Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 27, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617201587
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3617201587.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: R., zastúpeného Z.,
proti povinnému: I., o vymoženie 755,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti výroku I.
uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. septembra 2019, č.k. 1Er/180/2017-21, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a túto zastavil, výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
N.. Y. W. trovy exekúcie v sume 39,83 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a výrokom III.
oprávnenému a povinnému nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil poukazom na ust. § 243h veta prvá, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/,

§ 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, § 167f ods. 1, ods. 2, § 166a
ods. 1, § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 30 vyhlášky č. 68/2017
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, § 256 ods. 1 CSP. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 14.03.2017 vydal poverenie, ktorým poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 25.03.2019 doručil súdu prvej inštancie podnet na
zastavenieexekúcieanarozhodnutieotrováchexekúcie, spoukazomnavyhlásenýkonkurzna
majetok povinného. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur s DPH. Súd prvej
inštancie lustráciou v Obchodnom vestníku SR zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 5OdK/184/2019 zo dňa 04.03.2019, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň súd
rozhodol o oddlžení povinného, v zmysle štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na
skutočnosť, ženamajetokpovinnéhobolvyhlásenýkonkurzpodľaštvrtejčastiZKRvzmysleustanovení
§ 167 a nasl., pričom v danom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze, súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 167f ods.
2 ZKR exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Súčasne súd prvej inštancie priznal súdnemu
exekútorovi minimálnu zákonnú odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur, v zmysle

ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky a keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, o ktorú
sa jeho odmena zvyšuje, trovy exekúcie tak spolu predstavujú 39,83 eur (33,19 eur + 20% DPH), na
úhradu ktorých súd prvej inštancie zaviazal oprávneného, v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Keďže k procesnému zastaveniu konania došlo v danom prípade bez zavinenia niektorého z účastníkov
konania, t. j. na podklade ustanovenia osobitného zákona, súd prvej inštancie o náhrade trov konania
rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému právo na náhradu trov exekučného konania v zmysle § 256

ods. 1 CSP nepriznal.2. Proti výroku I. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto súčasne
zastavil, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/. Dôvodil, že súd prvej inštancie nemal zastaviť exekučné konanie,

nakoľko sa podľa jeho názoru s poukazom na ust. § 166c písm. g/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii jednalo o nedotknutú pohľadávku. Uviedol, že oddĺženie spočíva v zániku možnosti
štátno-mocenského vynútenia splnenia právneho nároku voči dlžníkovi, existuje však kategória nárokov,
ktoré by napriek oddĺženiu mali byť ich veriteľovi zachované. V okolnostiach posudzovanej veci je
takýmto nárokom práve pohľadávka, ktorej vymoženie je predmetom exekúcie, keďže ide o peňažný

trest, uložený k zaplateniu povinnému, teda neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie
exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené, navrhoval odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne toto zmeniť.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné vo výroku I. potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo výroku I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil
dôvodiac, že na povinného bol vyhlásený konkurz, vychádzajúc z ktorej skutočnosti bol daný zákonný

dôvod na zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 167f ods. 1, 2 zákona č. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak
bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania,
v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za

nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní
odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

13. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddĺženie) vo
všeobecnostiuvádza,žeideoprocesnýnástrojurčenývýlučnepredlžníka,ktorýmmožnozapodmienok

ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok
v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa
nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddĺžiť sa možno dvoma
spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom.Voľba formy oddĺženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na
oddĺženie, kde by vhodnú formu určil súd, prípadne správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník
podaním príslušného návrhu. Účinky oddĺženia nastavajú vyhlásením konkurzu zostávajú zachované aj

prípadným zrušením konkurzu podľa § 167v ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z.

14. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch
dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky,

jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu
rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti.
Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd
skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo
aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a
povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre

ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.

15. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k
trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v
dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní

exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

16. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
5OdK/184/2019 zo dňa 04.03.2019 o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinného
sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že oprávnený v exekučnom konaní vymáha pohľadávku, ktorá

môže byť uspokojená iba v konkurze, ide o dôvod zakladajúci aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo
o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, pričom aj po zrušení konkurzu účinky oddĺženia
zostávajú zachované.

17. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

v znení účinnom do 31.03.2017 po zistení, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

18. Ťažisková odvolacia námietka oprávneného spočíva v tom, že v posudzovanom prípade neboli
splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie, keďže

predmetom vymáhania v exekučnom konaní je tzv. nedotknutá pohľadávka v zmysle ust. § 166c ods. 1
písm. g/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii („ďalej len „ZKR“).

19. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku posúdil odvolací súd ako nedôvodnú.

20. Pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, sú uvedené v ust. § 166c ods. 1 ZKR.

21. Podľa § 166c ods. 1 písm. g/ ZKR oddlžením je nedotknutá pohľadávka peňažného trestu podľa
Trestného zákona.

22. Za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou okrem iných druhov
trestu tiež trest peňažný (§ 32 písm. d/ Trestného zákona), ako sankciu podľa uvedeného zákona, ktorá
je právnym následkom spáchaného trestného činu, alebo činu inak trestného (§ 31 ods. 1 Trestného
zákona).

23. V trestnom (a pre potreby vysporiadania sa s produkovanou odvolacom konaní tiež v exekučnom)
konaní, je však potrebné rozlišovať medzi povinnosťou odsúdeného zaplatiť peňažný trest a uloženou
mu povinnosťou nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom. Ak súd v trestnom konaní
uzná obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu, spravidla mu v odsudzujúcom rozsudku uloží
niektorý z trestov uvedených v trestnom zákone, pričom ako už bolo uvedené aj vyššie, jedným z druhov

trestov, ktoré môže súd v trestnom konaní uložiť páchateľovi za spáchaný trestný čin, je trest peňažný.
Suma peňažného trestu pripadá štátu. Je pravdou tvrdenie oprávneného, že na povinnosť zaplatiť
peňažný trest nemá vplyv oddlženie, pretože podľa § 166c ods. 1 písm. g/ ZKR oddlžením je nedotknutá
pohľadávka peňažného trestu podľa Trestného zákona.24. Od peňažného trestu je však potrebné odlíšiť náhradu škody poškodenému.
Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uloží mu spravidla v

rozsudku (ak sú splnené zákonné predpoklady), aby ju poškodenému nahradil.
I keď tak neuhradený peňažný trest, ako aj náhrada škody sa podľa Exekučného poriadku môžu
vymáhať exekúciou, oddlžením je dotknutá len pohľadávka na náhradu škody, priznaná poškodenému
rozhodnutím v trestnom konaní, keďže ide o inštitút diferentný od peňažného trestu, ktorý je v zmysle
zákona nedotknuteľnou pohľadávkou.

25. Keďže v konkrétnostiach posudzovanej veci z rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
3T/34/2014-119, zo dňa 01.10.2014, ktorý bol ako spôsobilý exekučný titul podkladom pre začatie
exekúcie v preskúmavanej veci vyplýva, že pohľadávka oprávneného je pohľadávkou na náhradu škody
proti povinnému priznanou mu v trestnom konaní, nejde teda o oprávneným tvrdený peňažný trest (čo v
princípe vyplýva už len z osoby oprávneného, ktorým v prípade peňažného trestu je štát), teda nejde o

tzv.nedotknuteľnúpohľadávkupodľa§166cods.1písm.g/ZKR,súdprvejinštanciepostupovalsprávne,
keď po zistení, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto
tiež zastavil.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak nemožno považovať uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku

I. za iné, ako vecne správne, s poukazom na čo toto odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
a v podrobnostiach sa s jeho odôvodnením stotožňuje, aby nadbytočne neopakoval pre strany známe
fakty posudzovanej veci. Odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé k inému, v prospech neho indikujúcemu rozhodnutiu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).