Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119206981
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119206981.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: P.. N. K., H..

XX.XX.XXXX, R. C. XXX XX K., Š. X. K., zastúpený Mgr. Vladimírou Blahovou, nar. 18.02.1977, trvale
bytom Považská 49, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Q. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. E. XXX, XXX XX
D., Š. X. K., o zaplatenie 2.220,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.220,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.220,- eur od 21.03.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3,05 % ročne zo sumy 2.220,- eur od
21.03.2019 do zaplatenia zamieta.

Konanie o žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne:
- zo sumy 300,- eur od 14.09.2016 do 20.03.2019,
- zo sumy 200,- eur od 19.09.2016 do 20.03.2019,
- zo sumy 200,- eur od 22.12.2016 do 20.03.2019,

- zo sumy 200,- eur od 21.04.2017 do 20.03.2019,
- zo sumy 300,- eur od 14.07.2017 do 20.03.2019,
- zo sumy 200,- eur od 15.08.2017 do 20.03.2019,
- zo sumy 50,- eur od 15.11.2017 do 20.03.2019,
- zo sumy 50,- eur od 24.11.2017 do 20.03.2019,
- zo sumy 200,- eur od 15.01.2018 do 20.03.2019,
- zo sumy 100,- eur od 18.01.2018 do 20.03.2019,
- zo sumy 100,- eur od 25.01.2018 do 20.03.2019,

- zo sumy 100,- eur od 30.01.2018 do 20.03.2019,
- zo sumy 150,- eur od 14.02.2018 do 20.03.2019 a
- zo sumy 70,- eur od 19.02.2018 do 20.03.2019,
zastavuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13.06.2019 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 20.06.2019 sa žalobca proti

žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu
2.220,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne: zo sumy 300,- eur od 14.09.2016
do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 19.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 22.12.2016
do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 21.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 300,- eur od 14.07.2017do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 15.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 15.11.2017
do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 24.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 15.01.2018 do
zaplatenia, zo sumy 100,- eur od 18.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 100,- eur od 25.01.2018 do

zaplatenia, zo sumy 100,- eur od 30.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 150,- eur od 14.02.2018 do
zaplatenia a zo sumy 70,- eur od 19.02.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tak, že žalovaného pozná už dlhšie, a to predovšetkým z pracovnej sféry,
kde sa stretávali ako kolegovia. Prvá pôžička bola realizovaná približne v mesiaci júl - august 2016
a následne žalovanému v priebehu ďalších mesiacov až do 01.07.2018 zapožičal ďalšie finančné

prostriedky v celkovom objeme približne 3.500,- eur. Na základe požiadaviek žalovaného finančné
prostriedky vkladal v hotovosti, ako aj prevodným príkazom na účet žalovaného v tej dobe vedenom
v Československej obchodnej banke, a.s. č. IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (priamo
preukázateľná suma 900,- eur, z toho bezhotovostným prevodom 400,- eur a hotovostným vkladom na
účet žalovaného 500,- eur). Žalovaný uvedený účet neskôr (cca na začiatku roka 2017) zrušil, vraj z
dôvodu nadmerných poplatkov a nevyhovujúcich služieb. Ďalšie finančné prostriedky následne vkladal

žalovanému na novozriadený účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. IBAN K. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX (priamo preukázateľná suma 1 320,- eur, z toho bezhotovostným prevodom 820,- eur a
hotovostným vkladom na účet žalovaného 500,- eur). Zároveň žalovanému okrem vkladov na účet vo
viacerých prípadoch požičal finančné prostriedky v hotovosti (430,- eur). To bolo predovšetkým v období
od 1.4.2018 do 1.7.2018, keď zmenil miesto výkonu práce z H. do C., kde žalovaný už pracoval od

