Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318206649
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318206649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému: N. A., Y.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 145,43 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 9Csp/187/2018-84 zo dňa
11.04.2019 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 61,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 30,43 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 10,72 eur od 26.02.2016 do
zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 10,72 eur od 30.03.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 9,67 eur od
26.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 145,43 eur s príslušenstvom
a nahradiť trovy konania.

3. Súd prvej inštancie aplikoval na daný právny vzťah § 44 ods. 1, § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 2, 3, 5, § 524, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu,

obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzavreli dňa 03.09.2015 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému
elektronické telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo
Všeobecných zmluvných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačnéslužby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vystavil žalovanému faktúry tak, že vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami
postupcu. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby, faktúrou (fa) č.

XXXXXXXXXX na sumu 30,43 eur so splatnosťou 28.12.2015, fa č. XXXXXXXXXX na sumu 35,51 eur
so splatnosťou 25.02.2016, fa č. XXXXXXXXXX na sumu 15,71 eur so splatnosťou 29.03.2016, fa č.
XXXXXXXXXX na sumu 29,47 eur so splatnosťou 25.04.2016. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola
pohľadávka voči žalovanému postúpená zo spol. Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Tým žalobcovi svedčí
aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalobca si

v predmetnom konaní uplatnil z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 30,43 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX
sumu 10,72 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 10,72 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 9,67 eur.
Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že
medzistranamisporudošlokuzavretiuplatnejzmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,nazákladektorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté
služby. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 61,54 eur, keďže právny predchodca žalobcu

dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Keďže žalovaný
sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 61,54 eur, súd priznal aj žalobcom
uplatnený úrok z omeškania z tejto sumy podľa dátumu splatnosti jednotlivých faktúr.

5. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 83,85 eura z fa č. XXXXXXXXXX,

ktorá mala byť dohodnutá v zmysle dodatku k zmluvám o poskytovaní verejných služieb. Skonštatoval,
že žalobca svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle § 52 a nasl. OZ. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so
žalovanýmakospotrebiteľomosobitnenevyjednáva,pretožezmluvnápokutajedojednanázarovnakých

podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Žalovaný ako spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v prejednávanej
veci žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah dodatku k zmluve ovplyvniť. Žalovaný

osobitne zmluvnú pokutu nevyjednal vzhľadom na splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu spolu s dodatkom ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Z hľadiska

posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

6. Súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, ako to
predpokladá § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného
na jeho právach, ktoré mu vyplývajú zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú
pokutu okrem prípadu porušenia povinnosti na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne
neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo

strany žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému
zásahu do práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv žalovaného je sankcionované zo strany
žalobcu zmluvnou pokutou. Okrem uvedeného dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej
zmluvy vyhotovenej žalobcom, a teda je sporná skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť ovplyvniť
obsah zmluvy, nakoľko žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu,

musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom, vrátane ustanovení o
zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať ani za individuálne
dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti súd poukázal aj na právny názor vyjadrený v
rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce
výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viaže sa iba na moment prerušenia poskytovania

služieb. Bez ohľadu prítomnej možnosti ich obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi
zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty za nedoplatenie ceny za poskytnuté
služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časovýaspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia
doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté
služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky

vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb
v plnej výške. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku
pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta, tak ako bolo dojednaná, umožňuje
poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne
prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Z týchto

dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 83,89 eur ako nedôvodný zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech
v časti o zaplatenie 61,54 eur a žalovaný v časti o zaplatenie 83,89 eur. Žalovaný bol v konaní úspešnejší

ako žalobca, avšak iba v nepatrnej časti, navyše mu žiadne trovy v spore nevznikli, preto súd rozhodol
o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, alternatívne žiadal rozsudok v

napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dôvodu, že nebolo
vo veci nariadené pojednávanie, žalobca nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k otázke, ktorú súd prvej

inštancie vyhodnotil ako spornú. Odkazujúc na § 297 CSP, je toho názoru, že došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces.. Ak súd považoval otázku ohľadom zmluvnej pokuty za spornú, mal
nariadiť vo veci pojednávanie. K inštitútu zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že podľa § 544 ods. 1 OZ
si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník,
ktorý poruší zabezpečenú povinnosť, povinný zaplatiť aj vtedy, ak oprávnenému účastníkovi porušením

