Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 17, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Cb/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200730
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819200730.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia

Slovenska so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480 proti žalovanému: Materské centrum
SLNIEČKO, IČO: 36 123 862 so sídlom Športová 134, Prievidza, zastúpený E. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXX/XX, G., o zaplatenie sumy 810,40 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 283,18 EUR , zmluvnú pokutu vo výške 66,- EUR,
úhradu poštových služieb vo výške 1,20 EUR, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,83 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 810,40 EUR, ktorá

predstavovala nezaplatené úhrady za služby verejnosti podľa Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska za obdobie od apríla 2015 do júla 2018
a pokutu uplatnenú podľa § 10 citovaného zákona. Zároveň si žalobca uplatnil trovy konania a úhradu
poštových služieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 EUR.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Cb/2/2019 - 10 zo dňa 20.02.2019, proti ktorému
podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že žaloba nie je dôvodná.

Žalovaný ako organizácia poskytujúca sociálne služby a opatrovateľstvo je podľa § 5 ods. 3 písm. e)
zák.č.340/2012Z.z.oslobodenáodplateniaúhrady.Naviacžalovanýnedisponuježiadnymrozhlasovým
a televíznym prijímačom, sociálne služby a poradenstvo poskytuje bezplatne. Žalobca si zjavne vyžiadal
záznamy o počte zamestnancov žalovaného od Sociálnej poisťovne v čase národného projektu v roku
2015. Žalobca tiež v súlade s § 10 ods. 2 cit. zákona nevyzval platiteľa na zaplatenie úhrady do 60 dní od
zistenia tejto skutočnosti a nedoručoval výzvu zo dňa 18.07.2018 žalovanému na aktuálnu adresu sídla
žalovaného,žalovanýtaktiežvzniesolnámietkupremlčanianárokupodľa§101Občianskehozákonníka.

3. Žalobca na podaný odpor reagoval podaním z 13.06.2019, v ktorom vyjadrení tvrdil, že žalovaný
nepreukázal, že je zariadením sociálnych služieb a žalobca lustráciou stránky prevádzkovanej
Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny SR, t.j. Centrálneho registra poskytovateľov sociálnych
služieb pod danými formami žalovaného nenašiel. Žalobca tvrdí, že žalovaný nie je zariadením
sociálnych služieb, ktoré je oslobodené od povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti poskytované
RTVS. K tvrdeniu, že žalovaný nemá rozhlasový ani televízny prijímač žalobca uviedol, že povinnosť

platiťúhradyvznikápriamozozákona aplatitelia súpovinnítútoúhraduplatiťbezohľadunato,čislužby
žalobcu využívajú alebo nie. Žalobca si zákonom predpokladaným postupom od Sociálnej poisťovne
vyžiadal údaje o počte zamestnancov a tento údaj zaradil do evidencie platiteľov. Z dôvodu enormného
počtu platiteľov žalobca vedie spomínanú evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom ztejto evidencie je potom k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Zákon iný spôsob zisťovania
počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje a preto žalobca musí vychádzať výlučne z týchto údajov.
K námietke žalovaného, že žalobca nedodržal 60-dňovú lehotu na uplatnenie svojho práva ( § 10 ods.

2 cit. zákona) žalobca tvrdil, že zákonná formulácia jasne hovorí o povinnosti vyzvať na zaplatenie
úhrady do 60 dní od zistenia omeškania a nie odo dňa jeho vzniku, ide o dva rozdielne momenty, pričom
zákonodarca jasne zvolil subjektívny moment zistenia omeškania. Ak žalovaný žalobcovi neoznámil
zmenu adresy ( § 9 ods. 6 písm. a) v spojení s § 9 ods. 7 písm. b) cit. zákona, nesplnil si tak zákonnú
povinnosť platiteľa, preto žalobca postupoval správne, keď výzvu na zaplatenie úhrady adresoval na

adresu uvedenú v evidencii platiteľov ako Športová XXX, XXX XX G.. K námietke premlčania žalobca
tvrdil, že vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. Žalobca
ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných
potrieb a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. Námietku premlčania je treba
posudzovať podľa Obchodného zákonníka obdobne ako rozhodovacia prax súdov ( napr. Okresný
súd Nové Zámky sp. zn. 15Cb/254/2015, sp. zn. 15Cb/248/2015, Okresný súd Považská Bystrica

sp. zn. 5C/163/2015, Okresný súd Senica sp. zn. 6Cb/40/2015 a Krajský súd v Bratislave sp. zn.
2Cob/168/2016. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že žiadna časť žalobného nároku nie je
premlčaná.

