Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 4, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614206677
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1614206677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne DPS financial consulting, s.

r. o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, zastúpenej PETKOV & Co s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, proti žalovanému I., narodenému XX.X.XXXX,
bývajúcemu v S. o zaplatenie 1 941 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.6.2014 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 1 941 € spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 472,78 € a s úrokmi

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 941 € od 28.9.2013 až do zaplatenia. V žalobe
uviedla, že svoju aktívnu legitimáciu v konaní odvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX./CE zo dňa 27.9.2013 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Slovenská sporiteľňa“) ako postupcom a žalobkyňou ako
postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené Slovenskou sporiteľňou listom zo
dňa 11.10.2013. Poukázala na to, že Slovenská sporiteľňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o bežnom
účte v znení jej dodatkov, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného

prečerpania v prospech žalovaného. Touto zmluvou sa žalovaný, okrem iného, zaviazal dodržiavať aj
Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 a Obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom účinné od 1.7.2007 (ďalej len „Obchodné podmienky“). Žalovaný prekročením rámca
povoleného prečerpania porušil Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, čím v zmysle Obchodných
podmienok vznikla Slovenskej sporiteľni voči žalovanému pohľadávka z nepovoleného prečerpania.
Nakoľko žalovaný pohľadávku z nepovoleného prečerpania v súlade s Obchodnými podmienkami

neuhradil,Slovenskásporiteľňažalovanémuposkytnutépovolenéprečerpanievsúladesustanoveniami
Obchodných podmienok zastavila. Spomínanou Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou
sporiteľňou žalobkyni postúpená pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte žalovaného, ktorá ku
dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 1 941 € spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo
výške 472,78 €. Žalobkyňa výzvou zo dňa 21.11.2013 vyzvala žalovaného na zaplatenie predmetnej
pohľadávky. Nakoľko žalovaný ani po výzve žalobkyne túto jej pohľadávku neuhradil, domáhala sa jej
zaplatenia podanou žalobou a to vrátane zákonných úrokov z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.3. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na 4.11.2019, na ktoré predvolal strany. Žalobkyňa a
jej právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným
súdu dňa 4.11.2019, v ktorom s poukazom na hospodárnosť konania žiadali súd, aby vo veci konal v

ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní nijako neospravedlnil, predvolanie na
pojednávanie mu pritom bolo riadne doručené dňa 23.10.2019. Vychádzajúc z uvedeného, súd v zmysle
§ 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude konať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec
prejednal a rozhodol.

4.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Zo zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty uzavretej dňa 16.12.2004 medzi Slovenskou
sporiteľňou a žalovaným vyplýva, že táto žalovanému poskytla platobnú kartu SPOROnákup k číslu
účtu XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX . v mene SKK. Z dodatku č. 1 k tejto zmluve uzatvoreného v ten
istý deň medzi tými istými zmluvnými stranami súd zistil, že výška kartového rámca bola dohodnutá

na 50 000 Sk, úroková sadzba premenlivá, 17,50 % p. a., splatnosť úrokov mesačne, k poslednému
dňu v mesiaci a konečná splatnosť kartového rámca bola stanovená na 15.12.2005. Z článku III. Bod 7
dodatku ďalej vyplýva, že v prípade nepoukázania peňažných prostriedkov na Kartový účet vo výške a
spôsobom dohodnutým v bode 4. tohto článku, ako aj v prípade prečerpania Kartového rámca je banka
oprávnená zrealizovať zákaz na platobnú kartu a požadovať zaplatenie pohľadávky v lehote určenej

bankou písomnou výzvou. Zmluva sa uzavrela na dobu určitú a to na dobu 1 roka odo dňa jej podpísania
zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do
dosiahnutia 65. roku veku Držiteľa Karty.

6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0XXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2013 uzavretej medzi Slovenskou

sporiteľňou a žalovanou vyplýva, že jej predmetom boli pohľadávky Slovenskej sporiteľne voči jej
dlžníkom špecifikované v Prílohe č. 1 k tejto zmluve. V spomenutej prílohe (na priloženom CD nosiči),
je v časti pasíva uvedená aj predmetná pohľadávka voči žalovanému s týmto popisom: I. produkt -
SPOROnákup Karta, zostatok pohľadávky - 2 413,78 €, istina celkom - 1 941 €, úroky celkom - 472,28
€, príslušenstvo celkom - 472,78 €, počet dní omeškania ku dňu postúpenia - 1 000, dátum poslednej

úhrady 10.2.2010, výška poslednej úhrady - 100 €, dátum postúpenia 27.9.2013.

