Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/98/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310218546
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2310218546.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevprávnejvecižalobcu:TIBORTRANSKFT,Bécsiút.14,Györ,Maďarskárepublika,
zastúpený advokátom JUDr. Ernestom Botkom, Björnsonova 2, Nové Zámky proti žalovanému:
SAMSUNG Electronics Slovakia, s.r.o., Hviezdoslavova 807, Galanta, IČO: 36 249 564, zastúpený ULC
Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, o zaplatenie 5.538,29 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 20Cb 199/2010-137 zo dňa 8.3.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd zamietol návrh a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1.123,94
eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 5.538,29 eur (1.559.692,- HUF) predstavujúcu škodu, ktorá

mu vznikla keď pre žalovaného vykonával prepravu tovaru a dňa 15.6.2009 pri nakládke tovaru v
sídle žalovaného poškodil zamestnanec žalovaného V. K. pri manipulácii s vysokozdvižným vozíkom
konštrukciu návesu, ktorú bolo z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky potrebné opraviť a náklady na
opravu predstavovali sumu 1.210.222,- HUF. Oprava trvala 22 dní, preto bol žalobca nútený prenajať si
iné náhradné motorové vozidlo za nájomné vo výške 280.350,- HUF, náklady na prepravu poškodeného
vozidla do opravovne v Bicske predstavovali sumu 69.120,- HUF, ktorú si z titulu zodpovednosti

žalovaného žalobca uplatnil podľa § 420a Obč. zák., ku ktorej žiadal priznať i úroky z omeškania od
16.6.2009 do zaplatenia. Žalobca poukazoval na to, že zodpovednosť žalovaného je daná napriek tomu,
že vodič vysokozdvižného vozíka bol zamestnancom inej spoločnosti.

Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal, že výška žalovanej istiny požadovanej
titulomnárokunanáhraduškodyjeneprimeraná,pretožepeňažnánáhradamusízodpovedaťskutočným

a účelne vynaloženým nákladom a vzniesol i námietku nedostatku pasívnej legitimácie, pretože škodu
spôsobil V. K.Í., ktorý nebol jeho zamestnancom, ale zamestnancom spoločnosti Študentský servis
s.r.o. Košice, s ktorou mal žalovaný uzatvorenú Dohodu č. 02/2009 zo dňa 15.6.2009, ako s agentúrou
dočasného zamestnávania podľa § 58 Zák. práce a podľa § 269 Obchod. zák. Predmetom dohody bol
záväzok zabezpečiť dočasné pridelenie potrebného počtu zamestnancov k užívateľovi podľa § 58 Zák.
práce.

Z dokazovania mal súd preukázané, že V. K. je zamestnancom spoločnosti Študentský servis spol. s.r.o.
Košiceabolnariadnupracovnúzmenupridelenýužalovaného,uktoréhopracujenazákladedočasného
pridelenia. Súd po vyhodnotení dokazovania a právnom posúdení uplatnených nárokov dospel k záveru,
že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože i keď medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi ide v
zásade o obchodno-právny vzťah, na posúdenie žalovaných nárokov je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach používa a odkazuje iba

naust.§373-386, týkajúcesazodpovednostinanáhraduškodyzaporušeniepovinnostizozáväzkovýchprávnych vzťahov, o ktorú ide iba v prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti priamo zo zmluvy alebo
povinnosti vyplývajúcich zo zákona na základe uzatvorenej zmluvy alebo k porušeniu záväzku.
Súd konštatoval, že Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu z

porušenia právnej povinnosti všeobecnej - tzv. civilný delikt, ktorú obsahuje iba Občiansky zákonník,
pretože ide o všeobecnú právnu zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti,
a v prípade podľa § 420a Obč. zák. ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Súd
mal za to, že nárok vychádza z prevádzkovej činnosti, za ktorú považoval cieľavedomú organizovanú
činnosť rozmanitého druhu, ktorá súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej

k dosiahnutiu určitého cieľa, preto pre vznik takejto zodpovednosti stačí existencia činnosti, ktorá má
prevádzkovú povahu a žalovaný by sa mohol zbaviť takejto zodpovednosti iba v prípade, ak bola škoda
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemala pôvod v prevádzke, alebo ak bola spôsobená
vlastným konaním poškodeného v dôsledku vis maior. V takom prípade ale prevádzkovateľ činnosti,
tedažalovanýmusípreukázať,žeškoduspôsobilstav,ktorémuonakoprevádzkovateľnemoholzabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od neho objektívne požadovať.

