Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/16/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010042
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1612010042.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Miroslava Lehoczkého a prísediacich Márie

Spustovej a Gustáva Beleša, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej E. V., pre trestný čin sprenevery
podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.08.2003 a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.04.2015 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná E. V., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom J.
č. XX, W.

sa uznáva vinnou,
že

1. v období od dňa 29.10.1997 do 30.12.1998 ako zamestnankyňa Q. banky a.s. (v súčasnosti R. J.,
a.s.), na svojom pracovisku v budove expozitúry Q. banky, a.s. na C. námestí č. X v T., vykonávala vo
funkcii pokladníčky, vyhotovovaním falošných pokladničných dokladov, neoprávnené výbery a prevody
na účtoch klientov banky - č. XXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. o XXXXXXXXXX, ktoré si
ponechala pre svoje účely, čim poškodenej spoločnosti J. J., a.s., spôsobila škodu vo výške najmenej
357.696,10 Sk ( 11.873,33 € ),

2. v období od dňa 12.04.2002 do 13.02.2003 si ako obchodná zástupkyňa spoločnosti H., s.r.o.,
ponechala pre seba finančné prostriedky vo výške 253.000,- Sk (8.398,06 €), ktoré poškodená
spoločnosť previedla na jej účet č. XXXXXXXX/XXXX, vedený v H. banke v T., a ktoré boli určené
na vyplatenie pôžičiek pre klientov poškodenej spoločnosti, s ktorými uzatvorila zmluvy o úvere, čím

poškodenej spoločnosti H., s.r.o., H. č. XX, T. spôsobila škodu vo výške 8.398,06 € (253.000,- Sk),
3. dňa 26.09.2001 v W. ako obchodná zástupkyňa poškodenej spoločnosti H., s.r.o., uzatvorila so svojou
kamarátkou O. P. zmluvu o úvere č. XXXXXXX, hoci vedela, že O. P. je nezamestnaná a bez príjmu
s možnosťou splatenia úveru, ktorej zabezpečila falošnú pracovnú zmluvu spolu s potvrdením o výške
príjmu, na základe čoho bol O. P. poskytnutý uver vo výške 9.000,- Sk ( 298,75 € ), čím poškodenej
spoločnosti H., s.r.o., H. č. XX, T. spôsobila škodu vo výške 298,75 € (9.000,- Sk),

t e d a

v bode 1
prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

v bode 2
prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

v bode 3ako zástupkyňa toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie,

č í m s p á c h a l a

v bode 1
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného

do 31.08. 2003,

v bode 2
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.08. 2003,

v bode 3
úverového podvodu podľa § 250a ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.08.2003
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 248 ods. 3 Trestného zákona a § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.08.2003 k
trestu odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona č.
1401961 Zb. súd obvinenej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
1 ( jeden ) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť J. J., a.s. so sídlom R. č. X, T., IČO:
XXXXXXXX a poškodená spoločnosť H., s.r.o. so sídlom S. č. XX/A, T., IČO: XXXXXXXX s nárokom na
náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 27.01.2012 na tunajší súd obžalobu pod č. k.

1Pv 5/08 zo dňa 27.01.2012 na E. V. (ďalej len „obžalovaná“) pre trestný čin sprenevery podľa § 248
ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.08.2003, pre trestný čin sprenevery
podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona 140/1961 Zb. účinného do 31.08.2003 a trestný čin
úverového podvodu podľa § 250a ods. 2 Trestného zákona 140/1961 Zb. účinného do 31.08.2003
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona 140/1961 Zb..

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodeného R. L. a L. L., svedkov E. T., E.
A., JUDr. Q. F., D. A., O. P. znalcov Ing. C. K., Dr. Ing. O. U., DrSc., prečítaním výpovedí z prípravného
konania I. T., JUDr. D. R., JUDr. E. H., R. J. a JUDr. E., oboznámením sa s ostaným obsahom spisu
najmä oznámením o zmene mena spoločnosti R. na J., pracovnou zmluvou s dodatkami, doklady

