Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224864
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116224864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: K. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX,
adresa na doručovanie: A. XX, Y., o zaplatenie 275,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 31. januára 2018, č.k. 33Csp/156/2016-60, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.

priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 3 ods. 3 a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľa,§52,§53ods.1,§53ods. 4písm.v),§53a,§53b, §54ods.1a2Občianskeho
zákonníka ako aj § 708 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka, vecne súd dôvodil, že žalobou
doručenou súdu dňa 08.11.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 275,94 eur s príslušenstvom

titulomneuhradenýchzáväzkovzoZmluvyč.1453834002(ďalejlen"Zmluva"),nazákladektorejžalobca
pre žalovanú zriadil a viedol účet pričom žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania
vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, preto žalobca účet žalovanej zatvoril, predtým však
vykonal dňa 21.08.2015 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta
previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet v zmysle ustanovení VOP. Povinnosťou žalovanej, u
ktorej nepovolené prečerpanie nastalo, bolo bez zbytočného odkladu ho vyrovnať a zároveň po dobu
nepovoleného prečerpania bola ako majiteľ účtu povinná platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na

základe úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu. Preto žalobca istinu pohľadávky 275,94 eur
úročí úrokom vo výške 28 % ročne až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Bolo preukázané,
že žalovaná ako spotrebiteľ uzavrela so žalobcom ako dodávateľom Zmluvu o zriadení osobného
účtu na dobu neurčitú. Za poskytovanie služieb bola banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa
Sadzobníka poplatkov a to na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie

produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v Prima banke.
Súd pripomenul, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je
zmluva transparentná, pričom zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných
obchodných podmienok. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné VOP uplatniť,avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové, keďže tieto na
rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť

k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu
poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva,
že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené

prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo
v zmluve. Predmetom žaloby bolo zaplatenie istiny spočívajúcej v súhrne z úrokov z nepovoleného
prečerpania, poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za vedenie účtu postihnutého exekúciou, poplatkov
za upomienku a za výzvu. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014 vyplýva
zostatok na účte vo výške 9,24 eur. Po odčítaní debetných položiek - poplatku za vedenie účtu 3,90 eur a
poplatku za vedenie účtu postihnutého exekúciou 5 eur, ako jediných dvoch položiek bez inej transakcie

resp. operácie na účte v záujme spotrebiteľa bol zostatok na účte ku dňu 03.03.2014 v sume 0,34
eur. Žalobca za obdobie od 28.02.2014 do 21.08.2015 na predmetnom účte žalovaného nevykonával
žiadnu inú finančnú operáciu, ktorú by bolo možné považovať za službu spotrebiteľovi, okrem debetných
operácií týkajúcich sa poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov. K uzatvoreniu účtu prevedením dlhu
klienta v rámci internej transakcie banky žalobca pristúpil dňa 21.08.2015. Žalovaná bežný osobný účet

počas uvedeného obdobia roka a pol nepoužívala. Zostatok na účte ku dňu 28.02.2014 bol plusový a k
jehoprečerpaniuvmesiacimarec2014akoajvnasledujúcichmesačnýchobdobiachnedošlovdôsledku
transakciezadanejspotrebiteľom,vjehozáujme.Knepovolenémuprečerpaniuúčtudošlolenvdôsledku
mesačného zúčtovania poplatkov za vedenie účtu žalobcom. Súd mal za to, že v rámci takto nastavenej
obchodnej politiky žalobcu sa časom dostane každý klient do nepovoleného prečerpania účtu úročeného

značným 28 % ročným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky.
Takto nastavenú zmluvnú podmienku, v zmysle ktorej žalobca vytvára nepovolený debetný zostatok
na bežnom účte žalovaného spotrebiteľa, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky
dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu,
že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje, považuje súd za neprijateľnú

podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v čase vzniku
zmluvného vzťahu táto podmienka nebola, nakoľko však ide o demonštratívny výpočet, súd mal z
doložených výpisov z účtu žalovaného preukázané, že úhrada mesačného poplatku vo výške 8,90 eur
za vedenie účtu nebola nasledovaná protiplnením zo strany dodávateľa/žalobcu, keď tento za obdobie

