Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010271
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618010271.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 20. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
P. Š., L.. XX.X.XXXX v Gelnici, okres Gelnica, trvale bytom T., D.
XXX/XX, okres Spišská Nová Ves, bez prihlásenia P. A. D.
J., D. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25. júla 2017 o 09:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Subaru Legacy evidenčného čísla
D. XXX S. po ceste I/18 v smere od benzínového čerpadla v meste D. G. L. M. L., okres Levoča, kde v
blízkosti križovatky ciest W. S. W. bol v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov zastavovaný hliadkou OO PZ Spišské Podhradie, avšak v rozpore s § 3 ods. 2 písm. c) zákona
č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov pokyn na zastavenie vozidla nerešpektoval, s vozidlom v
jazdepokračovalnaobecL.,kdezcestyW.odbočilnakomunikáciuvedúcukobjektuturistickejubytovne

D. J., kde následne s vozidlom zastavil, pričom v čase okolo 09.18 hod. sa na výzvu v zmysle § 69 ods.
1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov hliadky OO PZ Spišské Podhradie, ktorá
vodiča s vozidlom prenasledovala, odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej
návykovej látky vykonávaného dychovou skúškou alebo lekárskym vyšetrením odberom a laboratórnym
vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu,

t e d a

pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva
dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, a za to

sa odsudzuje

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods.
4 Tr. zákona na peňažný trest vo výške 500,- € (päťsto eur).Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona na trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného P.
Š. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ktorý je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný P. Š. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne vo veci vypovedal zhodne
ako v prípravnom konaní. Uviedol, že v uvedený deň okolo 09.00 hod. odišiel ako vodič so svojim
osobným motorovým vozidlom značky Subaru Legacy ev. č. D. XXX S. z P. A. D. J., kde býva a venuje sa
chovu zvierat, zakúpiť alkohol na benzínové čerpadlo pri D. G., v aute bol sám. Na ceste W. prechádzal

s autom okolo policajtov, ktorí ho však nezastavovali, ale zastavovali iné autá. Všimol si, že policajti boli
oblečenívpolicajnejuniformeamalinapravejstraneodstavenémotorovévozidlosoznačením„Polícia“.
Keď prešiel okolo nich, pokračoval na benzínové čerpadlo a potom sa vracal po tej istej ceste s tým, že
išiel na turistickú ubytovňu. Opätovne prechádzal okolo týchto policajtov, ktorí ho však nezastavovali,
boli na ľavej strane vozovky a nie na pravej, kde išiel on, nikto nestál v strede cesty. Asi po 200 m od

nich zišiel na križovatke z hlavnej cesty a išiel po ceste smerom na turistickú ubytovňu, prešiel okolo
ubytovne, a išiel s autom za ubytovňu ku krmelcu, keďže tam dával kamennú soľ. Keďže ide o voľné
priestranstvo, viditeľnosť na toto miesto bola dobrá. V tom čase videl prichádzať policajné auto, toto
prichádzalo k altánku a následne sa cez vyasfaltovaný okruh vracalo späť. Pred chatou nikto nebol a
keď policajti odišli, vošiel do chaty, kde bol G. T., jeho manželka a hostia z Bratislavy, vtedy vypil 3-4

poldeci alkoholu, keďže sa mu narodilo teliatko, asi po 20 minútach prišli policajti, preto vyšiel pred chatu.
Policajtom doklady nedával, keďže nato nemal žiaden dôvod, odmietol dychovú skúšku, na ktorú ho
vyzvali, pretože im povedal, že „teraz som vypil“, ďalej im povedal, že to bol on, ktorý riadil auto, nie si je
istý, či ho vyzvali na odber krvi. Voči policajtom bol drzý, vyzval ich, aby opustili pozemok, že tam nemajú
čo robiť, ale potom ho hneď predviedli na OO PZ, kde ho zadržali a potom neskôr pustili. V tom čase

jeho auto bolo odstavené na parkovisku pred ubytovňou, keďže po tom, čo vyložil náklad v krmelci, auto
preparkoval. Inými slovami policajtom povedal, že viedol auto, že v chate pil alkohol, a preto odmieta
dychovú skúšku. Keďže voči policajtom nemal dôveru, stále ho zastavovali. V dobe, kedy však riadil
auto, alkohol požitý nemal. Ďalej nepodrobil sa dychovej skúške s vysvetlením, že alkohol požíval v
chate uviedol, že policajti boli za G. T., kde sa mu vyhrážali, že keď bude vypovedať v jeho prospech, že

mu zoberú vodičský preukaz, s týmito policajtmi však on predtým žiadny konflikt nemal, hoci má pocit,
že policajti sú voči nemu zaujatí, hoci prejde 5000 km za mesiac a zastavia ho aj 15 krát. Súčasne
súdu predložil fotografie (č. l. 267-269), na ktorých je vyobrazený areál objektu s turistickou ubytovňou
z predného a zadného s pohľadom na budovu ubytovne vrátane krmelca a na ktorých vyznačil pred
súdom miesta, o ktorých vypovedal.

