Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218616
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:1112218616.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu:

Implementačná agentúra pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, IČO: 30854687,
Špitálska 6, Bratislava, zastúpený Martin Pavle, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36860450, so
sídlom Eurovea Central 1, Prininova 4, Bratislava, proti žalovanému: Obec Tešedíkovo, IČO: 00306215,
zastúpená HKP Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie
72.988,90 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 12.6.2012, v priebehu konania zmenenou, žalobca žiadal súd, aby
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72.988,90,- eur s príslušenstvom v podobe úroku
z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 72988,90 eur od 02.06.2012 do zaplatenia, a to z dôvodu
vydania plnenia zo zmluvy, od ktorej navrhovateľ odstúpil.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, vyjadreniami právnych zástupcu strán
sporu, Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, Žiadosťou o platbu, výpismi z
účtu odporcu, záznamom z administratívnej kontroly, mailovou komunikáciou účastníkov konania,
odstúpením od zmluvy, doručenkou, žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, Externým pokynom č. 04/2009, Dodatkom č. 3 a č. 4 k Zriaďovacej
listineFondusociálnehorozvoja,Splnomocnenímsprostredkovateľskéhoorgánupodriadiacimorgánom
na plnenie úloh riadiaceho orgánu, stanoviskami RO/SORO, správami Komisie pre posudzovanie

dokumentovvypracovanýchvrámciprojektovOP,rozsudkamisúdovSR,ostatnýmilistinnýmidôkaznými
prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu
veci:

4. Zo znenia žaloby, v priebehu konania zmenenej, ako aj z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu
vyplynulo, že medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení žalobcu a žalovaným
došlo dňa 16.2.2010 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 073/2010-

IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230025, pre projekt s názvom Obec ako líder k samozamestnaniu, celkovými
oprávnenými výdavkami na realizáciu v sume 208.082,40 eur. V rámci tejto sumy mal žalobca poskytnúť
žalovanému nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28 eur a žalovaný si mal zabezpečiť
vlastné zdroje financovania vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov. Podľa čl. 5.1 zmluvysa zmluvné strany dohodli na systéme financovania kombinácie zálohových platieb a refundácie.
žalovanému bola poskytnutá zálohová platba 31.3.2010 vo výške 72.988,90 eur, a to z prostriedkov EÚ
suma 65.305,86 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu suma 7.683,04 eur. Dňa 18.8.2011 predložil

žalovaný Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 202 vo výške 36.850,86 eur a Žiadosť
ozaúčtovaniezálohovejplatbyč.27120230025203vovýške1.758,30eur.Vžiadostiachbolipredložené
výdavky za štyri analýzy, ktoré na základe Komisie na posudzovanie dokumentov nenapĺňali ciele
projektu a výdavky na vypracovanie dokumentov boli vynaložené neefektívne a nehospodárne. Na
základe administratívnej kontroly žiadosti o platbu č. 202 a 203 boli právnym predchodcom žalobcu

uznané neoprávnené výdavky vo výške 30.422,eur. žalovaný mal v súlade so zmluvou pozastavené
aktivity, po scertifikovaní žiadosti o platbu bol žalovaný upozornený na jeho povinnosti, avšak ani jednu
z uvedených povinností nesplnil. Žalovaný i napriek opakovanej výzve nevrátil včas a riadne finančné
prostriedky na svoj zálohový účet, právny predchodca žalobcu 27.1.2012 opätovne zaslal žalovanému
žiadosť na ich vrátenie, čo však žalovaný neurobil. Uvedené skutočnosti žalobca posúdil ako podstatné
porušenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v zmysle čl. 9 ods. 2, bodu 2.4

písm.d/ Všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
a to nesplnenie podmienok a povinností, ktoré žalovanému zo zmluvy vyplývajú. Dňa 10.4.2012 bolo
žalovanému doporučeným listom zaslané mimoriadne ukončenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, v ktorom bola vyčíslený dlh žalovaného v sume 72.988,90 eur, ktorú bol povinný
uhradiť v zmysle žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia

mimoriadneho ukončenia Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

5. Zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 073/2010-IZ-4.0/V zo dňa 16.2.2010
(ďalej len „zmluva“) vyplynulo, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení žalobcu
(vystupujúceho pod názvom Fond sociálneho rozvoja) ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ sa

podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle § 15 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 z.č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy zmluvne zaviazali, že poskytovateľ na základe splnenia
zmluvných podmienok poskytne prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28
eur, prijímateľ si z vlastných zdrojov zabezpečí sumu 5% z celkových oprávnených výdavkov. V čl.