Súd vzal do úvahy, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku manipulácie s tovarom na vysokozdvižnom
vozíku, ktorý obsluhoval V. K.K., ktorý podľa predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 15.6.2006 a Dohody
o dočasnom pridelení zo dňa 29.12.2008 je zamestnancom spoločnosti Študentský servis spol. s.r.o.
Košice a u žalovaného vykonával prácu iba na základe inštitútu dočasného pridelenia podľa § 58 Zák.
práce z čoho vyplýva, že nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú zo strany zamestnanca pri

výkone práce je podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. zamestnávateľ tohto zamestnanca a tým je Študentský
servis spol. s.r.o., na čom nič nemení ani skutočnosť, že V. K. bol dočasne pridelený na výkon práce u
žalovaného, nakoľko naďalej je zamestnancom svojho zamestnávateľa. Súd v tejto súvislosti poukázal
i na úpravu uvedenú v § 58 Zák. práce, ktorá sa týka inštitútu dočasného pridelenia a z ktorého
znenia nie je možné vyvodiť, že by v prípade, ak zamestnanec i keď dočasne pridelený na výkon

práce k inému zamestnávateľovi - užívateľskému, spôsobí škodu, mal by za ňu zodpovedať užívateľský
zamestnanec. Dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa je trojstranným
právnom vzťahom medzi zamestnancom, jeho zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom,
kedy sú presne vymedzené práva a povinnosti účastníkov tohto vzťahu a keďže žalovaný preukázateľne
nebol zamestnávateľom fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila, nemôže niesť zodpovednosť za činnosť

tejto fyzickej osoby a preto ani nemôže byť žalovaný v tejto veci pasívne legitimovaný. Vzhľadom na
uvedené súd žalobný návrh ako podaný nedôvodne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania vzniknuté
žalovanému.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo aby rozhodnutie zrušil a
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie v prípade, ak dospeje k záveru, že sú pre takýto postup
splnené podmienky.

Odvolateľ sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného a uviedol, že až do dňa 3.2.2011 netušili,
že pracovník, ktorý im spôsobil škodu nie je pracovníkom žalovaného, žalovaný im túto skutočnosť
neoznámil, ale keby i oznámil, táto by nemenila nič na správnosti žalovanej strany. Žalobca poukazoval
na to, že je v záväzkovom vzťahu výlučne so žalovanou spoločnosťou a pracovník, ktorý pracoval u tzv.

užívateľského zamestnávateľa nakládku nezvládol a poškodil vozidlo, čím spôsobil žalobcovi škodu vo
výške, ktorú si uplatňuje, pričom je nepochybné, že tento pracovník konal na základe pokynov žalovanej
spoločnosti a v jej prospech, preto za spôsobenú škodu, ktorá súvisí s plnením pracovných povinností v
prospech žalovaného voči tretiemu subjektu nesie zodpovednosť priamo žalovaný. Bolo by v rozpore s
princípmi právneho poriadku i dobrými mravmi, keby poškodený nemohol žalovať spoločnosť, s ktorou

bol vo vzájomnom záväzkovom vzťahu a dobromyseľne tak vychádzal zo skutočnosti, že pracovníci,
ktorí vykonávajú práce v prospech žalovanej spoločnosti sú jej zamestnancami, pretože v opačnom
prípade by sa mohlo stať, že by sa ako poškodená strana náhrady škody nedovolal, resp. by mohlo
dôjsť k premlčaniu jeho nároku v súvislosti s akýmkoľvek iným právnym stanoviskom k otázke pasívnej
legitimácie v danom prípade. I s použitím ust. § 420a Obč. zák. prevádzkovateľom činnosti, ktorú v mene

a za žalovaného vykonával pracovník inej organizácie bol žalovaný, preto za spôsobenú škodu, i keď ju
spôsobil zamestnanec jemu pridelený podľa § 58 Zák. práce, za ňu v celom rozsahu zodpovedá.Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdiť, s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožňuje a odvolanie žalobcu považuje za
neopodstatnené a účelové.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového súdu nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

