Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, April 22, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/397/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115225926
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115225926.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:
Ľ.S. E., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. Č.. XXXX/XX, XXX XX P. F. E., Š. Z. J., právne zastúpená STEHURA &
partners, s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti odporcovi: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO:

47 233 516, o zaplatenie 3.211,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 3.211,14 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 3.211,14 eur od 09.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.211,14 eur od

24.08.2015 do 08.09.2015 zamieta.

Odporcajepovinnýnahradiťnavrhovateľketrovykonaniavsume466,64eurkrukámprávnehozástupcu
navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 24.08.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina

dňa 24.08.2015 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť jej
sumu 3.211,14 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.211,14 eur od podania
návrhu na začatie konania do zaplatenia a zároveň jej nahradiť trovy konania vrátane trov právneho
zastúpenia.
Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa
30.11.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie

spotrebiteľského úveru vo výške 1.260,- eur a úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2010,
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.260,- eur. Predmetné zmluvy
uzatvárala z dôvodu zlej finančnej situácie. Pri uzatváraní jej odporca predložil zmluvnú predtlač, ktorú
podpísala bez toho, aby bližšie porozumela jej obsahu. Zástupca odporcu jej pri podpise povedal, že
ak chce požičať peniaze, musí predmetné zmluvy podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o
štandardné zmluvy. Následne jej odporca vyplatil len sumu 2.157,- eur (1.078,90 eur + 1.078,90 eur).

V danom prípade ide o čisto spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať všetky
náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná zmluva
však podľa jej názoru nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z. z. Následne navrhovateľa
poukázala na znenie ust. § 2 písm. i), g) a h) a ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z.
s tým, že podľa týchto zákonných ustanovení celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť
vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených

so spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa predmetných
zmlúv celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje sumu 2.835,42 eur. Odporca pri uvádzaní
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul

poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 181,10eur (bod 8.1 predmetnej zmluvy). Na
základe uvedeného tak celková čiastka, ktorú by musela zaplatiť predstavuje až 3.016,52 eur. Odporca v
predmetných zmluvách uviedol chybne aj údaj o RPMN. V predmetných zmluvách sú uvedené dva údaje
o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre ňu ako spotrebiteľa zmätočne.
V zmluvách je uvedená RPMN vo výške 70,01 % a 66,16 %, pričom v skutočnosti RMPN predstavuje

až 92,96 %. Treba zdôrazniť, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,01 % nie je možné, aby
RPMN bola nižšia, a to vo výške 66,16 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba.
Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Odporca však do
výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 181,10 eur. Konanie
odporcupriposkytovaníúverutým,žedocelkovýchnákladovspotrebiteľaadovýpočtuRPMNnezahrnie

všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom (v danom prípade poplatok za možnosť odkladu splátok
úveru vo výške 181,10 eur) a tieto poplatky skryje pod samostatnú dohodu o poskytnutí služby, čím jej
následne znemožní dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti, je
nutné považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Je toho názoru, že nezahrnutím
poplatku za možnosť odkladu splátok úveru do celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany

odporcu o nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej
starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože nemala zabezpečenú reálnu
objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom. S odkazom na znenie ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z.,
navrhovateľka ďalej mala za to, že nesprávne uvedenie podstatných náležitosti zmluvy má za následok

to, ako by tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Keďže zo strany odporcu pri podpise úverových
zmlúv boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko predmetné zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru sú zo zákona
považované za bezúročné a bezpoplatkové, bola povinná vrátiť odporcovi len sumu 2.157,80 eur, t. j.
sumu, ktorú si od odporcu požičala. Odporcovi však postupnými platbami a zrážkami zo mzdy uhradila

až sumu 5.368,94 eur. S odkazom na znenie ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, navrhovateľka
napokon uviedla, že odporca úmyselne, ako podnikateľ, ktorého predmetom podnikania je aj dlhodobo
poskytovanie úverov, sa uvedením konaním bezdôvodne na úkor nej obohatil a to tým, že s ňou uzatvoril
zmluvu o spotrebiteľskom úvere s vytknutými nedostatkami, neuviedol všetky skutočnosti prináležiace k
zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedel, požadoval od nej rôzne plnenia,

