Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203430
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812203430.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: G. H., nar. X.X.XXXX, bytom Y. nad V., R. S. XX/XX,
zastúpenej advokátom Mgr. Františkom Chocholom, so sídlom Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 171,
proti žalovanému: H. C., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. nad V., R. E. XXXX/XX, zastúpeného advokátom
JUDr. Stanislavom Kaščákom, so sídlom Vranov nad Topľou, ul. 1. mája 1246, o zaplatenie 1.354,22
eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 4.12.2013

č. k. 3C/74/2012-115, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby čo do
zvyšku a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 3C/74/2012-115 rozhodol tak, že pokiaľ sa týka
žaloby žalobkyne o zaplatenie sumy nad 1.285,71 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od

16.3.2012 konanie zastavuje. Súd žalobu žalobkyne, čo do zvyšku zamieta. Žalobkyňa je povinná
nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 81,- eur a trovy právneho zastúpenia žalovaného vo výške
1.014,79 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia peňažnej sumy 1.354,22
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalovaný si od nej požičal žalovanú sumu a zaviazal sa
ju vrátiť. Dlh mal splácať ako splátku na pôžičku, ale potom s platením splátok prestal. Keďže žalovaný

nesplácal pôžičku, žalobkyňa podala žalobu. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor
žalovaný, kde poprel dohodu o splácaní dlhu žalobkyni v splátkach, pričom žiadne plnenie od žalobkyne
neprevzal. Motívom žaloby žalobkyne sú len osobné spory účastníkov.

Svedkyňa E. H., dcéra žalobkyne, uviedla, že so žalovaným nevychádza dobre, ale jej matka požičala
peniaze žalovanému. Nevedela uviesť akú konkrétnu sumu, ale čítala obsah zápisnice, podľa čoho

potom tvrdí, že žalovaný klame. Jej matka mala zobrať pôžičku 200.000,- Sk, kde sa dohodla na jej
splácaní so žalovaným, každý po polovici. Druhá pôžička bola od spoločnosti Triangel, výšku uviesť
nevie. Ďalšia pôžička bola od American expres cez kartu. Nevie presne uviesť, kedy boli jednotlivé
peniaze zo strany žalobkyne poukazované žalovanému. Ona pri odovzdávaní peňazí nebola.

Ďalšia svedkyňa H. J., takisto dcéra žalobkyne, vie o veci len z oznámenia matky. Nevie ani uviesť, kedy

matka pôžičky zobrala a v akej výške. Videla zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania.

Svedok E. S., priateľ dcéry žalobkyne, uviedol, že o pôžičke nevie nič bližšie uviesť, ani kedy bola
poskytnutá pôžička žalobkyňou a na aký účel.

Ďalšia svedkyňa U. Y. potvrdila, že so žalobkyňou hovorila o zobratí pôžičky pre žalovaného, ktorú tento

prestal časom splácať. Ani nevedela bližšie uviesť, o akú pôžičku sa jedná.Svedkyňa H. C. nemá vedomosť ohľadom pôžičiek, ktoré mala poskytnúť žalobkyňa žalovanému. Našla
však v byte šeky na meno G. H. a veľmi sa nahnevala na muža - žalovaného, prečo niečo žalobkyni platí.

Súd nárok posudzoval ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 60/1964 Zb., kde
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Písomným podaním z 9.9.2013 (č. l. 92 spisu) žalobkyňa podala návrh na zmenu petitu žaloby, že sa

domáha zaplatenia 1.285,71 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2012 do zaplatenia,
a čo do zvyšku berie žalobu späť. Keď žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, potom súd
zastavil konanie v časti zaplatenia nad sumu 1.285,71 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 16.3.2012.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sa zoznámili na jednej

predajnej akcii, kde žalovaný oslovil žalobkyňu, či nechce pre neho pracovať ako anketárka. Neskôr si
vytvorili bližší až intímny vzťah, a keďže žalovaný mal v tom čase problémy, požiadal žalobkyňu, či by
mu nemohla požičať peniaze, že jej ich vráti. Žalobkyňa si peniaze požičala a tieto peniaze v hotovosti
v čiastke 850,- eur odovzdala žalovanému. Žalovaný neskôr poprel takúto pôžičku. Podľa neho ide zo
strany žalobkyne len za akt pomsty za osobné nezhody.