01.01.2017. Pri každej finančnej pôžičke žalovaný prisľúbil jej čo najskoršie vrátenie, predovšetkým z
príjmu prostredníctvom rôznych brigád a pomocných prác popri svojom trvalom pracovnom pomere.
Nakoľko verbálne prísľuby vrátenia finančnej pôžičky splnené žalovaným neboli, vyzval žalovaného na
riadne plnenie si platobných povinností prostredníctvom mailovej korešpondencie zo dňa 27.11.2018.
V tejto výzve vyzval žalovaného na splnenie si záväzku, predložil mu návrh splátkového kalendáru a

požiadal o vyplatenie sumy. Žalovaný na uvedené nereagoval, a preto následne zaslal žalovanému
opätovne výzvu na splnenie si záväzku mailom dňa 11.03.2018 s náhradným termínom plnenia do
20.03.2019. Žalovaný ani len čiastočne svoj záväzok neuhradil. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
si žalobca uplatňoval s odkazom na ust. § 517 os. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie Vlády SR č.
87/1995 Z. z. a s poukazom na omeškanie žalovaného, ku ktorému malo dôjsť v jednotlivých prípadoch

odo dňa uvedeného v žalobnom petite.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe a jej prílohám písomne vyjadril podaním zo dňa 07.08.2019, v ktorom
uviedol, že nakoľko nemieni robiť obštrukcie, ani utajovať fakty o jeho dlžobe voči žalobcovi, žalovanú
sumu 2.220,- eur spolu s úrokmi z omeškania a zaplatený súdny poplatok žalobcovi uhradí. V ďalšom
žalovaný poukazoval na svoj zdravotný stav a sociálne pomery, ktoré mu neumožňujú splatiť dlh voči

žalobcovi jednorazovo a požiadal tak súd, aby mu umožnil splácať žalovanú pohľadávku žalobcu aj s
jej príslušenstvom v splátkach vo výške 50,- eur mesačne.
4. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 17.09.2019 a dňa 15.10.2019, na ktorom pojednávaní aj
verejne vyhlásil tento rozsudok. Súd vykonal dňa 17.09.2019 pojednávanie v neprítomnosti žalovaného,
keďže tento svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 12.09.2019, pričom

o odročenie pojednávania nepožiadal. Pojednávanie dňa 15.10.2019 súd vykonal v neprítomnosti
samotných strán sporu, ako aj splnomocneného zástupcu žalobcu, keďže strana žalobcu ospravedlnila
svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 11.10.2019 a žalovaný ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 14.10.2019, pričom ani jedna strana sporu o odročenie
pojednávania nepožiadala.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 17.09.2019 zobral po jeho otvorení zobral žalobu v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne: zo sumy 300,- eur od 14.09.2016 do 20.03.2019, zo sumy
200,- eur od 19.09.2016 do 20.03.2019, zo sumy 200,- eur od 22.12.2016 do 20.03.2019, zo sumy
200,- eur od 21.04.2017 do 20.03.2019, zo sumy 300,- eur od 14.07.2017 do 20.03.2019, zo sumy
200,- eur od 15.08.2017 do 20.03.2019, zo sumy 50,- eur od 15.11.2017 do 20.03.2019, zo sumy 50,-

eur od 24.11.2017 do 20.03.2019, zo sumy 200,- eur od 15.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,- eur
od 18.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,- eur od 25.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,- eur
od 30.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 150,- eur od 14.02.2018 do 20.03.2019 a zo sumy 70,- eur
od 19.02.2018 do 20.03.2019, späť, pričom dôvod tohto procesného úkonu nešpecifikoval a v ďalšom
zotrval vo zvyšnom rozsahu na podanej žalobe.

6. Možno konštatovať, že strany sporu zotrvali po celú dobu konania na svojej argumentácii uvedenej
v žalobe a vo vyjadrení k žalobe.7. Na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako aj na podklade žalobcom
produkovaných skutkových tvrdení žalovaným nepopretých (§ 151 ods. 1 CSP), dospel súd k
nasledovným skutkovým zisteniam.

