Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201852
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618201852.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska,
so sídlom: Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Q.. X. W., K.ar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: O. XXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Peter Sitarčík, advokát, so
sídlom: Jókaiho 1, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 323,24 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 142,28 Eur spolu s úhradou poštových sadzieb

spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie 180,96 Eur s príslušenstvom sa z a s t a v u j e.

III. Žalovanému s a p r i z n á v a od žalobcu náhrada trov konania vo výške 11,96 %, o výške ktorej
súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 23.04.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 323,24

Eur s príslušenstvom. Z podaného návrhu eklatantne vyplýva, že žalobca je
verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný je zo zákona platiteľom
úhrady za služby verejnosti. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žalobného
návrhu nezaplatil úhradu v zmysle zákona za obdobie 01.01.2012 - 30.06.2017 ako je uvedené v
Prehľade predpisov a platieb v celkovej výške 306,24 Eur, ktorá pozostáva zo 66 neuhradených

mesačných predpisov v kontrolovanom období. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov
v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. Žalobca písomnou
výzvou zo dňa 21.06.2017 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na úhrade za služby verejnosti, in
summa 307,69 Eur ku dňu 30.06.2017. Žalovaný však úhradu a poštové sadzby neuhradil v
lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, a preto je povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona
č. 340/2012 Z.z. zaplatiť aj pokutu. V zmysle zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 323,24 Eur,
z toho istina vo výške 306,24 Eur, pokuta vo výške 17 Eur, poštovné v sume 1,45 Eur.

2.Súd vo veci na návrh vydal platobný rozkaz č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 18.06.2018, ktorý napadol
žalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporom dňa 28.06.2018, v
ktorom uviedol, že žalobca od neho požaduje poplatky od 01.01.2012 do 30.06.2017, pričom návrh zo
dňa 12.02.2018 podal na súd až 23.04.2018, na základe čoho je uplatnený nárok žalobcu čiastočne
premlčaný. Zároveň poukázal v odpore, že nespĺňa požiadavku platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a/

zákona č. 340/2012 Z.z. a to za obdobie od 08.09.2015 - 29.01.2018, nakoľko v uvedenom období
žalovaný nebol odberateľom žiadnej elektrickej energie z dôvodu, že s dodávateľom elektrickej energie
viedol spor. Žalobca preto nemá zákonný nárok na plnenie, ktoré od žalovaného požaduje a pretona strane žalovaného ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Na základe uvedeného žalovaný žiadal
platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť.

3.Súd na základe podaného odporu platobný rozkaz zrušil uznesením č.k. XC/XX/
XXXX-XX zo dňa 18.07.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2018.

4.Žalobca vo svojom vyjadrení a čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 25.07.2018 poukázal, že v zmysle
§ 9 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“) je povinný
viesť evidenciu platiteľov úhrad. Z dôvodu enormného počtu platiteľov (v zmysle § 3 zákona č. 340/2012
Z.z. je platiteľom každý odberateľ elektriny a zamestnávateľ s aspoň troma zamestnancami) žalobca
vedie spomenutú evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k
žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Podľa názoru žalobcu tento prehľad predpisov a platieb
preto dostatočne preukazuje povinnosť uhradiť žalovanú sumu. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie

mu poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť priamo z § 9 zákona č. 340/2012 Z.z.
vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa.
Žalobca nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže zákon č. 340/2012 Z.z. mu nedáva iné
možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách povinných platiť úhrady, t. j. aj žalovanú sumu) získať. Keďže
v evidencii platiteľov je žalovaný evidovaný ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste aj za

obdobie od 08.09.2015 do 30.06.2017 a nedožil žiadny doklad, ktorým by uvedenú
skutočnosť spochybnil, žalobca túto námietku považuje za neopodstatnenú. Vzhľadom na námietku
žalovaného ohľadne premlčania si žalobca dovoľuje vziať žalobu späť vo výške 180,96 Eur, pričom po
tomto späťvzatí sa domáha zaplatenia:
- istiny vo výške 125,28 Eur

- pokuty vo výške 17 Eur
- poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur
- náhrady trov konania.

