Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206114
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216206114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: E. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. R. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Eva Hudáková, advokátka, Dlhý rad 17, 085
01 Bardejov proti žalovanému: Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. R. XXXX/XX, XXX XX L., v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov,
č.k. 6C/126/2016-38 zo dňa 23. 02. 2018 takto rozhodol

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v plnom
rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. Zrušil právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej
k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v L. na ul. C.. gen. R., blok B-5, byt č. XX, v bytovom dome
č. XXXX, vchod XX, na IV. poschodí, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a určil,
že ďalej ho bude ako jediný nájomca užívať žalobca. II. Žalovanej uložil povinnosť predmetný byt
vypratať v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vyslovil, že žalovaná nemá právo na
náhradné ubytovanie alebo prístrešie. IV. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 705 ods.1, § 712a/ ods.5 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že skutkový stav medzi sporovými stranami nie je sporný. Nie je

sporné, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené, že sú spoločnými nájomcami bytu č. XX, ktorý sa
nachádza v L. na ul. X.. C.. gen. L. R. blok B-5, dom XXXX, vchod XX, poschodie IV pozostávajúci z
troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Taktiež nie je sporné, že deti žalobkyne a žalovaného sú plnoleté,
žalobca nevlastní nehnuteľnosť na bývanie a žalovaná je vlastníčkou rodinného domu v L.. Na základe
toho bolo nutné rozhodnúť o zrušení spoločného nájmu bytu a tiež o tom, kto bude naďalej nájomcom
bytu. S poukazom na vyššie uvedené súd určil žalobcu ako jediného nájomcu bytu a súčasne určil
povinnosť žalovanej vypratať predmetný byt.

4. To, že žalovaná nemá právo na náhradné ubytovanie alebo prístrešie odôvodnil tak, že je výlučným
vlastníkomrodinnéhodomuvobciL..Ničjejnebránivtom,abyrealizovalasvojevlastníckeprávokdomu
a dom začala aj s ohľadom na tam uvedený záväzok spočívajúci v primeranom zaopatrení svojej matkyv starobe užívať. Na margo námietky žalovanej ohľadom finančného vyporiadania súd prvej inštancie
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/26/2010, v zmysle záverov ktorého s konaním o zrušenie
práva spoločného nájmu bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je spojené konanie, v

ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci
BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne; na
tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 druhá veta OZ o ďalšom nájme družstevného bytu nie
je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých

manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať, sa rieši aj otázka členského podielu v
bytovom družstve. Avšak otázka, či a akú sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo
zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému účastníkovi, sa v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu
družstevného bytu nerieši. (Uverejnené rozhodnutie rieši v súdnej praxi súdov nižších stupňov stále
spornú otázku, či v konaní podľa § 705 ods. 2 a 3 OZ sa súčasne rozhoduje o vyporiadaní spoločných
majetkových práv bývalých manželov. Záver dovolacieho súdu, že rozhodovanie súdu o zrušení práva

spoločného nájmu bytu a určení ďalšieho nájomcu bytu nie je viazané s rozhodovaním aj o vyporiadaní
spoločných majetkových práv bývalých manželov, vrátane členského podielu družstevného bytu, a to
bez ohľadu na prípadné uplynutie lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 OZ, treba považovať za správny a
zodpovedajúci doterajšej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (pozri napr. rozhodnutia sp. zn. 3
Cdo 98/2003 a sp. zn. 1 Cdo 289/2006).

5. Podľa ust.§ 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o
trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods.1,2 v spojení s ust. § 262 ods.1,2 Civilného

sporového poriadku (ďalej CSP). Vzhľadom na to, že žalobca mal v spore plný úspech, je povinnosťou
žalovanej nahradiť mu trovy konania vo výške 100%.

6. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že prispela do rodinného rozpočtu,
nesúhlasí s tým, aby bol priznaný nájomcovi E. M. s dcérou. To že ich súd rozviedol, neznamená, že patrí

všetko žalobcovi aj majetok. To že zdedila majetok po svojich rodičoch, si myslí, že súdu sa to netýka.
Nadobudla to darovacou zmluvou. Dom bol opravený ešte počas spoločného manželstva a to len preto,
že uzavrela stavebné sporenie ona osobne. Stará sa o byt a to, že ho platí žalobca, ešte neznamená,
že ho súd určil jemu. Zároveň uviedla, že až keď ich rozdelí cirkev v manželstve, potom možno riešiť
túto otázku. Konštatovala, že to že niekto je skoro celý život v inej krajine, neznamená, že má nárok

na byt. Uviedla, že kupovali auto, malo to byť rodinné auto, ale bolo to služobné auto žalobcu. Išlo to z
rodinného rozpočtu, aj to je jeho, daroval ho dcére už ojazdené. Počas manželstva peniaze žalovanej
mali ísť takisto do rodinného rozpočtu. Žalovaná je za to, aby sa byt odkúpil a aj sama na to prispeje,
ale vzdať sa ho nechce, pretože ona od začiatku v tom byte bývala, stará sa oňho a nie je všetko len
to, kto ho platí. Ani len nepomyslela, že raz bude takéto niečo riešiť. Zároveň konštatovala, že človeka

veľmi zmenia peniaze, živnostníci už ani nevedia, čo s pýchou. Podľa nej sú to podvodníci, ktorí neplatia
a neodvádzajú dane tak, akoby mali.

7. Súd prvej inštancie vyzval žalovanú, aby doplnila svoje podanie zo dňa 20. 03. 2018 uznesením č.k.
6C/126/2016-47 zo dňa 08. 06. 2018. Žalovaná listom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 07. 2018

uviedla, že nevie, čo všetko od nej sa žiada. Predložila doklady, podklady z minulosti. Uviedla, že žili
ako manželia a bolo to tak, až kým sa žalobca neodsťahoval za prácou a bolo mu tam lepšie. Tak je
pochopiteľné, že hľadel sám na seba. Žalovaná sa o svoje deti starala tak, ako sa starala. Na byt má
nárok stále a nemieni odísť z neho. Spoveď je v cirkvi a nie, aby bola spovedaná cez nejaké podklady.
Zároveň uviedla, že žalobca má mať byt aj v Nemecku.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že odvolanie žalovaná spojila s emóciami. Uviedla,
že sa starala o domácnosť, čo nakoniec žalobca vyvrátil v rozvodovom konaní aj v konaní pred súdom.
Žalovaná sa o byt nestarala, neplatila s ním spojené výdavky. Tieto vyrovnal počas manželstva i po
rozvodemanželstvažalobca.Dorodinnéhodomuktorýžalovanázdedila,investovalfinančnéprostriedky

aj žalobca a v tomto dome má žalovaná možnosť bývať a zariadiť si nový život. Žalobca uviedol, že
za žalovanú posplácal pôžičky, aby nevznikli požiadavky voči spoločnému majetku. Poprel akékoľvek
fyzické útoky voči žalovanej. Má právo zariadiť si život po svojom a k tomu potrebuje zázemie, ktoré
žalovaná má v rodičovskom dome, ktorý zdedila a o ktorý sa má starať. Čo sa týka hnuteľných vecí, tietonie sú predmetom konania. Ak žalovaná tvrdí, že si z bytu môže zobrať to, čo jej patrí, žalobca jej v tom
nebráni. Je však nepochybné, že byt získal žalobca ako byt stabilizačný od bývalého zamestnávateľa.
Tento byt udržiaval a platil poplatky tak počas manželstva, ako aj po rozvode. Zaplatil za žalovanú

pôžičky, investoval do rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve. Považuje za opodstatnené, aby sa stal
výlučným nájomcom tohto bytu. Žalovaná je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom má možnosť bývať
síce s vecným bremenom, ktoré však ju neohrozuje a toto prijala. Žalobca nemá možnosť iného bývania.
O byt sa staral, platil ho a platí všetky náklady s ním spojené a žalovaná v ňom iba prebýva. Čo sa
týka vzájomných nárokov z BSM po rozvode manželstva, tieto nie sú predmetom sporu. Žalovaná ničím

nepreukázala svoj nárok na nájom bytu, preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a
priznal mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo zaslané na vyjadrenie žalovanej.

10. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

11. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20. 11. 2019 a zistil, že

odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie
vo veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vec správne
právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na
uvedené rozhodnutie poukazuje. Žalovaná v odvolacom konaní nevzniesla žiadne námietky, s ktorými
sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovne zdôvodnených
neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení

napádaného rozhodnutia. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (pozri napr. rozhodnutie IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana
bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi
názormi (napr. I. ÚS 50/04).

13. Skutkový stav medzi stranami tak ako konštatuje súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia
v bode 11. nie je sporný. Manželstvo strán bolo rozvedené, sú spoločnými nájomcami bytu č. XX, ktorý
sa nachádza v L. na Ul. X. C.. D. L. R., blok B-5, dom XXXX, vchod XX, poschodie IV., pozostávajúceho
z troch izieb, kuchyni a príslušenstva. Deti žalobkyne a žalovaného sú plnoleté, žalobca nevlastní

nehnuteľnosť na bývanie a žalovaná je vlastníčkou rodinného domu v L.. To, že by mal žalobca byt
v X. síce žalovaná v odvolaní tvrdí, ale túto skutočnosť relevantne nepreukázala. Správne teda súd
prvej inštancie rozhodol o zrušení spoločného nájmu bytu a tiež o tom, kto bude naďalej nájomcom
bytu. Súd určil za nájomcu bytu žalobcu a súčasne určil povinnosť žalovanej vypratať byt. Žalovaná
nemá právo na náhradné ubytovanie vzhľadom na to, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci

L.. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutie o ďalšom nájme družstevného bytu nie
je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých
manželov. Odvolacie námietky žalovanej v tomto smere preto sú právne irelevantné. Otázka či a akú
sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty podielu druhej strane
sa v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. I odvolací súd poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/98/2003 a sp.zn. 1Cdo/289/2006.

14. Súd prvej inštancie správne zistil tak, ako to popísal v dôvodoch rozhodnutia, že byt nadobudli
strany počas trvania manželstva, avšak išlo o stabilizačný byt, ktorý získal žalobca od svojho bývalého
zamestnávateľa. Žalobca prispieval na náklady spojené s užívaním bytu ako pred rozvodom, tak aj v

súčasnosti. Nemá žiadny náhradný byt. Zároveň mal zaplatiť za žalovanú pôžičky. Žalovaná na súde
prvej inštancie nepredložila žiadne doklady, že by mala zaplatiť za byt. Predložila však v odvolacom
konaní k odvolaniu, že mala vložiť na účet s názvom žalobcu sumu 1.800,-Sk v roku 2004. Zároveň
mala na účet žalobcu vložiť v roku 2001 dňa 26. 07. sumu 752,71 Sk. Predložila aj výpis z účtu žalobcuz 26. 06. 2011, z ktorého sa ale nedá zistiť, či nejaké vklady žalovaná na tento účet realizovala. K tomu
odvolací súd uvádza, že jednak tieto doklady predložila žalovaná až v odvolacom konaní a zároveň tieto
nie sú spôsobilé preukázať, že by skutočne platby vo vzťahu k nájmu bytu realizovala tak, ako to tvrdí

v odvolaní. Zároveň z odvolania sa nedá zistiť, okrem toho, že sa o byt starala, z akých dôvodov žiada
určiť nájom sebe.

15. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.1,2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s ust. § 255
ods.1 CSP. Úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.