spoločnostiR.nač.l.43-319,pokladničnýmidokladmispodpismiobžalovanejnač.l.164-325,zmluvou
o vkladovom účte, písomnosťami o vrátení náhrady škody zo spoločnosti R., mandátnou zmluvou,
písomnými podkladmi k vráteniu úveru zo strany p. P., doklady k vráteniu čiastky 253 000 Sk na účet
spoločnosti H., s.r.o. obžalovanou, čestné prehlásenie p. T., odstúpenie od mandátnej zmluvy, výpisom
z účtu H. banky, žiadosťou o úver a ďalšími dokladmi k tejto žiadosti, dohodou o mimosúdnom vyrovnaní,

pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T 147/2010, posudkami a aktualizovaným
odpisom z registra trestov a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
K skutku uvedeného v bode 1 :
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo spáchania skutkov uvedených
pod bodmi 1 - 3 obžaloby. Vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na odstup času ako aj skutočnosť,

že sa 4 roky lieči a je na sedatívach, všetky skutočnosti ohľadom skutku pod bodom 1 si už nepamätá. Ktomu uviedla len toľko, že pracovala v pobočke Q. banky na C. námestí v T., v tom čase mala milenecký
pomer s poškodeným R. L., takže tento o všetkých výberoch z účtu vedel. R. L. spravoval aj peniaze
svojho syna L. L., takže mal vedomosť aj o týchto transakciách. Obžalovaná uviedla že je pravda, že

niektoré vklady na účet realizoval poškodený R. L. prostredníctvom nej tak, že peniaze jej doniesol v
igelitke domov a ona potom tieto peniaze vložila na jeho účet alebo podúčet. Väčšinou sa jednalo o
termínované vklady, ku ktorým sa uzatvárala písomná zmluva, ktorú prišil dodatočne do banky podpísať.
Poškodený takto postupoval z toho dôvodu, že sa mu nechcelo v banke čakať a ona mu pripravila
dopredu všetky potrebné doklady. Tieto zmluvy musel okrem nej podpísať aj riaditeľ alebo zástupkyňa

riaditeľa pobočky. Pokiaľ ide o ostané prevody peňazí medzi účtami, tieto robila vždy až potom ako
poškodený prišiel do banky a podpísal príslušný doklad. Výber peňazí sa vždy uskutočňoval v banke
a boli uskutočňované jedným alebo druhým poškodeným. Obžalovaná uviedla, že ona tieto výbery za
nich nikdy nerobila.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovanej na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní sa
na návrh prokurátora čítala výpoveď obžalovanej z prípravného konania z č.l. 40. V prípravnom konaní

na otázky vyšetrovateľa týkajúce sa podpisov resp. absencie podpisov na pokladničných dokladov,
obžalovaná uviedla, že na jednotlivé výbery sa nepamätá, ale pravdepodobne to bolo tak, že majitelia
účtov prišli k nej domov a požiadali ju o výber, pričom niekedy to robili tak, že priniesla domov potrebné
doklady a oni ich popísali, pričom sa nevypisovala suma a ona potom vybrala z banky požadovanú
sumu a priniesla im ju. Obžalovaná priznala, že boli prípady, že niekedy vybrala z účtu peniaze bez

podpisu majiteľa účtu, ale ten o tom, vždy vedel. Tiež uviedla, že sa stalo, že podpísala doklady za
majiteľa účtu, ale vždy s jeho vedomím. Obžalovaná tiež uviedla, že si nevie vysvetliť, že z účtov L.
boli vykonané výbery, ale v banke chýbajú akékoľvek doklady o tom, nakoľko každý riaditeľ pobočky
kontroloval jednotlivé výbery ako aj doklady na základe ktorých boli tieto výbery realizované.
Obžalovaná k tomuto na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridŕža toho, čo uviedla na hlavnom

pojednávaní a doma realizovala len vklady peňazí, ktoré jej poškodený nosil v igelitke. Nevie si vysvetliť,
prečo v prípravnom konaní vypovedala odchylne.
Na otázku obhajcu obžalovaná uviedla, že v tom čase boli na pobočke tri pokladníčky a každá mala
svoj počítač zabezpečený heslom, ktoré poznal len riaditeľ a zástupkyňa riaditeľa. Niekedy sa stávalo,
že keď odskočila do kuchynky, ktorá bola na poschodí, nechala počítač zapnutý. Niekedy a stalo, že

