Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118218533
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118218533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna
48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. X. XX, XXX
XX C., o zaplatenie 2 876,68 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
8Csp/244/2018-71 zo dňa 28.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, t.j. výroku III. a v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania.

Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 419,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 419,88 € od 21.11.2018 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.044,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.044,- € od 21.11.2018 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po

50 € splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žeprávnypredchodcažalobcu,ktorýmbolaVšeobecnáúverová
banka, a.s., sa ako veriteľ domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2 876,68 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.11.2018 do zaplatenia. Dôvodom, pre ktorý bola
žaloba podaná bolo to, že žalovaná ako dlžníčka vo vzťahu k veriteľovi porušila svoje povinnosti zo
zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej bol jej poskytnutý úver
so schváleným úverovým rámcom vo výške 1 200,00 eur. Dohodnutý bol úrok vo výške 22,80 %, ktorý
mal byť splácaný štandardnou mesačnou splátkou vo výške 40,00 eur. Žalovaná zmluvou dohodnuté
povinnosti porušila, úver nezaplatila, splnenie tejto povinnosti má jej preto uložiť súd.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenia o vzniku záväzkového

vzťahu opísaného v žalobe. Z pôžičkovej karty zistil, že za obdobie od 16.05.2015 do 31.10.2018
žalovaná celkovo vyčerpala sumu 1 230,00 eur a zaplatila 186,00 eur. Pri posudzovaní náležitostí
zmluvy, nároky z ktorej boli predmetom konania dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že v
zmluve chýbajú zákonné náležitosti, konkrétne zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľskéhoúveru, nie je tam vôbec uvedený termín konečnej splatnosti, v zmluve nie je údaj o RPMN keďže v
časti V. zmluvy je indikatívny výpočet, ktorý však je potrebné považovať len za splnenie informačnej
povinnosti zakotvenej v § 4 ods. 1 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj o RPMN pritom nepochybne

je potrebné považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko zohľadňuje všetky náklady, ktoré
musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Podľa súdu prvej inštancie neprimeraná bola aj odplata za úver pokiaľ
bola dohodnutá úroková sadzba úveru 22,80 %, táto prevyšovala trojnásobne priebežné úrokové miery
zo spotrebiteľských úverov poskytovaných pre domácnosti v období, v ktorom bola zmluva uzatvorená.
V časti týkajúcej sa dohodnutej výšky úrokovej sadzby úveru považoval súd prvej inštancie zmluvu za

neplatnú.
Pre späťvzatie žaloby v časti, súd konanie v časti ako uviedol vo výroku rozsudku, zastavil. V dôvodoch
rozsudku konštatoval, že vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie, nakoľko žalovaná nesúhlasila so
splatením sumy prevyšujúcej poskytnutú čiastku. Žalovanej povolil zaplatiť dlh v splátkach mesačne po
50,00 eur. Pri stanovení výšky splátky vzal zreteľ na žiadosť žalovanej aj vyjadrenie žalobcu.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na § 497 Obchodného zákonníka, na ustanovenia

Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 písm.
a) až k), r) a y) a § 39 Občianskeho zákonníka.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to voči výroku III., ktorým súd prvej inštancie

žalobu vo zvyšnej časti zamietol a súvisiacemu výroku IV. o trovách konania. Podľa žalobcu rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu nie je správne. Žalovaná žalobcom uplatnený nárok
nerozporovala, naopak v podaní z 01.04.2019 svoj dlh pred súdom uznala a požiadala o umožnenie
splátok. Žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, zákonné podmienky pre rozhodnutie
rozsudkom pre uznanie nároku splnenými boli. Pre spotrebiteľské spory v tomto smere neplatí výnimka,

takúto výnimku neuvádza ani CSP. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, aby bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Uznala, že má voči
žalobcovi záväzky, nie však výšku dlhu, skutočnosti uvedené v odvolaní odmieta; žalobca na vyjadrenie

žalovanej nereagoval.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní ako aj

konanie rozhodnutia súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty v odvolaní uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.01.2019 (§ 219 ods.
3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie bolo neopodstatnené.

5. Jediným odvolacím argumentom žalobcu vo vzťahu k napadnutému zamietavému výroku bol
argument o nezákonnom postupe súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní súdu, ak strana sporu, k čomu

malo dôjsť aj v konkrétnom prípade, uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou, má súd rozhodnúť
rozsudkom na základe uznania podľa § 282 Civilného sporového poriadku.

6. Súd prvej inštancie správne záväzkový vzťah nárok, z ktorého bol uplatnený žalobou, posúdil ako
záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru, pri konaní o ktorom sa vo zvýšenej miere prejavuje

ingerencia súdu sledujúca kompenzáciu nerovného postavenia dodávateľa a spotrebiteľa, a to aj v
zmysle vykonávania dôkazov smerujúcich nielen k posúdeniu neprijateľnosti jednotlivých ustanovení
spotrebiteľskej zmluvy, ale aj k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy a
uplatňovania nároku v konaní pre súdom. Táto možnosť priznaná súdu je nevyhnutná preto, aby
bola spotrebiteľovi zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nebezpečenstvo prameniace z

neznalosti spotrebiteľa o svojich právach, o problémoch s ich uplatňovaním alebo bránením sa voči
nárokom uplatňovaným voči nemu bez relevancie. Zanedbanie postupu súdu v zmysle ignorovania
povinností súvisiacich s ochranou spotrebiteľa, a to aj v zmysle takého hodnotenia prejavu spotrebiteľa,
ktoré by bolo k jeho neprospechu, a ktoré by mohlo viesť k zbaveniu povinnosti súdu, preskúmaťspotrebiteľskú zmluvu, by znamenalo nepriznať v konaní pred súdom slabšej strane sporu ochranu,
ktorú jej zákon priznáva.

7. Zo spisu vyplýva, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že uznáva svoju vinu k nesplneniu
záväzkov voči danej spoločnosti, hlboko ľutuje, že to zanedbala jej finančná situácia je v dôsledku
dlhodobej pracovnej neschopnosti a nástupu na materskú dovolenku kritická, chce súd požiadať o
odpustenie úrokov z omeškania a splátkový kalendár vo výške 20,00 eur mesačne.

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ toto vyjadrenie žalovanej nehodnotil
ako vyjadrenie, dôsledkom ktorého malo by byť rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre uznanie. Z prejavu
žalovanej totižto nevyplýva jednoznačnosť uznania, vyjadruje len svoj pocit viny z dôvodov, ktoré
konkretizovala (práceneschopnosť a nástup na materskú dovolenku), navyše zaplatenie je podmienené
úhradou v navrhovaných mesačných splátkach. Z tohto prejavu nevyplýva to, v akom rozsahu by mal
byť nárok, ktorý bol voči nej uplatnený uznaný, to znamená, nie je zrejmé či nárok uznáva, či ho uznáva

celkom alebo len z časti, alebo iba v jeho právnom základe. S poukazom na uvedené odvolací súd
konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ sa napriek vyjadreniu žalovanej zaoberal
dôvodnosťou nároku a skúmaním toho, či voči žalovanej nebol uplatnený taký nárok, na ktorý žalobca
nemá v úplnosti právo.

8. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahuakorozsudokvovýrokuvecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil.Správnemurozhodnutiu
súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd
taktiež podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia o trovách konania potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto
priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Jej kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
10. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a

v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.