5.Pre vznik povinnosti platiť úhradu je relevantné, či je konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej

evidencii ako odberateľ elektriny v domácnosti a nie, či elektrinu skutočne aj odoberá. Podľa ustanovenia
§ 9 ods. 6 písm. a/ cit. zákona má platiteľ povinnosť písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní
odo dňa, keď došlo k skutočnosti vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto
skutočnosť preukázať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neoznámil a nepreukázal žalobcovi ukončenie
odberu elektrickej energie, tzn. neoznámil a nepreukázal skutočnosť spôsobujúcu zánik povinnosti platiť

úhrady, je naďalej povinný platiť úhrady za služby verejnosti. Ide o zákonnú povinnosť žalovaného
platiť koncesionárske poplatky, na ktorú je viazaný ustanovením § 3 a § 6. Žalovaného povinnosť platiť
koncesionárskej poplatky, výška a splatnosť poplatku je určená priamo zákonom. Tento zákon však nie
je zmluvou z dielne žalobcu, ktorý by predkladal bez možnosti zmeny žalovanému. Žalobca má za to,
že súdu dostatočne preukázal oprávnenosť svojho uplatneného nároku čo do výšky aj do dôvodu. Preto

žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

6.Súd vo veci vytýčil pojednávanie, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť
z dôvodu hospodárnosti konania a požiadal o konanie vo veci v jeho neprítomnosti.

7.Právny zástupca žalovaného zotrval na písomných vyjadreniach, ktoré súdu dourčil. Skonštatoval, že
podaním žalobcu zo dňa 25.07.2018, došlo na základe odporu k čiastočnému späťvzatiu žaloby, na
základe čoho navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Čo sa týka zostatku žaloby, poukázal na
svoje posledné vyjadrenie, ktoré súdu odoslal dňa 28.08.2018. Súčasťou tohto podania bolo potvrdenie
od spoločnosti W. z ktorého vyplýva, že žalovaný nebol odberateľom elektrickej energie, a to od

11.09.2015 do 26.01.2018 a z uvedeného s poukazom na § 3 písm. b) Zákona č. 251/2012
Z.z. preto nespĺňal podmienku odberateľa elektrickej energie, a preto ani nemohol byť platiteľom úhrady
podľa uvedeného zákona. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd v tejto časti žalobu zamietol.

8.Súd vykonal dokazovanie návrhom na vydanie platobného rozkazu, výzvou na zaplatenie

nedoplatku, prehľadom predpisov a platieb za kontrolované obdobie, oznámením o kontrole platenia
úhrady, doručenkou, potvrdením W. V., a.s., odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu a
potvrdením W. zo dňa 20.08.2018..9.Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziouSlovenskaplatiteľúhrady(ďalejlen"platiteľ")jefyzickáosoba,ktorájeevidovanádodávateľom
elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti

v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

10.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

11.Podľa § 6 ods. 1, prvá veta cit zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

12.Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie

tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy
na zaplatenie úhrady.

13.Podľa§10ods.3cit.zákonač.340/2012Z.z.,akplatiteľpodľa§3písm.a/nezaplatíúhraduapoštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi

úhrady aj pokutu 17,-Eur.

14.Podľa § 10 ods. 5 cit. zákona č. 340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou
je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady
uplatniť na súde.

15.Podľa § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3 cit. zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa

príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok;
platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré
sa táto úhrada platí.

