Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228116
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115228116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: A. O., J.. X.X.XXXX, G. K.,
I. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 795 752, zastúpenému: Advokátska kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 15C/456/2015-295 z 27.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.109,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od
29.12.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobkyňa má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100
%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že

žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v konaní o určenie úveru za bezúročný a bez
poplatkovvrozsahu100%,oktorýchvýškebuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa uzavrela dňa 30.8.2005 zmluvu o revolvingovom úvere pod č.
XXXXXXXXXX,ktorejspoludlžníkomboljejmanžel,nazákladektorejimžalovanýposkytolúver24.012,-
Sk (797,05 eur), ktorý mal byť splácaný v 36 mesačných splátkach so splatnosťou k 18. dňu v mesiaci,

celková výška úveru predstavovala sumu 48.024,- Sk (1.594,10 eur), výška mesačnej splátky 1.334 ,- Sk
(44,28 eur), poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk (49,79 eur). Reálne bola žalobkyni vyplatená suma
22.512,- Sk (747,26 eur) po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa uhradila žalovanému
2.126,84 eur.

3. Predmetnú zmluvu je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu
spotrebiteľskú. Žalovaný je nebankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania

(činnosti) je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa a jej manžel pri uzatvorení a
plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná
zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide
o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.4. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd zhodne posúdili, že predmetná zmluva je bezúročná a bez
poplatkov z dôvodu absencie povinných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Týmto

názorom je súd prvej inštancie viazaný.

5. Za situácie, kedy bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 747,26 eur a žalobkyňa
uhradila 2.126,84 eur, žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.379,58 eur bola podaná
dôvodne. Súd prvej inštancie však musel zohľadniť, že žalobkyni bola suma 270,- eur s príslušenstvom

už právoplatne priznaná, preto žalobkyni priznal zvyšných 1.109,58 eur.

6. Pokiaľ ide o namietané premlčanie celého nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenie,
súd prvej inštancie opätovne poukázal na vyššie citované závery odvolacieho súdu, ktorými je súd
prvej inštancie viazaný. Súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú.
Súd poukazuje na to, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre

uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený
v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už
skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn.

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011, R 25/1986). V prípade
plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment,
kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Pokiaľ sa žalobkyňa o
bezdôvodnom obohatení dozvedela dňa 19.8.2015 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
a žaloba bola na súd podaná dňa 19.11.2015, k premlčaniu nedošlo.

7. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa
bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, a teda jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V tejto

súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 16.1.2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012). Podľa názoru súdu nebola námietka žalovaného o nemožnosti
aplikácie 10 ročnej premlčacej doby dôvodná, nakoľko žalovaný je poskytovateľom úverov na

profesionálnej úrovni, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná
úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky boli vytvorené
poskytovateľom úveru (nebankovým subjektom), ktorý ako odborný subjekt na trhu pri uzatváraní
zmlúv konal evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku. Preto takýto subjekt nesie aj väčšiu
zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností.

Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval
v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto
nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,

keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného vzniklo zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej
povinnosti. Za situácie, že žaloba bola podaná na súd 19.11.2015, je evidentné, že k uplynutiu 10 ročnej
objektívnej premlčacej doby nedošlo, nakoľko k zaplateniu splátky nad zákonom stanovenú povinnosť
došlo 16.8.2007. Možno preto konštatovať, že žaloba bola podaná v rámci 10 ročnej premlčacej doby.

8. Preto súd vyhovel žalobe pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.109,58 eur.

9. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

10.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilustanovením§255ods.1CSPa§262ods.1CSPstým,žepokiaľ
ide o tú časť predmetu konania, ktorá sa týkala vydania bezdôvodného obohatenia, bola žalobkyňa plne
úspešná, avšak v tej časti konania, ktorá sa týkala určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov úspechnemala a táto časť konania bola zastavená z dôvodu späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, čo možno
vyhodnotiť ako zavinenie na strane žalobkyne. Preto súd vyslovil, že pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného
obohatenia, má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému, avšak pokiaľ ide o

trovy konania týkajúce sa určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, má žalovaný nárok v tejto časti
na náhradu trov konania voči žalobkyni.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

