.2014 do 24.5.2017 žalobca vystavil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ dňa 31.5.2017 vyúčtovanie

č. XXXXXXXXXX splatné dňa 15.6.2017 na sumu 2.391,32 Eur, skladajúcu sa z nároku na hodnotu
zemného plynu v sume 2.315,69 Eur a nákladov zisťovania v sume 75,63 Eur. Prílohou vyúčtovania je
výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 31.05.2017.

9. Žalovaný 1/ v čestnom prehlásení zo dňa 24.8.2017 čestne prehlásil, že je užívateľom rodinného

domu súp. č. XXX v Q. a s vlastníkom domu žalovaným 2/ sú dohodnutí na bezodplatnom užívaní tejto
nehnuteľnosti s tým, že žalovaný 1/ znáša všetky náklady spojené s jej užívaním , t.j. náklady na dodávku
vody, elektriny, plynu a pod. Pravosť podpisu žalovaného 1/ na tejto listine je úradne overená.

10. Z listu dodávateľa Slovakia Energy, s.r.o. zo dňa 12.9.2018 bolo zistené, že na adrese odberného

miesta Q. súp. č. XXX mal tento dodávateľ uzavretú zmluvu o dodávke plynu s odberateľom - žalovaným
1/ s tým, že táto zmluva bola ukončená dňa 5.9.2014 pre neplatenie.

11. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 11.10.2019 naďalej nesúhlasil so žalobou proti nemu. Uviedol, že
žalovaný 2/ sa stal vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX v obci Q. až 14.5.2015, udelením

príklepu v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Preto žalovaný 2/ nemôže znášať náklady za
neoprávnený odber plynu za obdobie od 07.09.2014 do 14.5.2015. Žalobcom citovanú judikatúru
nemožno aplikovať na žalovaného 2/, nakoľko žalovaný 2/ žalovanému 1/ umožnil riadne nehnuteľnosť
užívať, zariadenie na odber plynu k nehnuteľnosti nie je a nebolo poškodené a žalovaný 2/ oznámil
žalobcovi, že odberateľom zemného plynu je žalovaný 1/ a predložil čestné prehlásenie žalovaného 1/,

ktorýtotouznalapotvrdil.ZmontážneholistumeradlačísloXXXXXXXXXXjezrejmé,žežalobcavykonal
dňa 07.09.2016 pokus o demontáž meradla číslo XXXXXXX, rok výroby 2007, u odberateľa - žalovaného
1/. Žalobca teda už v septembri 2016 vedel, že dochádza k neoprávnenému odberu na odbernom mieste
Q. XXX, napriek tomu, neoprávnený odber umožnil žalovanému 1/ až do 24.05.2017. Tým žalobca de
facto porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, keď o neoprávnenom odbere

zemného plynu vedel, avšak tento žalovanému 1/ umožnil ešte ďalších 8 mesiacov.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe proti žalovanému 2/. K námietke
žalovaného 2/, že za časť žalovaného obdobia nebol žalovaný 2/ vlastníkom predmetného rodinného
domu poukázal na ust. § 4 ods. 3 vyhlášky č. 265/1999 Z.z., z ktorého ustanovenia vyplýva, že nový

vlastník domu zodpovedá aj za neoprávnený odber, ktorý bol vykonaný predtým ako sa stal vlastníkom,
ak neuzavrie s dodávateľom plynu zmluvu o dodávke plynu a nevykoná odpočet dodaného plynu a
neoznámi stav meradla do 8 dní od prevzatia objektu. Žalovaný 2/ ako vlastník domu zodpovedá za
to, či sa do domu plyn dodáva v súlade so zákonom alebo nie. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol,že žalobcovi nebol umožnený prístup k plynomeru v predmetnom dome v septembri 2016, a preto
nemohol zistiť, že plyn bol odoberaný neoprávnene bez zmluvy, pretože nemohol porovnať stav na
plynomere aktuálny s posledným zaznamenaným stavom. Nárok žalobcu premlčaný nie je. Poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3009/2017 zo dňa 13.12.2018, v ktorom Najvyšší
súd ČR na obdobnú skutkovú situáciu aplikoval ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka a uzavrel,
že v takýchto prípadoch sa má použiť 10 ročná premlčacia doba, pretože je daný úmysel odberateľa
neoprávnene odoberať plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, inými slovami každý
kto odoberá plyn bez toho aby mal uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu po zohľadnení priemernej

rozumovej vyspelosti si musí byť vedomý toho, že plyn odoberá neoprávnene, z čoho vyplýva jeho
úmysel privodiť ujmu na strane žalobcu.