keď sa vrátila tak pri počítači bol riaditeľ alebo zástupkyňa, ktorí si tam niečo pozerali. Riaditeľ alebo
zástupkyňa riaditeľa mohli vykonávať kontrolu pokladnice kedykoľvek. Niekedy sa stalo, že námatkovo
pozerali ručne pokladničné doklady. Kontrolovali najmä, či pokladničné doklady nasledujú postupne, tak
ako boli očíslované, eventuálne či obsahujú všetky podpisy, ktoré tam mali byť.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul poškodeného R. L., ktorý uviedol, že obžalovanú poznal cez

jej rodičov a priateľa, ktorý pracoval u neho vo firme. Veľmi krátku dobu mali spolu milenecký pomer.
Poškodený uviedol, že vzhľadom na dlhý časový odstup takmer 16 rokov si už podrobnosti nepamätá. V
Q. banke mal on aj jeho syn založených viacero účtov. Vie, že mal jeden účet a viacero terminovaných
účtov. Poškodený uviedol, že s určitosťou vie, že všetky vklady robil osobne tak, že zaniesol peniaze do
banky, nepamätá si, žeby niekedy doniesol peniaze obžalovanej domov s tým, aby ich ona vložila na

účet. Tiež si nepamätá, žeby výber z účtu realizoval tak, že by obžalovanej dopredu podpísal lístok a
požiadal ju, aby peniaza za neho vybrala. Nevie to však s určitosťou vylúčiť. Je pravda, že v banke nerád
čaká, tak ako väčšina ľudí. Poškodený tiež uviedol, že si nemyslí, že by niekedy podpísal pokladničný
lístok bez uvedenia sumy, ktorá sa má vybrať a tiež považuje za nepravdepodobné, že by vyberal malé
sumy okolo 10.000 Sk alebo 30.000 Sk. Keď vyberal, tak vyberal väčšie sumy nad 100.000 Sk. Určite

vyberal finančné prostriedky aj z účtu jeho syna. Pravdepodobne tým istým spôsobom. Poškodený
uviedol, že je presvedčený, že pri každom výbere z účtu podpisoval pokladničný lístok. Svoju známosť
s obžalovanou využíval tak, že keď bol v banke, tak išiel k nej. Môže s istotou vylúčiť, že nikdy nenosil
obžalovanej peniaze domov, aby ich vložila na jeho účet, na druhej strane nevylučuje, že mu priniesla
peniaze domov, a to tak, keď bolo v banke veľa ľudí, tak podpísal pokladničný lístok s tým, že peniaze

mu potom priniesla domov. Poškodený uviedol, že si pamätá, že niekedy v decembri pred Vianocami
pojal podozrenie, že nie je niečo v poriadku, nakoľko bol realizovaný výber vo výške 100.000 Sk, ak si
dobre pamätá, tak tento nekorešpondoval s jeho evidenciou. Z toho dôvodu išiel za riaditeľom pobočky,
s ktorým celú vec prerokoval, pričom zistil aj ďalšiu transakciu, ktorá mala byť krátko predtým a ktorú
si s určitosťou pamätal, že takú nevykonal. Neskôr banka uskutočnila previerku jeho účtov, pričom boli

zistené pokladničné lístky bez jeho podpisu a niektoré pokladničné lístky, kde bol jeho podpis falšovaný.
Neskôr mu bol bankou uhradený zistený rozdiel eventuálne neoprávnené vybraté finančné prostriedky.
Obžalovaná sa k výpovedi poškodeného vyjadril, že poškodený jej niekedy nosil peňažné prostriedky
v igelitke domov, aby ich vložila na účet.Poškodený sa vyjadril, že si to nemyslí, ale nemôže to vylúčiť.
Súd vypočul svedkyňu E. T., ktorá uviedla, že od roku 1998 pracuje v banke na oddelení vnútornej
kontroly a vnútorného auditu. Na základe pokynu od nadriadeného vykonala audit účtov u obidvoch

poškodených pánov L.. Ako podklad k auditu slúžili všetky doklady, a to zmluvy a dostupné výberové a
vkladové pokladničné lístky. Tieto boli porovnávané so stavom jednotlivých účtov. Svedkyňa uviedla, že
vzhľadom na veľký časový odstup si podrobnosti už nepamätá. O výsledku auditu určite robila správu.
Spomína si, že v tejto veci bolo veľa transakcií medzi jednotlivými účtami poškodených L. a R. L.. Všetky
sporné transakcie boli konzultované s poškodenými a obžalovanou a na základe toho boli identifikované