9 Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy bod 2 je upravené
mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu, pričom bod 2.2 a nasledujúce upravujú možnosť odstúpenia
od zmluvy, a to v prípadoch podstatného a nepodstatného porušenia zmluvy. Bod 2 čl. 10 VZP upravuje
povinnosť vrátenia poskytnutých finančných príspevkov prijímateľom v prípade odstúpenia od zmluvy
v prospech poskytovateľa.

6.ZOdstúpeniaodZmluvyoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuzodňa10.4.2012vyplynulo,
že z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného žalobca v zmysle
ust. čl. 9 ods. 2.2 VZP v spojení s ust. čl. 9 ods. 2.4 písm.d/, e/, h/ a j/ od zmluvy odstúpil a
žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 65.305,86 eur poskytnutej z prostriedkov EÚ a sumy 7.683,04 eur

z prostriedkov štátneho rozpočtu. Odstúpenie od zmluvy malo nadobudnúť účinnosť dňom doručenia,
pričom z doručenky vyplynulo, že prevzaté bolo odporcom dňa 12.4.2012.

7. Návrhom zo dňa 19.001.2015 pôvodný žalobca - Fond sociálneho rozvoja SR - okrem iného oznámil
súdu zmenu názvu žalobcu z Fondu sociálneho rozvoja (do 31.03.2014) na Implementačnú agentúru

pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (od 01.04.2014).

8. Následne písomným vyjadrením zo dňa 15.06.2015 žalovaný namietol nedostatok aktívnej legitimácie
označeného žalobcu v predmetnom konaní a z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol,
že zmluva, ktorá je základom právneho nároku uplatneného predmetnou žalobou, bola uzatvorená

medzi žalovaným a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SE (MPSVR SR) a žalobca označený
žalobou nie je zmluvnou stranou, je výlučne zástupcom žalobcu, čo aj nepriamo potvrdzuje vyjadrenie
žalobcu „v zastúpení“, pričom poznámka pod čiarou udáva, že uvedený termín sa použije v prípade, ak
zmluvu uzatvára sprostredkovateľský orgán v mene riadiaceho orgánu. Právne argumentáciu odôvodnil
ust. § 7 ods. 3, ods. 4 z.č. 528/2008 Z.z., § 8 ods. 1 až 3 z.č. 528/2008 Z.z. a § 15 ods. 4 uvedeného

zákona. Mal za to, že na základe uvedených ustanovení je vzťah medzi MPSVR SR a žalobcom
vzťahom na základe plnomocenstva, pričom zákon č. 528/2008 Z.z. neupravuje osobitnú úpravu
inštitútu plnomocenstva, preto je nutné posúdiť vzťah podľa všeobecnej úpravy § 22 - 24, ô 31 a
nasl. OZ, preto žalobca označený žalobou len koná v mene splnomocniteľa, ktorým je v tomto prípadeMPSVR SR. Spochybnil odôvodnenie aktívnej legitimácie, ktorú predniesol žalobca, mal za to, že celú
argumentáciu vo vzťahu k vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobca postavil na jednej
vetedôvodovejsprávy,ktoráokreminéhoaninepreukazujezávery,ktorýmiargumentuježalobca,pričom

najmä dôvodová správa nemá povahu autorského výkladu právneho predpisu a nemôže byť v rozpore
s pozitívnym znením právneho predpisu. Žalobca pritom zo slova „delegoval“, ktoré je obsiahnuté len v
dôvodovejspráve,vyvodil,žežalobcajeoprávnenýkonaťvovlastnommeneanavlastnúzodpovednosť.
V tejto časti by sa dostal do priameho rozporu s ust.§ 7 ods. 4 a § 8 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z.o nedotknutej
zodpovednosti riadiaceho orgánu (MPSVR SR). Ďalej je nezodpovedanou poukazujúc na argumentáciu

