Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200019
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8518200019.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu U. W., A.. XX.X.XXXX, W. P. D. Č.. X, XXX
XX P. D., proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Údol, 065 45 Údol, IČO: 00
204 455, právne zastúpený JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, v
konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.

4C 1/2018-174 zo dňa 11.9.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 2.086,82 eur.
Súd uložil povinnosť prevádzkovateľovi systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99
Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby v lehote 30 dní od doručenia odpisu tohto uznesenia vrátil sumu
vo výške 2.086,82 eur žalobcovi: U. W., A.. XX.X.XXXX, P. D. Č.. X, XXX XX P. D..

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady škody
za úhyn včelstva vo výške 30.137,80 eur.
Pred prvým pojednávaním žalobca podaním doručeným súdu dňa 4.6.2019 zobral žalobu v celom
rozsahu späť. Navrhol vrátiť zaplatený súdny poplatok.
Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil, pretože žalobca zobral v
celom rozsahu žalobu späť. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a

§ 257 CSP.
V prejednávanej veci platí zásada vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 CSP, a to zodpovednosť za procesné
zavinenie zastavenia konania.
Výnimočne je možné aplikovať ust. § 257 CSP, kedy výnimočne nemusí súd zaviazať neúspešnú stranu
sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať na náhradu trov konania stranu, ktorá procesne
zavinila zastavenie konania. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje okrem výnimočnosti

situácie aj dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré môžu spočívať v osobných, sociálnych, majetkových,
zárobkových a iných pomeroch. Na tieto pomery je potrebné prihliadnuť. Účelom citovaného zákonného
ustanovenia je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Aplikácia ust. §
256 CSP by bola preňho mimoriadne prísna. Súd po preskúmaní osobných, sociálnych, majetkových,
zdravotných pomerov a po ich vyhodnotení zistil, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku

vo výške 459,50 eur, ktorý je jeho jediným príjmom. Vzhľadom na zlý zdravotný stav bol už pred
jeho poberaním invalidným dôchodcom. Mesačne vynaloží na lieky podľa vyjadrenia 50 eur. Žalobcaje slobodný, v domácnosti žije sám a mesačné náklady súvisiace s réžiou domácnosti, ktoré sú v
priemere 103 eur, platí sám. Po zohľadnení ďalších nevyhnutných výdavkov na stravu, hygienické
potreby, ošatenie, je zrejmé, že príjem zo starobného dôchodku predstavuje takmer sumu, ktorú je

žalobca každomesačne povinný uhradiť na zabezpečenie svojho živobytia. Preto súd dospel k záveru,
že sú tu dané podmienky pre aplikáciu § 257 CSP. Aj úhrada súdneho poplatku žalobcom predstavuje
časť možno jeho celoživotných úspor. Preto prvoinštančný súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa
náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov.

3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, v zákonom stanovenej
lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd neuviedol, v čom ide o
výnimočný prípad a odôvodňuje svoje rozhodnutie len dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, teda
osobnými, sociálnymi, zdravotnými pomermi žalobcu. Žiadne výnimočné okolnosti tejto veci nie sú dané.

Žalobca podal nedôvodnú, nezmyselnú a špekulatívnu žalobu, ktorú zobral späť po tom, čo žalovaný
sa dal zastúpiť advokátom. Bolo by extrémne nespravodlivé, aby strana konania, ktorá splnomocní
advokáta na obranu svojich práv proti nezmyselnému nároku, znášala trovy právneho zastúpenia, ktoré
nemusela vynaložiť, ak by takýto nezmyselný návrh nebol podaný, resp. aby jej nebol priznaný nárok
na náhradu trov konania. Tvrdenie súdu o tom, že osobné, sociálne pomery, resp. príjem žalobcu a

jeho zdravotný stav je dôvodom hodným osobitného zreteľa neobstojí z dôvodu, že žalobca nežiadal o
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a zaplatil súdny poplatok vo výške 2.086,82 eur, ktorý mu
je teraz vrátený. Pokiaľ žalobca mal finančné prostriedky na úhradu súdneho poplatku, má aj finančné
prostriedky na úhradu trov konania, ktoré sú 1.999,94 eur. Naviac, žalobca je výlučným vlastníkom
rodinného domu a niekoľkých pozemkov a podielovým spoluvlastníkom píly, resp. mlynu, rekreačnej

chaty a niekoľkých pozemkov. Preto žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal
žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že za škodu, ktorá mu mala vzniknúť
na včelstvách, zodpovedá žalovaný s tým, že pracovníci žalovaného sa nemiestne vyjadrovali vo vzťahu

k úhynu jeho včiel. Úhyn včiel nebol len u neho, ale aj u iných včelárov v okolí, pričom vec konzultoval
aj v D. M..