transakcie, ktoré boli eventuálne podozrivé. Tieto transakcie boli vytipované na základe toho, že buď
chýbal pokladničný doklad alebo podpis na ňom, eventuálne podpis bol označený poškodenými ako
falšovaný.
Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania na nachádzajúca na
č.l. 84 - 88. V tejto výpovedi svedkyňa uviedla, že na základe požiadavky R. a L. L. bola poverená
vykonaním revízie ich účtov. Po konzultácii s poškodenými ako aj p. V. došla k záverom o pohyboch

na účte poškodených, čo sa týkalo jednotlivých výberoch, pričom tieto závery podrobne rozviedla vo
svojej výpovedi, kde uviedla vždy číslo účtu, deň a výšku vykonaného výberu, resp. vkladu s uvedením,
či v danom prípade sa v banke nachádzal aj príslušný doklad resp. príkaz podpísaný majiteľom účtu,
prípadne iné nezrovnalosti. Záverom svojej výpovedi uviedla, že E. V. falšovala aj výpisy z účtov L., ktoré
im zrejme predkladala a musela ich upravovať, aby neprišli na vzniknuté rozdiely.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní sa k výpovedi vyjadrila, pričom uviedla, že už si nepamätá na
podrobnosti ohľadne falšovania výpisu, každý výpis z účtu je možné falšovať. Jednotlivé zistenia si už
nepamätá, ale vo všeobecnosti boli auditom tieto nedostatky zistené tak, ako sú vo výpovedi uvedené.
Obžalovaná sa k výpovedi svedkyne vyjadrila tak, že výpisy dostávali z ústredia, na to bola určená
pracovníčka, ktorá ich rozdeľovala klientom.

Svedkyňa k tomu uviedla, že výpisy boli ukladané do zložiek jednotlivým klientom, z ktorých boli vydané,
ak prišli osobne alebo im boli zasielané poštou.
Poškodený L. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že už si s odstupom času na
podrobnosti nepamätá. Spomína si, že mu zmizli z účtu nejaké peniaze, za čo mal byť zodpovedný
nejaký pracovník banky. Tieto peniaze mu boli bankou vrátené. Poškodený uviedol, že obžalovanú

osobne nepozná
Na návrh prokurátora sa čítala výpoveď poškodeného z prípravného konania z č.l. 45 - 49. Poškodený
v tejto výpovedi uviedol, že obžalovanú pozná zbežne cez jeho otca. Vyjadril sa k výberom na účtoch,
pričom uviedol, že nakoľko sa mu nezdali pohyby na jeho účtoch ako aj účtoch jeho otca, išli za
riaditeľom pobočky, pričom bolo zistené, že boli vykonané určité výbery z ich účtoch, pričom v banke

sa nenachádzali k nim žiadne doklady. Najviac peňazí mu zmizlo z jeho terminovaného korunovaného
účtu, bolo to asi milión korún.
Poškodený k tomu uviedol že pokiaľ tak vypovedal, je to pravda, momentálne si na podrobnosti
nespomína.
Súd vypočul ako svedka na hlavnom pojednávaní JUDr. Q. F., ktorý však uviedol, že nevie v akej veci

má vypovedať, obžalovanú V. nepozná. Z toho dôvodu bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného
konania. V tejto výpovedi svedok uviedol, že pracoval v Q. banke ako riaditeľ expozitúry na C.
námestí v T.. Zodpovedal za celý chod expozitúry a za dodržiavanie interných predpisov. E. V. pracoval
ako pokladníčke, kde prijímala vklady od klientov, vyplácala peniaze z účtov a otvárala nové účty.
Svedok uviedol, že pravidelne každý deň kontroloval stav pokladne s údajmi v bankovom systéme,

pričom stav pokladne obžalovanej vždy sedel. Kontrola dokladov u jednotlivých klientov sa vykonával
len námatkovo. Revíziu účtov u poškodených L. robili až na základe ich upozornenia, pričom zistili
nedostatky spočívajúce v absencii príslušných dokladov. Hĺbkovú kontrolu predtým nerobili, nakoľko na
to nebol dôvod.
Svedok sa k tomu vyjadril, že si na uvedený prípad spomína, pričom sa pridržiava svojej výpovede z