roka a pol nevykonal žiadnu inú finančnú operáciu, ktorá by bola službou pre spotrebiteľa. Poplatky
za vedenie účtu boli dojednané v sadzobníku poplatkov. Prehlásenie žalovaného v článku IV bod 2
Zmluvy, že sa oboznámil so sadzobníkom poplatkov, súd vyhodnotil ako za nie postačujúce, keď ide o
formulárovú štandardnú zmluvu, vopred pripravenú žalobcom ako dodávateľom, ktorej obsah žalovaný
nemal možnosť vopred ovplyvniť. Súd nemal preukázané, že došlo k skutočnému oboznámeniu,

informovaniu spotrebiteľa so sadzobníkom poplatkov, keď tento netvorí technicky neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, nie je žalovaným podpísaný. Zmluva č. 1453834002 uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje
zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu
jeho bežného účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo VOP a Sadzobník poplatkov
a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané

ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť, a ako
také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ako
spotrebiteľa. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v
zmluve. Pokiaľ ide o úroky pri nepovolenom prečerpaní účtu, tieto predstavujú odplatu pre veriteľa za
poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani

nevykonával príkazy žalovanej na platby, na ktoré by na účte nemala dostatok peňažných prostriedkov.
Naopak na ťarchu jej osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky. S
poukazom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Záverom súd pripomenul,
že v rozhodovacej činnosti súdov už bolo ustálené v prípade tzv. debetných úrokov, poplatkov za výzvy
na úhradu, poplatkov za upomienky a poplatkov za vedenie účtu, že tieto nepredstavujú cenu/úhradu za

hlavný predmet zmluvy, spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa,
nie sú spotrebiteľom individuálne dojednané, nie sú pojaté do textu zmluvy o bežnom osobnom účte,
nezodpovedajú skutočným nákladom dodávateľa za ich vyhotovenie, spotrebiteľ nemá záujem na ich
uhradení, nakoľko za ne nemal poskytnuté protiplnenie dodávateľom a z týchto dôvodov sú neprijateľnéa preto absolútne neplatné (obdobne rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/90/2015, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/57/2017). Povinnosťou dodávateľa je v zmysle § 53a
Občianskeho zákonníka zdržať sa používania takej podmienky a tým aj uplatňovania si nárokov z

podmienky v súdnom konaní, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú. Vzhľadom na uvedené súd žalobu
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď náhradu trov konania súd
priznal úspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu, že
zo zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na
tomto účte do nepovoleného prečerpania, a že ustanovenie o poplatkoch obsiahnuté vo Všeobecných
obchodných podmienkach a Sadzobníku poplatkov, na ktoré zmluva odkazuje, nie je možné považovať
zaindividuálnedojednanézmluvné ustanovenia.Odvolateľpoukázalna§31ods.2zákonaoplatobných
službách, podľa ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi

platobných služieb na základe: a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej
zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 tohto zákona sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné
podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje
okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, zákon
o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia

byť individuálne dojednané. Ďalej odvolateľ dôvodil, že v zmysle bodu 25.5 sú VOP súčasťou zmluvy o
vkladovom účte. V zmysle VOP je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy.
Zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže
nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky - a to jednostranná zmena zmluvných
podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z.z. neustanovuje, že

všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, ktorý výklad potvrdil aj rozsudok
Súdneho dvora vo veci C 42/15 (Home Credit vs. Bíróová). K nepriznaniu úrokov žalobca argumetoval,
že ako vyplýva z úvodných ustanovení, zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného
zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl.), pričom v zmysle § 710 Obchodného
zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na

to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto
platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie
platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie
peňažné prostriedky na účte. V ďalšom odvolateľ poukazuje nato, že banka vedie bežné účty výlučne
na základe zmluvy o bežnom účte, z ktorej zmluvy vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet,

avšak výlučne za podmienok v nej uvedených (bod 3. 4 VOP). Z obchodných podmienok tiež vyplýva,
že klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a
akýchkoľvekďalšíchfinančnýchzáväzkovvočibanke(bod3.8).Vzmyslebodu3.12prizúčtovaníúrokov,
poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane,

prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniubežnéhoúčtu.Žalobcadôvodil,ženepovolenéprečerpaniejeprekročenímvzmyslezákona
o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z vyššie uvedeného, dotknuté ustanovenie bodu 3.12 VOP
žalobcu iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu
bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky

požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta tak Obchodný zákonník ako aj Zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 18 ods. 1. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti

(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 33Csp/156/2016 bolo zaplatenie
sumy 275,94 eur titulom nepovoleného prečerpania na účte a to spolu s úrokom vo výške 28 % ročne
zo sumy 275,94 eur od 25.08.2015 do zaplatenia a náhrada trov konania.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, založiac svoje rozhodnutie na závere,
že predmetná zmluva č. 1453834002 neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť
akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu a ani ich výšku, pričom

ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo VOP a Sadzobníku poplatkov a služieb žalobcu, na ktoré
zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah
pred podpisom zmluvy by žalovaná mohla reálne ovplyvniť a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechžalovanejakospotrebiteľa,pretotakétopoplatky
nemožno od nej požadovať.

9. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

10. Iba na doplnenie k odvolacej námietke žalobcu, že nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov

súvisiacich s vedením platobného účtu, nakoľko ustanovenia § 31 ods. 2, ods. 4, ods. 5 písm. d)
zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách určujú, že neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy
sú obchodné podmienky, pričom rámcová zmluva obsahuje aj informácie o poplatkoch a úrokoch, je na
mieste uviesť, že spotrebiteľ nemôže na základe samotného právneho prepisu zistiť hypotézu aplikácie
a výšku špecifického poplatku a preto je nevyhnutné trvať na tom postupe, aby dohoda o poplatku

bola obsiahnutá priamo v spotrebiteľskej zmluve uzavretej a podpísanej dodávateľom aj spotrebiteľom.
Obdobne pokiaľ odvolateľ tvrdil, že s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta
ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1, odvolací súd
uvádza,žeObchodnýzákonníkvsúvislostisozmluvouoúveresíceupravujeúroky,aleneupravujeúroky
zaprečerpanie,čojepotrebnévyhodnotiťakodvasamostatnéprávneinštitúty.Anituspotrebiteľnemôže

na základe samotného právneho predpisu zistiť výšku špecifického úroku za prečerpanie a preto treba
túto výšku zmluvne dohodnúť. Okrem toho, všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozsiahly text
navodzujú skôr dojem obsahu zmluvných dojednaní nepodstatného charakteru. Z uvedeného dôvodu je
nevyhnutné trvať na tom postupe, aby dohoda o poplatkoch i dohoda o výške úroku za prečerpanie bola
obsiahnutá priamo v spotrebiteľskej zmluve uzavretej a podpísanej oboma zmluvnými stranami. Len

za takýchto okolností, zohľadňujúc nižšiu vyjednávaciu silu spotrebiteľa, by bola dosiahnutá vyrovnaná
úroveň informovanosti dodávateľa a spotrebiteľa. Význam tejto informácie nie je možné znižovať či
bagatelizovať, je totiž nutné zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel už pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy,
či z celkového hľadiska je úver pre neho výhodný, akceptovateľný alebo nerentabilný a podľa toho sa
mohol zodpovedne rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie.

11. Po preskúmaní obsahu spisu v predmetnej veci sa tak odvolací súd plne stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia žaloby, pretože žalovaná suma predstavuje nepovolené
prečerpanie účtu, ku ktorému došlo len v dôsledku mesačného zúčtovania poplatkov za vedenie
účtu žalobcom, pričom žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľom poplatky ani úrok za

prečerpanie osobitne nevyjednal a v zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ nemôže od
spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom
alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto
dať za pravdu odvolateľovi. Vyhodnotiac odvolacie dôvody ako neopodstatnené a nezistiac ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnejpovinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

13. Vzhľadom k výsledku takto skončeného odvolacieho konania bola plne úspešná žalovaná a preto
by jej v zmysle ust. § 255 CSP v spojení s § 396 CSP patrila plná náhrada trov odvolacieho konania.
Odvolací súd však, berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna a žiadne
trovy konania jej nevznikli, postupujúc v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 Základných
princípov CSP) rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

14. Záverom odvolací súd pripomína, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).