13. Právna zástupkyňa žalovaného 2/ na pojednávaní žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedla, že nárok žalobcu je premlčaný ohľadom neoprávneného odberu za obdobie od 7.9.2014 do
18.11.2016. V danom prípade nemožno hovoriť o tom, že by žalovaný 2/ mal úmysel pôsobiť škodu

žalobcovi, a to z dôvodu, že žalovaný 2/ dom nadobudol v dražbe od pôvodného vlastníka žalovaného
1/, ktorý písomne čestne prehlásil, že znáša všetky náklady na energie do domu. Žalobca stále
nevysvetlil, prečo nemohol demontovať meradlo a zistiť neoprávnený odber už v septembri 2016, keďže
z montážneho listu zo 7.9.2016 vyplýva, že za odberateľa nie je podpísaná žiadna osoba a rovnako tak
z následného montážneho listu zo dňa 24.5.2017, ktorým bolo meradlo demontované tiež vyplýva, že

za odberateľa nie je nikto podpísaný. Z toho je zrejmé, že žalobca mal možnosť demontovať meradlo
už v septembri 2016. Zjavne sa tam v máji 2017 k nehnuteľnostiam a meradlu žalobca resp. jeho
zamestnanec dostal a demontoval meradlo. Ďalej uviedla, že zmluva o dodávke zemného plynu do
predmetného rodinného domu bola ukončená ku dňu 5.9.2014, a preto žalovaný 2/ mal za to, že
všetky nároky z tejto zmluvy boli vysporiadané. Nehnuteľnosť žalovaný 2/ nadobudol v dražbe až v

máji 2015. Pokiaľ je v notárskej zápisnici popísaný predmet dražby vrátane jeho príslušenstva, uvedené
neznamená, že žalovaný 2/ ako vlastník domu mal vedomosť o tom, že užívateľ domu plyn naďalej
odoberá bez uzavretej zmluvy.

14. Právny zástupca žalobcu ohľadom tvrdení právnej zástupkyne žalovaného 2/ poukázal na list

žalobcu zo dňa 3.7.2017 adresovaný žalovanému 2/ a najmä na tvrdenia v tomto liste obsiahnuté. Ďalej
uviedol, že žalovaný 2/ si neoveril a nezisťoval, či tvrdenia užívateľa v jeho čestnom vyhlásení sú
pravdivé. Žalovaný 2/ ako vlastník domu, do ktorého bol dodávaný plyn bez uzavretej zmluvy zodpovedá
za spôsobenú škodu. Aj z obsahu predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaný 2/ ako záujemca
o dražbu vedel, čo sa v dome nachádza, že je tam plynový kotol, a teda si musel byť vedomý toho,

že do domu sa dodáva plyn.

15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka), od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
so spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 3 písm. c) bod 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike“) Na účely tohto zákona sa rozumie v
plynárenstve odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu
v domácnosti,

19. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo

3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa

za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to

prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

20. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý

neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

21. Žalobca sa domáhal náhrady škody v sume 2.391,32 Eur titulom neoprávneného odberu zemného
plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a/ bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike za obdobie od 7.9.2014

do 24.5.2017, v ktorom období bol do odberného miesta do rodinného domu súp. č. XXX v obci Q.
dodávaný plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu.

22. Proti žalovanému 1/ žalobca nárok uplatnil z dôvodu, že bol posledným evidovaným odberateľom
zemného plynu. Platobný rozkaz voči žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť, pretože odpor proti

platobnému rozkazu podal len žalovaný 2/, a v dôsledku podania odporu bol platobný rozkaz zrušený
len vo vzťahu k žalovanému 2/, pretože sa nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo na strane
žalovaných.

23. Žalobca nárok uplatnil proti žalovanému 2/ z dôvodu, že je vlastníkom nehnuteľnosti, čo bolo

preukázané aj výpisom z LV č. XXX k.ú. Q., a v tejto nehnuteľnosti bol odoberaný v uvedenom období
plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

24. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z

účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom
sa v konaní rozhoduje a pasívnu vecnú legitimáciu má ten, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a/

bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je založená na objektívnom princípe zodpovednosti za
škodu,čoznamená,žepoškodený,t.j.žalobcaakoprevádzkovateľdistribučnejsiete musípreukázať,že
škodca, ktorý je v zákone definovaný ako odberateľ zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy v priamom
dôsledku porušenia svojej povinnosti odoberať zemný plyn až na základe uzatvorenej zmluvy spôsobil
poškodenému škodu (t.j. odobratie zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a bez protiplnenia).

26. Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike v § 82 ods. 2 za osobu zodpovednú za neoprávnený odber
plynu stanovuje jednoznačne odberateľa plynu. Súd je viazaný právnou úpravou, ktorá za zodpovednú
osobu za škodu vzniknutú neoprávneným odberom označuje „odberateľa“, nie „vlastníka nehnuteľnosti“.
Za odberateľa treba v zmysle § 3 písm. c) bod 12 zákona č. 251/2012 Z.z. považovať osobu, ktorá

má oprávnenie nehnuteľnosť užívať či už ako vlastník, nájomca, iný oprávnený užívateľ a odoberá
za odplatu v nehnuteľnosti plyn pre vlastnú spotrebu. Za neoprávneného odberateľa treba považovať
takého odberateľa, ktorý plyn pre svoju spotrebu v domácnosti odoberá bez uzavretej zmluvy o dodávke
plynu. Žalovaný 2/ v rozhodnom čase rodinný dom neužíval, pretože ho užíval výlučne žalovaný 1/, ktorýplyn odoberal, čo potvrdil aj vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 24.8.2017, s tým, že plyn odoberal
bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalovaný 2/
teda preukázateľne nebol neoprávneným odberateľom a jeho zodpovednosť za škodu nemožno vyvodiť

z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Škodu v majetkovej sfére žalobcu v
dôsledku neoprávneného odberu plynu tak zapríčinil výlučne žalovaný 1/.

27.Zodpovednosťvlastníkanehnuteľnosti,doktorejjeneoprávneneodoberanýplynmôžebyťodvodená
zo všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s povinnosťami,

ktoré vyplývajú z obsahu vlastníckeho práva. Konanie v rozpore so všeobecnou občianskoprávnou
prevenciou podľa § 415 Občianskeho zákonníka je porušením povinnosti, ktoré má za následok po
splnení ďalších podmienok (vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou,
zavinenie) vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Žalobca opieral svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému 2/ aj porušením prevenčnej
povinnosti zo strany žalovaného 2/. Pri vykonávaní užívacieho práva k nehnuteľnosti nájomcom/iným

oprávneným užívateľom na základe obligačného vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti, je vlastník povinný
pri prenechaní nehnuteľnosti do užívania tretej osobe v rámci svojej prevenčnej povinnosti podľa § 415
Občianskeho zákonníka počínať si tak, aby pri užívaní nehnuteľnosti treťou osobou nedošlo ku škodám
na majetku, resp. na zdraví. Žalovaný 1/ nehnuteľnosť užíval na základe dohody so žalovaným 2/ o
bezodplatnom užívaní domu. Žalovaný 2/ pri prenechávaní rodinného domu do užívania žalovanému

1/ zachoval podľa názoru súdu dostatočný stupeň opatrnosti ktorý možno od neho vzhľadom na
okolnosti prípadu rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť
riziko vzniku škôd v súvislosti s užívaním predmetného rodinného domu, aj vo vzťahu k žalobcovi
ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Bolo totiž preukázané, že žalovaný 2/ sa so žalovaným 1/
dohodol, že žalovaný 1/ ako užívateľ domu bude znášať všetky náklady na dodávku plynu do domu,

ktorá skutočnosť vyplýva z čestného prehlásenia žalovaného 1/ zo dňa 24.8.2017. Žalovaný 2/ v dobrej
viere vychádzal z toho, že žalovaný 1/ dodrží svoj záväzok ohľadom užívania domu a znášania nákladov
spojených s odobrením plynu a ostatných energií do rodinného domu. Bolo potom výlučne záležitosťou
žalovaného 1/, ktorý dom naďalej užíval ako oprávnený užívateľ (na základe dohody s vlastníkom
domu, t.j. so žalovaným 2/) a odoberal energie do domu, aby uzavrel s dodávateľom plynu zmluvu o

dodávke plynu a hradil cenu za dodaný plyn. Nad rámec opatrnosti primeranej daným okolnostiam by
bolo zaťažovať žalovaného 2/ ďalšou povinnosťou, aby priebežne overoval, či žalovaný 1/ skutočne
uzavrel zmluvu o dodávke zemného plynu a za dodaný plyn platil jeho cenu, čo podľa žalobcu mal
žalovaný 2/ ako vlastník nehnuteľnosti robiť. Šlo by o príliš extenzívny výklad prevenčných povinností
vlastníka nehnuteľnosti, ktorý nie je opodstatnený vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu. S

prihliadnutím na uvedené okolnosti súd uzavrel, že žalovaný 2/ neporušil svoju prevenčnú povinnosť v
zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Nebola naplnená základná podmienka pre vznik zodpovednosti
žalovaného2/zaškodu.Pretozatejtosituáciepokiaľžalovaný1/neuzavrelsdodávateľomplynudohodu
o dodávke plynu do predmetnej nehnuteľnosti a napriek tomu žalovaný 1/ odoberal plyn do rodinného
domu pre vlastnú spotrebu, a nehradil cenu zaň, škoda z toho plynúca ide výlučne na ťarchu žalovaného

1/ ako odberateľa plynu, a nemôže byť pripísaná na vrub žalovanému 2/, ktorý bol vlastníkom domu, no
dom neužíval a plyn neodoberal, a neporušil ani svoju prevenčnú povinnosť.