8. Na podklade vzájomnej dohody žalobca vložil na bankový účet žalovaného vedený v Československej
obchodnej banke, a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX: dňa 14.09.2016 peňažnú sumu 300,- eur a dňa
19.09.2016 peňažnú sumu 200,- eur; ďalej previedol zo svojho bankového účtu vedeného vo VÚB, a. s.
č. XXXXXXXXXX/XXXX na bankový účet žalovaného vedený v Československej obchodnej banke, a.
s. č. XXXXXXXXXX/XXXX: dňa 22.12.2016 peňažnú sumu 200,- eur a dňa 21.04.2017 peňažnú sumu

200,- eur; vložil na bankový účet žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. č. XXXXXXXXXX/
XXXX: dňa 14.07.2017 peňažnú sumu 300,- eur a dňa 15.08.2017 peňažnú sumu 200,- eur; ďalej
previedol zo svojho bankového účtu vedeného vo VÚB, a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX na bankový účet
žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX: dňa 15.11.2017 peňažnú
sumu 50,- eur, dňa 24.11.2017 peňažnú sumu 50,- eur, dňa 15.01.2018 peňažnú sumu 200,- eur, dňa
18.01.2018 peňažnú sumu 100,- eur, dňa 25.01.2018 peňažnú sumu 100,- eur, dňa 30.01.2018 peňažnú

sumu 100,- eur, dňa 14.02.2018 peňažnú sumu 150,- eur a dňa 19.02.2018 peňažnú sumu 70,- eur.
Celkovo tak žalobca žalovanému poskytol v období od 14.09.2016 do 19.02.2018 peňažnú sumu 2.220,-
eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi tieto peňažné prostriedky vrátiť.
9. Výzvou zo dňa 11.03.2019 požiadal žalobca žalovaného o vrátenie peňažných prostriedkov v termíne
do 20.03.2019.

10. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

11. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Podľa ust. § 559 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlh musí byť splnený riadne a včas.
13. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
17. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
18. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
19. Súd vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške 8,05 % ročne: zo sumy 300,- eur od 14.09.2016 do 20.03.2019, zo sumy 200,-
eur od 19.09.2016 do 20.03.2019, zo sumy 200,- eur od 22.12.2016 do 20.03.2019, zo sumy 200,-
eur od 21.04.2017 do 20.03.2019, zo sumy 300,- eur od 14.07.2017 do 20.03.2019, zo sumy 200,-
eur od 15.08.2017 do 20.03.2019, zo sumy 50,- eur od 15.11.2017 do 20.03.2019, zo sumy 50,- eur
od 24.11.2017 do 20.03.2019, zo sumy 200,- eur od 15.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,- eur od

18.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,- eur od 25.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,- eur od
30.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 150,- eur od 14.02.2018 do 20.03.2019 a zo sumy 70,- eur od
19.02.2018 do 20.03.2019 v zmysle cit. ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil vo výroku tohto rozsudku, keďže s
týmto čiastočným späťvzatím žalovaný nevyjadril aj napriek výzve v súdom určenej lehote svoj nesúhlas.20. V prejednávanej veci je možné bezpochybne konštatovať, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 2.220,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.220,- eur od
21.03.2019 do zaplatenia (zvyšok žaloby, na ktorej žalobca zotrval), a to na tom skutkovom základe, že

túto sumu poskytol žalovanému v období mesiacov september 2016 až február 2018 na základe ústneho
dojednania o pôžičke. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy
2.220,- eur, je možné uzavrieť, že žalobca si ako veriteľ uplatňoval voči žalovanému ako dlžníkovi nárok
na vrátenie peňažnej sumy 2.220,- eur poskytnutej žalovanému titulom medzi stranami sporu uzavretých
zmlúv o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ.

21. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené
k voľnému nakladaniu, príp. spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe veci
rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie vecí, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej
pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto
zmluvyjejdočasnosť,avšaknevyhnutnounáležitosťouzmluvyniejestanoveniedobyvrátenia.Splatnosť
pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na

požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 OZ. Pri zmluve o pôžičke ide o reálny kontrakt, z čoho vyplýva, že
k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je potrebná nielen ich dohoda o
podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi (pri peňažnej
pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka). V súdnom konaní o vrátenie pôžičky tak žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno nielen o tom, že plnenie (v prejednávanom prípade peňažnej sumy 2.220,-

eur) žalovanému poskytol, ale aj o tom, že toto plnenie bolo žalovanému poskytnuté na základe zmluvy
o pôžičke so žalovaným uzavretej (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 98/2000
zo dňa 16.01.2002, ktorý je vzhľadom na totožnosť právnej úpravy v SR a ČR, z ktorej Najvyšší súd
ČR vychádzal, aplikovateľný aj na prejednávanú vec a súd sa s týmto vysloveným právnym názorom
v plnom rozsahu stotožňuje). Tieto skutočnosti mal súd v konaní za nesporne preukázané (žalovaný

žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nijako nepoprel; § 151 ods. 1 CSP). Žalobca ako veriteľ si tak
svoj záväzok z uzavretej zmluvy so žalovaným splnil (prenechal žalovanému predmet pôžičky - peňažnú
sumu 2.220,- eur). Možno v ďalšom konštatovať, že čas plnenia peňažného záväzku žalovaného vrátiť
žalobcovi peňažnú sumu 2.220,- eur nebol dojednaný. V takomto prípade bol žalovaný povinný plniť svoj
peňažný záväzok na výzvu veriteľa - žalobcu v zmysle cit. ust. § 563 OZ. Za výzvu veriteľa dlžníkovi na

plnenie súd považoval list žalobcu zo dňa 11.03.2019, ktorým žalobca požiadal žalovaného o vrátenie
peňažných prostriedkov do 20.03.2019. Keďže žalovaný do tohto dňa žalobcovi peňažné prostriedky v
sume 2.220,- eur nevrátil, dostal sa dňom nasledujúcim, t. j. dňa 21.03.2019 s plnením jeho peňažného
záväzku do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ). Žalobcovi tak proti žalovanému vzniklo právo podľa cit. ust.
§ 517 ods. 2 OZ na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č.

87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5 % ročne (k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného
dlhu, t. j. ku dňu 21.03.2019, bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 % ročne, ktorá skutočnosť
je súdu známa z jeho činnosti podľa ust. § 186 ods. 1 CSP) zo sumy 2.220,- eur od 21.03.2019 do
zaplatenia.
22. S poukazom na uvedené tak súd žalobe v časti, na ktorej žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby

zotrval, ako dôvodnej vyhovel čiastočne, a to v rozsahu o zaplatenie sumy 2.220,- eur spolu s úrokmi z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy2.220,-eurod21.03.2019dozaplateniaavozvyšnomrozsahuo
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3,05 % ročne zo sumy 2.220,- eur od 21.03.2019 do zaplatenia
žalobu zamietol.
23. Možno konštatovať, že žalovaný proti dôvodnosti žaloby nevznášal žiadne námietky, pričom

opakovanevyjadrilsvojuvôľužalovanýdlhuhradiť.Žalovanýsústredilsvojuargumentáciuvsporelenna
požiadanie o možnosť splatiť jeho peňažný záväzok žalobcovi v splátkach vo výške 50,- eur mesačne.
Žalovaný odôvodnil tento svoj návrh svojou zlou sociálnou situáciou vyplývajúcou z jeho pravidelných
príjmov a výdavkov. Žalobca nesúhlasil s tým, aby súd umožnil žalovanému splácať jeho záväzok v
splátkach s odôvodnením, že on sám má svoje peňažné záväzky (vyživovaciu povinnosť k 2 deťom),

ktoré pokryl z peňažných prostriedkov získaných úverom, ktorý potrebuje splatiť, aby si tak po rozvode
svojho manželstva (v roku 2015) mohol vyriešiť svoju bytovú situáciu. Vo všeobecnosti je možné uviesť,
že lehota na plnenie povinnosti uloženej strane sporu súdom v rozsudku je ustanovená zákonom v cit.
ust. § 232 ods. 3 CSP v trvaní tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Ide o tzv. paričnú lehotu. V
odôvodnených prípadoch môže súd určiť na plnenie uloženej povinnosti aj dlhšiu lehotu, čo konzumuje