Súd ďalej zistil, že dňa 13.9.2010 bola uzavretá písomná zmluva č. 328596 so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá pôžička 850,- eur, pričom na účte
žalobkyne vo VÚB banke je vyznačené pripísanie čiastky 660,27 eur dňa 13.9.2010. Žalobkyňa v
hotovosti vyberala 200,- eur dňa 13.9.2010, 330,- eur dňa 16.9.2010 a 330,- eur dňa 17.9.2010. Ďalej

previedla 72,53 eur na bankový účet v V.. Žalobkyňa trvala na tom, že celú čiastku 850,- eur, ktorú
získala na základe zmluvy o pôžičke so spoločnosťou Consumer Finance Holding odovzdala v hotovosti
žalovanému. Preto žiadala, aby všetky jej finančné povinnosti voči spoločnosti Consumer Finance
Holding plnil žalovaný. Žalobkyňa ale nemala žiaden listinný dôkaz na preukázanie toho, že odovzdala
17. alebo 18.9.2010 sumu 850,- eur žalovanému.

Keď boli vypočutí svedkovia E. S., U. Y. a H. C., žiaden z nich nemal priamu vedomosť o tom, ako
žalobkyňa požičala žalovanému sumu 850,- eur. Svedkyne E. H., H. J., ako dcéry žalobkyne, neboli
priamo pri odovzdávaní hotovosti, a naviac, boli oboznámené s obsahom zápisnice z predchádzajúcich
pojednávaní, takže súd ich výpovede považoval za nevieryhodné. Tvrdenia prednášané žalobkyňou

neboli preukázané vykonaným dokazovaním. Nebolo ani preukázané, že na účet žalobkyne došla
čiastka 850,- eur, ani tu že tieto peniaze vybrala z bankomatu, a aby sumu 850,- eur odovzdala
žalovanému. Keďže žalobkyňa znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a žalobkyňa
dôkazné bremeno neuniesla, už len z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešná žalobkyňa
zaviazaná k náhrade trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietnutia žaloby dal odvolanie právny zástupca žalobkyne.
Čiastka 850,- eur bola žalovanému odovzdaná, pričom žalovaný sa zaviazal ju vrátiť v dohodnutých

jednotlivých splátkach. Peňažné prostriedky mala žalobkyňa z úveru poskytnutého od spoločnosti
Consumer Finance Holding, pričom splátky úveru sa zaviazal zaplatiť žalovaný do doby, kým úplne
nesplatí pôžičku. Spočiatku splátky splácal a potom prestal. Tieto skutočnosti potvrdili svedkyne Y., J.,
H., ako aj C., že u žalovaného našla vypísané poštové poukážky na jej meno. Tvrdenia žalovaného, že si
nepožičalžiadnusumusúvpríkromrozporesdôkazmi,vrátaneprepisuSMSzaslanýchžalovanýmnajej

číslo,ktorýžiadalostrpeniesosplácaním.Sám žalovanýodmietalodpovedaťnapoloženéotázkyajeho
vyjadrenia vyznievajú rozporuplne. Tvrdenia odporcu nemajú oporu v reálnom stave veci. Žalobkyňa
mu finančné prostriedky poskytla. Potvrdzujú to výpovede svedkov vypočutých na pojednávaní, kde
mali vedomosť o pôžičkách medzi účastníkmi. Rovnako napadá aj výrok rozsudku v časti priznaných
trov konania. Keďže súd sa nedostatočne vyporiadal s jej tvrdeniami a skutočnosťami podporenými

svedeckými výpoveďami, trvá žalobkyňa na podanom odvolaní a žiada rozhodnutie okresného súdu
zmeniť a žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.Právny zástupca žalovaného navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov
odvolacieho konania. Žalobkyňa tvrdí skutočnosti, ktoré nie sú preukázané a dokonca sa preukázali ako
nepravdivé. Podľa žalobkyne, mal žalovaný šekmi splácať nejakú jej pôžičku, aj keď nie je preukázané,

aby to tak skutočne bolo. Keď svedkyňa Y. tvrdí, že počula od p. C., že mala nájsť nejaké šeky na meno
G. H. a že to bolo v januári 2010, tak samotná zmluva medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer
Finance Holding bola uzavretá 13.9.2010. Preto tvrdenia svedkyne zjavne nesúvisia s týmto súdnym
konaním. Sama žalobkyňa nedoložila svoje tvrdenia, že mala pôžičku od spoločnosti Consumer Finance
Holding na svojom účte vo VÚB banke, resp. že suma 850,- eur jej bola poskytnutá od spoločnosti