prípravného konania.
Svedok D. A. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v období 1993-2010 pracoval
vo vtedajšej Q. banke ako riaditeľ pobočky, kde pracovala p. V.. Spomína si na tento prípad i keď
nie už na všetky detaily ale vie, že celé to spočívalo v tom, že p. V. vykonala neoprávnené výbery z
konta klienta p. L.. Na pobočke sa vykonávali pravidelné kontroly pokladní, kde sa porovnával fyzický

stav s účtovným, pri týchto kontrolách nebol zistený rozdiel. Pokiaľ výberový doklad obsahoval všetky
náležitosti nebolo možné pri kontrole zistiť, že ide o neoprávnený výber, jedine v prípade ak klient
výber reklamoval. Spomína si, že p. L. reklamoval nejaké nezrovnalosti, celá vec bola postúpená na
centrálu, ktorá vykonala revíziu. Čo sa dialo ďalej, nevedel svedok uviesť, nakoľko už pritom nebol.Reklamáciu riešilo revízne oddelenie, oddelenie kontroly a ústredie. Pokiaľ si spomína v ten deň, keď to
p. L. reklamoval obžalovaná do zamestnania neprišla a neskôr jej bola daná výpoveď. Nespomína si, či
s ňou hovoril alebo nie. Vie, že sa jednalo o viaceré výbery avšak celkovú sumu si nepamätá. Spomína

si ešte, že p. V. prišla v niektorý nasledujúci deň a odovzdala pracovné pomôcky, kľúče.

Na otázku obhajcu obžalovanej svedok udáva:
Kontroly boli vykonávané jednak pravidelne, jednak námatkovo u pracovníkov pokladní a bol
kontrolovaný súlad medzi fyzickým a účtovným stavom. Na konci každého kvartálu a teda aj na konci

roku sa vykonávali pravidelné kontroly hotovosti u všetkých pracovníkov a následne sa generovali výpisy
o stave pokladní za celé obdobie a tieto sa odsúhlasovali. Pri týchto kontrolách by boli prípadné schodky
odhalené. Svedok uviedol, že on osobne nikdy u obžalovanej nezistil schodok na pokladni aspoň si na to
nespomína. V prípade zistenia schodku by o tom musel spísať záznam a vykonať opravné zúčtovanie,
ktoré by následne musel podpísať klient na znak súhlasu. Domnieva sa, že každý zamestnanec mal svoj
prístupový kód do počítača, keďže on ho mal tiež. So svojím heslom sa mohol prihlásiť do ktoréhokoľvek

PC na pracovisku, ale vždy len pod svojím menom. Ktorýkoľvek zamestnanec mohol pracovať na PC
iného zamestnanca. Vždy však pracoval na tomto PC pod svojím menom a nie pod menom iného
zamestnanca. Povinnosťou zamestnanca bolo, aby v prípade ak odchádza z pracoviska sa odhlásil z
PC konta a PC vypol. Túto povinnosť nijako osobitne nekontroloval, bolo to v ich vlastnom záujme. Tak
ako už uviedol, pri kontrolách pokladne p. V. nikdy nezistil rozdiely, až do času reklamácie klienta.

Znalec Ing. C. K. uviedol, že v danej veci vypracoval dva znalecké posudky č. 6/2005 na č.l. 115 - 124
a č. 5/2007 na č.l. 365 - 421. Znalec na záveroch týchto dvoch znaleckých posudkoch zotrval.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2005, vzájomným porovnávaním výberov a vkladov bez

dokladov za stanovené obdobie od 29.10.1997 do 30.12.1998 dospel znalec k výsledku, že výbery
finančných čiastok bez dokladov predstavujú čiastku 357.696,10,- Sk.

Znalec Dr. Ing. O. U., DrSc. vo svojej výpovedi uviedol, že vypracoval vo veci znalecký posudok č.
13/2005 na č. l. 106-111. V tomto znaleckom posudku sa nedopracoval k vyčísleniu škody respektíve

zodpovedaniu položených otázok vzhľadom k tomu, že mu ani dodatočne neboli predložené dokumenty
komplexne identifikujúce konanie obžalovanej, aby bolo možné posúdiť ich súlad so stavom a pohybom
na účtoch a tým aj účtovnú relevantnosť dokumentovaných operácií. Podarilo sa mu len dopracovať k
znaleckému posudku Ing. K., ktorý vypracoval v civilnom konaní vedenom na OS Bratislava I. a neskôr
na KS v Bratislave. Znalec uviedol, že otázky, na ktoré odpovedal znalec Ing. K. sa prekrývali s otázkami,