4. Na podanie žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním z 18.07.2019, v ktorom sa procesne bránil

tvrdením, že je občianskym združením, založeným na báze dobrovoľníctva a vzájomného učenia sa,
nikdy nevykonávalo podnikateľskú činnosť a všetky dobrovoľné príspevky, dary a dotácie využíva na
plynulý chod organizácie. Je neziskovou organizáciou, ktorá bola založená z potrieb matiek stretávať
sa, nevykonáva svoju činnosť za účelom zisku, nie je podnikateľským subjektom a všetky finančné
prostriedky, ktoré počas roka nadobudne vracia späť do chodu centra. Dotácie, ktoré získava od centra

nepokryjú ani náklady na nájom a energie. Činnosť jeho členov je dobrovoľnícka, bez nároku na honorár.
ŽalovanýspolusvyjadrenímpredložilstanovyanájomnúzmluvuaZmluvuovzájomnejspoluprácimedzi
žalovaným a neziskovou organizáciou Harmónia.

5. Podaním z 08.10.2019 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní, žiadal, aby súd

konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania.

6. Uznesením zo dňa 29.05.2019, č.k. 18Cb/2/2019-21 súd zrušil platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3
zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej v texte ,,CSP“) a nariadil pojednávanie.

7.Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného a oboznámením listinnými dôkazmi a to najmä žalobou, výzvou na zaplatenie nedoplatku
z 18.07.2018, prehľadom predpisov a platieb, podacím hárkom, platobným rozkazom z 20.02.2019,
výpisom z obchodného registra, odporom proti platobnému rozkazu z 21.05.2019, doručeným
23.05.2019, uznesením z 29.05.2019, vyjadrením žalobcu z 13.06.2019, vyjadrením žalovaného k

stanovisku žalobcu z 18.07.2019, Stanovami žalovaného, vyjadrením žalobcu z 08.10.2019, výpisom
zo štatistického registra organizácií, oznámením Sociálnej poisťovne, prehľadom počtu zamestnancov
žalovaného v Sociálnej poisťovni, žiadosťami žalobcu o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaniach a
ostatným obsahom súdneho spisu.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

8.1. Zo stanov žalovaného na č.l.36 bolo zistené, že je občianskym združením, ktorého cieľom činnosti
je prispievať matkám na materskej dovolenke k ďalšiemu vzdelávaniu, osobnému rastu a k aktívnemu
a radostnému prežitiu materskej dovolenky. Medzi dlhodobé perspektívny žalovaného patria o.i. aj

opatrovateľská služba priamo v rodinách cez deň i v noci. V čl. VIII stanov je uvedené, že združenie
je právnickou osobou.

8.2. Z Dodatku č. 2 k stanovám zo dňa 09.10.2006 na č.l. 41 je zrejmé, že sídlom združenia je G., MŠ
ul. E. XXX, XXX XX G..

8.3. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.07.2018 bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu dlžných úhrad v sume
745,60 EUR v lehote 30 dní od doručenia výzvy s upozornením na uloženie pokuty. Žalovaný na výzvu
žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval.8.4. Z prehľadu predpisov a platieb je zrejmé, že žalobca žaluje úhrady za obdobie od apríla 2015 do
júla 2018 podľa§ 6 ods. 5 písm. b) zák.č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov po 18,58 EUR / mesačne.

