Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212612
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113212612.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: SATRO s.r.o., so sídlom Polianky 9, Bratislava, právne
zastúpený: STANO a partneri s.r.o. so sídlom Námestie 1.mája 16, Bratislava proti odporcovi: O. K.,
bytom M. XXX/XX, U. pri E., o zaplatenie 474,26 eur istiny s príslušenstvom, takto sudcom JUDr. Jánom
Kováčom

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 237,13 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd vyhlasuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku - Zmluvnú pokutu Zmluva o poskytovaní
elektronických komunikačných služieb 11.05.2011.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 23,13
eur titulom pohľadávky voči odporcovi, ktorý odporca svoj dlh navrhovateľovi doposiaľ nesplnil.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu pripojených listín a vykonaným dokazovaním zistil tento
skutkový stav:
Navrhovateľ v písomne podanom návrhu na začatie konania tvrdí, že má nárok - pohľadávku voči
odporcovi 474,26 eur, ktorá pozostáva:
-účastnícky poplatok december 2011 až február 2012 3x 14,90 eur = 44,70 eur
-účastnícky poplatok za službu základná 01.-07.12.2012 1,63 eur
-účastnícky poplatok za službu rozšírená 08.12.2011-01.03.2012 31,60 eur
-účastnícky poplatok za službu rozšírená marec až august 2012 159,27 eur
-zmluvná pokuta v súlade s článkom 3 Zmluvy krátená na výšku istiny 237,13 eur,
Spolu: 44,70 + 1,63+31,60+159,20+237,13=474,26 eur

Účastníci konania - zmluvné strany navrhovateľ a odporca uzavreli písomnú zmluvu č. 4110002474
o poskytovaní elektronických komunikačných služieb dňa 11.05.2011, ďalej zmluva s časovou
viazanosťou - v zmysle špecifikácie služieb (článok III.) účastník je povinný užívať službu v rozsahu
ponúk podľa špecifikácie služieb po dohodnutú dobu a nevykonať žiadny úkon smerujúci k ukončeniu
zmluvy resp. k ukončeniu poskytovania služby pred uplynutím doby časovej viazanosti. Ak sa
účastník dopustí takého konania, je povinný zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94
eur/10.000,- Sk v prípade služby TKR a v prípade služby prístupu do siete internet a satronet sumu vo

výške stanovenej vo Všeobecných podmienkach a náhradu škody, ktorá prevyšuje dohodnutú zmluvnú
pokutu. Zmluvné pokuty za jednotlivé služby TKR a služby prístupu do siete internet a satronet je možné
kumulovať.

Listinou datovanou 17.08.2012 navrhovateľ odporcovi oznámil - odstúpenie od zmluvy o poskytovaní
elektronických komunikačných služieb z dôvodu, že nezaplatil cenu za poskytované služby do 45 dní
po dni splatnosti odstúpil od zmluvy. Odstúpením sa zmluva ruší dňom nasledujúcim po dni doručenia
písomného oznámenia o odstúpení. Požiadal odporcu, aby zaplatil navrhovateľovi záväzok vo výške
237,63 eur.

Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu za sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku.

Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zákonného ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa zákonného ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

Podľa zákonného ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa zákonného ustanovenia § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú
pre prípad poručenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa zákonného ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky

alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu
výslovne uvedie túto podmienku vo výroku rozhodnutia.

Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 474,26 eur. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomu
záveru, že navrhovateľ má nárok, aby mu odporca zaplatil 44,70 eur + 1,63 +31,60 +159,20 = 237,13
eur ako účastnícky poplatok za horeuvedené služby. Súd preto v tejto časti návrhu vyhovel.

Súd návrh vo zvyšku zamietol. Podľa názoru súdu navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty 237,13 eur aj keď bola dojednaná podľa článku III. Zmluvy. Podľa názoru súdu ide o spotrebiteľskú
zmluvu (§ 52 ods. 1 OZ). Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty
považoval za nepôvodný, pretože navrhovateľ svoj nárok - právo na zmluvnú pokutu odvíjal od
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Teda horeuvedená zmluva je podľa
svojho charakteru občianskoprávnou zmluvou. Súd mal za nepochybne preukázané, že navrhovateľ
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Odporca - spotrebiteľ sa teda dostal do fakticky nerovného postavenia voči
navrhovateľovi, ktorý je profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku zmluvy, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho - navrhovateľa, jeho lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať
zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre tento vzťah je charakteristické, že
podnet k zmluvnému jednaniu prišiel od navrhovateľa - dodávateľa, pričom odporca spotrebiteľ nie je
na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom práva je vyrovnať túto faktickú nerovnosť,
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku t.j.
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a to v
neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. To neplatí, ak
ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písmena
k OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Súd je toho názoru, že v tejto veci treba postupovať
podľa horecitovaného zákonného ustanovenia. Neprijateľné podmienky § 53 ods. 4 písmena k) OZ.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s neplnením jeho záväzku. V tejto veci ide o zmluvnú pokutu. Neprijateľná podmienka je
neplatná ako taká. Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z
neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd preto
podľa zákonného ustanovenia § 153 ods. 4 OSP určil, takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú vo
výroku tohto rozsudku.

Súd ďalej poukazuje ďalej na to, že záväzkovo právny vzťah je právny vzťah, z ktorého vznikajú
vzájomné práva a povinnosti dlžníkovi a veriteľovi. Veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a
dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Zodpovednosť za omeškanie nastáva porušením primárnej
záväzkovej povinnosti plniť včas. Ak dlžník alebo veriteľ neplní včas peňažný dlh, vzniká mu sekundárny
záväzok vo forme zodpovednosti za omeškanie. Pri omeškaní dlžníka má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania upravuje nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. Navrhovateľ
žiada úroky z omeškania, avšak súd v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, tak ako je horeuvedené,
lebo navrhovateľ žiada úroky z omeškania zo sumy 237,13 eur. Teda titulom zmluvnej pokuty. Úroky z
omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Úroky z omeškania sa
platia popri samotnom dlžnom plnení.

Ďalej súd je toho názoru, že jedným zo spôsobov zabezpečenia splnenia záväzku je zmluvná pokuta.
Jedná sa o dohodu určenú peňažnou sumou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade
porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v zákonnom ustanovení § 544 a nasl. Občianskeho zákona.
Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Tieto
podmienky musia byť v dohode vymedzené určito.

Súd po skončení vykonaného dokazovania voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a na
základe tohto zistil horeuvedený skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich
pravdivosti, teda rozhodol o tom ktoré údaje sú v súlade so skutočným stavom veci a ktoré nie. Súd
každý dôkaz hodnotil z hľadiska jeho pravdivosti a to voľnou úvahou. Starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo
v konaní tejto veci najavo. Súd každý dôkaz hodnotil osobitne a v ich vzájomnom vzťahu.

Súd horeuvedené skutočnosti považoval za preukázané, z horeuvedených dôkazov vychádzal, pri
hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec právne posúdil podľa horecitovaných zákonných
ustanovení.

Súd horeuvedené skutočnosti mal za preukázané: návrhom na začatie konania, zmluvou, listinou zo
dňa 17.08.2012.

Podľa zákonného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliadol
na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.

Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo a náhradu trov konania, lebo každý účastník mal vo veci len čiastočný úspech.
Súd je toho názoru, že úspech a neúspech účastníkov konania je rovnaký.

Súd preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.