Svedkyňa C. Š. uviedla, že v uvedený deň ráno vykonávali s manželom bežnú činnosť, manžel odišiel s
autom preč, avšak ona ho nevidela odchádzať. Potom už len videla cez okno, že bol vzadu pri senníku,
kde pravdepodobne kŕmil zvieratá, auto žiadne nevidela. Následne prišli pred chatu policajti, a keď vyšla
von, tak sa jej pýtali, akou cestou sa dá dostať do J.. Vtedy im povedala, že tou cestou akou prišli,

následne policajti odišli preč. Potom prišiel do chaty jej manžel, v chate už bol G. T., vtedy jej manžel
povedal, že priniesol alkohol a tak vypili s manželom asi po štyri poldeci tvrdého alkoholu. Asi po 15
minútach od prvého príchodu policajtov, prišli pred chatu policajti druhýkrát, vtedy vyšla s manželom
pred chatu, auto Subaru sa už nachádzalo na parkovisku pred chatou. Pred chatou policajti vyzvali jej
manžela, aby predložil doklady a vykonal dychovú skúšku, on to odmietol s tým, že to nie je potrebné,

keďže predtým nesedel v aute, ale v chate. Vtedy policajti kričali, naložili mu putá a odviezli preč. Policajti
im nepovedali, na čo doklady chcú a nepovedali ani, prečo chcú, aby manžel sa podrobil dychovej
skúške, keďže nehovorili ani to, že ho videli predtým auto riadiť. Nie je pravdou to, že by prvýkrát sa
policajti pýtali na manžela. Poprela aj to, že by mala policajtom povedať, že to majú nechať tak, že auto
riadil jej manžel. Vyjadrila sa aj tak, že pri príchode policajtov ho hliadka nepoučila o odbere biologického

materiálu, resp. krvi.Svedok G. T. zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v čase okolo 07.30 hod. mu volal obžalovaný,
že sa mu narodilo teliatko, a preto okolo 08.00 hod. prišiel na turistickú ubytovňu. Po príchode ho privítala

C. Š., s ktorou išli dnu do penziónu. Okolo chaty videl „sa motať“ obžalovaného. Potom P. Š. prišiel
do chaty, kde s manželkou vypil nejaký alkohol. Po chvíli tam prišla hliadka polície, kde obžalovaný s
manželkou vyšli pred chatu, a keď svedok po niekoľkých minútach išiel za nimi, policajti práve odvádzali
obžalovaného v putách. Uviedol, že nevie, čo sa pred chatou rozprávali, bola tam hádka. Svedok, teda
ako tvrdil, videl policajtov iba raz od doby, kedy prišiel na chatu. Nepamätal si, kde v tom čase mal

obžalovaný auto, hoci vie, aké auto má.

Vzhľadom na podstatné rozpory vo výpovedi svedka oproti prípravnému konaniu mu bola prečítaná časť
z jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol na rozdiel od výpovede pred súdom, že policajti
prišli pred chatu aj prvýkrát, kde za nimi vyšla manželka Tomáša Šimka, ktorá s nimi rozprávala, zatiaľ
čo svedok sedel v jedálni. Potom sa vrátila a spomínala niečo ohľadom vozidla. Následne prišiel k nim

obžalovaný a asi po 20 minútach opätovne prišli policajti. Vyšiel hneď za obžalovaným a manželkou pred
chatu, policajti pýtali nejaké doklady, avšak obžalovaný im hovoril, že nemá dôvod im doklady ukázať.
Následne policajti ho odviedli preč.

K prečítanej výpovedi svedok uviedol v podstate to, že vzhľadom na odstup dvoch rokov od výsluchu

si to už nepamätá, avšak pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu a stalo sa to tak, ako to popisoval, na
čo sa rozpomína.

Svedok I. O. - v tom čase príslušník OO PZ Spišské Podhradie zhodne ako v prípravnom konaní uviedol,
že spoločne s kolegom C. D. vykonával službu za účelom kontroly vodičov na požívanie alkoholu, kde

sa nachádzali na pevnom stanovisku so služobným motorovým vozidlom na ceste W. D. J.. Služobné
motorové vozidlo mali odstavené na pripájacom pruhu v smere jazdy na Prešov. V tom čase jeho
kolega zastavoval autá za pomoci zastavovacieho terča, v dobe okolo 09.00 hod. kontrolovali nákladné
motorové vozidlo, v tom čase neprimeranou rýchlosťou v smere na benzínové čerpadlo okolo nich
prechádzalo vozidlo značky Subaru, ktoré však nezastavovali. Toto auto však začal zastavovať jeho