na ktoré mal odpovedať aj on v zmysle uznesenia o pribratí za znalca. Preto odporučil vychádzať z tohto
znaleckého posudku, keďže na základe štúdia dokumentov a záverom tohto znaleckého posudku, ktoré
boli spracované v civilnom konaní dospel k záveru, že by nemohol dospieť k iným záverom ako Ing. K.,
a to pre nekompletnosť dokumentácie predloženej bankou.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal svedeckú výpoveď z prípravného konania zástupcu poškodeného
J., JUDr. E. E.. Ten vo svojej výpovedi uviedol, že osobne mu prípad nie je známy a vychádza len zo
spisového materiálu a mimosúdnej dohody uzatvorenej medzi R. a L. L. a R.. Podľa tejto dohody banka
vyplatila L. sumu vo výške 2.207.881,60 Sk ( 73.288,24 €) ako náhradu škody spôsobenej v súvislosti
s neoprávneným nakladaním s ich účtami vedenými vo R.. Škodu v tejto výške si banka uplatňuje v

adhéznom konaní od obžalovanej. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jemu známych zistení od
zamestnancov banky, ktorí boli v pracovnom pomere v čase spáchania skutku, mala byť inventarizácia
pokladne vykonávaná denne zamestnancom - pokladníkom - oprávneným nakladať s hotovosťou.
Denne mala byť vykonávaná kontrola účtovného a fyzického stavu v pokladni iným zamestnancom
banky, ďalej mala byť denne vykonávaná riaditeľom pobočky kontrola pokladničných dokladov a raz

týždenne mala byť realizovaná tzv. stop kontrola - námatková kontrola účtovného stavu s hotovosťou.

Ku skutku uvedeného v bode 2:
Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku uvedeného v bode 2 uviedla,
že pracoval ako zástupkyňa spoločnosti H. a náplňou jej práce bolo uzatváranie zmlúv o pôžičkách

s klientmi. Za každú zmluvu jej mal byť vyplatená provízia, výšku si už nepamätá. Spoločnosť jej
zo začiatku vyplácala provízie, a neskôr prestala s odôvodením, že majú veľa neplatičov. Z toho
dôvodu zadržala finančné prostriedky, ktoré jej spoločnosť poslala na vyplatenie poskytnutých pôžičiek.
Peňažné prostriedky boli poskytované ešte predtým ako boli jednotlivé zmluvy o pôžičkách schválené.Obžalovaná uviedla, že takto zadržala sumu vo výške 253.000 Sk, ktoré uložila do úschovy pani T., ktorá
bolajejznámou.Tiežuviedla,žetútoskutočnosťoznámilaspoločnosti,stým,žeodstupujeodmandátnej
zmluvy a zároveň im poslala aj faktúru, ktorou vyčíslila svoj nárok na províziu vo výške 280.000 Sk.

Spoločnosť na toto nijako nereagovala, a potom ako sa začalo proti nej viesť trestné stíhanie, tieto
peniaze vrátila. Obžalovaná ďalej uviedla, že provízia spočívala z fixnej sumy podľa výšky pôžičky
a následne z pohyblivej zložky, ktorá sa odvíjala od výšky splácanej pôžičky. Toto bolo dohodnuté v
mandátnej zmluve. Obžalovaná uviedla, že im fakturovala obidve zložky, pričom sa už nepamätá, či
fakturovala aj z nesplatených pôžičiek.

So súhlasom obžalovanej a prokurátora bola na hlavnom pojednávaní čítaná výpoveď svedkyne I. T. z
prípravného konania. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná ju požiadal, či by si u nej nemohla uložiť peniaze
vo výške 253.000 Sk, nakoľko má problémy so spoločnosťou pre ktorú pracuje, keďže jej nechcú vyplatiť
odstupné. Svedkyňa uviedla, že nič bližšie o pôvode peňazí nevedela a tieto obžalovanej na jej žiadosť
dňa 08.02.2003 vrátila.

