Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 4Csp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207774
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516207774.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcu: S. C., B..K.., K. K. M. H. X, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému:
Q. S., H.. XX.XX.XXXX, C. T. XX/XXXX, H. Z. H. N., o zaplatenie 4.922,01 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4.922,01 Eur, úroky v sume 534,14 Eur, bankové poplatky
o výške 54,28 Eur, do troch dní odo dňa nadobudnutia tohto rozsudku, spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 4.922,01 Eur od 02.12.2014 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 23.09.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny
4.922,01 Eur, úrokov z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sume 534,14 Eur, bankových
poplatkov o výške 54,28 Eur, úrokov vo výške 23,90 % ročne zo sumy 4.922,01 eur od 02.12.2014
do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.922,01 Eur od 02.12.2014
do zaplatenia. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 28.03.2014 uzavrel úverovú

zmluvu č. 1433969754, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 5.000,- eur.
Žalovaný sa poskytnutý úver a úroky zaviazal splácať v 96- tich anuitných mesačných splátkach po
122,- eur. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto žalobca oznámil žalovanému, že celý úver je splatný
ku dňu 01.12.2014 a požiadal ho o úhradu celého dlhu. Žalovaný na výzvu nereagoval.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne
predvolaný. Na pojednávanie sa nedostavil ani zástupca žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil. Súd vec

prejednal podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti strán sporu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to
najmä úverovou zmluvou č. 1433969754 zo dňa 28.03.2014, všeobecnými obchodnými podmienkami
(ďalej len VOP), výpisom z účtu žalovaného, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 01.12.2014
a zistil tento skutkový stav veci:

4. Dňa 28.03.2014 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 1433969754, na základe ktorej banka
poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok
uvedených v zmluve a vo VOP, a to vo výške úveru 5.000,- eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti
23,90 % ročne, RPMN bola určená vo výške 26,70 % a priemerná RPMN 18,87 %. Žalovaný sa zaviazalúver splácať v 96-tich pravidelných splátkach vo výške 122,- eur, termín splatnosti splátky bol dohodnutý
v 02. deň kalendárneho mesiaca. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške
5.000,- eur.

5. Nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti splácať spotrebiteľský úver riadne a včas, žalobca
ho zosplatnil listom zo dňa 01.12.2014. Dlžná suma pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 4.922,01
eur, vyčíslených úrokov v sume 534,14 eur a poplatkov vo výške 54,28,- eur. Žalobcom boli predložené
ajvšeobecnéobchodnépodmienky,ktoréďalejpodrobneupravovaliprávaapovinnostizmluvnýchstrán.

6. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v
rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval žalobou uplatnené nároky, je svojím obsahom zmluvou
spotrebiteľskou, takže na právne vzťahy strán sporu je potrebné aplikovať ustanovenia jednak zákona

č. 129/20101 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel súd k tomu záveru, že žaloba
je podaná čiastočne dôvodne. Žalobca preukázal, že žalovanému poskytol úver v sume 5.000,-

eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v dohodnutých splátkach, úver však nesplácal. Súd preskúmal
obsah úverovej zmluvy a zistil, že obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo
splácať úver v mesačných splátkach, povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy riadne neplnil, žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho sa stal splatným celý dlh žalovaného. Súdom priznaná

suma predstavuje nezaplatená časť istiny úveru vo výške 4.922,01 eur, vyčíslených úrokov v sume
534,14 eur a poplatkov vo výške 54,28,- eur.

10. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v
platnom znení súd priznal navrhovateľovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných vyčíslených úrokov

dojednané úroky z omeškania, ktoré sú uplatnené v medziach zákonných úrokov z omeškania, a to 5,05
% od 12.12.2014 do zaplatenia.

11. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 23,90 % ročne z
nezaplatenej istiny 4.922,01 Eur od 02.12.2014 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Bolo

preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvné úroky 23,90 % ako fixné do doby splatnosti úveru.
Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho,
že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi i zmluvné úroky odo dňa účinkov
zosplatnenia nepatria. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do
vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci zmluvy pritom nemusia dohodnúť

čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté
peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru
úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút ako sú odplatné úroky a ten má sankčnú povahu. Podľa
súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, t. j. splátok a

od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V danej
veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh za splatný a
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie aj úrokov z úveru. Súd vychádzal aj z uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný
súd SR súhlasil s názorom odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len
do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v
konaní úspešní (neúspešný bol len v časti príslušenstva) priznal plnú náhradu trov konania vo výške
100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).