kolega, keď následne vozidlo išlo na spiatočnej ceste, jeho kolega prešiel cez jazdný pruh, bol niekde v
strede a dával terčíkom znamenie na zastavenie. Auto však nezastavilo, pokračovalo ďalej, vodič vozidla
značky Subaru nereagoval, svedok videl, že vozidlo viedol P. Š. a okrem neho vo vozidle sa nikto iný
nenachádzal. S kolegom vtedy nastúpili do motorového vozidla, kde začali toto auto prenasledovať. Na
vozidle mali zapnuté zvláštne výstražné znamenie, pričom automobil s obžalovaným mali na dohľad. Z

cesty W. potom auto odbočilo vľavo smerom na P. A. D. J., keďže tam vedie cesta. Vzhľadom na to, že
išli služobným motorovým vozidlom a na charakter tejto cesty, za chvíľu stratili vozidlo obžalovaného z
dohľadu, keď prišli následne k turistickej ubytovni, nevideli tam už ani auto a ani obžalovaného. V tom
čase pred chatou sa nachádzala manželka obžalovaného, ktorá bola uplakaná, a ktorej sa pýtali, kde
išlo uvedené vozidlo, na to im povedala, aby to nechali tak, že manžel je pod vplyvom alkoholu a že

na aute bol jej manžel, nepovedala im však, kde išiel. Vtedy sa vrátili tou istou cestou, ktorou prišli a
išli udalosť preverovať do J. S. J., po 20 minútach sa späť vrátili k turistickej ubytovni. Vtedy automobil
Subaruužbolzaparkovanýužpredchatou,predňoubolobžalovaný,jehomanželkaaešteďalšiaosoba.
Obžalovaného požiadali o doklady, on však im povedal, že majú odísť, že je to jeho pozemok, že doklady
nepredloží. Keď sa ho pýtali, či požíval alkohol a či riadil auto, stále opakoval, že majú odísť a odmietol

vykonať dychovú skúšku. Poučili ho o možnosti odberu krvi a o tom, že ak výzvu neposlúchne, budú voči
nemu použité donucovacie prostriedky. Vtedy im povedal, že auto neriadil, avšak odmietol sa podrobiť
úkonom, a preto ho predviedli na políciu. Nič im nehovoril ani o tom, že by bol požil alkohol na chate. S
obžalovaným sa predtým stretol v súvislosti so služobnou činnosťou, kde aj vtedy pred nimi ušiel.

Na upresnenie časti jeho výpovede z prípravného konania bolo svedkovi prečítané, že manželka
obžalovaného im hovorila, že s vozidlom jej manžel išiel niekde po poľnej ceste do Baldoviec, že to
majú nechať tak alebo či to nevedia nejako poriešiť, pretože vozidlo viedol jej manžel a určite by ešte
nafúkal. Následne potom sa vrátili tou istou cestou, ktorou prišli a išli smerom na J.. Po prečítaní tejto
časti výpovede svedok potvrdil jej pravdivosť. Taktiež uviedol, že nie je pravdou tvrdenie obžalovaného,

že by sa mal vyhrážať svedkovi G. T. ohľadne jeho výpovede, keďže uviedol, že ho ani nepozná a v tom
čase totožnosť tejto osoby nepreveroval.Zhodne vypovedal aj svedok C. D., bývalý príslušník OO PZ Spišské Podhradie, ktorý vykonával
hliadkovú činnosť so zameraním na kontrolu alkoholu vodičov spolu s I. O.. Zhodne ako v prípravnom
konaní potvrdil, že v dobe okolo 08.50 hod, kedy kontroloval nákladné motorové vozidlo, po ceste W.

prešiel obžalovaný vyššou rýchlosťou, ako je povolená v danom úseku na svojom motorovom vozidle.
Vzhľadom na to, že kontroloval iné vozidlo, obžalovaného nezastavili. V dobe okolo 09.00 hod. sa
obžalovaný vracal s motorovým vozidlom späť tou istou cestou, pričom týmto úsekom prechádzal
vysokou rýchlosťou, svedok v tom čase sa rozhodol, že uvedené vozidlo zastaví, stál v strede vozovky a
pomocouzastavovaciehoterčasozdvihnutourukoudávalznamenie,abyzastavil.Obžalovanýnamiesto

toho ešte pridal. Na to spolu s kolegom ho začali prenasledovať služobným autom, mali zapnutú zvukovú
húkačku, následne obžalovaný s vozidlom prešiel na cestu vedúcu k turistickej ubytovni. Vzhľadom na
kvalitu tejto cesty, museli s vozidlom ísť pomalšie, takže sa im stratil z dohľadu. Keď prišli k ubytovni,
pred ubytovňou bola manželka obžalovaného, ktorá im hovorila, že autom išiel jej manžel, aby to nechali
tak, že ešte teraz je opitý. Povedala im, že odišiel smerom na J.. Keďže obžalovaný mal auto s pohonom
4x4 a mohol ísť po poľných cestách, vrátili sa po ceste, po ktorej prišli, kde išli ho hľadať do obce J., kde