hoc vedel, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná resp. bezúročná a bez poplatkov,
preto na základe uvedených dôvodov sa oprávnene dovoláva vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
odporca nevydal.
K návrhu navrhovateľka pripojila fotokópie: listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX, listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX, oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, karty klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX,
karty klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX a výplatnej pásky za mesiac jún 2015.
Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných

rúk dňa 07.09.2015 (čo preukazuje doručenka na č. l. 16 spisu), písomne vyjadril podaním zo dňa
07.11.2015 doručeným súdu dňa 12.11.2015. V podaní namietal, že že pokiaľ navrhovateľka považuje
výpočet RPMN za nesprávny, nakoľko do výpočtu nebola zahrnutá suma 181,10 eur za odklad splátok
v zmysle bodu 8.1 Zmluvy, jej tvrdenia sú v rozpore so zákonom, pričom odporca poukázal na znenie
ust. § 2 písm. g) a i) zákona č. 129/2010 Z. z. Z ust. písm. g) vyplýva, že do výpočtu celkových

nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dohôd či dojednaní nepredstavujúcich podmienku
pre získanie úveru. Teda typicky ide o fakultatívne poistné, alebo doplnkové voliteľné služby. Uzavretie
a vznik dohody podľa dohody o poskytovaní služby je dobrovoľné, a nie je podmienkou pre získanie
úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Návrh na jej uzavretie robí ako prvý dlžník. Teda, ak by
dlžník dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. V zmysle citovaných zákonných ustanovení

teda akékoľvek platby a poplatky podľa dohody o poskytnutí služby nie sú súčasťou celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom [§ 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z. z.] a teda nemôžu byť
zohľadnené ani pri výpočte RPMN [§ 2 písm. i) uvedeného zákona]. Práve .naopak, ak by poplatok v
zmysle dohody o poskytnutí služby bol zahrnutý do celkových nákladov, potom by taký postu bol vrozpore so zákonom. V zmysle uvedených ustanovení sa poplatok za uzavretie dohody o poskytnutí
služby nemôže zahrnúť do celkových nákladov a teda ani do výpočtu RPMN, a teda ani nemôže ísť
o porušenie zákona ako to tvrdí navrhovateľka. Skutočnosť, že uzavretie dohody o poskytnutí služby

je samostatné, zdôrazňuje v prvom rade grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od ostatného
obsahu úverovej zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby sa graficky vyčleňuje práve preto, aby priemerne
pozornej a priemernej rozumnej osobe bolo zjavné, že nejde o automatickú súčasť úverovej zmluvy
splývajúcej s ostatnými podmienkami. Dohoda o poskytnutí služby je ďalej samostatne podpisovaná,
pričomzdôrazneniesamostatnostijejuzavretiavyplývaajzčl.8.,ods.8.6.,kdesanachádzasamostatné

vyhlásenie poučenie o tom, že podpísanie dohody / jej uzavretie nie je podmienkou pre vznik úverovej
zmluvy ako takej. Právna úprava výslovne situáciu, kedy v jednej listine bude obsiahnutých viacero
samostatných úkonov, predpokladá. Ust. § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne upravuje,
že ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej
listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Samostatnosť dohody o poskytnutí služby od
zmluvy o úvere je preto potrebné posudzovať zo všetkých okolností, ktoré objektívne vyplývajú jednak

z vyhotovenia listiny. Tieto dokumentujú také skutočnosti, ktoré aj bez potreby právneho vzdelania
spotrebiteľa vyjadrujú, že nejde o súčasť úverovej zmluvy, či jej nevyhnutný predpoklad, podmienku a
pod. Ak navrhovateľka v návrhu ďalej tvrdí, že uvedenie dvoch údajov RPMN má pôsobiť zmätočne
a nemá zodpovedať zákonnej úprave, odporca poukazuje na to, že vzhľadom na dohodnutý predmet
zmluvného vzťahu - poskytnutie úveru a poskytnutie revolvingu (po splnení dohodnutých podmienok)