28. K rovnakému záveru dospeli aj iné súdy v skutkovo obdobných právnych veciach (napr. rozsudok
Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C 50/2018 zo dňa 27.3.2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 13Co 336/2017 zo dňa 18.12.2018, rozsudok Okresného súdu Nové zámky sp. zn.
6Csp 92/2018 zo dňa 2.10.2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 16C 608/2015 zo
dňa 20.9.2018, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C 270/2015 zo dňa 14.3.2018, rozsudok
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4C 440/2015 z 9.1.2018).

29. Žalovaný 2/ sa stal vlastníkom domu až dňa 14.5.2015 udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe, čo
bolo preukázané z notárskej zápisnice N 248/2015, NZ 16388/2015, NCRIs 16762 zo dňa 14.5.2015,
ktorým bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 14.5.2015. Súd dodáva, že žalovaný
2/ nemôže zodpovedať za neoprávnený odber plynu do predmetného domu ani za obdobie pred tým ako
sa stal žalovaný 2/ vlastníkom domu v zmysle § 4 ods. 3 vyhl. Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999

Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu, ako na to
poukazoval právny zástupca žalobcu. Podľa uvedeného ustanovenia citovanej vyhlášky platí, že pri
zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla
meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v ktorých je odberné plynové zariadenie; aktúto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u
predchádzajúceho odberateľa. Ako už bolo uvedené žalovaný 2/ po kúpe domu dňa 14.5.2015 nezačal
dom užívať, ani odoberať plyn, keďže užívateľom domu ostal naďalej žalovaný 1/, a preto sa žalovaný

2/ nestal novým odberateľom a nemal teda povinnosť stanovenú citovanou právnou normou a nemôže
na základe nej zodpovedať za neoprávnený odber plynu v dome.

30. Rozhodnutia súdov, na ktoré žalobca poukazoval reflektujú iné skutkové okolnosti. Súdy v nich riešili
zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke

plynu v situáciách, keď žalobca nemal reálnu možnosť identifikovať subjekt, ktorý v rozhodnom období
nehnuteľnosť s odberným miestom užíval, a preto, keď nebol známy skutočný užívateľ nehnuteľnosti
súdy judikovali, že za neoprávnený odber plynu musí zodpovedať vlastník nehnuteľnosti. V súdenej
veci však žalobcovi skutočný odberateľ plynu v dome, a to žalovaný 1/ bol známy, keďže ho žalobca
uviedol jednak v montážnych listoch zo dňa 7.9.2016 a 24.5.2017 ako aj vo vyúčtovaní škody za
odber zemného plynu zo dňa 15.6.2017, a skutočného odberateľa žalobcovi oznámil aj žalovaný 2/

listom zo dňa 21.06.2017. Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín pod sp. zn. 5Co 169/2016, na ktoré
tiež odkazoval žalobca, sa súdu nepodarilo v dostupných databázach súdnych rozhodnutí nájsť. Súd
dodáva, že nie je možné bez ďalšieho osvojiť si záver, ktorý vyplýva z niektorých rozhodnutí, na ktoré
poukázalžalobca,vzmyslektoréhozasubjektzodpovednýzaneoprávnenýodberplynubezuzatvorenej
zmluvytrebapovažovaťvlastníkanehnuteľnosti.Takátopaušálnazodpovednosťvlastníkanehnuteľnosti

za neoprávnený odber plynu bez uzatvorenej zmluvy nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Podľa
názoru súdu treba vždy zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu a skúmať, či boli splnené predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu.

31. S poukazom na uvedené dôvody, keď žalovaný 2/ nebol neoprávneným odberateľom plynu,

neporušil ani svoju prevenčnú povinnosť ako vlastník domu, nevznikol medzi ním a žalobcom vzťah zo
zodpovednosti za škodu, žalovaný 2/ nie je povinný nahradiť žalobcovi požadovanú náhradu škody, a nie
je teda pasívne vecne legitimovaný v konaní. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zodpovedá
výlučne žalovaný 1/ ako skutočný odberateľ plynu bez zmluvy, voči ktorému nadobudol vydaný platobný
rozkaz právoplatnosť. Preto súd po vykonanom dokazovaní výrokom I. žalobu proti žalovanému 2/ v

celom rozsahu zamietol. Keďže právo žalobcu na náhradu škody voči žalovanému 2/ nevniklo, súd sa
nezaoberal námietkou premlčania práva vznesenou žalovaným 2/.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na zásadu
úspechu v konaní a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.