Vzhľadom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom a
ich následného právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že sa s nimi nestotožňuje, preto nepovažuje
za správny záver prvostupňového súdu, na základe ktorého bol žalobca v konaní neúspešný.
Medzi účastníkmi konania nebol spor o tom, že by záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalobcom a
žalovanou spoločnosťou v súvislosti s výkonom prepravy tovaru neexistoval, z čoho treba vyvodiť,
že ide o záväzkový vzťah vzniknutý podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetom ktorého

bola preprava tovaru. Uvedená zmluva o preprave bola uzatvorená medzi podnikateľmi, týka sa ich
podnikateľskej činnosti, preto sa spravuje úpravou uvedenou v Obchodnom zákonníku. Rovnako nebolo
sporné, že škoda, ktorú si žalobca v konaní uplatnil súvisela s činnosťou, ktorá bola spojená s vykonaním
tohto záväzkového vzťahu, keďže išlo o naloženie zásielky na vozidlo dopravcu za účelom jeho
prepravy. Škoda, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje bola spôsobená prevádzkovou činnosťou

žalovaného, ktorá je upravená v ust. § 420a Obč. zák., na ktoré súd prvého stupňa z hľadiska právneho
posúdenia nároku i poukázal, ale za ktorú zodpovedného nepovažoval žalovaného z dôvodu, že
škoda bola spôsobená zamestnancom, ktorý pre žalovaného vykonával prácu na základe dočasného
pridelenia v súlade s Dohodou č. 02/2009, ktorú uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Študentský
servis spol. s.r.o. Košice ako agentúrou dočasného zamestnávania. Prvostupňový súd ale žiadnym

spôsobom nevyhodnotil podľa obsahu Dohodu č. 02/2009, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a
Študentským servisom spol. s.r.o. podľa § 269 ods. 2 Obchod. zák., na základe ktorej vznikol medzi
týmito zmluvnými stranami obchodno-záväzkový vzťah. Zároveň v čl. VII/7.2. tejto dohody si účastníci
upravili ich zodpovednosť za vady a škody, ktoré spôsobia zamestnanci Študentského servisu spol.
s.r.o. Košice, s ktorou sa nevysporiadal a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu

ju nevzal do úvahy, čo zakladá argument nesprávneho skutkového zistenia. Zároveň je potrebné, aby
prvostupňový súd vzal po skutkovom zistení do úvahy i úpravu vedenú v § 331 Obchod. zák. práve z
dôvodu, že vzťah medzi žalovaným a Študentským servisom spol. s.r.o. bol vzťahom obchodno-právnym
a podľa neho je potrebné, aby bol posudzovaný i nárok žalobcu.

Závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd keď konštatoval, že žalovaný nie je v tomto konaní v
súvislosti s nárokom na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca pasívne legitimovaným preto nie je
správny,vykonanédokazovaniesúdomprvéhostupňanebolosprávnevyhodnotenéaprávneposúdenie
uvedeného nároku nie je v súlade s listinnými dôkazmi, ktoré mal súd k dispozícii.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil a vrátil prvostupňovému súdu, keď odvolací súd nie je objektívne schopný opakovať alebo doplniť
dokazovanie tak, aby napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil alebo zmenil a zároveň, aby
zabezpečil spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, pretože súd prvého
stupňa nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, zo spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil a
nepoužil ani správnu právnu normu.

Vzhľadom na uvedené sa prvostupňový súd musí vyporiadať skutkovo i právne so znením Dohody č.
02/2009 o dočasnom pridelení zamestnancov agentúry dočasného zamestnávania na výkon práce k

inej právnickej osobe ako záväzkovým vzťahom vzniknutým medzi podnikateľskými subjektmi, k čomu
je potrebné pri zodpovednosti vziať do úvahy právnu úpravu uvedenú v ust. § 331 Obchod. zák. a až
potom posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaného pre toto konanie. Ak súd dospeje k záveru, že žalovaný
je v konaní pasívne legitimovaný je potrebné, aby sa zaoberal i výškou uplatneného nároku na náhradu
škody, ktorú žalovaný namietal a ktorou sa musí prvostupňový súd vysporiadať. V novom rozhodnutí vo

veci súd rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.