sa pri uvádzaní ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musí uviesť samostatne hodnota RPMN
pre úver a samostatne hodnota RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Uvádzanie uvedených údajov
zodpovedá zákonnej úprave, keďže sa vyžaduje aby pre každý úver (pozn. na základe zmluvy sa
poskytuje úver, a môže - po splnení dohodnutých podmienok - sa poskytovať aj revolving ako v poradí
ďalší úver) bola určená hodnota RPMN s prihliadnutím na údaje týkajúce sa daného úveru. To, že

uvedené údaje sú odlíšené tak, aby bolo priemernému čitateľovi a spotrebiteľovi zjavné, či sa týkajú
úveru alebo revolvingu, vyplýva z ich označenia „RPMN za úver (%)“ a „Predpokladaná RPMN úveru
po vykonaní revolvingu (%)“. Zodpovedá konceptu zmluvy, že ak zmluva rozlišuje poskytnutie úveru a
za dohodnutých podmienok aj jeho navýšenie v podobe ďalšieho úveru, tzv. revolving, potom aj údaje
RPMN zodpovedajú predmetu zmluvného vzťahu - určujú sa samostatne pre úver a samostatne pre

revolving. Z podaného návrhu nie je možné zistiť, v čom takéto rozlišovanie údajov RPMN samostatne
pre úver a samostatne pre revolving má byť nejasné, zmätočné a nezrozumiteľné. Práve naopak, údaje
sa jednoznačne diferencujú ich popisom (označením) a vytvára sa tak situácia, kedy nemôže dôjsť
nielen k ich zámene, ale ani k pochybnostiam o ich obsahu. Pokiaľ ide o samotný údaj „Priemerná
RPMN“ odporca uviedol, že jeho uvádzanie predpisoval zákon č. 129/2010 Z. z. [a to v ust. § 9 ods.

2 písmeno z), pričom tento údaj zverejňovalo Ministerstvo financií SR postupom podľa § 21 ods. 2
uvedeného zákona]. Ďalej odporca uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o nesprávne vypočítanej výške
RPMN vychádzajú z nesprávnej premisy týkajúcej sa vzťahu údajov ročná úroková sadzba a ročná
percentuálna miera nákladov. Tieto tvrdenia popiera nielen skutková a právna odlišnosť oboch údajov,
ale predovšetkým odlišný spôsob ich stanovovania. Všeobecne treba poznamenať, že RPMN vyjadruje

na ročnej báze a v percentuálnom vyjadrení prepočet celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom. Tento údaj vychádza a zohľadňuje teda reálne trvanie doby spotrebiteľského vzťahu a na jej
základe určenej výšky celkových nákladov prepočítaných na obdobie per annum. Zohľadňuje reálnu
dobu trvania zmluvného vzťahu, a to sa odzrkadľuje v sume celkových nákladov. RPMN bude pri tej istej
úrokovej sadzbe rozdielna podľa toho, či úver v tej istej výške má byť uhradený za 6 mesiacov, za 12

mesiacov, za 18 mesiacov a pod. Na rozdiel od toho ročná úroková sadzba je percentuálnym vyjadrením
vždy na obdobie per annum. Teda pri jej vyčíslení sa doba trvania úverového vzťahu nezohľadňuje.
Vyjadrenie per annum je spôsobom vyčíslenia úrokovej sadzby vo všeobecnosti a je rovnaká bez ohľadu
na to, či úver v tej istej výške má byť uhradený za 6 mesiacov, za 12 mesiacov, za 18 mesiacov a
pod. Vzhľadom k uvedenému predpoklad navrhovateľky založený na tom, že hodnota RPMN nemôže

byť nižšia ako hodnota úrokovej sadzby odporuje zákonnej úprave, ktorá je pre jej výpočet stanovená.
Navrhovateľka nepredložila a ani neoznačila na preukázanie svojich vlastných tvrdení žiadny dôkaz,
ktorý by zodpovedal zákonu č. 129/2010 Z. z. Odporca tak s poukazom na uvedené žiadal súd, aby
návrh navrhovateľky zamietol v plnom rozsahu a zaviazal navrhovateľku nahradiť mu trovy konania.
Na pojednávanie dňa 22.04.2016 sa navrhovateľka, odporca a jeho právny zástupca neustanovili.

Navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho
zástupcu priamo na pojednávaní z dôvodu jej bližšie neuvedených povinností, pričom súhlasila s
prejednaním a rozhodnutím súdu vo veci aj v jej neprítomnosti. Odporca a jeho právny zástupca
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili podaním právneho zástupcu odporcu zo dňa 14.04.2016,pričom požiadali o rozhodnutie v ich neprítomnosti (toto podanie bolo súdu doručené dňa 22.04.2016,
avšak sudcovi prejednávajúcemu predmetnú vec bolo predložené až po pojednávaní; od predvolania
odporcu súd upustil podľa ust. § 49 ods. 1 O.s.p., pričom jeho právny zástupca mal predvolanie na

pojednávanieriadnedoručenédňa17.03.2016sozachovanímlehotypodľaust.§115ods.2O.s.p.).Súd
tak vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 22.04.2016 aj v neprítomnosti účastníkov a právneho
zástupcu odporcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľkanapojednávaníprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuzotrvalananávrhunazačatie
konania v plnom rozsahu, ako aj na argumentácii, ktorú v návrhu na začatie konania produkovala.

Súd tak pri rozhodnutí vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľkou.
Dňa 30.11.2010 podpísala navrhovateľka predtlač navrhovateľa označenú ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným č. zmluvy (VS) XXXXXXXXXX
(predložená ako dôkaz navrhovateľkou na č. l. 4 spisu). V časti 1. a 2. predtlače boli následne vypísané
údaje odporcu ako veriteľa a osobné údaje navrhovateľky ako dlžníka. V časti 5. predtlače boli vypísané

údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače údaje o schválenom revolvingovom
úvere: poskytnutá čiastka úveru: 1.260,- eur, splatnosť úveru: 42 splátok a splatnosť 24. deň v mesiaci,
mesačná splátka vrátane úrokov: 67,51 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.835,42 eur,
RPMN za úver: 66,16 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, priemerná RPMN za úver: 44,57
% a ďalej údaje o revolvingovom úvere. V časti 8. bodu 8.1. predtlače bola obsiahnutá dohoda o

záväzkuveriteľaposkytnúťslužbuspočívajúcuvmožnostiodkladumaximálnetrochakýchkoľveksplátok
úveru poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 181,10
eur, ktorej splatnosť bola podľa bodu 8.4. určená dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby s tým, že
podľa dohody účastníkov malo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči

veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní oproti pohľadávke
veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Odporca predtlač
podpísal dňa 03.12.2010.
Odporca adresoval navrhovateľke oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2010 (predložené ako dôkaz navrhovateľkou na č.

l. 5 spisu), kde uviedol údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 1.260,- eur, splatnosť úveru:
42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 67,51 eur, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru:
24.01.2011 a 24.06.2014, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu
periódy splácania: 24., celková výška úveru: 1.260,- eur, RPMN úveru: 66,16 %, priemerná hodnota
RPMN platná ku dňu uzavretia zmluvy: 44,57 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.835,42 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a)
dohody o poskytnutí služby: 181,10 eur, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy: 03.12.2010.
Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľky, že odporca jej v danom
úverovom prípade podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytol peňažné prostriedky len do výšky 1.078,90
eur (keďže od dojednanej sumy úveru 1.200,- eur odpočítal odplatu za službu spočívajúcu v možnosti

odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 181,10 eur podľa čl. 8 bod 8.1. zmluvy splatnej podľa čl. 8
bod 8.4. zmluvy dňom poskytnutia úveru; 1.260,- eur - 181,10 eur = 1.078,90 eur).
Podľa karty klienta k zmluve číslo XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz navrhovateľkou na č. l. 6 spisu)
navrhovateľka uhradila na daný úverový prípad celkovo sumu 2.652,13 eur, pričom ku dňu 21.11.2012
uhradila sumu 1.080,16 (t. j. sumu o 1,26 eur vyššiu ako zodpovedalo navrhovateľke zo strany odporcu

sume reálne poskytnutých peňažných prostriedkov).
Dňa 30.11.2010 podpísala navrhovateľka ďalšiu predtlač navrhovateľa označenú ako „Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným č. zmluvy (VS)
XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz navrhovateľkou na č. l. 7 spisu). V časti 1. a 2. predtlače boli
následne vypísané údaje odporcu ako veriteľa a osobné údaje navrhovateľky ako dlžníka. V časti 5.