12. Odvolanie odôvodnil tým, že existencia úmyslu bezdôvodne sa obohatiť sa nemôže prezumovať,
ale musí byť dokázaná. Vyplýva to aj z okolnosti, že ustanovenie o desaťročnej premlčacej lehote je
výnimkou zo všeobecného pravidla o trojročnej objektívnej lehote, čiže pre uplatnenie takejto dlhšej
lehoty je potrebné vychádzať z reštriktívnej právnej úpravy. Musia byť dokázané jednoznačné okolnosti
svedčiace o úmysle sa obohatiť, čo v tomto konaní dokázané nebolo. Podľa záverov uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/238/2017 samotný fakt, že nebankový subjekt
poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa, nemôže bez ďalšieho
zakladaťúmyseltohtosubjektubezdôvodnesaobohatiťnaúkorspotrebiteľa.Zrozsudkuniejezistiteľné,
na základe akých skutkových okolností bolo dokázané a súd ustálil, že žalovaný v roku 2012 konal v
úmysle získať bezdôvodné obohatenie.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 5Cdo/291/2015 konštatoval, že u Sociálnej
poisťovne ako verejnoprávneho subjektu, ktorý jediný je oprávnený vykonávať sociálne poistenie,
nemožno v prípade konania v rozpore so zákonom prezumovať úmysel. Takýto záver najvyššieho súdu
sa vzťahuje aj na prejednávanú vec.

14. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom k 3.8.2005,
t. j. ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

j)
19. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

20. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

21. Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to
pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované
všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 4 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú

spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

25. Podľa § 52 ods. 1 - 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

27.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnémuobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,

čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

30. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uzavrela 3.8.2005 Zmluvu o
revolvingovom úvere pod č. 8000008437, ktorej spoludlžníkom bol jej manžel, na základe ktorej jej bol

poskytnutý úver v sume 797,05 eur, ktorý mal byť splácaný v 36 mesačných splátkach so splatnosťou
k 18. dňu v mesiaci, pričom celková výška úveru predstavovala 1.594,10 eur. Reálne bolo žalobkyni
vyplatených 747,26 eur a žalobkyňa uhradila žalovanému 2.126,84 eur.

31. Predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov tak, ako to bolo zistené
v predchádzajúcich štádiách konania, a to rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 15C/456/2015-75

z 15.2.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/54/2018-274 z 25.9.2018.
Bezúročnosť a bezpoplatnosť tohto úveru bola spôsobená absenciou údaja o úrokoch, ktorými je tento
úver úročený, teda v dôsledku absencie zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom k 3.8.2005, t.j. ku dňu uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy. S absenciou tejto zákonnej náležitosti úverovej zmluvy spájal zákon v zmysle § 4 ods. 5

tohto Zákona o spotrebiteľských úveroch sankciu v podobe zákazu poskytovateľovi úveru požadovať od
spotrebiteľa v zmluve nedohodnuté úroky a poplatky. Tento záver platí aj o poplatku za poskytnutie úveru
v sume 1 500 sk, ktorý je síce uvedený v úverovej zmluve, avšak bez špecifikácie jeho účelu, pričom
ide o dojednanie neurčité, z ktorého nie je možné zistiť, aké protiplnenie dostáva spotrebiteľ za tento
poplatok. Preto ide o poplatok, ktorý nemožno akceptovať v dôsledku jeho nejasnosti a neurčitosti, teda

ide o dojednanie neplatné, spadajúce pod sankciu uvedenú v § 4 ods. 5 tohto zákona o spotrebiteľských
úveroch. V zmysle argumentácie žalobkyne je v zmluve uvedená nesprávna výška RPMN, čo žalovaný
nijakým iným hodnoverným výpočtom nevyvrátil, teda riadny údaj o RPMN v zmluve vlastne chýba, čo
má za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť tohto úveru aj v zmysle § 4 ods. 2, písm. g) citovaného
zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietky žalovaného týkajúce sa toho, že v prejednávanej
veci by nemala byť aplikovaná desaťročná premlčacia lehota na vydanie tohto bezdôvodného
obohatenia, pretože nebol (bez ďalšieho) preukázaný úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor žalobkyne
ako spotrebiteľky v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/238/2017.