8.5. Z podacieho hárku na č.l. 6 je zrejmé, že žalobcovi vznikli poštovné náklady v sume 1,20 EUR.

8.6. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.07.2019 na č.l. 64 vyplýva, že informácie o počte

zamestnancov k prvému dňu v mesiaci poskytuje Sociálna poisťovňa žalobcovi pravidelne každý
mesiac na základe dohody o poskytovaní súčinnosti uzatvorenej medzi Sociálnou poisťovňou a
žalobcom. Údaje Sociálna poisťovňa posiela do 15.-teho dňa v mesiaci vždy za predchádzajúci mesiac.
Naposledy Sociálna poisťovňa údaje posielala 12.07.2019 s tým, že za žalovaného bol uvedený jeden
zamestnanec.

8.7. Z prehľadu Sociálnej poisťovne na č.l. 68 spisu o počte zamestnancov žalovaného je zrejmé, že
v apríli 2015 a máji 2015 mal žalovaný 10 zamestnancov, v júni 2015 až do októbra 2015 mal 11
zamestnancov, v novembri 2015 a decembri 2015 mal 5 zamestnancov, v januári 2016 až do septembra
2016 mal 4 zamestnancov a od októbra 2016 do júla 2018 mal 3 zamestnancov.

8.8. Žalovaný vo výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaný je nezisková organizácia, ktorá nikdy
nebola zriadená za účelom zisku, naviac žalovaný nikdy nemal vo svojich priestoroch televízor ani rádio.
Namietol, že žalobca čakal 3,5 roka a potom začal situáciu riešiť. Mal za to, že žalobca pochybil, keď
nevyzval žalovaného na zaplatenie v lehote 60 dní. Zároveň namietol počet zamestnancov v rozhodnom
období. Potvrdil, že žalovaný nikdy nebol registrovaný ako zariadenie, poskytujúce sociálne služby v

zmysle § 2 ods. 1 zák.č. 448/2008 Z.z..

9. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa nasledovných ustanovení zákonov:

9.1.Podľa § 3 písm. b) zák.č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a

televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu začatia súdneho
konania ( ďalej len ,,cit. zákona“) platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto
zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

9.2. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

9.3. Podľa § 5 ods. 3 písm. e) cit. zákona od povinnosti platiť úhradu sú oslobodení aj zariadenia
sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

9.4. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) a b) cit. zákona platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý
kalendárny mesiac
a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov,
b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov;

9.5. Podľa § 6 ods. 6 cit. zákona na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet
zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho
mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na
určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý

deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.

9.6. Podľa § 6 ods. 7 cit. zákona ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady
podľa odseku 5, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. b) po oznámení a
preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu podľa § 9 ods. 6 písm. a)

a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa
platí úhrada mesačne,b) po oznámení a preukázaní tejto zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
uplynutíobdobia,zaktorésaplatíúhradajednorazovo,aksaplatíúhradajednorazovozaštvrťrok,polrok
alebo rok.

9.7. Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je
platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

9.8. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 1 cit. zákona vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly

platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku
povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je právnickou osobou, obchodné
meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov
rozhodujúci na určenie sadzby úhrady;

9.9. Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona Sociálna poisťovňa je povinná na základe písomnej žiadosti vyberateľa

úhrady poskytnúť za úhradu nevyhnutných nákladov do 30 dní od doručenia žiadosti potrebnú súčinnosť
na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b) a na účely kontroly oslobodenia od
povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1. Sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady na účely
kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je právnickou osobou, údaj o obchodnom
mene, sídle, identifikačnom čísle organizácie a počte zamestnancov platiteľa.

9.10. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením
úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb, súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

9.11. Podľa § 10 ods. 4 písm. b) cit. zákona ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. b).

9.12.Podľa § 397 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa,

keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

9.13.Podľa§397Obchodnéhozákonníkaakzákonneustanovujeprejednotlivéprávainak,jepremlčacia
doba štyri roky.

10. Súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Dospel pritom k záveru, že žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca je
subjektom, ktorý vyberá poplatky za služby verejnosti (tzv. „koncesionárske poplatky“).V zmysle zákona
č. 340/2012 Z.z. má právo na ich vyberanie a vymáhanie. Tým je daná jeho aktívna vecná legitimácia
v konaní. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná tým, že žalovaný bol v rozhodujúcom období

zamestnávateľom v zmysle § 3 zákona č. 38/2008 Z.z..

