Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213889
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116213889.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu: I. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokát, so sídlom Jesenná
8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského
50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Peter

Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 588
725, o vysporiadanie práv k neoprávneným stavbám, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/227/2016-868 zo dňa 24.10.2018
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol medzitímnym rozsudkom tak, že nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia a zriadenie vecného bremena za opakujúcu náhradu je dôvodný.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37, § 37a) z.č 138/1973, § 24 ods. 2, § 25 ods. 2 vyhlášky č.
144/1959, § 3, § 20 z.č. 442/2002 a § 451 ods. 1, 2, § 135 c), § 100 ods. 1 až 3, § 107 ods. 1 a 2
OZ. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa po pripustení zmeny žaloby domáhal zaplatenia

sumy 1 805,07 Eur a zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia prívodného radu
vodovodného potrubia z dôvodu, že ide o neoprávnenú stavbu. V konaní bolo preukázané, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľnosti KNC č. XXXXX/XXX orná pôda o výmere X XXX m2 a parc.č. KNC č.
XXXXX/XXX orná pôda o výmere XXX m2. Na uvedených nehnuteľnostiach sa nachádza vodovodné
potrubie vo vlastníctve žalovaného. Poukázal na stanoviská oboch strán, ktoré boli diametrálne odlišné.
Žalobca trval na tom, že ide o neoprávnenú stavbu. Žalovaný uviedol, že došlo k vzniku oprávnenej

stavby, stavebné povolenie bolo vydané a tak vzniklo zákonné vecné bremeno. Názor vyslovený
Krajským súdom v Prešove v konaní pod sp.zn. 9Co/129/2017 považoval za ojedinelý. Žalovaný
poukázal nato, že existujú viaceré rozhodnutia krajského súdu , ktoré sú opačného názoru. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 1308/2003, z ktorého vychádzal, že kanalizačnú
a vodovodnú prípojku neoprávnene zriadenú na cudzom pozemku možno prejednať, ako neoprávnenú
stavbu. Žalovaný nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalobcovi zaťažil a preto tento má nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania žalovaného považoval za nedôvodnú, keďže
žalobca si uplatniť nárok dva toky spätne od doručenia návrhu na zmenu žalobu a tým dvojročná
premlčacia subjektívna lehota neuplynula. Čo sa týka nároku žalobcu súd prvej inštancie sa stotožnil
s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského sudu v Prešove sp.zn. 9Co/129/2017. Vychádzal z toho,
že zákon č. 199/95, ktorým sa doplnil zákon č. 138/1973 Z.z. o vodách, nemal žiadne prechodné
ustanovenia. Dospel k záveru, že až po účinnosti tohto zákona možno povedať, že vznikajú v súvislosti

z vodohospodárskymi stavbami zákonné vecné bremená. Nie však vo vzťahu k stavbám, ktoré boli
realizované pre účinnosťou tohto zákona. Ide o obmedzenie vlastníctva žalobcu a z tohto dôvodumá nárok na náhradu. Čo sa týka návrhu na zriadenie vecného bremena, tak konanie o vyporiadanie
neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu
medzi účastníkmi a kde súd nie je viazaný návrhom strán. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom

navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah intenciách v § 135 c) OZ. Keďže stavba
žalovaného je určite verejnoprospešná, potom ako spôsob na vyporiadanie tohto sťahu považoval
zriadenie vecného bremena pre vlastníka stavby. Podľa názoru súdu nevzniklo zákonné vecné bremeno.
Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR PL. US 42/2015 v ktorom ústavná súd pri posudzovaní zákona
o tepelnej energii podrobne analyzoval otázku primeranosti náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva

a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a zaoberal sa touto problematikou vo svetle doterajšej rozhodovacej praxi
súdov a judikatúry. Pritom vyslovil, že náhrada sa má posudzovať, ako opakujúca. Zamietol návrhy na
pripojenie žalôb a rozhodnutí, v zmysle ktorých si žalobca uplatňoval obdobné nároky v iných sporoch
z rovnakého základu. Nepovažoval toto za rozpor z dobrými mravmi. Nie je ustálená výška náhrady za
zriadenie vecného bremena a bezdôvodné obohatenie. Žalovaný požiadal o vypracovanie znaleckého
posudku a nie je zrejme, dokedy bude vypracovaný, preto z dôvodu hospodárnosti konania súd rozhodol

v rozhodnutí medzitímnym rozsudkom.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní dospel k
záveru, že je naplnený dôvod podľa § 356 ods. 1 písm. f) CSP na podanie odvolania. Súd prvej inštancie
sa nezaoberal vzťahom všeobecnej právnej úpravy v občianskom zákonníku k špeciálnej právnej úprave