Ku skutku uvedenému v bode 3:
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní bola vypočutá k skutku uvedenému v bode 3, pričom uviedla, že
O. P. bola v tom čase jej susedou a zmluva bola s ňou uzatvorená rovnako ako aj s inými klientmi u nej
doma. Obžalovaná uviedla, že nie je pravda, žeby jej zabezpečila falošnú pracovnú zmluvu a potvrdenie
o výške príjmu. Spoločnosť O. H. J. so sídlom v P., v tom čase nepoznala.

Na návrh prokurátora sa čítala výpoveď obžalovanej z prípravného konania k tomuto skutku, kde
obžalovaná uviedla, že O. P. pozná osobne, ako obchodná zástupkyňa uzatvárala s ňou zmluvu
o pôžičke so spoločnosťou H., s.r.o.. Poskytnutie pôžičky podľa výpovede obžalovanej prebehlo
štandartne. Tiež uviedla, že spoločnosť O. H. J. so sídlom v P. pozná a bola tam zamestnaná ako
obchodná zástupkyňa. Tiež uviedla, že O. P. jej uviedla, že tiež pracuje v tejto spoločnosti. Obžalovaná

ďalej uviedla, že pečiatkou tejto spoločnosti nedisponuje.
Na hlavnom pojednávaní sa obžalovaná k tomu vyjadrila, že pri svojej výpovedi v prípravnom konaní sa
asi pomýlila, keďže ona pracovala pre spoločnosť O. H.. so sídlom v T.. ďalej uviedla, že ona doklady,
ktoré jej dala P. nijako nepreverovala, toto nebolo v jej pracovnej náplni. Tiež uviedla, že nevie, či česká
spoločnosť O. H. mala aj pobočku na J..

Svedkyňa O. P. vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovanou bola asi 3,5 roka susedka. S jej súhlasom
vybavila na jej meno úver zo spoločnosti H., s. r. o., pričom si už presne nespomína v akej výške, ale
bolo to približne 12 000-14 000Sk. Toto jej zdôvodnila tým, že potrebuje peniaze a ona si už úver nemôže
zobrať.Ukazovalajejajprvúsplátkuúveru.Potomsapresťahovalaaneskôrzačaladostávaťupomienky,
z ktorých vyplývalo, že úver nie je splácaný. Pokúšala sa stretnúť s obžalovanou, ktorú nevedela doma

zastihnúť, preto sa obrátila na jej rodičov, kde sa s obžalovanou stretli. Rodičia jej prisľúbili, že úver
budú splácať, čo sa však nestalo nakoľko postupne zomreli a ona musela celý úver aj s príslušenstvom
splatiť, celkove to bolo asi 72 000Sk. Naposledy sa s obžalovanou stretla na pohrebe jej otca asi pred
4-5 rokmi. Neskôr ju už nekontaktovala, pretože bola na ňu strašne nahnevaná. Žiadosť o úver spisovala
obžalovaná, ona jej dala podklady. Žiadosť aj zmluvu podpísala sama. Svedkyňa uviedla, že v tom

čase som nebola zamestnaná. Podpisy na dokladoch založených v zmluve: splátkový kalendár, dohoda
o zrážkach zo mzdy, žiadosť a zmluva o úvere na č.l. 517-521, pracovná zmluva č.l. 523-524 sú jej,
avšak ona nikdy v spoločnosti O. H., s. r. o., ktorá je uvádzaná ako jej zamestnávateľ nepracovala.
Svedkyňa si už nepamätala prečo tieto doklady podpísala, myslí si, že jej hovorila obžalovaná, že tam
musí byť uvedený zamestnávateľ, inak úver nedostane. Svedkyňa tiež potvrdila, že potvrdenie o príjme

a pracovnú zmluvu vypisovala ona, nevie však už z akého dôvodu.

Svedok E. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase spáchania skutku nepracoval v spoločnosti H.,
s.r.o. a k veci nemá čo uviesť. Z toho dôvodu bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, v
ktorej svedok uviedol, že zmluvu o úvere podpísala O. P.. K skutočnosti, či boli preverovaná pracovná

zmluva prípadne iné doklady sa vyjadriť nevedel, nakoľko v tej dobe v spoločnosti nepracoval. Náhradu
škody spoločnosť H. nežiada, nakoľko úver bol celý splatený.

Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej výpovede z
prípravného konania.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaná skutky spáchala tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Súd má za preukázané, že obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty u všetkých troch
trestných činov, pre ktoré bola na obžalovanú podaná obžaloba. Pri skutku uvedeného v bode 1 súd
zmenil právnu kvalifikáciu skutku, pričom tento skutok právne posúdil ako trestný čin sprenevery podľa §

248ods.1,ods.3písm.d/Trestnéhozákonač.140/1961Zb. atozdôvodu,ževykonanýmdokazovaním
nebolo preukázané, že obžalovaná svojím konaním spôsobila škodu vo výške 73.288.24 €. Pri ustálení
výšky škody súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. C. K., podľa ktorého
škoda bola určená vo výške 11.873,33 €.
Vinu obžalovanej vo všetkých troch skutkoch má súd za preukázanú predovšetkým svedeckými

výpoveďami ako aj znaleckými posudkami, ktoré v spojení s ostanými listinnými dôkazmi tvoria jeden
celok a navzájom si neodporujú.
Vykonaným dokazovaním súd má nad všetku pochybnosť preukázané, že obžalovaná v bode 1 spáchal
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.08.2003, keď ako pracovníčka banky vo funkcii pokladníčky vykonávala neoprávnené výbery a
prevody na účtoch poškodených R. a L. L. a spôsobila tak väčšiu škodu. Rovnako aj v bode 2 sa

obžalovaná dopustila trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.08.2003, keď si ponechala pre seba finančné prostriedky vo výške
8.398,06€,ktoréjejbolipoškodenouspoločnosťouprevedenénajejúčetzaúčelomposkytnutiapôžičiek
klientom. Taktiež má súd nad všetku pochybnosť preukázané, že obžalovaná v bode 3 sa dopustila
trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do

31.08.2003, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 trestného zákona č. 140/1961 Zb., keď s O. P.
uzatvorila zmluvu o úvere, aj keď vedela, že O. P. nespĺňa podmienky pre uzatvorenie takejto zmluvy,
čím poškodenej spoločnosti spôsobili škodu vo výške 298,75 €.
Konanie obžalovanej vo všetkých troch skutkoch súd hodnotil ako priamy úmysel, nakoľko svojím
konaním chcela seba obohatiť na škodu cudzieho majetku, a tým porušiť zákonnom chránený záujem,

ktorým je v tomto prípade majetok iného.
O osobe obžalovanej súd zistil, že bola trikrát súdne trestaná, pričom vo všetkých troch prípadoch sa
na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. Pre priestupok obžalovaná nebol postihnutá.
Podľa § 2 ods. 1 trestného zákona č. 300/2005 Z.z., trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
Nakoľko obžalovaná sa dopustila všetkých troch trestných činov v čase účinnosti trestného zákona č.
140/1961Zb. posudzoval súd trestnosť týchto trestných činov podľa tohto trestného zákona, nakoľko
trestný zákon č. 300/205 Z.z, nie je pre obžalovanú priaznivejší.

Obžalovaná bol uznaná vinnou zo spáchania viac trestných činov, a preto jej bol uložený úhrnný trest
v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., podľa ktorého ak súd odsudzuje
páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého
zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by

bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Súd postupoval v zmysle tohto zákonného ustanovenia a ukladal obžalovanej trest podľa § 248 ods.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., nakoľko tento trestný čin je zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti
najprísnejšie trestný.

Pri úvahách o uložení trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadby určenej v trestnom zákone, ktorá
je pre tento trestný čin stanovená v rozsahu jeden rok až päť rokov. Súd nepriznal obžalovanej žiadnu
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Súd vychádzal zo zásad uvedených v § 31 ods. 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. a zhodnotil stupeň nebezpečnosti trestných činov pre spoločnosť a taktiež osobu

obžalovanej a možnosti jej nápravy a tiež prihliadol na skutočnosť, že od spáchania trestného činu
uplynul dlhší čas.
Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti bude
dostačujúci trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby vo výmere jeden
rok, a to s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.

Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaná povinná viesť riadny život, nedopustiť
sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania, v opačnom prípade súd vysloví, že
sa neosvedčila, a trest odňatia slobody vykoná.V rámci adhézneho konania o náhrade škody spôsobenej obžalovanou súd rozhodol, tak že poškodené
spoločnosti J. J., a.s. a H., s.r.o. odkázal s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie,
nakoľko o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšieho dokazovania, ktoré by

presiahlo potreby trestného konania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresnom súde Malacky.