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie
prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP,

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania je správne.

6. Prvoinštančný súd správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu je náležitým spôsobom odôvodnené. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2

CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého výroku prvoinštančného rozhodnutia.
Naviac, len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na okolnosť,
že síce žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním, teda skôr, než súd meritórne vo veci
začal konať, zodpovedá za vzniknuté trovy podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zavinil zastavenie konania.
Tu je potrebné prihliadnuť aj na tú okolnosť, ktorú žalovaný si nevšimol, že k späťvzatiu žaloby došlo

pred prvým pojednávaním, teda po tom, čo bola vymenená vzájomná písomná korešpondencia vo
forme žalobného návrhu, repliky a dupliky. Vtedy sa žalobca rozhodol vykonať procesný úkon späťvzatia
žaloby. Okolnosť, že žalovanému vznikli trovy konania a že si uplatňuje náhradu trov konania za toto
obdobie nemôže nepriznaním náhrady na strane žalovaného predstavovať neprimeranú tvrdosť vo
vzťahu k žalobcovi, na druhej strane už aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa v spore domáhal

náhrady škody na niekoľkých orgánoch a úradoch, kde mu podľa predložených listín nebola poskytnutá
adekvátna práva rada, akým spôsobom a v akom rozsahu je možné nárok uplatňovať. Naviac, pomery
žalobcu predstavujú výnimočné okolnosti v danej veci pri porovnaní pomerov žalovaného, kde uložením
povinnostinahradiťtrovykonaniažalovanémubyneprimeranezaťažilofinančnežalobcu,ktorýmájediný
príjem zo starobného dôchodku a vysoké výdavky s poukazom na zistenia prvoinštančného súdu, kde

na týchto výdavkoch aj vzhľadom na to, že žije sám v domácnosti, sa podieľa len z tohto jediného zdroja,
ktorý predstavuje sumu 459,50 eur. Je pravdou, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného
domu a záhrady. Tieto nehnuteľnosti získal darom od svojich právnych predchodcov a predstavujú
obydlie s priľahlými pozemkami k rodinnému domu žalobcu, kde uspokojuje svoju potrebu bývania.Pokiaľ sa týka ďalších nehnuteľností, ktoré zistil žalovaný, že je vlastníkom žalobca, je potrebné uviesť,
že rekreačná chata s pozemkami je v podiele žalobcu v rozsahu 1/14, kde výška podielu žalobcu
vzhľadom na charakter nehnuteľnosti nepredstavuje žiaden zdroj príjmu. Taktiež aj výška podielu

pozemku a píly, resp. mlynu v rozsahu 1/12, ktorú nehnuteľnosť získal darovaním, nepredstavuje pre
žalobcu taký zdroj príjmu, z ktorého by bez ďalšieho mohol žalobca zodpovedne znášať bez ďalšej ujmy
trovy konania. Obdobne je to možné uviesť aj vo vzťahu k ornej pôde, kde podielové spoluvlastníctvo
žalobcu predstavuje 5/12.

7. Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že žalobcovi uhynuli včelie rodiny, z ktorých
žalobca mohol mať určitý príjem - zisk. Úhynom včelstiev tento príjem zanikol a vznikla žalobcovi
škoda, ktorá nebola ničím nahradená. Tým, že žalobcovi vznikla škoda, jeho majetkové pomery
oproti predchádzajúcemu obdobiu sa znížili, a preto uloženie povinnosti žalobcovi znášať trovy
konania žalovaného za zastavené konanie v štádiu pred prvým pojednávaním by značne, dokonca až
neprimerane tvrdo zasiahli jeho sociálnu situáciu. Preto všetky tieto okolnosti, nielen na strane strán

sporu, ale aj okolnosti vzniku škody a následky u žalovaného je možné posúdiť ako výnimočné okolnosti,
ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP prvoinštančným súdom.

8. Odvolací súd preto napadnuté prvoinštančné uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V konaní pred odvolacím súdom bol žalobca úspešnou stranou sporu. Zo spisu žalobcovi v
odvolacom konaní žiadne trovy nevyplývajú. Preto odvolací súd podľa čl. 17 základných princípov CSP
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.