Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Csp/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119288286
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:6119288286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE,

IČO: 043 55 211, so sídlom Břeclav, náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Česká republika, zast.: JUDr.
Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Bratislava, Majernikova 3479/3A, proti žalovanému: W. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. XXXX/XX, o zaplatenie 100 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100,-€, úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 150,-€ od
01.07.2016 do 14.09.2016, úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 100,-€ od 15.09.2016 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky 12,-€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáha zaplatenia sumy 100
€ s príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal v rámci
upomínacieho konania platobný rozkaz sp. zn. 36Up/589/2019 zo dňa 20.05.2019. Platobný rozkaz sa
žalovanému doručiť do vlastných rúk nepodarilo. Vzhľadom na súhlas žalobcu s pokračovaním konania
na miestne príslušnom súde, postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie sa právnym nástupcom spoločnosti
MINIHOTOVOSŤ, a.s. stala spoločnosť MINIHOTOVOST, SE. Na základe smlouvy o zápůjčce č.
48960 uzatvorenej dňa 23.06.2016 poskytol predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 150 €.
Žalovaný sa úver zaviazal splatiť do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru v celkovej sume 193 €. Žalovaný
si svoj záväzok riadne nesplnil a žalobcovi uhradil dňa 14.09.2016 sumu 50 €. Žalobca následne
žalovaného vyzýval na splatenie dlžnej sumy upomienkami zo dňa 27.06.2016, 28.06.2016, 26.09.2016
a 29.09.2016.

3. Súd žalobu doručil žalovanému. Zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré
chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa
v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadril a žiadne prostriedky procesnej obrany nepoužil.

4. Súd vec prejednal v zmysle § 297 písm. b) CSP, bez nariadenia pojednávania a zistil, tento skutkový
stav:

5.Súdsaoboznámilsosmlouvouozápůjčceč.48960uzatvorenoudňa23.06.2016azistil,ženazáklade
tejto zmluvy poskytol predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 150 €. Žalovaný sa zaviazal úver
splatiť do 28 dní v celkovej výške 193 €, RPSN bola 2.455,17%, termín konečnej splatnosti 23.06.2016.V bode IV. odsek 5 je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 3 € za upomienku (omeškanie veriteľa).
Strany zmluvy sa dohodli, že smlouva sa bude spravovať českým právnym poriadkom. Súčasťou zmluvy
sú aj všeobecné obchodné podmienky.

6. Súd sa oboznámil s výpisom z obchodního rejstříka vedeného Městským soudem v Praze a zistil, že v
dôsledku cezhraničnej fúzie sa právnym nástupcom spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. stala spoločnosť
MINIHOTOVOST, SE.

7. Súd sa oboznámil s upomienkami zo dňa 27.06.2016, 28.06.2016, 26.09.2016 a 29.09.2016 a zistil,
že týmito upomienkami žalobca vyzýval žalovaného na splatenie dlžnej sumy.

8. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2015 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel II. bis)
druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ

bydlisko.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo

okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

10. Podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2 cit. nar. bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu

povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť
v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto
krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na

odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky
odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú
také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie
voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
11. Súd sa v prvom rade vzhľadom na cezhraničný charakter sporu zaoberal právomocou na konanie

a tým, ktoré právo bude rozhodné pre posúdenie právneho vzťahu žalobcu a žalovaného. Vychádzal
pritom z ustanovení Nariadenia Brusel II bis, konkrétne z čl. 18 ods. 2, podľa ktorého má právomoc na
konanie súd členského štátu, na území ktorého má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko (žalovaný má trvalý
pobyt v Slovenskej republike), a Nariadenia Rím I., konkrétne z čl. 6, ktorý sa na daný právny vzťah
aplikuje z dôvodu, že žalovaný má v ňom postavenie spotrebiteľa. Z predložených dôkazov vyplýva

dohoda o voľbe rozhodného práva medzi zmluvnými stranami, podľa ktorej je rozhodným právom právo
Českej republiky. Súd preskúmal platnosť tejto dohody a dospel k záveru, že táto dohoda nezbavuje
spotrebiteľa ochrany, ktorá by mu patrila v prípade jej absencie. Preto súd dospel k záveru, že na konanie
právomoc má a na právny vzťah aplikoval české právne predpisy.

12. Podľa § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. (ďalej len „Občanský zákonník“), smlouvou o úvěru se úvěrující
zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité
částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

13. Podľa § 1970 Občanského zákonníka, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého

dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku
z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením;
neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.16. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Z výpisu
z obchodního rejstŕíka vedeného Městským soudem v Praze má súd preukázané právne nástupníctvo
žalobcu.

17. Súd zmluvu uzatvorenú medzi predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako zmluvu o úvere
podľa § 2395 Občanského zákonníka. Predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 150
€. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splatiť do 23.06.2016, čo však neurobil. Preto je podľa §
2395 Občanského zákonníka povinný zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú sumu. Nakoľko v konaní nebol

predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver
riadne a včas splnil, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 100 €. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 12 € za štyri upomienky, ktorých vykonanie má súd za preukázané,
pričom výška náhrady za jednu upomienku je stranami dohodnutá priamo v zmluve.

18. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní od 24.06.2016, priznal súd
žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 1970 občanského zákonníka v sadzbe podľa
§ 2 českého nariadenia vlády č. 351/2013 Sb., ktorá predstavuje repo sadzbu Českej národnej banky
zvýšenú o 8 percentných bodov pričom prihliadol na čiastočnú úhradu zo strany žalovaného. Súd teda
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 150 € od 01.07.2016 do 14.09.2016,

úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 100 € od 15.09.2016 do zaplatenia.

19. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej
lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu

trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.