žalobcu aj otázka, či tvrdeným delegovaním úloh prestáva byť riadiaci orgán nositeľom týchto úloh,
nakoľko v prípade, ak by prestal byť, ide o rozpor s ust. § 7 ods. 4 a § 8 ods. 2 z.č. 528/2008 z.z., ako
aj so skutočnosťou, že v obdobných prípadoch si uplatňuje nároky voči prijímateľom priamo MPSVR
SR a nie žalobca. Spochybnil následnú argumentáciu žalobcu o tom, že vzhľadom na skutočnosť, že
MPSVR SR delegovalo na žalobcu kompetencie vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, oprávnení
z uplatneného nároku je aj žalobca aj MPSVR SR, a to s poukazom na absenciu akejkoľvek právnej

argumentácie žalobcu, ktorá by vznik spoločného záväzku (či solidárneho alebo deleného) na strane
žalobcu preukázala. Existenciu spoločného záväzku zároveň nie je možné vyvodiť ani zo žiadneho
ustanovenia z.č. 528/2008 Z.z., nevyplýva to ani zo zmluvy. Poukázal na stanovisko aj Ministerstva
financií SR, ktoré potvrdilo tvrdenie žalovaného, že žalobca koná len v mene a na účet MPSVR SR.
Žalobca teda nemôže byť nositeľom subjektívneho práva a ani nároku vo vzťahu k predmetu sporu.

Zároveň spochybnil zhodu konania žalobcu s činnosťou správcu v zmysle z.č. 182/1993 Z.z., a to
vzhľadom na skutočnosť, že z.č. 182/1993 Z.z. vyslovene stanovuje spôsob konania správcu v konaní
pred súdom, ako aj stanovuje, či správca koná vo vlastnom mene a na aký účet, pričom zo znenia z.č.
182/1993 Z.z. účinného od 1.7.2007 vyplýva, že správca koná pred súdom samostatne, v mene a na
účet vlastníkov, t.j. jedná sa o priame zastúpenie a správca vystupuje ako zástupca. Obdobná osobitná

právna úprava ohľadne konania žalobcu samostatne pred súdom neexistuje, nie je upravená ani v
z.č. 528/2008 Z.z., ani v z.č. 523/2004 Z.z., nakoľko zo žiadneho z ustanovení zákonov nevyplýva, že
by žalobca ako splnomocnenec, ktorý uzatvoril zmluvu o NFP v mene MPSVR SR, mohol vo vlastnom
mene uplatňovať nároky z uvedenej zmluvy.

9.ŽalobcaodôvodnilexistenciuaktívnejlegitimácienajehostranespoukazomnaobsahSplnomocnenia
sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh riadiaceho orgánu uzatvoreného
podľa § 7 a § 8 z.č. 528/2008 Z.z. medzi MPSVR SR ako riadiacim orgánom a žalobcom zo dňa
01.04.2014, konkrétne bodom 4.3.14, podľa ktorého je žalobca oprávnený uplatniť všetky, aj súdne,
kroky, smerujúce k finančnému vysporiadaniu. Splnomocnenie pritom nie je možné stotožňovať so

zastúpením na základe plnomocenstva podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o dva
rozdielne pojmy, čo je zrejmé už z tej skutočnosti, že z.č. 528/2008 Z.z. ohľadne výkladu Splnomocnenia
neodkazujenaObčianskyzákonník.Splnomocnenímvdanomprípadedošlokdelegovaniu(preneseniu)
kompetencií MPSVR SR na žalobcu, ktorý je teda oprávnený konať vo vlastnom mene voči žalovanému
v rozsahu Splnomocnenia. Uvedené mala potvrdiť aj dôvodová správa k § 8 z.č. 528/2008 Z.z., rovnako