Consumer Finance Holding, keď z výpisu vyplýva, že jej čiastka 660,27 eur bola poskytnutá od G. H..
Keď žalobkyňa dňa 13.9.2013 mala vyberať z bankomatu 200,- eur, tak zostatok na účte je 441,35 eur.
Takže žalovaná pred takouto peňažnou operáciou mala k dispozícii 841,35 eur, nie 850,- eur. Žalobkyňa
tvrdí, že čiastku 850,- eur vybrala na trikrát a celú pôžičku mala odovzdať naraz, a to dňa 17. alebo
18.9.2010.Vkonaníalenebolopreukázané,žepožičalavýlučnetiepeniaze,ktorézískalaodspoločnosti
od spoločnosti Consumer Finance Holding a naviac, keď požičiavala čiastku žalobcovi 200,- eur, tak

vtedymalanaúčte641,35eur,pretočasťfinančnýchprostriedkovodConsumerFinanceHoldingmusela
použiť iným spôsobom a inokedy. Odovzdanie hotovosti žalovanému nikto nikdy nevidel, pričom sa
vychádza z tvrdenia žalobkyne na obsah SMS, že žalovaný dáva do schránky žalobkyne šeky. Všetky
nelogické tvrdenia a nezrovnalosti či protichodné tvrdenia nemajú oporu v reálnom stave veci zisteného
súdom prvého stupňa. Súd vykonal dostatočné dokazovanie, zistil skutkový stav a rozhodol správne.

Navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania.

Na odvolacom pojednávaní dňa 14.4.2015, na otázku súdu, že ak Triangel hovorí o pôžičke 850,- eur a
bola poskytnutá pôžička 660,- eur na účet žalobkyne, tak žalobkyňa uviedla, že mala aj iné pôžičky a pri

požiadavke úveru 850,- eur jej bolo vyplatených len 660,- eur a rozdiel bol použitý na pokrytie dlžných
splátok z iných úverov. Čo sa týka odovzdania peňazí, tak na karte mala určité limity, preto peniaze
vyberala na trikrát, ale odovzdala ich naraz žalovanému. Vo vzťahu k nemu mala v tom čase dôveru,
pretože raz mu už požičala 40.000,- Sk a žalovaný to vrátil. O odovzdaní peňazí nemá žiaden dôkaz,
pretože žalovanému v tom čase dôverovala. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nebol pri podpise zmluvy

o pôžičke, ale zo strany Slovenskej požičovne dostala zmluvu a šeky, ktoré odovzdala žalovanému, aby
vykonal úhradu tak, ako sa dohodli, a že bude dlh splácať cez šeky.

Zástupca žalovaného naďalej trval na tom, že nie je jasný základ nároku žalobkyne, či sa jedná o pôžičku
alebo bezdôvodné obohatenie. Preto ani žalovaný nevie, čomu sa má v konaní brániť, či povinnosti

zaplatiť pôžičku alebo vrátiť bezdôvodné obohatenie, naviac, sa hovorí o pôžičke 850,- eur, pričom ale
výbery svedčia o inej sume.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby je potrebné zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa v návrhu uviedla, že zobrala pôžičku od Slovenskej požičovne Consumer Finance Holding,
a.s., Kežmarok, ktorú pôžičku vybavila prakticky pre žalovaného, ktorý sa zaviazal túto pôžičku
jej potom vrátiť. Žalovaný mal zobrať uzavretú zmluvu, ako aj šeky, ktorými mala byť zaplatená

pôžička pôvodne poskytnutá žalobkyni. Žalovaný popieral skutočnosť, aby zo strany žalovanej mu bola
poskytnutá pôžička, resp. že sa zaviazal splatiť pôžičku, ktorú vybavila žalobkyňa, že túto pôžičku mal
žalovaný dostať k dispozícii a zaviazal sa pôžičku vrátiť. Podľa tvrdenia žalobkyne, pôžička nebola
zo strany žalovaného riadne splácaná, dostala sa do omeškania. Aby predišla sporom, tak dlh vo
vzťahu k Slovenskej požičovni vrátila, a žiada potom od žalovaného, aby jej zaplatil celú sumu,

ktorá súvisela s pôžičkou a následným vrátaním Slovenskej požičovni Consumer Finance Holding. Je
potrebné prisvedčiť stanovisku súdu prvého stupňa, že žiaden listinný dôkaz o poskytnutí pôžičky medzi
účastníkmi neexistuje, je ale len dôkaz o tom, že na účte žalobkyne vo VÚB banke v septembri 2010 je
výber hotovosti 200,- eur, 330,- eur a 330,- eur, ktorá hotovosť bola žalobkyňou vybratá a následne v
celosti mala byť požičaná žalovanému. Podľa tvrdenia žalobkyne, mal tieto peniaze použiť žalovaný na

kúpu nábytku do garsónky, pričom svedkyňa E. H., dcéra žalobkyne, nebola pri kúpe nábytku, ale bola
prítomná pri jeho skladaní v garsónke žalovaného. Ďalší svedok H. J., takisto dcéra žalobkyne, tvrdila
to isté, že pôžička od matky bola na kúpu nábytku pre žalovaného, a keď boli rozpory medzi jej matkou
a žalovaným, upozorňovala žalovaného na vrátenie peňazí jej matke, tak on doslova utekal od nej. Inýsvedok E. S. nevie nič bližšie o pôžičke, ale bol prítomný pri skladaní nábytku s priateľkou E. H.. Nevedel
však nič bližšie vysvetliť ohľadom pôžičky a jej výšky nevedel. Žalobkyňa doložila žiadosť a zmluvu o
poskytnutí pôžičky (č. l. 45 spisu) medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., (Triangel) a