Vodným zákonom. Neujasnil si rozdiel medzi súkromnoprávnou a verejnoprávnou úpravou nárokov
vlastníkapozemkuvočivlastníkovistavby.Postupovalmechanicky,obdobneakovprípadestavieb,ktoré
boli postavené subjektom súkromného práva bez súhlasu vlastníka pozemku na zemskom povrchu,
teda na pozemku. To však neplatí v prípade stavby postavenej na základe právoplatného rozhodnutia
príslušného štátneho orgánu vo verejnom záujme, ktorá verejnému záujmu aj naďalej slúži a navyše

je umiestnená pod povrchom pozemku. Vzájomné práva a povinnosti vlastníka pozemku a vlastníka
verejnoprospešnejstavbykomplexneupravujúnormyverejnéhopráva,apretonanejnemožnoaplikovať
všeobecné ustanovenia OZ. Zákonodarca v príslušných normách zohľadnil práve všeobecne prospešný
charakter stavby. Vlastníkovi pozemku síce patrí náhrada ak je skutočne obmedzený, ale iba za
podmienok stanovených zákonom. Zákonodarca obmedzenie vlastníka pozemku definoval v obsahu

pásma ochrany verejného vodovodu. Je ním priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu
v rozsahu 2,5 m pri verejnom vodovode nad priemer 500 mm. Obmedzenia vlastníka pozemku sú
stanovené zákonom tak, že v pásme ochrany je zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby,
konštrukcie alebo iné podobné zariadenia. Ak je vlastník nehnuteľnosti z dôvodu určenia pásma ochrany
obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu. Primeranú náhradu

si môže vlastník pozemku uplatniť u vlastníka verejného vodovodu do jedného roka odo dňa vzniku
núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr na súde do 6 mesiacov. Nezisťoval, či vlastník
pozemku bol obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti a či nárok uplatnil riadne a v čas. Podľa
názoru žalovaného nárok zanikol. Z výsluchu žalobcu súd len zistil, že nehnuteľnosť kúpil za účelom
výstavby rodinných domov, no momentálne ešte takto nehnuteľnosť nevyužíva, keďže musí zakúpiť aj

ďalšie pozemky, aby mal k týmto pozemkom prístup. Nevyužíval tieto pozemky ani na hospodársku
činnosť. Žalobca si právo neuplatnil zákonným spôsobom a zákonom stanovenej lehote. Pozemky
nadobudol v roku 2010 a žalobu podal až v roku 2016. Nárok si možno uplatniť iba raz a to bez
ohľadom nato, či je pozemok predmetom prevodu. Právo si mal uplatniť právny predchodca žalobcu.
Pokiaľ tak sa nestalo, nárok je premlčaný. Žalobca si mal zistiť či pozemky, ktoré kupoval nie sú v

nejakom ochrannom pásme, na základe rozhodnutia štátneho orgánu. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/1308/2003 a potom rozhodovaciu prax Krajského
súdu v Prešove v rozhodnutiach napr. 5Co/65/2007, 16Co/19/2009, 15Co/79/2011, 1Co/119/2011,
11Co/152/2011. V týchto rozhodnutiach odvolacie súdy akcentovali špeciálnu povahu právnej úpravy
zákona o verejných vodovodoch, ktorá vylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka a rieši

právny režim vo vodovodných potrubí pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 442/2002 Z.z. Pretože
uvedené normy verejného práva komplexne upravujú práva a povinnosti vlastníka pozemku a vlastníka
stavby je vylúčené použiť ustanovenia OZ. Súd dospel k záveru, že právny vzťah nie je vyporiiadaný
už existujúcim zákonným vecným bremenom podľa § 37 a) zák.č. 138/1973 Z.z. v znení účinnom
od 01.10.1995 spojení s § 42 ods. 6 zák.č. 442/2002 resp. podľa § 20 ods. 1 zák. č. 442/2002.

Z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že stavba nie je neoprávnená
pretože dňom 01.10.1995 vzniklo podľa § 37 a) zákonné vecné bremeno a tým už bol vyporiadaný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ ide o určitú ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho
súdu, súd prvej inštancie paradoxne poukázal na jediné opačné rozhodnutie. Pokiaľ rozhodol súdprvej inštancie o nároku žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia a zriadenia vecného bremena
za opakujúcu náhradu medzitímnym rozsudkom v tomto absentuje obdobie, za ktoré má nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca a označenie nehnuteľnosti, ktorú žalovaný toto bezdôvodné

obohatenie vzťahuje. Táto námietka nie je samoúčelná zo strany žalovaného, pretože žalobca v
priebehu konania menil výmeru nehnuteľnosti, ku ktorej sa nárok viaže a tiež sumu, ktorú žiada priznať.
Ďalej tiež trvá na tom, že časť nároku je premlčaný. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o spôsobe
vyporiadania vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zriadením vecného bremena, bez toho, aby sa strany
sporumohliktomuvyjadriť.Nevykonaldokazovanienato,žeopakovanevoviacerýchkonaniachžalobca

uplatňoval obdobné právne nároky. Preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec
na ďalšie konanie.

4. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecnesprávneanavrholpotvrdiťrozsudoksúdu1.inštancie.PoukázalnalistmestaPrešovz30.08.2017
v ktorom, ako účel využitia na dotaz žalobcu, Mesto Prešov uviedlo, že parcela CKN XXXXX/XXX a

parc.č. F. XXXXX/XXX podľa platného územného plánu mesta Prešov je určená pre bývanie v rodinných
domoch na územiach zo sťaženým zakladaním pre ,ktorú platí regulatív B Žalobca sa domnieva, že sa
nepremlčuje právo na vyporiadanie medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Nemôže súhlasiť
z argumentmi žalovanej strany, že vzťah je vyporiadaný. Vecné bremeno nevzniklo vzhľadom k tomu,
že stavba bola umiestnená pred 01.10.1995. Žalobca sa domnieva, že je to stavba neoprávnená,

postavená na cudzom pozemku, bez súhlasu vlastníka. Vo vzťahu k špeciálnej a všeobecnej právnej
úpravy sa správne súd prvej inštancie vyporiadal s tým, že pokiaľ špeciálna úprava, v čase vzniku
tejto stavby neexistovala alebo neupravovala tento vzťah, musel sa riadiť Občianskym zákonníkom.
Citoval dôvodovú správu k zák. č. 199/1995 Z.z., rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 19Co/15/2016,
9Co/129/2017 a navrhol rozhodnutie, ako vecne správne potvrdiť.

5. KrajskýsúdvPrešove,akosúdodvolacíprejednalrozhodnutieakoajkonanie,ktorémupredchádzalo
v zmysle zásad uvedených ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné. Súd 1. inštancie na základe doteraz zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym
právnym záverom.

6. Z obsahu spisu teraz vyplýva, že z kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2007 (č. 11 - 12) vyplýva, že N. K.
odpredala K. I. okrem iných aj nehnuteľnosť parc. KN-E č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XXXX.

7. Na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovil GEOPLAN Prešov, s.r.o., dňa
31.08.2010, overený Správou katastra I. dňa XX.XX.XXXX pod č. S XXXX/XXXX, bola z parc. KN-E č.
XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 vytvorená parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere
XXX m2 a parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere XXXX m2.

8. Z LV č. XXXX vyplýva, že N. K. nadobudla do svojho vlastníctva okrem iných aj nehnuteľnosť parc.
KN-E č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 na základe darovacej zmluvy z roku 1998.

9. Geometrickým plánom č. XX/XXXX boli parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a
parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 rozdelené, a to na novovytvorenú parc. KN-

C č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere
XXX m2.

10.VýchodoslovenskýkrajskýnárodnývýborvKošiciachudelilVodohospodárskejvýstavbe,investorský
podnik v Bratislave dňa 28.7.1976 povolenie na výstavbu vodohospodárskeho diela - „Skupinový

vodovod z nádrže Tichý potok I. stavba 2. etapa"

11. Z LV č. XXXXX vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná
pôda o výmere XXXX m2 a parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2.

12. Podľa § 214 ods. 1 až 3 CSP
1) Ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvere uplatneného procesného
nároku medzitýmnym rozsudkom.2) Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého
celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
3) Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

13. Súd prvej inštancie konštatuje, že stavba žalovaného je neoprávnenou stavbou. Akceptoval
tvrdeniežalobcu,žeprávnipredchodcovianeboliúčastníkmistavebnéhokonania.Zobsahudoterajšieho
dokazovania vyplýva, že stavebné konania prebehli v roku 1976 a stavebné povolenie č. Vyhl. 622/76- Li
bolo vydané 28.07.1976 podľa vtedy platných právnych predpisov. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané

bývalou R. v R. č. XXXX/XX dňa 25.10.1989. Preto záver súdu prvej inštancie o neplánovanej stavbe nie
je správny. To bol hlavný dôvod pre zrušenie medzitývneho rozsudku. Zo skorších rozhodnutí odvolacích
senátov Krajského súdu v Prešove (3Co/56/2014, 7Co/55/2019) vyplynulo, že v zmysle § 20 ods. 1 z.č.
442/2002 toho ustanovenia nie je formulované ako vecné bremeno, ale predstavuje len verejnoprávne
obmedzenie v zmysle uvedeného ustanovenia.

14. Návrh žalobcu je potrebné posúdiť opakovane. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné
rozhodnúť o návrhoch žalobcu rozsudkom, s tým, že podľa doterajšej rozhodovacej praxe má žalobca
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, výška ktorého bude výsledkom vykonaného dokazovania
pred súdom prvej inštancie.

15. Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena za náhradu podľa ust. § 135 c / OZ nie je rozsudok
Okresného súdu Prešov správny, keďže nejde o neoprávnenú stavbu.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne v súlade s názorom odvolacieho súdu a aj o
trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).