nebol. Následne sa preto vracali tou istou cestou k turistickej ubytovni, kde pred turistickou ubytovňou
sa už nachádzalo aj auto značky Subaru, ktoré riadil obžalovaný, pričom toto vozidlo v čase, kedy tam
boli prvýkrát, sa pred ubytovňou nenachádzalo. Pred ubytovňou v tom čase stál obžalovaný, jeho žena a
ďalšia osoba, ktorú nepoznal. Obžalovaného žiadali, aby predložil doklady, bol arogantný, nič im nedal,
čo im aj povedal. Následne ho vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, ktorú odmietol a chcel z miesta

odísť. Správal sa arogantne, potom už agresívne a výslovne odmietal dychovú skúšku, ako aj odber krvi,
čo odmietol aj neskôr po predvedení na OO PZ, vyháňal ich preč z objektu. Vyzývali ho, aby s nimi išiel
na OO PZ, bol zjavne pod vplyvom alkoholu, čo zistili z jeho dychu, reči a aj správania. Nepamätal sa, či
sa ho pýtali, či pred jazdou požil alkohol, ale vyzývali ho, aby sa podrobil dychovej skúške. Vzhľadom na
jeho správanie sa rozhodli, že ho predvedú na OO PZ Spišské Podhradie za účelom vykonania ďalších

potrebných úkonov a keďže kládol aktívny odpor, použili aj donucovacie prostriedky. Počas jazdy na OO
PZ vo vozidle obžalovaný kričal, na policajnej stanici sa ho pýtali, či je ochotný sa podrobiť dychovej
skúške, čo odmietol, avšak keďže mali zapnutý merací prístroj na pasívne meranie, počas toho, ako
rozprával, prístroj zaznamenal alkohol, záznam bol následne vytlačený. Na OO PZ obžalovaný hovoril,
že auto riadil G. T., hoci jasne videl, že v aute bol obžalovaný sám, toto auto aj riadil. Následne to išiel

preveriť za G. T. na pracovisko, kde sa ho G. T. pýtal, čo by mal z toho, pokiaľ by to vzal na seba,
pričom mu povedal, že on to nebol a že nebude riešiť problémy obžalovaného. Pred touto udalosťou
G. T. nepoznal.

Svedok ďalej uviedol, že prvýkrát keď boli pri turistickej ubytovni, po rozhovore s manželkou

obžalovanéhosaotočiliaodišlipreč,zabudovouneboli,keďžechceliobžalovanéhočonajskôrdostihnúť
a jeho žena hovorila, že išiel do J. po poľnej ceste. Takto vzhľadom na služobné motorové vozidlo
nemohli ísť poľnou cestou, na poli však auto obžalovaného nevideli. Ďalej uviedol, že má dojem, že keď
odchádzali prvýkrát od ubytovne, prechádzali okolo altánku, pričom v okolí nevideli žiadne auto a ani
obžalovaného. Preto usúdili, že obžalovaný išiel smerom na J., ako to povedala jeho manželka. Auto

obžalovaného v tom čase nevidel a ani v mieste, kde sa nachádzal krmelec, a preto logicky situáciu
chceli preveriť v J.. V minulosti nemal žiadny konflikt s obžalovaným a voči nemu nevykonával žiadne
zákroky.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná svedecká výpoveď svedka B. Š. - staršieho

referenta ODI Poprad, ktorý sa vyjadril iba k tomu, že na fotoaparát natáčal kamerový záznam zo
systému Soitron nachádzajúceho sa na služobnom motorovom vozidle uvedenej hliadky. Tento záznam
sa priamo zo systému nedal stiahnuť, a preto bol zvolený takýto postup.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

- z úradného záznamu zo dňa 25.7.2017 spísaného hliadkou OO PZ vyplynulo, že hliadka popísala celý
postup predmetnej udalosti, ku ktorej bola neskôr vypočúvaná,
- z úradného záznamu o predvedenej osobe vyplynulo, že P. Š. bol zaistený políciou dňa 25.7.2017 o
09.18 hod., v uvedený deň bolo rozhodnuté o jeho zaistení, čo vyplynulo z príslušného rozhodnutia,
pričom z hlásenia o použití donucovacích prostriedkov vyplynulo, že hliadka vykonala zákrok vzhľadom

na to, že nereagoval na výzvy a pokúsil sa z miesta ujsť v súvislosti s výzvou, aby sa podrobil dychovej
skúške alebo lekárskemu odberu krvi,
- zo správy na úseku dopravy vyplynulo, že obžalovaný riadil auto na ceste W., D. J. a následne k
parkovisku pred turistickou ubytovňou D. J. po úseku W., pričom nereagoval na zastavenie hliadkou včase jazdy od benzínového čerpadla, hliadkou bol vypátraný pred turistickou ubytovňou v dobe o 09.10
hod., odmietol podrobiť sa dychovej skúške, preto mu bola zakázaná aj ďalšia jazda,
- z výzvy a následnej zápisnice o ohliadke motorového vozidla s fotodokumentáciou vyplynulo, že so