žalobkyňou so schválením výšky pôžičky 850,- eur, kde podľa tvrdení žalobkyne ale bolo vyplatených
len 660,- eur, pretože rozdiel bol vyplatený na iné, skôr splatné záväzky žalobkyne z iných zmlúv. Trvala
však na tom, že k 650,- eur podľa výberov doložila 200,- eur z vlastnej hotovosti a poskytla tak 850,-
eur žalovanému na kúpu nábytku. Keď žalovaný popiera túto skutočnosť, je potrebné ale poukázať na
výpoveď manželky žalovaného - H. C., že našla v odeve svojho manžela šeky na meno G. H., čo vyvolalo

určité otázky, či nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že táto po podpise zmluvy o pôžičke so spoločnosťou
Triangel odovzdala text zmluvy, ako aj šeky žalovanému na splácanie pôžičky a o poukázaní hotovosti
zo strany Trianglu sumu potom odovzdala žalovanému.

Keď súd zamietol nárok žalobkyne pre neunesenie dôkazného bremena, nevzal v úvahu určité indície
vyplývajúce z doložených listinných dôkazov, že žalobkyňa mala uzavretú zmluvu o pôžičke 13.9.2010,

že žalobkyňa má na výberoch vo VÚB banke vybratú hotovosť 860,- eur, že sú tu tvrdenia svedkov o
kúpe nábytku žalovaným do svojej garsónky, že je tu stanovisko svedkyne H. C., že našla nejaké šeky
na meno G. H. u svojho manžela, resp. že sú doložené neoverené zápisy SMS medzi žalobkyňou a
žalovaným s výzvami na žalobkyňu, aby preplácala šeky, čo určitým spôsobom nepriamo potvrdzuje
tvrdenia žalobkyne o dohode medzi účastníkmi, že žalobkyňa si vybaví úver v Triangli, úver sa dá

žalovanému, s tým, že tento úver zaplatí šekmi na meno žalobkyne. Či je to skutočne tak, je potrebné
osvedčiť ďalšími dôkazmi, a to overením, či v rozhodnom období si skutočne žalovaný kúpil nábytok,
u ktorého predajcu, za akú cenu, a či to zodpovedá obdobiu tvrdenému žalobkyňou, keď mu poskytla
pôžičku. Ak svedkovia S. a E. H. potvrdili, že boli pri skladaní nábytku v garsónke, treba bližšie určiť
časové obdobie, či je totožné so zistením o tvrdenom predaji nábytku žalovanému, zistiť predajcu a

cenu. Ďalej je potrebné skonfrontovať svedkyňu C. na vysvetlenie, ako zdôvodnil žalovaný šeky na
meno žalobkyne, resp. overiť pravdivosť záznamov SMS z prílohovej obálky, v ktorých žiada žalovaný
o zaplatenie šekov žalobkyňu. Tiež je potrebné zistiť u poskytovateľa pôžičky - úveru, aká bola vlastne
konkrétna výška pôžičky pre žalovanú zo zmluvy z 13.9.2010, aká suma jej bola poukázaná na účet
vo VÚB a prečo nebola vyplatená celá suma 850,- eur, ale len 650,- eur, ako tvrdí žalobkyňa, resp. či

rozdiel bol použitý na zaplatenie iných záväzkov žalobkyne z iných zmlúv. Tiež vyžiadať kópie zloženiek,
ak ich má Triangel k dispozícii, ktorými bola zaplatená časť dlhu, kde sa prípadne dá zistiť miesto
platenia na poštovom úrade a konfrontovať účastníkov, kto prípadne a z akého miesta tieto šeky zaplatil,
prečo tieto šeky nemohla platiť G. H., ale žalovaný. Keďže súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie
na preukázanie týchto skutočností a zatiaľ nie sú dôvody na zamietnutie nároku žalobkyne v celosti,

je potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie v
naznačenom smere.

V prípade, že nové dokazovanie neuvedie svetlo do skutočností tvrdených žalobkyňou a žalobkyňa
neunesie dôkazné bremeno, potom s najväčšou pravdepodobnosťou žalobkyňa bude v rovnakej

dôkaznej núdzi ako pri prvom rozhodnutí súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.