Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200172
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420200172.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcov: 1/ N. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. K. J. XXX/XXX,
U. Š. - Š., 2/ R. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. K. J. XXX/XXX, U.Á. Š. - Š., 3/ G. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. U.
U. XXX, 4/ S. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. U. XXX, proti žalovanému: Blackside, a.s., Plynárenská 7/A,
Bratislava, IČO: 48 191 515, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému povinnosť z d r ž a ť s

a výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na liste
vlastníctva č. XXXX ako:
- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. X/X,
- parcela registra „. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2,
- parcela registra „. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 434 m2,
všetky vedené Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor, pre okres Banská Štiavnica,

obec Banská Štiavnica, katastrálne územie Banská Štiavnica, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1 - 4 (ďalej len „žalobcovia“) doručili Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“)
dňa 17.01.2020 žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhajú, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom

ktorej sú nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako: rodinný dom súpisné číslo XXX,
postavený na Č.. X/X, parcela registra „. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2,
parcela registra „. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 434 m2, všetky vedené Okresným
úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor, pre okres Banská Štiavnica, obec Banská Štiavnica,
katastrálne územie Banská Štiavnica, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobou sa
žalobcovia domáhali zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, rovnako ako návrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že dňa 06.05.2008 bola
uzatvorená „Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou
č. XXX/XXXX/XXSU“ medzi právnym predchodcom žalovaného (OTP banka Slovensko, a. s., IČO:
31 318 916) a žalobcom 2/ a žalobcom 4/ (ďalej aj ako „zmluva o úvere“), súčasťou ktorej bolo

dojednanie o zabezpečení úveru v článku III. záložným právom k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi boli
v čase uzatvorenia žalobca 1/ a G. U., N.. Z. - manželka žalobcu 1/, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Zmluva o úvere mala byť upravená dňa 08.07.2010 uzatvorením Dodatku, ktorý mal uzatvoriť právny
predchodca žalovaného a žalobca 2/ a žalobca 4/, avšak žalobcovia považujú tento Dodatok za neplatný
právny úkon. Momentom smrti prešlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na dedičov. Dedičské
konaniedoposiaľneboloukončené.Dedičmipoporučiteľke(manželkažalobcu1/)súžalobca1/,žalobca

2/ a žalobca 3/. Žalovaný zaslal žalobcovi 1/ Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
08.07.2019.3. Žalobcovia primáme poukazujú na skutočnosť, že žalovaný nie je vlastníkom pohľadávky, nakoľko
medzi právnym predchodcom žalovaného (OTP banka Slovensko, a. s., IČO: 31 318 916) a jeho

právnym nástupcom, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Z listiny „Oznámenie o postúpení
pohľadávok a žiadosť o zmenu údajov týkajúcich sa záložného práva“ je zrejmé, že malo dôjsť dňa
04.06.2015 k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere z banky - OTP Banka Slovensko, a.s.
na spoločnosť OTP Factoring Slovensko s.r.o. V súvislosti s postúpením pohľadávky dávajú žalobcovia
do pozornosti § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj „zákon o bankách“), z ktorého

vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjekt iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému
zročnému dlhu a súčasne je banka povinná preukázať zaslanie a doručenie výzvy, že dlžník je v
omeškaní a preukázať dĺžku omeškania dlžníka so zaplatením viac ako 90 dní. Žalobcovia uviedli, že
OTP Banka Slovensko, a.s. výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postupovaním
pohľadávky nezaslala ani jednému z dlžníkov. Pôvodný veriteľ nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru spôsobom rešpektujúcim ust. § 53 ods. 9 OZ, a teda pohľadávku nemožno považovať

za predčasne splatnú. Podľa tvrdení žalobcov pôvodný veriteľ tak nebol oprávnený, v kontexte vyššie
uvedeného, postúpiť pohľadávku na ďalší subjekt. Na dôvažok žalobcovia uvádzajú, že postupník
nebol/nie je držiteľom bankového oprávnenia, v dôsledku čoho nemohol vykonávať úkony súvisiace so
správou úveru. Žalobcovia majú za to, že pohľadávka banky tak nebola postupiteľná, pretože banka
pred postúpením pohľadávky na iný subjekt písomne nevyzvala dlžníka na splnenie jeho záväzku,