súhlasom obžalovaného bolo ohliadnuté motorové vozidlo zn. Subaru Legaci ev. č. D. XXX S., ktoré
bolo odstavené pred turistickou ubytovňou. Z vozidla boli odňaté pachové a biologické stopy. Vo vozidle
neboli nájdené predmety, ktoré by mali súvis s alkoholom alebo inou návykovou látkou,
- výzor a oblečenie obžalovaného boli spracované fotograficky, ako to vyplynulo z fotodokumentácie
zadržanej osoby, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný mal krátke maskáčové nohavice s dĺžkou pod kolená

a tričko bez rukávov s veľkým nápisom vpredu Ferrari červenej farby,
- z fotodokumentácie kamerových záznamov spolu s mapovým plánikom vyplynulo, že obžalovaný v
rovnakom oblečení, v akom bol odfotený aj na polícii, sa nachádzal dňa 25.7.2017 na benzínovom
čerpadle na ceste W. E. D. G., následne v dobe o 08.55 hod. kamera na ulici N. E. D. G. zachytila jeho
jazdu po tejto ulici v smere od benzínového čerpadla do mesta D. G., s následným výjazdom z ulice
N. v smere z mesta D. G. k benzínovému čerpadlu v dobe o 08.59 hod., snímky č. 6-7 zo systému

Soitron zachytávajú jazdu uvedeného automobilu po ceste W. v dobe o 09.00 hod. v smere jazdy od
benzínového čerpadla smerujúc v protismernom jazdnom pruhu oproti na pravej strane odstaveného
služobného motorového vozidla Polície, snímka č. 8 zachytáva v dobe o 09.18 hod. odstavené motorové
vozidlo obžalovaného na parkovisku pred ubytovňou Sivá brada, na plániku bola vyznačená cesta W. s
vyznačením trasy, po ktorej sa obžalovaný pohyboval vzhľadom na zachytenie kamerovými záznamami,

- podľa úradného záznamu ODI OR PZ Poprad (č. l. 145) nebol vydaný kamerový záznam z turistickej
ubytovne D. J. z dôvodu, že tento záznam sa po 6 hodinách vymazáva - obžalovaný namietol tento
úradný záznam s odôvodnením, že celý hard disk vymazali policajti,
- z porovnania pachových stôp zo sedacej časti vodiča alebo spolujazdca automobilu obžalovaného,
ktoré bolo spracované do protokolu o porovnávaní pachových stôp vyplynulo, že tieto sa zhodovali s

pachovou stopou P. Š.,
- zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 25.7.2017 (pasívnym meraním) vyplynulo, že táto bola vykonaná
u obvineného o 09.42 hod.,
- podľa výpisu z lista vlastníctva z č. l. 1153, výpisu z katastra nehnuteľnosti katastrálne územie D. G.,
osobné motorové vozidlo Subaru Legaci sa nachádzalo na parcele č. XXXX v dobe príchodu policajnej

hliadky, teda v objekte, na ktorom je aj turistická ubytovňa,
- z inštruktážneho záznamu OO PZ Spišské Podhradie so záznamami z priebehu služby bola
zaznamenaná predmetná udalosť s tým, že na danom úseku v dobe od 07.30 hod. do 19.30 hod.
vykonávali hliadkovú činnosť poručík Bc. C. D. a stržm. I. O. za účelom kontroly alkoholu u vodičov,
- z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný P. Š. v dobe skutku bol držiteľom vodičského

oprávnenia.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom zistil, že skutok sa stal, ako bol popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Na základe výpovede obžalovaného, členov policajnej hliadky, kamerových záznamov o pohybe
motorového vozidla bolo v konaní dokázané, že obžalovaný dňa 25.7.2017 o 09.00 hod. vykonal jazdu
po ceste číslo W. s osobným motorovým vozidlom zn. Subaru Legacy ev. č. D. XXX S. v smere od
benzínového čerpadla mesta D. G., kde zakúpil alkohol, následne pokračoval v riadení vozidla na
komunikáciu vedúcu k objektu turistickej ubytovne D. J., pričom neskôr odstavil toto motorové vozidlo

pred objekt turistickej ubytovne.

Obžalovaný priznal, že motorové vozidlo riadil on sám a sám sa počas jazdy v ňom aj nachádzal,
čo bolo v súlade s výpoveďou členov policajnej hliadky a príslušných kamerových záznamov, ktoré
dokumentovali jeho jazdu a zaznamenali aj jednotlivé časové údaje. Bolo nepochybné, že obžalovaný

najprv vykonal jazdu v smere od obce L. na benzínové čerpadlo v D. G. a následne po ceste W.
jazdu späť. Záznamy z kamerového systému z benzínového čerpadla, ako aj kamerového systému
Soitron zo služobného motorového vozidla, ktorý policajná hliadka používala, zaznamenali takto pohyb
obžalovaného s automobilom (je zrejmé, že kamera v priestoroch benzínového čerpadla nemala
nastavený presný čas, ale čas s niekoľkohodinovým predstihom) s tým, že obžalovaný po odchode z

benzínového čerpadla vychádzal na cestu W. v dobe o 08.55 hod., následne prechádzal okolo policajnej
hliadky v dobe o 09.00 hod., následne v dobe o 09.18 hod. je dokumentované zaparkovanie tohto
motorového vozidla pred objektom turistickej ubytovne D. J..Z týchto dôkazov bola teda potvrdená tá časť skutkovej vety rozsudku, ktorá popisovala jazdu
motorového vozidla riadeného obžalovaným, ako aj polohu hliadkujúcich policajtov na ceste W. v
blízkosti križovatky s cestou W..