ako rozsudok OS Bratislava V sp. zn. 50C/229/2012, ako aj ďalšia rozhodovacia činnosť slovenských
súdov v obdobných veciach. Mal za to, že aktívne legitimovaný je ako žalobca, tak aj MPSVR SR, pričom
z dôvodu právnej istoty navrhol do konania pribrať na strane žalobcu aj MPSVR SR, pričom uviedol, že
v prípade plnenia záväzku žalovaným či už v prospech žalobcu alebo v prospech MPSVR SR záväzok
zanikne v rozsahu splnenej časti. Uviedol, že ide o obdobný vzťah ako medzi správcom bytového

domu a vlastníkmi bytov podľa z.č. 182/1993 Z.z., ktorý správca je oprávnený konať za vlastníkov
bytov vo vlastnom mene, ale nič nebráni tomu, aby si vlastníci bytov nárok uplatnili aj sami za seba.
Na ostatnom pojednávaní žalobca predložil súdu Splnomocnenie o delegovaní právomocí riadiaceho
orgánu z 02.11.2007, s poukazom na obsah ktorého mal v úmysle podporiť svoju argumentáciu ohľadne
delegovania právomocí z MPSVR SR na SORO (žalobcu) a teda oprávnenie žalobcu konať vo vlastnom

mene a nie ako zástupca MPSVR SR.

10. Podľa § 7 ods. 3 z.č. 528/2008 Z.z. Riadiaci orgán splnomocní vládou určený sprostredkovateľský
orgán vykonávaním úloh.

11. Podľa § 7 ods. 4 z.č. 528/2008 Z.z. zodpovednosť riadiaceho orgánu za plnenie úloh vykonávaných
sprostredkovateľským orgánom nie je ustanovením odseku 3 dotknutá.12. Podľa § 8 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z. Sprostredkovateľský orgán plní úlohy v súlade so
splnomocnením. Sprostredkovateľský orgán zodpovedá riadiacemu orgánu za plnenie týchto úloh.

13. Podľa § 8 ods. 3 z.č. 528/2008 Z.z. Na sprostredkovateľský orgán sa vzťahujú práva a povinnosti
riadiaceho orgánu ustanovené týmto zákonom v rozsahu určenom v splnomocnení.

14. Podľa § 22 ods. 1 Oz Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

15. Podľa § 23 OZ Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
16. Podľa § 15 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy
uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
17. Podľa § 20 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z. z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa prijímateľovi poskytujú

prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon,
prostredníctvom inej právnickej osoby, na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s
prijímateľom; na poskytovanie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených
na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou sa vzťahuje osobitný predpis.

18. Podľa § 31 ods. 1 z.č. 528/2008 Z.z. porušením finančnej disciplíny je

a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov,

c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,
d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo
osobitného zákona, 42aa)
e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,
f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,

g) umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,
h) konanie v rozpore s § 15 až 18,
i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore
s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,
j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, 21)

k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,
l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami
určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,
m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom
verejnej správy,

n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
19. Podľa § 31 ods. 9 z.č. 528/2008 Z.z. odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny
pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo
orgán dozoru štátu, 44) ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných
prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.45) Odvod, penále a pokutu

zaporušeniefinančnejdisciplínyštátnourozpočtovouorganizáciouaštátnoupríspevkovouorganizáciou
alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní
s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej
kontroly, 46) ktorá ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie
odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami

Európskej únie46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov
Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré
sa vzťahuje osobitný predpis.24a) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať
ministerstvo financií.
20. Podľa § 31 ods. 10 z.č. 528/2008 Z.z. ak porušenie finančnej disciplíny zistí orgán oprávnený na

výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu a protiprávny stav nie je odstránený
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 47) je povinný oznámiť porušenie finančnej
disciplíny kontrolnému orgánu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu44) podľa odseku 9.21. Podľa § 31 ods. 12 z.č. 528/2008 Z.z. ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi
všeobecnými predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa
vzťahuje osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou

uzatvorenou podľa osobitného predpisu, 48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky
penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané (a medzi účastníkmi konania nesporné), že
medzi MPSVR SR v zastúpení žalobcu poskytovateľom a žalovaným na strane druhej ako prijímateľom
došlo dňa 16.2.2010 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 073/2010-

IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230025, pre projekt s názvom Obec ako líder k samozamestnaniu, celkovými
oprávnenými výdavkami na realizáciu v sume 208.082,40 eur. V rámci tejto sumy mal poskytovateľ
poskytnúť prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 197.678,28 eur a prijímateľ si mal
zabezpečiť vlastné zdroje financovania vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov. Podľa čl. 5.1
zmluvy sa zmluvné strany dohodli na systéme financovania kombinácie zálohových platieb a refundácie.
Žalovanému bola poskytnutá zálohová platba 31.3.2010 vo výške 72.988,90 eur, a to z prostriedkov

EÚ suma 65.305,86 eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu suma 7.683,04 eur. Dňa 18.8.2011 predložil
žalovaný Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 202 vo výške 36.850,86 eur a
Žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č. 27120230025 203 vo výške 1.758,30 eur. V žiadostiach
boli predložené výdavky za štyri analýzy, ktoré na základe Komisie na posudzovanie dokumentov
nenapĺňali ciele projektu a výdavky na vypracovanie dokumentov boli vynaložené neefektívne a

nehospodárne. Na základe administratívnej kontroly žiadosti o platbu č. 202 a 203 boli poskytovateľom
uznané neoprávnené výdavky vo výške 30.422,59 eur. žalovaný mal v súlade so zmluvou pozastavené
aktivity, po scertifikovaní žiadosti o platbu bol žalovaný upozornený na jeho povinnosti, avšak ani
jednu z uvedených povinností žalovaný nesplnil. Žalovaný i napriek opakovanej výzve nevrátil včas a
riadne finančné prostriedky na svoj zálohový účet, poskytovateľ 27.1.2012 opätovne zaslal žalovanému

žiadosť na ich vrátenie, čo však žalovaný neurobil. Uvedené skutočnosti žalobca posúdil ako podstatné
porušenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v zmysle čl. 9 ods. 2, bodu 2.4
písm.d/, e/, h/ a j/ Všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, a to nesplnenie podmienok a povinností, ktoré žalovanému zo zmluvy vyplývajú. Dňa
10.4.2012 bolo žalovanému doporučeným listom zaslané mimoriadne ukončenie Zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku, v ktorom bola vyčíslený záväzok žalovaného voči žalobcovi v
sume 72.988,90 eur, ktorú bol povinný uhradiť v zmysle žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov do
50 kalendárnych dní odo dňa doručenia mimoriadneho ukončenia Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku.

23. Vychádzajúc z úvodnej časti zmluvy, súd mal za to, že táto bola uzatvorená nielen podľa ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 269 ods. 2), ale aj podľa z.č. 528/2008 Z.z. (§ 15 ods. 1) a podľa z.č.
523/2004 Z.z. (§20 ods. 2), ktoré dva zákony možno charakterizovať ako normy práva verejného. V
danomprípadeideoparticipáciusúkromnéhoaverejnéhopráva,zktoréhohľadiskajenutnéposudzovať

spôsob riešenia nárokov zo zmluvného vzťahu plynúcich.
24. Spornou sa v prvom rade javila na základe námietky žalovaného aktívna legitimácia žalobcu v
predmetnom konaní, ktorú súd prioritne mal povinnosť vyhodnotiť.
25. Zo zmluvy jednoznačne vyplynulo, že ju na strane poskytovateľa uzatvorilo Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR v zastúpení žalobcu, v tom čase pod názvom Fond sociálneho rozvoja.

