Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210958
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716210958.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému
R. V., bytom L. XXXX/XX, XXXXX I., nar. XX.X.XXXX, v konaní o vymoženie 78,10 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.
február 2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

P r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania povinnému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný titul označil
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 132/07/15 zo dňa 26.01.2016 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom
zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., pričom právny vzťah medzi účastníkmi

vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300038075, ktorej súčasťou bola
rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX.. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa
zistil, že predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári, pričom nebola
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodcovský súd predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Súd prvého stupňa označil
spôsob akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená za nekalú obchodnú praktiku podľa

§ 8 ods. 4 zákona č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax
NS SR vo veciach 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011, 6Cdo 207/2011,
uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu
českej republiky sp.zn. II. ÚS 2164/2010. Taktiež sa odvolal na stanovisko schválené dňa 27.9.2010
na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešov,
v zmysle ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007,

ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora, pričom o takúto
zmluvnú podmienku pôjde aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa konštatoval, že

rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným nedáva povinnému ako spotrebiteľovi
možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom v prípade, ak dodávateľ podážalobu na rozhodcovský súd, a teda považoval predmetnú dohodu za neprijateľnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda za neplatnú. Na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy nebolo možné založiť právomoc rozhodcovského súdu a teda pre výkon rozhodnutia absentuje

právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

3. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ktorým namietal postup súdu prvého stupňa,
ktorým posúdil rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným ako neplatný úkon a v
dôsledku čoho neuznal právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie predmetnej veci. Oprávnený

namietal zmätočnosť tvrdenia súdu prvého stupňa o rozhodcovskej doložke v rozhodcovskej zmluve,
pričom poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme
osobitnej zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní, poučenie o význame a dôsledkoch jej uzavretia, o práve od danej zmluvy odstúpiť a o tom,
že nejde o podmienku uzavretia. Poukázal na skutočnosti svedčiace tomu, že ide o individuálnu
dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere spočívajúce v bode 2

rozhodcovskejzmluvy,kdesavýslovneuvádza,žeuzatvorenierozhodcovskejzmluvyniejepodmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy a taktiež z bodu 7, v ktorom je uvedená možnosť odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia má za to, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená

individuálne, keďže spotrebiteľ mohol ovplyvniť jej vznik, resp. jej zánik a to bez vplyvu na ďalšie
trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Odkázal na nález Ústavného súdu Českej republiky
sp.zn. III.ÚS 725/13 zo dňa 10.4.2014. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že povinnému boli finančné
prostriedky vyplatené v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a teda po ich vyplatení mohol od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, bez toho aby mal strach, že mu prostriedky vyplatené nebudú. Poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 14/2011, ktorým Najvyšší súd
Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutia, a z neho na časť odôvodnenia uznesenia, v ktorom
Najvyšší súd SR konštatoval, že text obchodných podmienok v predmetnej veci zakladal právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spory z daného právneho vzťahu, avšak zároveň dával spotrebiteľovi
právo v určenej lehote odmietnuť rozhodcovskú doložku a tým dosiahnuť anulovanie tejto časti dohody.

Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil dojednanie
ako bolo vyššie uvedené v rámci všeobecných podmienok. Oprávnený namietal, že rozhodcovská
zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku, keďže za neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) občianskeho zákonníka sa považuje ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,pretoneprijateľnýmmôžebyťlentakéustanovenie,

ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Z formulácie rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred
všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 243h ods. 1 vetá prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. Aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.
Marca 2014

7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučnéhotitulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti

uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
8. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, Súd pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené

právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

9. Podľa § 73 ods. 3,4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom
2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v

konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza:

11. Súd prvého stupňa sa správne prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 73
ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čím vyriešil i otázku možnosti
viesť exekúciu na podklade exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý svoju právomoc odvodil od
takejto rozhodcovskej zmluvy.

12. Podľa rozhodcovskej zmluvy č. 8300038075 uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá
má formu predtlače a bola podpísaná povinným v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere č.
8300038075 dňa 10.6.2011, mali byť spory zo zmluvy riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber

rozhodcovského súdu spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.

13. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí

rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.

14. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za
neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy a jej neplatnosti správne. Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.16. Z pohľadu potreby ochrany spotrebiteľa je nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania bolo zabezpečené priamo vnútenou štandardnou zmluvnou klauzulou,

samostatnou rozhodcovskou zmluvou alebo žalobou podanou na rozhodcovskom súde dodávateľom
na základe zdanlivo alternatívne upravenej rozhodcovskej doložky.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou, že rozhodcovská zmluva bola individuálne
dojednaná.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy taký spôsob jej uzavretia, pri
ktorom je spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na
prečítanie a podpísanie. Z textu tejto zmluvy je zrejmé, že dodávateľ - veriteľ je predkladateľom návrhu
rozhodcovskej zmluvy (bod 2. - „Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany
veriteľa...“).Ideonotorickypoužívanúformutejtorozhodcovskejzmluvy,samozrejmeajúverovejzmluvy,

ide teda o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu, ktorý
je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky, dopytu spotrebiteľa,
následne už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah,
ktorý bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho
pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov,

ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve opäť bez aktivity spotrebiteľa, a ktorých
sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia
a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže
predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane
zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že

spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy (keďže nemá absolútne žiadne
poznatky o takejto forme riešenia sporov), ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach,
a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa. Technická
samostatnosť listiny zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená individuálnosť
jej dojednania, ako to tvrdí oprávnený, podpis na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom

zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods. 2 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom
vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky. Rozhodcovský zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje možnosť výberu
medzi viacerými možnosťami s tým, že účastníci vzťahu sú si vedomý, čo tá ktorá možnosť znamená.

Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepovažuje odvolací súd za

kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.

21. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa
22.11.2012 na ktoré vo svojom odvolaní upriamil pozornosť oprávnený, súd poukazuje, že uvedené
rozhodnutie síce zrušilo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj rozhodnutie Okresného

súdu v Banskej Bystrici, avšak z dôvodu, že súdy sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s
dohodnutou rozhodcovskou doložkou a dostatočne neodôvodnili, prečo uvedenú doložku považovali za
neplatnú. Na základe uvedeného nie je možné sa stotožniť s názorom oprávneného, že Najvyšší súdSlovenskej republiky považoval znenie rozhodcovskej doložky, ktorá ukladá možnosť od tejto doložky v
určitej lehote odstúpiť, za prijateľnú zmluvnú podmienku.

22. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OceanoGrupoEditorial:„Podmienka,ktorádeleguje

právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa

začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné
sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou

dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).. Aj v tejto
veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave oproti miestu bydliska
spotrebiteľa v Poprade, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy už len z tohto dôvodu, zrejmá.

23. Občiansky zákonník v § 53 ods. 5 takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája so sankciou neplatnosti.
Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné.

24. Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením
§ 73 ods. 3 zákona č. 335/20147 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzatvorená platná

rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného k 10.6.2011), ktorá súčasne zodpovedá normám na ochranu
spotrebiteľa, akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval,
že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak,
že priznal úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).