Obžalovaný nespochybnil ani to, že v uvedenej dobe sa na tejto ceste nachádzala policajná hliadka,
ktorá v tej dobe podľa policajných záznamov vykonávala úlohy za účelom zisťovania alkoholu u vodičov.

Obžalovaný však poprel, že by na spiatočnej ceste od benzínového čerpadla bol zastavovaný

príslušníkompolície,hocinepoprel,žesivšimolpolicajnúhliadku,ktorákontrolovalavozidlá,keďžeokolo
nej prechádzal dvakrát. Ďalej poprel, že by ho policajti prenasledovali od ich stanovišťa až k turistickej
ubytovni. V tomto smere bol usvedčení výpoveďou policajtov, ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný
nerešpektoval pokyn policajta C. D. na zastavenie, hoci policajt zákonným a pre obžalovaného
zreteľným spôsobom dával takýto pokyn (stojac v strede vozovky, kde pomocou zastavovacieho terča
so zdvihnutou rukou dával znamenie). Oprávnenie policajtov na zastavovanie obžalovaného pritom

vyplynulo z ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorého policajt pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je oprávnený dávať
pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo
prikázať smer dopravného prostriedku. Obžalovaný ako vodič a teda účastník cestnej premávky bol
pritom povinný v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a

doplneníniektorýchzákonovjeúčastníkcestnej poslúchnuťpokyn,výzvualebopríkazpolicajtasúvisiaci
s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a strpieť
výkon jeho oprávnení.

Súd nemal dôvod neveriť policajtom, že práve kvôli nerešpektovaniu výzvy na zastavenie následne

prenasledovali so zapnutým majákom obžalovaného služobným motorovým vozidlom až smerom k
turistickej ubytovni, pričom vzhľadom na zlý stav cesty (v pomere k technickým vlastnostiam služobného
vozidla) smerujúcej k ubytovni sa im stratil z dohľadu. Pohyb policajnej hliadky bol taktiež preukázaný
nielen ich výpoveďou, ale aj kamerovým záznamom zo systému Soitron, z ktorého bolo možné zistiť,
že policajti sa druhýkrát nachádzali pred turistickou ubytovňou v čase o 9. 18 hod., pričom prvýkrát to

logicky muselo byť v medziobdobí počnúc od 09.00 hod. (kedy obžalovaný prechádzal okolo hliadky
riadiac auto), čo vyplynulo z výpovede policajtov, obžalovaného, ako aj jeho manželky. Za nelogické
súd považoval tvrdenie manželky obžalovaného, že policajti sa jej pýtali iba na cestu do J., nie však
na manžela pri ich prvom stretnutí, čo vyvracia samotný fakt, že policajti sa vrátili opätovne k ubytovni,
potvrdzuje to ich výpoveď o hľadaní obžalovaného, ktorého v tom čase v objekte nevideli a nevideli ani

jehoauto.Pokiaľbytedapolicajtinemalizáujemdohľadaťobžalovaného,nebolobylogické,abysapráve
oni pýtali iba na cestu do J.. Súd mal za to, že práve nasmerovanie policajtov na J. vyplynulo z rozhovoru
s manželkou obžalovaného ako to vyplynulo z výpovede policajtov, ktorá im prakticky povedala aj to,
že jej manžel riadil auto pod vplyvom alkoholu a išiel na J. po poľnej ceste, a hoci to svedkyňa C. Š.
poprela, súd jej neuveril. Súd mal tiež za to, že obžalovaný po príchode do areálu ubytovne, resp. k

objektu konal tak, aby nebol pre hliadku viditeľným, keďže konal minimálne vo vedomí, že policajtom
nezastavil, pričom súd mal tiež za to, že obžalovaný aj musel do doby kým sa nestratil z dohľadu vidieť
policajné auto s majákom, ktoré ho prenasledovalo. Svedok C. D., ktorý nebol vodičom policajného auta
pritom potvrdil, že hoci sa rozhliadal po objekte, obžalovaného a ani auto nevidel, a to ani smerom ku
krmelcu, čo iba potvrdzuje fakt, že automobil obžalovaného a ani obžalovaný sám sa nenachádzali na

takom mieste, že ho policajti mohli pozorovať.