11.Súd sa musel v prvom rade zaoberať námietkou premlčania žalobného nároku, vznesenou v spore
žalovaným, ktorý poukázal na § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia

spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb a žalovaný vystupuje
ako právnická osoba. Premlčacia doba je v právnom vzťahu podľa právneho posúdenia súdu 4-ročná
a uplatní sa premlčanie podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na § 261 ods. 2 a § 397
Obchodného zákonníka. V zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčacia doba začína plynúť
odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje niečo iné. V zmysle § 392 ods.

1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal
záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

12.V danom prípade je potrebné aplikovať na vzťah strán sporu ustanovenia Obchodného zákonníka
a právo sa premlčuje uplynutím štvorročnej premlčacej doby, žalobca si uplatňuje úhrady za obdobie

od apríla 2015 do júla 2018, keďže žaloba bola podaná na súd 14.02.2019 a žalovaný bol povinný
platiť úhrady za každý kalendárny mesiac do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, nárok
žalobcu podľa súdu premlčaný nie je.13.Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu poprel. Celkom žalobca uplatnil voči žalovanému na
zaplatenie sumu 810,40 EUR, predstavujúcu nezaplatenú úhradu za obdobie od 04/2015 do 07/2018,

účtovanú pokutu v sume 66,- EUR a poštovné náklady v sume 1,20 EUR. Predžalobnou výzvou zo
dňa 18.07.2018 bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu dlžných úhrad v lehote 30 dní od doručenia výzvy
s upozornením na uloženie pokuty. Žalovaný po doručení výzvy žalobcovi dlžnú sumu nezaplatil. V
podanom odpore sa bránil tým, že je podľa § 5 ods. 3 písm. e) vyššie cit. zákona od povinnosti
platiť úhradu oslobodený ako zariadenie sociálnych služieb. Žalobca namietal, že zariadenia sociálnych

služieb sú upravené v zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, pričom samotný žalovaný na pojednávaní uviedol, že nie je
zariadením sociálnych služieb v zmysle uvedeného zákona. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou
žalobcu a dospel k záveru, že žalovaný nie je oslobodený od povinnosti platiť úhrady žalobcovi. V spore
nepreukázal, že je zariadením sociálnych služieb v zmysle vyššie uvedeného zákona, nevyplýva to ani
zo stanov žalovaného. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovanému vznikla povinnosť platiť úhrady

žalobcovi v rozhodnom období, kedy zamestnával od troch do jedenásť zamestnancov, v závislosti
od toho ktorého mesiaca. K námietke žalovaného, že za celé žalovaného obdobie nezamestnával
desať a viac zamestnancov, preto úhrada podľa § 6 ods. 5 písm. a) a b) cit. zákona vo výške
18,58 EUR nie je dôvodná žalobca uviedol, že zákonodarca ukladá v § 9 ods. 4 zák.č. .340/2012 Z.z.
Sociálnej poisťovni povinnosť súčinnosti pri zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie

konkrétnej sadzby úhrady, preto si žalobca týmto postupom od Sociálnej poisťovne vyžiadal údaj o
počte zamestnancov žalovaného , ktoré zaradil do svojej evidencie, vedenej v elektronickej podobe,
výstupom z tejto evidencie je k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd však preukázané listinným dôkazom, ktorý predložil žalovaný, keď si vyžiadal od
Sociálnej poisťovne jednak odpoveď na otázku, či poskytuje súčinnosť žalobcovi ohľadom aj údajov

o zamestnancoch žalovaného, ako často a aký počet zamestnancov žalovaného Sociálna poisťovňa
eviduje koľko zamestnancov v rozhodnom období žalovaný skutočne zamestnával. Z listinných dôkazov
bolo zistené, že informácie o počte zamestnancov k prvému dňu v mesiaci poskytuje Sociálna poisťovňa
žalobcovi pravidelne každý mesiac na základe dohody o poskytovaní súčinnosti uzatvorenej medzi
Sociálnou poisťovňou a žalobcom. Údaje Sociálna poisťovňa posiela do 15-teho dňa v mesiaci vždy