čo je podmienkou k platnému postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Žalobcovia ďalej uviedli, že je
nutné posudzovať úkon postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení zo dňa 04.06.2015
ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky na spoločnosť OTP Factoring Slovensko s.r.o. a preto v súlade so zásadou „nikto nemôže
previesť viac práva než má “ je podľa ich tvrdení neplatnou aj zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa

20.12.2018, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti OTP Factoring Slovensko s.r.o.
na žalovaného (spoločnosť Blackside, a.s.). Na základe vyššie uvedeného majú žalobcovia za to, že
žalovaná spoločnosť sa nikdy nestala vlastníkom pohľadávky a ani právny nástupcom vo vzťahu k
právam a povinnostiam oplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere, čo má za následok, že nemohla
podať návrh na vykonanie dražby v súvislosti s údajnou pohľadávkou, ktorá mala vzniknúť zo zmluvy

o úvere predajom nehnuteľnosti.

4. Žalobcovia súčasne namietajú premlčanie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou z týchto
dôvodov: Pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu dňa 18.11.2009. Premlčacia doba začala plynúť dňa
19.11.2009. Žalobcovia majú za to, že Dodatok k predmetnej zmluve o úvere je absolútne neplatným

právnym úkonom z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a rozporu so zákonom. V článku I. bod 3
Dodatku pôvodný veriteľ preformuloval klauzulu o uznaní dlhu bez toho, aby upozornil spotrebiteľa
a uviedol právne následku takéhoto uznania. V článku I. bod 7 je vymedzený jeho primárny účel
- dohoda o splátkovom kalendári. Žalobcovia 2/ a 4/ konali s dôverou v konanie dodávateľa, ktorý
zneužil svoje postavenie a pripravil formulár Dodatku v ich neprospech. Žalobcovia majú za to,

že ide o nekalú obchodnú praktiku a podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľov.
Pôvodným veriteľom pripravený Dodatok je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a
spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaný Dodatok
predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej by formou uznania dlhu
a kapitalizáciu pohľadávky. Uzatvorenie „Dodatku“ je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4

ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej
doby. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu odôvodňujú
žalobcovia nasledovne:
- predĺženie premlčacej doby pôvodnému veriteľovi umožňuje účelové kapitalizovanie pohľadávky

nárastom príslušenstva (zmluvné úroky, zákonné úroky, sankcie a pod.) v dôsledku plynutia času a
následnú kvantifikáciou príslušenstva pohľadávky, nakoľko úroky zohľadnené pri sume pohľadávky pri
zosplatnení majú byť opätovne úročené úrokmi,
- predĺženie premlčacej doby spôsobí, že drvivá väčšina priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia
pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmi o uplatnenej pohľadávke (zmluvami, prílohami

zmlúv, dokladmi o úhradách) a stráca tak aj teoretickú možnosť brániť sa napr. preukázaním splnenia
resp. čiastočného splnenia dlhu, resp. poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé
obchodné praktiky dodávateľa. Uzatvorenie takejto dohody je podľa žalobcov v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody nebolidodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. dosiahnuť predĺženie premlčacej doby a citované
ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v právnom poriadku. Nemožno poskytnúť

súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Dodatok považujú žalobcovia za neplatný úkon, na ktorý nie je možné
prihliadať pri posudzovaní predmetného zmluvného vzťahu. Žalobcovia majú za to, že záložné právo
podlieha premlčaniu tak, ako každé iné právo. Právne vzťahy zo záložných práv, ktoré vznikli voči iným
zálohom, s výnimkou záložného práva k obchodnému podielu, sa riadia Občianskym zákonníkom a

ďalšími predpismi občianskeho práva, a to aj vo vzťahu k premlčaniu záložného práva. Tak ako je pre
veriteľa významnou hodnotou právneho štátu vymožiteľnosť práva, pre dlžníka je rovnako významnou
hodnotou aj naplnenie princípu právnej istoty. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecný súd je povinný
riešiť spory vedené pred ním so zohľadnením všetkých princípov právneho štátu a hľadať v situácii, keď
sa záujmy účastníkov konania vedeného pred ním dostanú do rozporu, ústavnú rovnováhu medzi nimi.
Žalobcovia ďalej uviedli, že záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože

nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa
uspokojenia zo zálohu je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčacia lehota tohto
práva v § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak
záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku

z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ
sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu /uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z
predaja zálohu/. Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