V tejto súvislosti nebolo podstatné jeho tvrdenie, že so svojím autom nemohol ani odísť po poľnej ceste
do obce J., keďže celý objekt bol ohradený, čo doložil aj čiastočnými zábermi oplotenia celého objektu,
vzhľadom na to, že súd v súlade s obžalovaným nemal za to, že z objektu aj v skutočnosti odišiel. Je

dôležité uviesť aj to, že policajti logicky nemuseli vedieť, či sa dá alebo nedá z objektu po poľnej ceste
dostať do neďalekej obce J. kam ich nasmerovala manželka obžalovaného. Pre nich bolo podstatné,
že jedinou schodnou cestou, ktorou by mohli prejsť do J., bola práve tá istá cesta, ktorou sa dostali k
turistickej ubytovni.

Následne v dobe, kedy sa policajti pred ubytovňu vrátili, bolo tam už zaparkované motorové vozidlo
obžalovaného,predubytovňousanachádzalobžalovaný,jehomanželkaaďalšiaosoba,ktorejtotožnosť
nekontrolovali (G. T.).Vyššie uvedené okolnosti tvorili ucelený celok s ďalšou časťou skutku, kedy obžalovaný sa na výzvu
policajtov v zmysle § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. odmietol podrobiť vyšetreniu na
zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky vykonávaného dychovou skúškou alebo lekárskym

vyšetrením odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Podľa § 69
ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
je pritom policajt oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom
alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.

Aj uvedený skutkový stav bol v konaní pred súdom bezpečne dokázaný. Obžalovaný priznal, že pred
ubytovňou na výzvu policajtov odmietol dychovú skúšku z dôvodu, že auto neriadil pod vplyvom alkoholu
a alkohol vypil na ubytovni pred ich príchodom, čo potvrdili nielen obaja policajti, ale aj svedkyňa C. Š..

Obaja policajti usvedčili obžalovaného aj v tom, že sa odmietol podrobiť aj odberu krvi, pričom bol
poučený aj o možnosti predvedenia na políciu v takom prípade, čo sa aj stalo. Potvrdzuje to úradný

záznam policajnej hliadky spracovaný dňa 25. 7. 2017 o priebehu zásahu (č. l. 1-2), ako aj úradný
záznamu o predvedenej osobe (č. l. 3), rozhodnutie i zaistení osoby (č. l. 4), ako aj hlásenie o použití
donucovacieho prostriedku (č. l. 5), z ktorých zhodne vyplynulo, že príčinou predvedenia obžalovaného
bolo odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške na alkohol a lekárskemu vyšetreniu na zistenie jeho
prítomnosti, keďže obžalovaný nereagoval na výzvy a pokúsil sa z miesta ujsť. Tieto listinné dôkazy

boli pritom aj v súlade s výpoveďou obžalovaného, ktorý nenamietal, že voči policajtom bol agresívny,
vyzývalich,abyopustilijehopozemokaodmietolpreukázaťsvojutotožnosť,pričomvpodstatetvrdením,
že si nie je istý, či ho policajti vyzvali na odber krvi, dôveryhodne nespochybnil uvedenú skutočnosť.

Tieto dôkazy vyvrátili aj tvrdenia svedkyne C. Š., že policajti nepoučili jej manžela o odbere biologického

materiálu alebo krvi, keďže vzhľadom na tendenčnosť jej celej výpovede v prospech svojho manžela mal
súd za to, že nevypovedala pravdu. Snaha pomôcť obžalovanému viedla napríklad u nej aj k tomu, že na
jednej strane v podstate tvrdila, že policajti nepovedali z akého dôvodu chcú, aby sa obžalovaný podrobil
dychovej skúške, hoci na druhej strane z jej výpovede vyplynulo, že jej manžel odmietol dychovú skúšku
práve z dôvodu, že predtým auto neriadil. Svedkyni preto muselo byť zrejmé, že zákrok sa týkal zistenia

možného alkoholu u jej manžela v súvislosti s riadením motorového vozidla, a to aj v nadväznosti na
prvú návštevu policajtov, kde bola v kontakte s policajtmi iba ona.

Pokiaľ išlo o výpoveď svedka G. T., táto iba čiastočne prispela k objasneniu skutkové stavu, keďže
svedok sa nevyjadril k podstatným okolnostiam skutku, svedok prakticky iba potvrdil sled udalostí bez

podrobnejšieho popisu zákroku polície a správania sa obžalovaného počas tohto zákroku. V súvislosti
s jeho osobu je však nutné poukázať na to, že podľa výpovede policajta C. D. sa obžalovaný na OO
PZ snažil „zvaliť“ práve na svedka, že to bol on, ktorý riadil motorové vozidlo, neskôr však pod ťarchou
dôkazov (najmä kamerové záznamy) obžalovaný priznal, že auto riadil práve on.

Keďže na podklade uvedených dôkazov bola vina obžalovaného jednoznačne a nepochybne dokázaná,
súd ho uznal za vinného zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.

