Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203899
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818203899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
proti žalovanému X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 1.914,30 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Csp/78/2018-61
zo dňa 15. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancievo výrokuII.,ktorýmbolavozvyšnejčastižalobazamietnutá

a vo výroku III., ktorým žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania, p
o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny
1.914,30 eur, dlžné úroky z istiny vo výške 146,12 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.914,30 eur od 1.8.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 56,25 eur, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

2. Žalobou podanou na súde prvej inštancie sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.914,30 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.10.2014 uzatvorili
žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere č. 145356836. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného
Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a

sadzobník poplatkov žalobcu. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi
oboznámil a že súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy poskytol pôvodný žalobca žalovanému
peňažné prostriedky v sume 2.000,-EUR. Žalovaný sa zaviazal v stanovenej lehote vrátiť žalobcovi istinu
a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver
riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení
s Obchodnými podmienkami pre úver - Dobrá pôžička vyhlásil dňa 9.11.2015 úver za predčasne splatný.

Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu neuhradil
a to ani len sčasti. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. k 28.2.2018 bol žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: dlžnú istinu vo výške 1.914,30 EUR, dlžné úroky z istiny do
31.7.2018 vo výške 1.286,29 EUR, zmluvný úrok vo výške 16,80% ročne zo sumy 1.914,30 EUR od1.8.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.914,30 EUR od
1.8.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 56,25 EUR.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu zmluvných strán, obsah zmluvy a
vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalobca) a
dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto musí spĺňať kritéria ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. V konaní bolo preukázané,
že žalobca ako veriteľ v postavení banky uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom v postavení spotrebiteľa
zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 2.000,-EUR, s úrokovou sadzbou ku dňu
podpísania zmluvy 16,80% ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) vo výške 18,16%.
Žalovaný bol povinný úver splatiť do 25.10.2021, v 84 mesačných splátkach po 44,30 EUR. Žalovaný
však úver riadne a včas nesplácal. Tým, že úver prestal splácať, dostal sa do omeškania, na základe

čoho žalobca vyhlásil ku dňu 9.11.2015 úver za predčasne splatný. Podľa názoru súdu prvej inštancie
bol žalovaný nárok dôvodný v časti nezaplatenej istiny úveru 1.914,30 EUR, dlžných úrokov z istiny
v sume 146,12 EUR, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.914,30 EUR od 1.8.2018 do
zaplatenia a poplatkov v sume 56,25 EUR. Poplatky sú vyúčtované v listine Aktuálny stav úveru na č.l.
32. V tejto časti sa súd prvej inštancie stotožnil so skutkovými tvrdeniami

a právnym posúdením žalobcu a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobu v časti uplatneného
zmluvného úroku po dni predčasnej splatnosti úveru, t.j. po 9.11.2015 súd prvej inštancie zamietol. Vo
výzve pôvodného žalobcu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9.11.2015 (v spise na č.l. 34) je vyčíslený
úrok úveru ku dňu predčasnej splatnosti v sume 146,12 EUR. Podľa ustálenej súdnej praxe, dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, teda jeho splátok. Od splatnosti

(zosplatnenia úveru) je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania, ktoré majú povahu sankcií. V prípade, ak by po splatnosti dlhu bol
spotrebiteľ povinný platiť úroky a aj úroky z omeškania, dochádzalo by
k dvojnásobnému zaťaženiu, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Pokiaľvšakveriteľpristúpikzosplatneniuceléhoúveru,nastupujelenrežimplateniaúrokovzomeškania

a nie aj zmluvných úrokov z úveru (viď i uznesenie NS SR 4Obo 143/1998 a uznesenie ÚS SR IV. ÚS
476/2012 z 18.9.2012). Súd prvej inštancie preto zamietol žalobu v časti, kde uplatnené úroky z úveru
prevyšovali sumu 146,12 EUR.

4. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, žalobca si žalobou uplatnil

nárok na istinu v sume 1.914,30 EUR. Súd mu v tejto časti vyhovel a preto bol v konaní úspešný.
Vzhľadom na to mu súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá
vyšší súdny úradník.

5. Proti výroku II. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovi
nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení. Uvedené tvrdenie odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje
konanie spotrebiteľa. Takáto ochrana spotrebiteľa je neprimeraná a popiera zásady civilného konania,
predovšetkým rovnosť strán. Žalobca vo vzťahu jeho nároku na zmluvné úroky poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdp/2906/2000. Pri uplatňovaní zmluvných úrokov po
zosplatnení je otázka časového ohraničenia, do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky.
Zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty
práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých
zmluvných podmienok. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné v právnej praxi označiť aj

pojmom strata výhody splátok. Z toho je možné vyvodiť, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru
sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných
podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. Žalobca dal do pozornosti k tejto otázke
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo/399/2005 z 13.12.2006 a rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 136CoKR/15/2015. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle

veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti
zaplatiť celý dlh jednorázovo v stanovený termín. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým sa
zmluva o úvere riadi platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého
úveru.Podľa§2písm.d)zák.č.129/2010Z.z.saveriteľzaväzujeposkytnúťspotrebiteľovispotrebiteľskýúver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť,
že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný

do celkovej dlžnej sumy. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov
a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti
veriteľa. Žalobca poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky, ktoré nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznávajú.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové

prejednanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a
zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku
II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 15.1.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v
Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p..

10. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku

uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril
k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods.
2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii §
387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu

k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril
v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce
na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust.
§ 220 ods. 2 C.s.p.. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v

odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v
sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že
ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný
význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní“.

11. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie týkajúci úrokov po zosplatnení
úveru odvolací súd uvádza, že cena za úver za úverové obdobie do splatnosti úveru vyjadruje cenu
úveru a je teda pojmovo odlíšiteľná od sankcií za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa, pričom
v prípade omeškania, nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty rôznych sankcií za neplnenie povinností,riešia krízu spojenú s omeškaním. Spotrebiteľ je povinný po zosplatnení úver vrátiť, pričom v prípade
omeškania si veriteľ uplatní úrok z omeškania ako inštitút sankcie za včasné nesplnenie si povinnosti.
Súdprvejinštanciesvojerozhodnutieriadnezdôvodnil,použilsprávnyprávnypredpis,správnehovyložil

a daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.

12. Žalobca poukázal v odvolaní na judikatúru krajských súdov. Odvolací súd uvádza, že nejde
o ustálenú judikatúru, nakoľko rozhodovacia prax odvolacích súdov je rôzna. Súd prvej inštancie
poukázal v odôvodnení rozsudku na rozhodovaciu prax súdov (NS SR) ako aj rozhodnutia ÚS SR.

Odvolací súd poukazuje napr. na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/136/2017 zo
dňa 13.7.2017, v ktorom Krajský súd v Bratislave vyslovil názor : „Z uvedených dôvodov dohoda,
podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré
chráni spotrebiteľa

v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Niet kogentnej úpravy o
úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda
o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen
v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany a
zároveň sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z.z.“. S uvedeným konštatovaním Krajského súdu v
Bratislave sa odvolací súd stotožňuje.

13. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď správne právne posudzoval vec
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a dospel k správnemu záveru, že žalobca bol úspešný v spore.

14. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými sa súd
prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

15.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutejčastivýroku
II. ako aj závislom výroku III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).