5. Žalobcovia zastávajú názor, že dražba ako inštitút uspokojenia záložného veriteľa má byť inštitútom
ultima ratio. Dobrovoľná dražba podstatným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20
Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR. To všetko bez akejkoľvek
preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas trvania záložného práva vystavený rozhodovaniu
a vôli záložného veriteľa. Zákon o dobrovoľných dražbách odporuje základným súkromnoprávnym

zásadám, a to najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Súkromné osoby na
dražobnom procese v pozícii dražobníka nemôžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného
práva. Právna úprava zákona o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných
práv účastníkov právnych vzťahov.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

18. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nariadenímneodkladnéhoopatreniažalobcanenadobúdapráva,oktorýchbuderozhodnuté
až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť

vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana.

19. Z predložených listinných dokladov má súd preukázané, že medzi žalobcom 2/, žalobcom 4/ a

právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 06.05.2008 k uzavretiu Zmluvy o úvere, na ktorej základe
poskytol právny predchodca žalovaného žalobcom sumu 43 152,095 € (1 300 000 Sk) s prísl. Zmluvou
o zriadení záložného práva zo dňa 06.05.2008 uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného,
žalobcom 1/ a jeho manželkou bola zabezpečená pohľadávka z vyššie uvedenej Zmluvy o úvere a
zmluvné strany zriadili záložné právo k predmetných nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia. Zmluva o úvere bola dňa 08.07.2010 upravená uzatvorením Dodatku, ktorý uzatvoril
právny predchodca žalovaného a žalobca 2/ a žalobca 4/, avšak žalobcovia považujú tento Dodatok
za neplatný právny úkon. Žalobcovia ďalej namietajú, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z
právnych predchodcov žalovaného na žalovaného a že výkon záložného práva je premlčaný.

20. Z obsahu spisu je nesporné, že navrhované neodkladné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo
veci samej. Aktuálne, vzhľadom aj ku charakteru daného rozhodnutia, súdu neprináleží posudzovať, do
akej miery môžu byť žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní. Nariadené neodkladné opatrenie má
cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej, nebol realizovaný výkon záložného práva vyplývajúci zo
zmluvy o zriadení záložného práva. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový

i právny dôvod na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.

21. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému
legitímnemu účelu a je konkretizovaný tak, aby bolo absolútne zrejmé, ktorého oprávnenia sa má
povinný subjekt, t. j. žalovaný dočasne (do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) zdržať.

Podľa názoru súdu, nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu nevznikne žalovanému
žiadna ujma, pretože jeho súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení - jeho
záložné právo naďalej platí, avšak je len dočasne pozastavený jeho výkon dobrovoľnou dražbou. Súd
má za to, že žalobcovia dôvodne spochybnili zákonné náležitosti Zmluvy o úvere, Dodatku a v tej
súvislosti aj akcesorickej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a preto je potrebné tieto

právne úkony podrobiť súdnej kontrole vo veci samej, kedy sa bude posudzovať, či a v akej výške je
pohľadávka žalovaného splatná a či sú splnené podmienky na vykonanie dobrovoľnej dražby. Vydaním
neodkladného opatrenia bude žalobcom poskytnutá právna ochrana do doby, pokiaľ sa vyrieši spor vo
veci samej. Žalobcovia preukázali, že žalovaní vykonali úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby
na ich nehnuteľný majetok pre spornú pohľadávku. Žalobcom vykonaním dražby reálne hrozí, že o svoje

nehnuteľnosti prídu skôr, ako sa vo veci samej uskutoční súdna kontrola spotrebiteľskej úverovej zmluvy
a súvisiacej záložnej zmluvy, na základe ktorej má byť dražba nehnuteľností realizovaná.22.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanovenia,súdnávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

23. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.