Legitimácia na uzatvorenie daného druhu zmluvy, ako ja vzťah MPSVR SR ako riadiaceho orgánu (RO)
a žalobcu ako orgánu sprostredkovateľského pod riadiacim orgánom (SORO) vychádzala najmä zo
zákonač.528/2008Z.z.,konkrétnezustanovení§7ods.3a§8ods.2uvedenéhozákona.Včasevzniku
tohto zmluvného vzťahu bolo platným a účinným Splnomocnenie o delegovaní právomoci riadiaceho
orgánu z 02.11.2007 (č.l. 534 spisu), na ktoré sa žalobca v priebehu konania odvolal, a to vzhľadom

na svoju právnu argumentáciu, že v danom prípade medzi RO a SORO nejde o klasickú dohodu o
plnomocenstve podľa príslušných ustanovení OZ, ale o tzv. delegáciu kompetencií z RO na SORO,
ktorej účinkom okrem iného je tá skutočnosť, že SORO, teda žalobca, má oprávnenie vo vlastnom
mene realizovať právne úkony špecifikované v predmetnom splnomocnení. Z obsahu na základe
uvedeného splnomocnenia uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že za poskytovateľa v rozpore s tvrdením

žalobcu zmluvu síce uzatvoril žalobca, avšak rozhodne nie vo vlastnom mene, ale (podľa názoru súdu
správne) ako splnomocnenec RO (MPSVR SR), a to napriek právnej konštrukcii prezentovanej práve
žalobcom ohľadne existencie jeho subjektívneho práva vo vlastnom mene vystupovať v zmluvnom
vzťahu, nakoľko splnomocnenie v bude 4.3.5 obsahuje delegáciu kompetencií pri uzatváraní zmlúv. Inakpovedané, žalobca si sám odporuje, keď pri uzatvorení zmluvy a súčasnej platnosti v poradí prvého
splnomocnenia (ktorého označenie dokonca výraz „o delegovaní“ obsahuje), a obsahom ktorého je
okrem iného pôsobnosť SORO v oblasti zmlúv s prijímateľmi, napriek svojmu tvrdeniu o delegácii týchto

kompetencií, zmluvu ako poskytovateľ neuzatvoril vo vlastnom mene, ale len ako splnomocnenec RO
(MPSVR SR). V zmysle právnej argumentácie žalobcu o tom, že splnomocnenie (splnomocnenia) nie
sú klasickými splnomocneniami podľa Občianskeho zákonníka vzhľadom na absenciu odkazu na OZ,
podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko v opačnom prípade nie je zrejmé, o aký iný druh splnomocnenia
ide, pod aký predpis je ho možné subsumovať a v konečnom dôsledku posúdiť jeho charakter a najmä

právne účinky. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že v predmetnej veci žalobca podaním žaloby
inicioval civilný spor, je súd okrem iného povinný posúdiť legitimáciu strán sporu, t.j. hmotnoprávny
vzťah strán sporu k jeho predmetu, a to podľa noriem civilného práva. Vzhľadom na námietku absencie
legitimácie žalobcu, teda aktívnej legitimácie, súd je povinný jednoznačne vyhodnotiť, či bol a je žalobca
oprávnený podať žalobu vo vlastnom mene alebo ako splnomocnenec MPSVR SR. Vychádzajúc tak
zo zmluvy, ktorá predstavuje právny základ nároku uplatneného žalobou, predovšetkým z označenia

zmluvných strán, je zrejmé, že žalobca vo vlastnom mene žalobu ohľadne nároku zo zmluvy podať
nemohol, nakoľko predmetnú zmluvu uzatvoril len ako splnomocnenec MPSVR SR, teda nie vo
vlastnom mene, hoci podľa právneho názoru ním prezentovaného v konaní, v čase jej uzatvorenia bolo
platným a účinným Splnomocnenie (č.l. 534), označené ako Splnomocnenie o delegovaní právomoci
riadiaceho orgánu, s vymedzením kompetencií okrem iného práve aj v oblasti uzatvárania zmlúv s

prijímateľmi (bod 4.3.5), a teda vzhľadom na delegáciu kompetencií žalobcovi nemalo nič brániť v
tom, aby predmetnú zmluvu za poskytovateľa uzatvoril nie ako splnomocnenec, ale vo vlastnom mene.
Súd však mal za to, že uzatvorenie predmetnej zmluvy žalobcom v postavení splnomocnenca na
základe Splnomocnenia z 02.11.2007 plne zodpovedalo rozsahu oprávnení udelených predmetným
splnomocnením na základe zákona, a to vzhľadom na skutočnosť, že ani v predmetnom splnomocnení,