16.Prevedeným dokazovaním mal súd za zistené, že žalovaný je v zmysle zákona č. 340/2012

Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska platiteľom úhrady
za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/ zákona vo výške 4,64 Eur. Žalovaný si túto povinnosť riadne
neplnil počnúc v období od 01.01.2012 do 30.06.2017, ktorú skutočnosť žalobca zistil kontrolou úhrad
v zmysle § 8 cit. zákona č. 340/2012 Z.z. od dodávateľa elektriny, ktorý eviduje žalovaného ako
odberateľa elektriny v odbernom mieste aj v žalovanom období. Keďže žalobca z prehľadu predpisov

a platieb z databázy žalobcu zistil, že žalovaný neposkytuje úhrady, vyzval žalobcu dňa 21.06.2017 o
plnenie si svojej zákonnej povinnosti. Nakoľko si žalovaný napriek výzve nesplnil zákonnú
povinnosť a ničím si plnenie povinnosti nepreukázal, bol žalovaný prihlásený do evidencie platiteľov na
základe údajov od dodávateľa elektriny. V zmysle § 10 ods. 1 a § 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o
úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je platiteľ, ktorý nezaplatil

úhradu podľa § 7 v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ cit. zák. nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, je platiteľ povinný zaplatiť
vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,-Eur.

17.V potvrdení predloženom právnym zástupcom žalovaného W. zo dňa 20.08.2018 je uvedené, že

žalovaný uzatvoril s W. Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXX pre odberné miesto A.
kód XXZSSXXXXXXXXXXX, adresa: O. XX, XXX XX S., s účinnosťou od 23.02.2002. Zároveň W.
potvrdila, že od 11.09.2015 do 26.01.2018 bola na vyššie uvedenom odbernom mieste prerušená
dodávka elektriny. Dôvodom bolo porušenie Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní
univerzálnejslužbyodberateľomelektrinyvdomácnostizostranyodberateľa.Počasprerušeniadodávky

elektriny zmluva ukončená nebola. Zmluvný vzťah pretrváva až do súčasnosti.

18.Súd v tejto súvislosti zistil, že táto obrana žalovaného nie je dôvodná. Povinnosť platenia
koncesionárskych poplatkov je presne vymedzené v zákone č. 532/2010 Z.z. oRozhlase a televízii Slovenska a neviaže sa ani na pobyt platiteľa úhrady v mieste svojho obydlia
a ani na vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača. Zákon v § 3 písm. a/ jednoznačne
zakotvuje, že platiteľom úhrady za služby verejnosti je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom

elektrinyvevidenciiodberateľovelektrinyvdomácnostiakoodberateľelektrinyvdomácnostivodbernom
mieste pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Týmto žalovaný je v konaní jednoznačne pasívne
legitimovaný ako platiteľ úhrady za služby verejnosti v zmysle § 3 písm. a/ cit. zákona č. 532/2010 Z.z.
Pokiaľ by sa podmienky na strane žalovaného zmenili, zaniká jeho povinnosť tiež len vtedy, ak zmenu
alebo zánik povinnosti platiť úhradu oznámi vyberateľovi úhrady a túto skutočnosť preukáže v zmysle

§ 9 ods. 6 písm. a/ cit. zákona. Keďže k tomuto nedošlo a žalovaný je odberateľom elektriny vedený v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, vzniká mu povinnosť platiť žalovanú úhradu.

19.Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 142,28 Eur, kedy
bolo zároveň preukázané, že žalobca dôvodne uplatňuje aj zaplatenie pokuty 17,- Eur, lebo žalovaný
nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Tiež žalobca dôvodne uplatňuje

zaplatenie sumy 1,40 Eur titulom úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním, a preto mu súd
priznal voči žalovaného právo na zaplatenie tejto sumy. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu
sp.zn. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 18.06.2018 dôvodne namietal čiastočné premlčanie uplatneného nároku
zo strany žalobcu, na základe čoho žalobca vzal svoj návrh čiastočne späť, in concreto
v sume 180,96 Eur.

20.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

21.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22.Inhoc casu žalobca si žalobou uplatňoval pohľadávku v celkovej výške 323,24 Eur, z

dôvodu námietky premlčania v odpore zo strany žalovaného vzal žalobca návrh vo výške 180,96 Eur
späť, na základe čoho súd priznal žalobcovi sumu 142,28 Eur. (142,28 :323,24 x 100= 44,02
% úspech žalobcu a 55,98 % úspech žalovaného).

23.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na pomernú náhradu trov

konania vo výške 11,96 %. ( 55,98 - 44,02).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.