33. Treba predovšetkým vziať do úvahy, že žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý podniká na
finančnom trhu a pokiaľ pôsobil v medziach zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, t.j. k 3.8.2005) bolo jeho povinnosťou tento zákon poznať a
dôsledneaplikovať.Akobolovyššienaznačené,predmetnázmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahuje

žiaden údaj o úročení predmetného úveru a už vôbec nie špecifikáciu vyžadovanú vo vzťahu k splátkam
istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) tohto Zákona o spotrebiteľských úveroch,
zároveň obsahuje neplatné dojednanie poplatku za poskytnutie úveru a absentuje v nej korektná RPMN.

34. Takéto jasné porušenie Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno hodnotiť inak, ako úmysel

žalovaného porušiť zákon a v tomto zmysle ide aj o úmysel získať bezdôvodné obohatenia, a to
pri najmenšom v rovine nepriameho úmyslu. Preto sú úvahy súdu prvej inštancie o aplikovateľnosti
desaťročnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci
správne.

35. Právnu prax však zásadne ovplyvnilo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
18.10.2018 č.k. 1Cdo 238/2017, podľa ktorého nie veriteľ má dôkazné bremeno dokázať svoju
nedbanlivosť, ale spotrebiteľ má povinnosť dokázať vedomostnú a vôľovú zložku úmyselného konania
na strane firmy. A v prípade, že spotrebiteľ neunesie bremeno dôkazu, potom bude dopadať na prípad
kratšia objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá je pre spotrebiteľa nepriaznivá. Najvyšší súd pritom

použil analógiu z trestného práva.

36. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o
profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov adoterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu
bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Ako už bolo vyššie uvedené,
v predmetnom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc

analógiupodľatrestnéhoprávahmotného priprávnomposúdeníformyzavinenia,atosdôrazomnačas
konaniaprotiprávnehoúkonu,resp.získanianeoprávnenéhomajetkovéhoprospechu.Pribezdôvodnom
obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase
preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné
aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom

rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle
§ 451 ods. 2 OZ. Iná situácia nastáva, napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako
pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu
reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku
skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že
v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V

prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná
všeobecná trojročná objektívna lehota.

37. V tomto smere vznikajú úvahy o kolízii takéhoto postupu s princípom efektivity únijného práva. Je
totiž problematické, aby spotrebiteľ preukázal firme jej vedomosť o porušovaní pravidiel a tiež preukázať

uzrozumenie (vedomosť) na strane osôb konajúcich za veriteľa, že sa veriteľ obohacuje. Naviac je
problematická otázka, že ak je dodávateľ- poskytovateľ úveru právnickou osobou, u ktorej osoby na
strane firmy má spotrebiteľ dokazovať vedomosť o porušovaní práva.

38. Spotrebiteľ by mal dokázať poskytovateľovi úveru vedomostnú a vôľovú zložku úmyselného konania

osôb konajúcich za firmu. Môže ísť najmä o vedomosť na strane konateľov, spoločníkov poskytovateľ
alebo obchodných zástupcov. V prípade priameho úmyslu má spotrebiteľ preukázať, že poskytovateľ
vedel o porušovaní jeho práva a že chcel sa takto na úkor spotrebiteľa obohatiť. Na aplikovanie
desaťročnej premlčacej doby postačuje aj nepriamy úmysel, no pri tomto zavinení spotrebiteľ má
náročnú úlohu dokázať, že firma vedela, že porušuje pravidlá financovania a že je pre tento prípad

uzrozumená s tým, že sa na úkor spotrebiteľa obohacuje.

39. Obzvlášť problematický je stav, aký je aj v predmetnej veci, keď spotrebiteľka (žalobkyňa ) sama
nemala vedomosť o existencii nesprávneho postupu poskytovateľa úveru.