Po objektívnej aj subjektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenie pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, pretože pri výkone inej činnosti, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je
ovplyvnený návykovou látkou, hoci pri vyšetrení by nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Tohto trestného činu sa dopustil tým, že v inkriminovanom čase viedol osobné motorové vozidlo po ceste
a trase uvedenej vo výroku rozsudku, pričom následne odmietol bezdôvodne výzvu polície podrobiť
sa dychovej skúške a odberu krvi za účelom zistenia alkoholu alebo inej návykovej látky. Obžalovaný
konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže chcel takýmto konaním porušiť záujem
chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu života a zdravia ľudí alebo cudzieho majetku pred

páchateľmi, ktorých v stave po požití akejkoľvek návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie,
riadia motorové vozidlo.V tejto súvislosti súd uvádza, že jediným zákonným dôvodom pre odmietnutie podrobenia sa dychovej
skúšky alebo lekárskemu vyšetreniu ako to uvádza ustanovenie § 289 ods. 2 Tr. zák. je iba
nebezpečenstvo pre zdravie páchateľa, ktoré by mohlo byť s vyšetrením spojené. Pokiaľ teda

obžalovaný argumentoval tým, že odmietol výzvu polície z dôvodu, že auto predtým neriadil, pretože už
bol doma, v chate predtým vypil alkohol a pod., nešlo o zákonný dôvod nepodrobenia sa týmto úkonom
ako to predpokladá ustanovenie § 289 ods. 2 Tr. zákona, a preto obžalovaný sa týmto nemohol vyviniť
z trestnej zodpovednosti.

K obrane obžalovaného ešte súd uvádza, že hoci obžalovaný v dobe výzvy polície na podrobenie
sa dychovej skúšky už neriadil motorové vozidlo a ani sa v ňom nenachádzal, neznamená to, že bol
oprávnený odmietnuť podrobiť sa uvedenému úkonu z tohto dôvodu. Pokiaľ by sa výklad slov „pri výkone
inej činnosti“ vzal doslovne, nemohlo by dôjsť k zisteniu alkoholu alebo inej návykovej látky u vodičov
v dobe, ak by auto už neviedli, na druhej strane by bolo absurdné, aby takáto kontrola sa vykonávala
u vodičov počas jazdy, teda pri výkone činnosti v doslovnom význame. Zákon nepredpokladá ani to, že

vodič motorového vozidla musí napríklad vo vozidle sedieť v dobe kontroly a exaktne neuvádza ani čas,
kedy má byť takáto kontrola vykonaná. V danom prípade však obžalovaný po nezastavení auta a po
úteku pred policajnou hliadkou bol dohľadaný v krátkej dobe 18 minút, prvý osobný kontakt s políciou bol
pred ubytovňou, kde sa polícia snažila objasniť stav obžalovaného v súvislosti s užitím návykovej látky.
Oprávnenie policajtov pritom vyplynulo už z vyššie uvedeného ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d) zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obranu obžalovaného
preto súd vyhodnotil ako nepresvedčivú.

Obžalovaný P. Š. v dobe skutku vykonával činnosť živnostníka, pri ktorej sa venuje chovu dobytka. Je
ženatý a bezdetný. Podľa odpisu registra trestov bol 2 krát odsúdený pre trestný čin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, právny význam má odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 79/2006 zo dňa 16. 1. 2008 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17. 9. 2008 sp. zn. 4To 27/2008, ktorým mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou dobou 1 roka, ako aj trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 rokov, pričom bol nariadený výkon nepodmienečného

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 15. 7.
2010. Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že od roku 2007 sa dopustil 8 priestupkov na úseku dopravy,
naposledy 23.3.2017. V rokoch 2005, 2008 a 2009 mu boli uložené aj sankcie, a to zákazy činnosti buď
v správnom alebo súdnom konaní. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynuli iba tie priestupky, ktoré
sú uvedené aj v evidenčnej karte vodiča.

Prirozhodovaníotrestesúdvychádzalzustanovení§31Tr.zákonaa§34Tr.zákona,tedazúčelutrestu
azásadjehoukladania.Vzmysle§34ods.3Tr.zákonapriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadol
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že už bol za trestný čin

odsúdený, podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona mu prevažuje pomer priťažujúcich okolností.

Napriek tomu mu súd uložil podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest, pretože mal za to, že takýto
trest bude primeraný k povahe spáchaného skutku a splní svoj účel, obžalovaný spáchal menej závažný
prečin a s prihliadnutím na možnosť nápravy obžalovaného mu neuložil trest odňatia slobody, resp. iný

druh trestu.

Pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, obžalovanému uložil
primeraný náhradný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby.Pre posilnenie účinku tohto trestu v spojitosti s tým, že obžalovaný sa prečinu dopustil v súvislosti s
riadením osobného motorového vozidla, mu uložil aj primeraný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov.

Súdmalzato,žeuloženétrestysplniasvojúčelabudúpôsobiťdobudúcnostipreventívnepredovšetkým
na obžalovaného, aby do budúcnosti sa už nedopúšťal obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho
oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.