Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 6, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/94/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010431

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3519010431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného
Ľ. O., Z.. XX.X.XXXX V. K., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 6.12.2019 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Obžalovaný: Ľ. O., Z.. XX.X.XXXX V. K., trvalé bydlisko O., Š. Č.. XXX/XX, prechodne X.

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase dňa 10.7.2019 v Považanoch v drevenej chatke pri rieke Váh po
predchádzajúcom incidente vulgárne nadával svojej družke F. O., pričom sa jej vyhrážal zabitím, na
čo ju fyzicky napadol tak, že chytil kutáč a s týmto ju jedenkrát udrel po ruke a hlave, čím jej spôsobil
zlomeninu základného článku 111. prsta ľavej ruky s uhlovou dislokáciou, ktoré zranenie si vyžiadalo
dobu liečenia a obmedzenie v bežnom spôsobe života 4-5 týždňov,

t e d a

-inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, spáchal uvedený čin
závažnejším spôsobom konania - násilím,
-inému úmyselne ublížil na zdraví, spáchal uvedený čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

-prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a/ Trestného zákona,
-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o ho o d s u d z u j e :Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa

na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol a iné
návykové látky za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k
poškodenej F. O., Z.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. E. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať

sa v blízkosti obydlia poškodenej alebo na miestach, kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje
s výnimkou úradného styku.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom

poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 14.11.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 420/19/3304-34 zo dňa 14.11.2019 na obžalovaného Ľ. O. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného

zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako
je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný Ľ. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.12.2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad

Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného
poriadkuaobžalovanémukládolotázkyuvedenév§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/ah/Trestnéhoporiadku,
na ktoré obžalovaný odpovedal :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,

odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti
jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o

skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Nazáklade uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchaným a priznaným skutkom naplnil
všetky znaky skutkových podstát uvedených prečinov.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie
tak, že v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok č. 26/2019

a podľa § 269 prečítal listinné dôkazy na obžalovaného za účelom rozhodnutia o treste.

Zo záverov znaleckého posudku F.. T. Ž. č. 26/2019, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania činu netrpel duševnou poruchou ani
chorobou v zmysle choromyseľnosti. S alkoholom začal experimentovať už od 10 rokov. Pije s
preferenciou destilátov, so vzrastajúcou toleranciou, nárazovo sa nadmerne opije a vtedy má „okno“

- chýbanie spomienok na okolnosti pitia. Pitie alkoholu obžalovaným je v štádiu škodlivého užívania,
nie sú prítomné príznaky plne rozvinutej závislosti. Obvinený bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu,
ktorým sa intoxikoval cielene. Svoje konanie si uvedomoval, útok bol cielený, chcel zrátať družke
všetky krivdy, prestal s útokom, keď začala krvácať. Ovládacie schopnosti boli ovplyvnené alkoholom
forenznenepodstatne.Schopnosťrozpoznaťnebezpečenstvovlastnéhokonaniabolazachovaná.Pobyt

obžalovaného na slobode nie je pre neho ani okolie nebezpečný. Obžalovaný je sociálne a emočne
nezrelý, v štruktúre jednoduchý a emočne labilný. Prejavy osobnosti pozná, nie sú ovlyvnené farmakami.
Obžalovaný nie je závislý na alkohole, znalkyňa mu nenavrhuje uložiť liečenie.

Zo záverov znaleckého posudku F.. F. X. č. 77/19 vyplývajú zranenia uvedené v skutkovej vete, ako aj

dĺžka obmedzenia, pričom intenzita použitej sily bola stredne silná až silná. Postačoval jeden úder na
vznik zranenia.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu ústrednej
evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že spáchal 3 priestupky, jeden na úseku dopravy,

jeden na úseku proti majetku a jeden proti verejnému poriadku.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a

nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom

spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z

ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie

prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody

a to vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 2 roky za súčasného
uloženia probačného dohľadu a primeraných obmedzení a povinností.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže
obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri
objasňovaní trestnej činnosti. Zároveň u obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákona, teda že sa dopustil spáchania viacerých trestných činov.
Obžalovaného súd odsúdil zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm.

a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona, kde prísnejším ustanovením s vyššou trestnou sadzbou
je kvalifikovaná skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, kde
je trestná sadzba v rozmedzí od 1 do 3 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovaného prevažoval
pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 2:1, znižovala sa zákonom ustanovená horná hranica

trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, z toho dôvodu, konečné
rozmedzie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 1 rok až 2 roky a 4 mesiace.
Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery pri prihliadnutí na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy mal za to, že u obžalovaného je potrebné uložiť trest odňatia slobody

(hoci tento postup vzhľadom na výšku trestnej sadzby za trestný čin podľa § 156 ods. 2 Trestného
zákona v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona nie je nevyhnutný), ktorého bezprostredný výkon
však nie je potrebný a je možné ho podmienečne odložiť. Súd pritom prihliadol aj na samotný postoj
obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznal, trestný čin oľutoval a
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný neodvolateľne prijal všetky

právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Okrem
toho súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom prevažovali poľahčujúce
okolnosti nad priťažujúcimi. Súd pri rozhodovaní neopomenul ani predchádzajúci život obžalovaného,
ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný. V tejto súvislosti možno uviesť, že osoba obžalovaného nie je
kriminálne narušená, jedná sa o jej prvé trestanie, preto existuje predpoklad, že v budúcnosti povedie

riadny život. Už samotný pobyt obžalovaného vo väzbe po dobu takmer 5 mesiacov mohol mať na neho
ako na netrestanú osobu výrazný vplyv v tom smere, aby sa v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o konkrétnu výšku trestu, súd mal za to, že obžalovanému je potrebné ukladať trest v dolnej
polovici trestnej sadzby, za zákonný, primeraný a spravodlivý súd považoval vzhľadom na útok železným
kutáčom a následky na poškodenej trest na nie samej dolnej hranici 1 roka ale vo výmere 18 mesiacov

preto súd uložil trest v tejto výške.
Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle § 49 ods.
1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu
obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší netrestaný život so spáchaním troch priestupkov, na
zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý

a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe 2 roky. Pre lepšie dosiahnutie účinkov podmienečného odkladu
výkonu trestu súd obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok a povinnosť podrobiť sa výzve súdu alebo príslušníka policajného

zboru skúške na alkohol alebo užitie návykovej látky ako aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenskej. Okrem toho súd v záujme ochrany
poškodenej uložil obžalovanému aj povinnosť nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
Takto uložený trest zabezpečí podľa názoru súdu lepšie samotnú nápravu obžalovaného ako
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý nie je nevyhnutný a to aj s prihliadnutím na uloženie

povinnosti psychoterapie. Je potrebné uviesť, že stíhané prečiny obžalovaný spáchal vzhľadom na
gradujúce napätie, hádky, žiarlivosť, ktoré vzniklo medzi ním a poškodenou ako jeho družkou pri ich
vzájomnom spolužití, obžalovaný sa okrem tohto spolužitia s poškodenou nejaví ako nenapraviteľný
agresor, nielenže nebol trestaný ale nedopustil sa ani spáchania priestupku proti občianskemuspolunažívaniu. Z uvedených dôvodov je podľa názoru súdu postačujúci trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom so skúšobnou dobou, probačným dohľadom a primeranými obmedzeniami
a povinnosťami, preto súd návrh prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

nepovažoval za dôvodný.
Takto uložený trest zároveň podľa názoru súdu plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie,
keďže taký nárok si voči obžalovanému v prípravnom konaní nikto neuplatnil, a preto ani výroková časť
rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.