za predchádzajúci mesiac. Z prehľadu Sociálnej poisťovne na č.l. 68 spisu o počte zamestnancov
žalovaného je zrejmé, že v apríli 2015 a máji 2015 mal žalovaný 10 zamestnancov, v júni 2015 až do
októbra 2015 mal 11 zamestnancov, v novembri 2015 a decembri 2015 mal 5 zamestnancov, v januári
2016 až do septembra 2016 mal 4 zamestnancov a od októbra 2016 do júla 2018 mal 3 zamestnancov.
Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca má nárok na úhrady za mesiace apríl 2015 až október

2015, kedy žalovaný zamestnával viac ako 10 zamestnancov po 18,58 EUR, t.j. 7 krát 18,58 EUR a za
mesiace november 2015 až júl 2018, kedy žalovaný zamestnával od 3 do 5 zamestnancov po 4,64 EUR,
t.j. 33 krát 4,64 EUR, čo je spolu suma 283,18 EUR. Vo zvyšku účtovaných úhrad žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Je zrejmé, že žalovaný síce nijakým spôsobom neoznámil a nepreukázal žalobcovi zníženie
počtu zamestnancov, avšak samotný žalobca uviedol, že vychádzal z údajov poskytovaných Sociálnou

poisťovňou, z ktorých údajov bolo v spore preukázané, že žalovaný nezamestnával v rozhodnom období
stále viac ako 10 zamestnancov a z ktorého počtu žalobca pri predpise úhrad nesprávne vychádzal. Ak
sa žalovaný bránil, že žalobca nedodržal 60-dňovú lehotu na oznámenie žalovaného, že je v omeškaní,
v zmysle § 10 ods. 2 vyššie cit. zákona žalobca má povinnosť vyzvať na zaplatenie úhrady do 60 dní
od zistenia omeškania. Je preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie úhrady výzvou z

18.07.2018, t.j. v subjektívnej lehote zistenia omeškania. K procesnej obrane žalovaného, že žalobca
doručoval výzvu zo dňa 18.07.2018 na nesprávnu adresu súd udáva, že podľa § 9 ods. 6 písm.
a) v spojení s §9 ods. 7 písm. b) bod 2 cit. zákona je stanovená zákonná povinnosť žalovaného
oznámiť žalobcovi zmenu adresy na doručovanie výzvy, pričom žalovaný si takúto povinnosť vo vzťahu
k žalobcovi nesplnil. Skutočnosť, namietaná žalovaným, že vo svojich priestoroch nemá televízny ani

rozhlasový prijímač je právne irelevantná pre posúdenie opodstatnenosti žalobného nároku s poukazom
na § 3 písm. b) zák.č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil voči žalobcovi povinnosť platiť úhrady je povinný v

súlade s cit. ust. § 6 ods. 5 písm. a ) a b) Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, v platnom znení, zaplatiť žalobcovi nezaplatené úhrady
celkom vo výške 283,18 EUR a to za obdobie od 04/2015 do 10/2015 v zákonnej výške po 18,58 Eur
mesačne a za obdobie od 11/2015 do 07/2018 v zákonnej výške po 4,64 EUR mesačne. Súčasne jepovinný podľa cit. ust. § 10 ods. 4 písm. b) citovaného zákona zaplatiť žalobcovi pokutu v sume 66,-
EUR z dôvodu, že nezaplatil úhradu v žalovanom období a poštové sadzby v lehote do 30 dní od
doručenia výzvy zo dňa 18.07.2018, v ktorej bol na možnosť uloženia pokuty upozornený. V súlade s

ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 10 ods. 2 cit. zákona je povinný žalobcovi zaplatiť ako
príslušenstvo pohľadávky vynaložené poštové náklady v sume 1,20 EUR spojené s doručovaním výzvy
zo dňa 18.07.2018. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods.

1 CSP. Keďže žalobca mal v spore úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelil
tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 13,83 EUR ( t.j. 56,91 % úspech žalovaného
- 43,08 % úspech žalobcu).

16.O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2
CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz

nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.