aj prípadné plnenie uloženej povinnosti v splátkach. Na určenie inej ako zákonom stanovenej 3-dňovej
lehoty však strana sporu nárok nemá. Súd zvážiac argumentáciu oboch strán sporu dospel k záveru, že
v danom prípade okolnosti neodôvodňujú rozhodnutie súdu podľa cit. ust. § 232 ods. 3 veta druhá CSP.
Aj keď sociálna situácia žalovaného je neľahká a v prípade, že tento nedisponuje likvidným majetkomväčšej hodnoty, z čoho možno vyvodiť, že žalovaný nie je schopný svoj dlh vyrovnať jednorazovo,
nemožno podľa názoru súdu od žalobcu spravodlivo požadovať, aby čakal na plnenie svojej pohľadávky
v prípade povolenia splátok vo výške 50,- eur niekoľko rokov (len samotnú istinu by žalovaný splácal

splátkami vo výške 50,- eur 45 mesiacov). Nie je však vylúčené, aby po rozhodnutí súdu došlo medzi
stranami sporu k dohode, na podklade ktorej by si dojednali strany sporu možnosť splatenia pohľadávky
žalobcu v inej lehote, príp. splátkach.
24. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej
veci [pričom za neúspech žalobcu súd považoval skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne: zo sumy 300,- eur od 14.09.2016 do 20.03.2019,

zo sumy 200,- eur od 19.09.2016 do 20.03.2019, zo sumy 200,- eur od 22.12.2016 do 20.03.2019, zo
sumy 200,- eur od 21.04.2017 do 20.03.2019, zo sumy 300,- eur od 14.07.2017 do 20.03.2019, zo
sumy 200,- eur od 15.08.2017 do 20.03.2019, zo sumy 50,- eur od 15.11.2017 do 20.03.2019, zo sumy
50,- eur od 24.11.2017 do 20.03.2019, zo sumy 200,- eur od 15.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,-
eur od 18.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,- eur od 25.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 100,-

eur od 30.01.2018 do 20.03.2019, zo sumy 150,- eur od 14.02.2018 do 20.03.2019 a zo sumy 70,-
eur od 19.02.2018 do 20.03.2019, došlo procesným zavinením žalobcu k zastaveniu konania (žalobu v
uvedenej časti vzal žalobca späť bez uvedenia dôvodu, čím je procesné zavinenie na zastavení konania
o tejto časti žaloby na strane žalobcu); § 256 ods. 1 CSP]. Žalobca tak mal vo veci len čiastočný
úspech v čistom vyjadrení 74 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. ku

dňu 15.10.2019: priznaná istina 2.220,- eur + 63,56 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.220,- eur od 21.03.2019 do 15.10.2019 = 2.283,56 eur; celková výška pôvodne žalobou
uplatnenej pohľadávky vyčíslená ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. ku dňu 15.10.2019 = žalovaná
istina 2.220,- eur + 74,57 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 300,- eur od
14.09.2016 do 15.10.2019 + 49,49 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 200,- eur

od 19.09.2016 do 15.10.2019 + 45,34 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 200,-
eur od 22.12.2016 do 15.10.2019 + 40,05 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
200,- eur od 21.04.2017 do 15.10.2019 + 54,52 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 300,- eur od 14.07.2017 do 15.10.2019 + 34,93 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zosumy200,-eurod15.08.2017do15.10.2019+7,79eur,t.j.úrokyzomeškaniavovýške8,05%ročne

zo sumy 50,- eur od 15.11.2017 do 15.10.2019 + 7,62 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 50,- eur od 24.11.2017 do 15.10.2019 + 28,19 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 200,- eur od 15.01.2018 do 15.10.2019 + 14,03 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 100,- eur od 18.01.2018 do 15.10.2019 + 13,87 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 100,- eur od 25.01.2018 do 15.10.2019 + 13,76 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške

8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 30.01.2018 do 15.10.2019 + 40,05 eur, t. j. úroky z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 150,- eur od 14.02.2018 do 15.10.2019 + 20,15 eur, t. j. úroky z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 70,- eur od 19.02.2018 do 15.10.2019 = 2.633,63 eur; %-tuálny úspech
žalobcu = 2.283,56 eur / 2.633,63 eur = 0,87 = 87 %; úspech žalovaného 13 % = 100 % - úspech žalobcu
87 %; čistý úspech žalobcu 87 % - 13 % = 74 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi

priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 74 %-tám ním
vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému.
29. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).