7. Na priloženom CD nosiči sú taktiež výpisy z histórie pohybov na účte žalovaného. Prvý je v SKK za
obdobieod31.1.2005do30.9.2008,druhýjevEURzaobdobieod31.1.2009do28.2.2010sozostatkom

- 1702,20 €. Tretí výpis - prehľad transakcíí za obdobie od 1.1.2011 do 10.4.2015 je aj v listinnej
podobe v spise a vyplýva z neho, že k 26.9.2013 predstavovala pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči
žalovanému sumu 2 413,78 €, z čoho 472,78 € boli debetné úroky z nepovoleného prečerpania, teda
príslušenstvo. Istina tak predstavovala sumu 1 941 €.

8. Z doručenky na č.l. 52 spisu vyplýva, že žalovaný dňa 6.12.2013 prevzal od žalobkyne zásielku,
predmetom ktorej bolo oznámenie o postúpení pohľadávky.

9. Listom zo dňa 13.5.2014 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vo výške 2 474,40 € najneskôr
do 7 dní od jej doručenia.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy vydaní
a používaní Platobnej karty a jej dodatku č. 1, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.12. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty a jej dodatku č. 1, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty a jej dodatku č. 1 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky,postúpiťnemožnopohľadávku,ktorázanikánajneskôrsmrťouveriteľaaleboktorejobsahby
sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom
rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je

napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že Slovenská sporiteľňa a
žalovaný dňa 16.12.2004 uzavreli Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty v znení jej dodatku č.1, ktorá predstavuje formu bankového úveru čerpaného použitím platobnej karty. Hoci ustanovenie §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej
karty túto zmluvu nepovažovalo za spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na znenie § 23a ods. 1 zákona č.

634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007, podľa ktorého „spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvňuje“,nemožnopochybovaťospotrebiteľskom
charaktere predmetnej zmluvy. Právny vzťah medzi stranami sporu je preto nevyhnutné posudzovať

nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov,
ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52anasl.ObčianskehozákonníkaaZoSÚ),
keďže Slovenská sporiteľňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý
úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá
osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore
vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov, v
ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo

pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje,
je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom
sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je

nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

25. Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému vyvodzuje zo Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty
a jej dodatku č. 1, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, teda bankou poskytujúcou úvery
na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tvrdí, že predmetnú pohľadávku

voči žalovanému vo výške 1 941 € spolu s príslušenstvom jej Slovenská sporiteľňa postúpila zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013. Na preukázanie postúpenia priložila k žalobe Zmluvu o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2013, vrátane prílohy č. 1, z ktorej vyplýva,
že predmetom tejto zmluvy bola aj pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní. Taktiež v žalobe tvrdila, že
postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom Slovenskej sporiteľne zo dňa 11.10.2013.

26. Z právnej vety judikátu R 119/2003 vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Neskoršia súdna prax sa ale od uvedeného
názoru odklonila v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia,
ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či
mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj R 46/2009). Súd však v tejto

spojitosti poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp.
zn. 1 Cdo 147/2017, v odôvodnení ktorého sa na margo judikátu R 119/2003 uvádza, že sa jedná o
judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať
v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch
ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom

na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k
dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát
nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka
obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka). Je preto logické, že ak

bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a
riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uzavrel,
že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka
alebopodľaosobitnýchpredpisovdovolená,jeabsolútnaneplatnosťzmluvyopostúpeníprejejrozporsozákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť
súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 60/2018, pričom z uverejnenej

právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s ustanovením § 92
ods. 8 zákona č. 468/2001 Z.z. o bankách, je neplatný právny úkon.

27. Zo zreteľom na uvedené, súd skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie
pohľadávky stanovené § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková

pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej písomnej výzve
a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie týchto osobitných zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo
banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky.

28. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní pred postúpením
pohľadávky (podľa údajov Slovenskej sporiteľne jeho omeškanie trvalo 1 000 dní). Žalobkyňa však
v konaní nijako nepreukázala, že Slovenská sporiteľňa ešte pred postúpením pohľadávky vyzvala
žalovaného na uhradenie jeho splatného záväzku. Žalobkyňa v konaní ani len netvrdila, že takáto
výzva bola zo strany Slovenskej sporiteľne urobená. Žalobkyňa teda nepreukázala, že pohľadávka

Slovenskej sporiteľne voči žalovanému bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok spôsobilá
na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného dôvodu súd považoval zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2013, uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným, za
neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách).

29. So zreteľom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky súd podanú žalobu pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V danom prípade mal žalovaný vo veci plný úspech, vznikol mu preto nárok na plnú náhradu trov
konania. Avšak so zreteľom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu

nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).