povinnosti nevznikne škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie
k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ
nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie,
t.j. pokutu. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre
prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 2. Dodatku. Záväzok účastníka riadne

a včas platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b) Dodatku. Žalovaný sa dostal
do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, žalovaný porušil
svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené
za poskytnuté služby riadne a včas. Uvedenú skutočnosť žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval
a ani nepreukázal. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku v zmysle § 53 ods. 12 OZ. Naopak, súd prvej
inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky len vo všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal
nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej
pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť
porušenia povinnosti a pod. Rovnako nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že zmluvná pokuta nie je

v danom prípade výsledkom individuálneho dojednania účastníkov. Žalobca má za to, že spôsob, akým
došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to
práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu
zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla

v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku
poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Žalobca má za to, že
práve tým, že žalovaný má možnosť vybrať si z kombinácie tovarov a služieb s ohľadom na kvalitu
a cenu, stotožňuje sa s týmto výberom a kombináciou aj s výškou zmluvnej pokuty, ktorej výpočet

zodpovedáprávecenetelefónu,služiebaposkytnutejzľave.Jepretonamiesteargumentovaťprávetým,
že žalobca trvá na tom, že žalovaný mal možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom.
Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému
veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanostiv zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v
dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou
pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej

službyalebonavrátenýchzariadení,ktoréboližalovanémuposkytnutévrámcizvýhodnenejceny.Základ
výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania
klesá, zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku
porušenia povinností, zabezpečuje návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom
žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky

zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby,
a preto v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť
cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. Zároveň odvolateľ zdôraznil, že
žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli
zdobyviazanosti,atovrátanední,počasktorýchbolžalovanýeštepripojený(resp.poskytovanieslužieb
vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti, riadne a včas platiť cenu

za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená DEGRESÍVNYM spôsobom,
čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu
počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku
zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku
zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry

za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Základ zmluvnej pokuty je
uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Tak, ako bolo uvedené vyššie,
výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých
benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou
programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. Žalobca

podporne poukázal príkladmo aj na rozhodnutia iných súdov.

9. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu
nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu,
a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, a takto vec prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380
ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v

zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého
rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne
správne.

11. Podľa § 297 CSP, súd na pojednávanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

12. Otázkou možnosti nenariadenia pojednávania súdom podľa § 297 b) CSP sa zaoberal Ústavný súd
vo svojom rozhodnutí: „Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej
povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia.
Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov

civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená). Sťažovateľka dôvodí
nevyhnutnosťou nariadenia pojednávania a túto nevyhnutnosť odôvodňuje existenciou „spornosti“
tvrdenia strán, keďže okresný súd žalobkyňou (sťažovateľkou) tvrdený skutkový stav neprevzal za
základ rozhodnutia. Uvedené podľa sťažovateľky dostatočne odôvodňovalo nariadenie pojednávania naúčely určenia, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, a ktoré sporné nie sú. Sťažovateľka
námietku nenariadenia pojednávania predostrela v odvolacom konaní a krajský súd sa ňou nezaoberal.
S prihliadnutím na závery konštatované ústavným súdom vo vzťahu k prvej námietke a odvíjajúce sa

predovšetkým od zanedbania povinnosti sťažovateľky ako žalobkyne ňou uplatnený nárok na náhradu
škody (hodnoty zariadenia) riadne tvrdiť a preukázať nie je opodstatnená ani námietka nenariadenia
pojednávania, resp. nesplnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania.
Spornosť, ako kritérium pre nenariadenie pojednávania, sa v súlade s citovaným ustanovením Civilného
sporového poriadku týka zisteného skutkového stavu a v konkrétnych okolnostiach veci bola požiadavka

nespornosti skutkových tvrdení splnená tým, že žalovaná sa k žalobe sťažovateľky nevyjadrila. Ani
námietka nenariadenia pojednávania preto nie je dôvodná“ (Ústavný súd Slovenskej republiky I. ÚS
246/2019).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, svoje rozhodnutie
odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu

odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

17. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery. Podľa

právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej
časti, na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo
skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.21. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