40. V inej veci Súdny dvor rozhodol, že vyžadovanie od spotrebiteľa preukázať konanie na strane
dodávateľa je v rozpore s princípom efektivity. Išlo o prípad francúzskych súdov, ktoré sa zaoberali
dokázovaním porušenia pravidiel o preverovaní bonity spotrebiteľa (pozri rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-449/13,CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej a spol.
9. ...Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že:

- jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností
upravených v článkoch 5 a 8 Smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a ....

41. V predmetnej veci je oproti vyššie uvedenému prípadu ďaleko viac náročnejšie dokázať firme jej
vedomosť a uzrozumenie o porušovaní pravidiel týkajúcich sa poskytnutia úveru. Spotrebiteľ má podľa
názoru odvolacieho súdu možnosť len poukázať na fakty, ku ktorým došlo, no je extrémne náročné
dokázať vedomostnú a vôľovú zložku konania firmy.

42. Odvolací súd je toho názoru, že nie spotrebiteľ by mal dokazovať firme jej vedomosť, ale firma by
mala mať dôkazné bremeno, že nekonala úmyselne. Tak má veriteľ šancu dokázať len nedbanlivosť,
aby sa aplikovala pre veriteľa priaznivejšia kratšia trojročná objektívna premlčacia doba. Odhliadnuc
od týchto úvah vyplývajúcich z rozhodovania Súdneho dvora EÚ v prejednávanej veci treba zdôrazniť,
že úmysel (minimálne nepriamy) je daný absenciou náležitých údajov o úročení v predmetnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere, čo je úmyselné porušenie Zákona o spotrebiteľských úveroch a z toho potom
vyplýva ako nutný dôsledok aj úmysel (minimálne nepriamy) na strane dodávateľa aj získať bezdôvodné
obohatenie. Preto možno konštatovať správnosť úvah súdu prvej inštancie o možnosti aplikovania
desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty v prejednávanej veci na vydanie bezdôvodného obohatenia,ktoré je predmetom tohto konania. Tým je daná zároveň možnosť a dôvodnosť odklonu od vyššie
uvedeného názoru najvyššieho súdu v rozhodnutí 1Cdo/238/2017 (§ 220 ods. 3 CSP).

43. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej vecne správne, pokiaľ súd
zaviazal žalovaného na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia žalobkyni.

44. Možno mať pochybnosti o správnosti konštrukcie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k
trovám konania, pretože nie je účelné, náležité a je príliš komplikované špecifikovať výroky trov konania

osobitne vo vzťahu k daným dvom predmetom konania (t.j. pokiaľ ide o žalobu o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia), nakoľko tieto predmety konania
boli v žalobe spojené samotnou žalobkyňou, pričom by mal súd posúdiť mieru úspechu a neúspechu v
konaní v závislosti od oboch čiastkových predmetov konania a na základe vlastnej úvahy rozhodnúť iba
jedným výrokom o trovách konania, ktorý by zohľadnil túto špecifickú procesnú situáciu v prejednávanej
veci spočívajúcu v tom, že čiastočne došlo k procesnému zavineniu žalobkyne na čiastočnom zastavení

konania v dôsledku jej späťvzatia žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a na strane
druhej, úspechu žalobkyne v otázke vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa však odvolanie
proti napadnutému rozsudku nepodala, a preto rešpektujúc zásadu zákazu zmeny k horšiemu (zákaz
reformatio in peius), vychádzajúc z toho, že v otázke náhrady trov konania je predmetný rozsudok
priaznivý pre žalovaného ako odvolateľa, potvrdil odvolací súd tento rozsudok vo veci samej, ale aj vo

výrokoch o trovách konania (387 ods. 1 CSP). Ako však bolo naznačené nie je žiaduce, aby výrok o
trovách konania bol v ďalšej rozhodovacej praxi súdu prvej inštancie takto rozdelený.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktoréhožalobkyňaakosporovástrana,ktorámalavodvolacomkonaníplnýúspechmánároknanáhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).