Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/394/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114226674
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114226674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava proti žalovanému: Y. M., A..
XX.X.XXXX, W. W. X, W. o zaplatenie 3 368,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.4.2016, č.k. 17C/263/2014-83, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku, ktorým nepriznal
žalovanému náhradu trov konania, mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 368,36
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 6.11.2013 do zaplatenia.

Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
3 368,36 eur s príslušenstvom, žalovanému nepriznal náhradu trov konania a zrušil platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.10.2014, č.k. 51Ro/682/2014-17.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) a vecne tým, že dospel k záveru, že
medzi žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah titulom uzavretia zmluvy o dodávke elektrickej
energie v súvislosti s odberným miestom, ktoré sa podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu
malo nachádzať na N.. W. XXXX W.. Konštatoval, že žalovaný nebol vlastníkom chatky na uvedenom
odbernom mieste, tiež sa nepodarilo zistiť, či bol žalovaný nájomcom uvedenej chatky. Uviedol, že
v rámci trestného vyšetrovania nebolo zistené, či to bol práve žalovaný a jeho syn, ktorému vlastník
chatky dal súhlas na jej užívanie. Rovnako nebolo ustálené časové obdobie, odkedy bol žalovaný

užívateľom chatky. Uzavrel, že žalovaný nebol vlastníkom chatky, nebolo preukázané, že by bol jej
oprávneným užívateľom v rozhodnom období a tiež nebolo preukázané, že to bol práve žalovaný, kto
spôsobil neoprávnený odber energie, a nie napr. jeho syn alebo iné osoby. Poukázal na to, že faktúra
vystavená žalobcom, pokus o zmier a uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní neobsahuje dátum
narodenia povinnej osoby, z toho dôvodu tieto dôkazné prostriedky nemôžu byť použité na jednoznačné
preukázanie zodpovednosti žalovaného za vznik škody. Uviedol, že žalobca si s poukazom na výsledky
vyšetrovania mal uplatniť svoj nárok voči vlastníkom chatky. Na základe uvedeného žalobu zamietol

pre neunesenie dôkazného bremena. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), žalovanému však nárok na náhradu trov nepriznal,
nakoľko si ho neuplatnil.3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil

tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal,
že je bez právnej relevancie, či bol žalovaný vlastníkom alebo nájomcom nehnuteľnosti, nakoľko v
zmysle § 46 ods. 2 zákona o energetike je za neoprávnený odber zodpovedný ten, kto elektrinu
odoberal. Poukázal na to, že samotný žalovaný v rámci policajného vyšetrovania potvrdil, že predmetnú
nehnuteľnosť užíval, a to v období po skončení výkonu trestu v auguste 2012, pričom dňa 2.9.2013,

t.j. v deň kontroly odberného miesta bol prítomný na odbernom mieste. Vo vzťahu k absencii dátumu
narodenia žalovaného vo faktúre a v pokuse o zmier namietal, že uvedené je bez právneho významu,
nakoľko uvedené listiny sú vytvorené výlučne žalobcom za účelom mimosúdneho urovnania sporu.
Poukázal na protirečenie v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie na jednej strane
tvrdil, že žalobu zamietol z dôvodu, že nebolo preukázané, že žalovaný užíval nehnuteľnosť, a teda, že
odoberal elektrinu a na druhej strane konštatoval, že by žalobe vyhovel, ak by boli žalovaní vlastníci

nehnuteľnosti. V súvislosti s inými osobami, ktoré užívali chatku, poukázal na § 438 v spojení s § 511
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých aj keby škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny
spôsobili okrem žalovaného aj iné osoby, týmto nie je dotknuté právo žalobcu požadovať náhradu
škody od žalovaného samého. Naviac zastával názor, že nemôže nijako preukázať, že by elektrinu
neoprávnene odoberali aj iné osoby a bolo úlohou žalovaného túto skutočnosť preukazovať. Vo vzťahu

k nepreukázaniu zavinenia zo strany žalovaného v trestnom konaní poukázal na to, že súd je v zmysle
§ 135 ods. 1 O.s.p. viazaný iba výrokom rozsudku, z ktorého vyplýva, že bol spáchaný trestný čin, a o
tom, kto je páchateľom trestného činu, s tým, že zodpovednosť za neoprávnený odber je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), na prejednanie veci nariadil
pojednávanie na deň 18.9.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.
6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v

konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.,
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Podľa § 46 ods. 1 zákona o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré

nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sapovažujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

10. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).

11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k opačným skutkovým zisteniam a právnym záverom
ako prvoinštančný súd. Z dokazovania, ktoré zopakoval, vyvodil, že žalobca riadne preukázal svoj
nárok vo vzťahu k žalovanému. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu ako aj z uznesenia
Okresnej prokuratúry Bratislava III je nepochybné, že neoprávnený odber vykonal žalovaný, a to v
rozhodnom období. Odvolací súd nepovažoval pre posúdenie nároku žalobcu za podstatné, či žalovaný

bol vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa viaže odberné miesto, prípadne či bol oprávneným užívateľom
nehnuteľnosti, ani skutočnosť, či v trestnom konaní bolo preukázané zavinenie zo strany žalovaného,
a to vzhľadom na znenie § 46 ods. 2 zákona o energetike, v zmysle ktorého pri neoprávnenom odbere
elektriny je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu ten, kto elektrinu odoberal. Žalobca si uplatnil
nárok na náhradu škody za obdobie od 4.3.2013 do 2.9.2013, pričom žalovaný sám v rámci trestného

konaniauviedol,žezáhradnúchatkuužíval,atoponávratezvýkonutrestuvauguste2012aždozistenia
neoprávneného odberu, zároveň vypovedal, že elektrinu používal. Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe
ani neboli v konaní sporné a vychádzali z predložených listinných dôkazov.

12. Odvolací súd sa stotožnil aj s ďalšou argumentáciou žalobcu uplatnenou v podanom odvolaní. Vo

vzťahukabsenciidátumunarodeniažalovanéhovofaktúreavpokuseozmieržalobcasprávnenamietal,
že uvedené nemá žiaden vplyv na preukázanie jeho nároku, keďže ide o listiny, ktoré sám vytvoril za
účelom mimosúdneho urovnania sporu. Pokiaľ ide o iné osoby, ktoré mali využívať služby žalobcu,
odvolací súd konštatuje, že rozporovať uvedenú skutočnosť mohol žalovaný, ktorý to však v konaní
neučinil, preto bolo irelevantným zaoberať sa takouto alternatívou, pokiaľ bolo v konaní jednoznačne

preukázané, že elektrinu neoprávnene odoberal práve žalovaný. Ani zavinenie žalovaného nebolo
v danom prípade podstatným pre vyvodenie jeho zodpovednosti, vzhľadom na objektívny charakter
zodpovednostizaneoprávnenýodberelektriny,pričomvtrestnomkonanínebolodeklarovanéspáchanie
trestného činu ani kto je páchateľom trestného činu, ktorým výrokom by bol prvoinštančný súd viazaný.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 388 C.s.p. zmenil
tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 368,36 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,5% ročne od 6.11.2013 do zaplatenia.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396

ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).