22. Je potrebné konštatovať, že zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 03.09.2015 uzatvorené

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, v ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, lebo konal v
rámci predmetu svojej obchodnej, teda podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ.
Súd prvej inštancie na predmetnú zmluvu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Rovnako je potrebné vyhodnocovať aj ustanovenia upravujúce zmluvnú
pokutu. Aj dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej právnym

predchodcom žalobcu a je viac než sporným, či žalovaný mal vôbec možnosť ovplyvniť uvedené
dojednanie.Ajodvolacísúdmázato,žedojednanieozmluvnejpokutenachádzajúcesavustanoveniach
dodatku k tejto zmluve nebolo individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Je potrebné poukázať
aj na § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rovnako správne

preto bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty
je neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán na úkor spotrebiteľa a z toho dôvodu je neplatné. Ak by sa aj považovala dohoda o
zmluvnej podmienke za platnú, je zrejmé, že spotrebiteľ by zmluvnú pokutu bol povinný uhradiť aj vtedy,
ak by zrealizoval úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy. Žalobca totiž právo na zaplatenie zmluvnej pokuty

odvodzuje od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby alebo od nesplnenia
povinnostizotrvaťpourčitúdobuvovzťahu,čojeneakceptovateľné.Natomtozáverenemôženičzmeniť
ani to, že jej výška mala tvoriť výšku zľavy za mobilný telefón. Rovnako neobstojí poukaz žalobcu na to,
že zohľadňoval časový aspekt porušenia povinností s klesajúcou sumou zmluvnej pokuty. Je potrebné
si uvedomiť, že nie každé prípadné porušenie povinnosti je rovnakej intenzity, významu a následkov.

Porušením povinnosti pritom nemôže byť využitie oprávnení daných zákonom, či dohodou.

23. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu,
a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv

Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov, je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od

neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.

24. Odvolací súd má ďalej za to, že dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby je neakceptovateľné a na tom nič nemení fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt
porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti

do dňa prerušenia poskytnutia služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri
oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná, umožňuje poskytovateľovi služieb
požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku
vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Takáto výška zmluvnej pokuty je v

rozpore s dobrými mravmi.

25. Nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že maximálna výška
zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny. Tieto inštitúty nemožno navzájom
zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu z mobilného telefónu, ktorý v súvislosti

s uzavretím predmetnej zmluvy o pripojení žalovanej odpredal. Výška zmluvnej pokuty tak, ako ju
stanovilžalobca,všakstoutozľavouvôbecnesúvisí.Zmluvnápokutasaviaženaporušeniekonkrétnych
povinností žalovaného ako spotrebiteľa. Okolnosť, že žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný alebonútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení, ktorým mu bol predmetný mobilný telefón poskytnutý,
nemá vo vzťahu k výške a funkcii zmluvnej pokuty právny význam.

26. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a
žalovanému povinnosť plniť.

27. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal

plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo
strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd, ako orgán
členského štátu EÚ, je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex
offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to
aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ).

28. Odvolací súd tiež dodáva, že pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty, neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej
(do pozor. rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 618/10). Zmluvná pokuta buď obstojí v súdnej kontrole ako
celok alebo nie, preto ju súd nemôže moderovať.

29. K vyslovenému právnemu názoru v rozsudku Krajského súdu Trenčín, na ktorý žalobca v odvolaní
poukazuje, odvolací súd uvádza, že so záverom Krajského súdu v Trenčíne v deklarovanom rozhodnutí
nesúhlasí a zároveň poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných právnych
veciach týkajúcich sa zmluvnej pokuty zo spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní verejných služieb (sp.zn.
17Co/34/2015 zo dňa 26.02.2015, sp.zn. 7Co/233/2016, sp.zn. 7Co/36/2015, 11Co/30/2017 a ďalšie).

30. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

31. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný, a vo vzťahu ku ktorému neboli zo
strany odvolateľa podané žiadne námietky.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný
žalovanýsináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnilavychádzajúczobsahuspisumuanivpriebehu

odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na
náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).