anivžiadnomrelevantnomprávnompredpisenebolouvedené,žebyvrozsahukompetenciímalžalobca
konať vo vlastnom mene. Porovnateľná situácia je i v súvislosti s v poradí ďalším splnomocnením, a
to Splnomocnenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh riadiaceho
orgánu uzatvoreného podľa § 7 a § 8 z.č. 528/2008 Z.z. medzi MPSVR SR ako riadiacim orgánom a
žalobcomzodňa01.04.2014.Žalobcaaktívnulegitimáciuodôvodnilkonkrétnebodom4.3.14uvedeného

splnomocnenia, podľa ktorého je žalobca oprávnený uplatniť všetky, aj súdne, kroky, smerujúce k
finančnému vysporiadaniu. Súd mal za to, že ide o účelovo porovnateľné splnomocnenie ako časovo
predchádzajúce splnomocnenie, rovnako nie je z jeho obsahu zrejmé, že by v rozsahu v ňom
definovaných kompetencií žalobca zároveň nadobudol subjektívne právo realizovať tieto kompetencie
vo vlastnom mene, teda žalobca mal pri podaní žaloby v predmetnej veci postupovať obdobne ako

pri uzatvorení samotnej zmluvy, a teda podať žalobu nie vo vlastnom mene, ale len v právnom
postavení splnomocnenca, a to práve na základe kompetencie udelenej mu splnomocniteľom a v danom
prípade subjektom disponujúcim aktívnou legitimáciou, t.j. MPSVR SR (RO). Súd sa v tejto súvislosti
stotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že celú argumentáciu vo vzťahu k vznesenej námietke
nedostatku aktívnej legitimácie žalobca postavil na jednej vete dôvodovej správy, ktorá okrem iného

ani nepreukazuje závery, ktorými argumentuje žalobca, pričom najmä dôvodová správa nemá povahu
autorského výkladu právneho predpisu a nemôže byť v rozpore s pozitívnym znením právneho predpisu.
Žalobca pritom zo slova „delegoval“, ktoré je obsiahnuté len v dôvodovej správe, vyvodil, že žalobca je
oprávnený konať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V tejto časti by sa dostal do priameho
rozporu s ust.§ 7 ods. 4 a § 8 ods. 2 z.č. 528/2008 Z.z.o nedotknutej zodpovednosti riadiaceho orgánu

(MPSVR SR). Obdobná osobitná právna úprava ohľadne konania žalobcu samostatne pred súdom
neexistuje, nie je upravená ani v z.č. 528/2008 Z.z., ani v z.č. 523/2004 Z.z., nakoľko zo žiadneho z
ustanovení zákonov nevyplýva, že by žalobca ako splnomocnenec, ktorý uzatvoril zmluvu o NFP v mene
MPSVR SR, mohol vo vlastnom mene uplatňovať nároky z uvedenej zmluvy. Žalobca teda nemôže byť
nositeľom subjektívneho práva a ani nároku vo vzťahu k predmetu sporu. Zároveň súd vidí rozhodujúci

rozdiel medzi konaním žalobcu s činnosťou správcu v zmysle z.č. 182/1993 Z.z., a to vzhľadom na
skutočnosť, že z.č. 182/1993 Z.z. vyslovene stanovuje spôsob konania správcu v konaní pred súdom,
ako aj stanovuje, či správca koná vo vlastnom mene a na aký účet, pričom zo znenia z.č. 182/1993 Z.z.
účinného od 1.7.2007 vyplýva, že správca koná pred súdom samostatne, v mene a na účet vlastníkov,
t.j. jedná sa o priame zastúpenie a správca vystupuje ako zástupca.

26. Vzhľadom na nepreukázanie existencie aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní súd
žalobu zamietol, pričom vzhľadom na hospodárnosť konania sa meritom veci nezaoberal.27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Podľa ktorej žalovanému ako
plne úspešnej strane sporu náleží právo na náhradu trov konania ako aj trov právneho zastúpenia v
plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.