predtlače boli vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače údaje o
schválenom revolvingovom úvere: poskytnutá čiastka úveru: 1.260,- eur, splatnosť úveru: 42 splátok a
splatnosť 24. deň v mesiaci, mesačná splátka vrátane úrokov: 67,51 eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť: 2.835,42 eur, RPMN za úver: 66,16 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, priemerná
RPMN za úver: 44,57 % a ďalej údaje o revolvingovom úvere. V časti 8. bodu 8.1. predtlače bola

obsiahnutá dohoda o záväzku veriteľa poskytnúť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a
záväzokdlžníkazaplatiťveriteľoviodplatuzaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplátok
úveru vo výške 181,10 eur, ktorej splatnosť bola podľa bodu 8.4. určená dňom uzavretia dohody oposkytnutí služby s tým, že podľa dohody účastníkov malo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok, a
to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných
dojednaní oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, a to ku dňu poskytnutia úveru

dlžníkovi. Odporca predtlač podpísal dňa 03.12.2010.
Odporca adresoval navrhovateľke ďalšie oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2010 (predložené ako dôkaz navrhovateľkou na č.
l. 8 spisu), kde uviedol údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 1.260,- eur, splatnosť úveru:
42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 67,51 eur, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru:

24.01.2011 a 24.06.2014, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu
periódy splácania: 24., celková výška úveru: 1.260,- eur, RPMN úveru: 66,16 %, priemerná hodnota
RPMN platná ku dňu uzavretia zmluvy: 44,57 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.835,42 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a)
dohody o poskytnutí služby: 181,10 eur, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy: 03.12.2010.
Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľky, že odporca jej v danom

úverovom prípade podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytol peňažné prostriedky len do výšky 1.078,90
eur (keďže od dojednanej sumy úveru 1.200,- eur odpočítal odplatu za službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 181,10 eur podľa čl. 8 bod 8.1. zmluvy splatnej podľa čl. 8
bod 8.4. zmluvy dňom poskytnutia úveru; 1.260,- eur - 181,10 eur = 1.078,90 eur).
Podľa karty klienta k zmluve číslo XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz navrhovateľkou na č. l. 9 spisu)

navrhovateľka uhradila na daný úverový prípad celkovo sumu 2.638,67 eur, pričom ku dňu 08.02.2013
uhradila sumu 1.080,16 (t. j. sumu o 1,26 eur vyššiu ako zodpovedalo navrhovateľke zo strany odporcu
sume reálne poskytnutých peňažných prostriedkov).
Podľa výplatnej pásky navrhovateľky vystavenej Domovom sociálnych služieb SYNNÓMIA za mesiac
jún 2015 (predložená ako dôkaz navrhovateľkou na č. l. 11 spisu) bola vykonaná zo mzdy navrhovateľky

jej zamestnávateľom zrážka sumy 78,14 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca nerozporoval
tvrdenie navrhovateľky, že v tomto prípade išlo o zrážku z jej mzdy vykonanú jej zamestnávateľom na
základe žiadosti odporcu a v prospech odporcu na uspokojenie pohľadávok odporcu z predmetných
úverových zmlúv, keďže o tomto tvrdení navrhovateľky nemal zároveň závažné a dôvodné pochybnosti.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľaust.§2písm.a)zákonač.129/2010Z.z.vpôvodnomzneníúčinnomdo30.11.2011,naúčelytohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na
účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková
sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo

súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 30.11.2011, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh

spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere

vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý

obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za

akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo

na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1.Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji
podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591),

zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom
spoločenstve(§673),zmluvyootvoreníakreditívu(§682),zmluvyoinkase(§692),zmluvyobankovom
uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 324 ods. 2 ObZ, záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením
záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného

obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa vydať
všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods.2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.

z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny
euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.

účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do
31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala ObZ bez
ohľadu na to, kto bol subjektom tohto vzťahu (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvoukonsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj
faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol

právny vzťah na základe vyššie uvedených dvoch uzavretých zmlúv zo dňa 03.12.2010. Aj s poukazom
na to, že zo strany odporcu išlo pri poskytnutí úveru o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany
navrhovateľky nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jej zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov odporcom navrhovateľke, súd
dospel k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust.

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (keďže nešlo zároveň o prípad podľa ust. § 1 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv) a rovnako v zmysle ust. § 52
a nasl. OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, pričom spotrebiteľský
úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ,
v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v
ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal

súd za to, že v danom prípade účastníci uzavreli v oboch prípadoch zmluvu o úvere podľa ust. § 497
ObZ, ktorou sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľke peňažné prostriedky (úver) a navrhovateľka
sa zaviazala odporcovi vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
Odporca tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ nesporne splnil v oboch prípadoch poskytnutím
peňažnej sumy 1.078,90 eur (keďže od dojednanej sumy úveru 1.260,- eur odpočítal odplatu za službu

spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 181,10 eur podľa čl. 8 bod 8.1. zmluvy
splatnej podľa čl. 8 bod 8.4. zmluvy dňom poskytnutia úveru; 1.260,- eur - 181,10 eur = 1.078,90 eur)
navrhovateľke s tým, že navrhovateľka sa mala zaviazať v oboch prípadoch vrátiť odporcovi celkovú
čiastku vo výške 2.835,42 eur, t. j., že navrhovateľka sa mala zaviazať zaplatiť odporcovi celkovo sumu
2.835,42 eur, a to v 42 mesačných splátkach vo výške 67,51 eur (42 x 67,51 eur = 2.835,42 eur) so

splatnosťou 24. dňa v mesiaci, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 24.01.2011 a poslednej 24.06.2014.
Súd však poukazuje na to, že obe dotknuté zmluvy uzavreté medzi účastníkmi neobsahovali náležitosti
podľacit.ust.§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.Totižajkeďbolavzmluváchexplicitneuvedená
celkovávýškakaždejmesačnejsplátkyvsume67,51euravýškapoplatkuzaposkytnutieslužbyodkladu
splátok vo výške 181,10 eur a napokon aj celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť v sume

2.835,42 eur (ktorá sa rovnala súčtu všetkých 42-och splátok), nikde však nebola uvedená výška splátok
istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 67,51 eur, ktorá mala zodpovedať
sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol nepochybne navrhovateľke v
oboch prípadoch poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.078,90 eur, sú však v zmysle cit. ust. §
11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, obe zmluvy aj

napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platné, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa
poskytnuté spotrebiteľské úvery v oboch prípadoch považujú za bezúročné a bez poplatkov (t. j. aj
bez poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok, ktorý nepochybne súvisí s
poskytovaním a splácaním úveru). Súd mal tak za to, že v oboch prípadoch bola navrhovateľka povinná
vrátiť odporcovi len sumu 1.078,90 eur, a to v 42-och splátkach vo výške 25,6881 eur (1.078,90 eur / 42)

so splatnosťou prvej splátky dňa 24.01.2011, poslednej splátky dňa 24.06.2014, pri splatnosti splátky
do 24. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. S poukazom na uvedené sa súd pre nadbytočnosť už
nezaoberal medzi účastníkmi spornou argumentáciou navrhovateľky s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm.
j) v spojení s ust. § 2 písm. g), h) a i) a ust. § 11 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorej rovnako
vyvodzovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetných spotrebiteľských úverov.

Navrhovateľka podľa jej medzi účastníkmi nesporného tvrdenia a ňou predložených listinných dôkazov
navrhovateľovi uhradila na oba úverové prípady celkovo sumu 5.368,94 eur. Možno tak konštatovať,
že navrhovateľka uhradila odporcovi celkovo sumu o 3.211,14 eur vyššiu ako zodpovedala sume jej
peňažných záväzkov z oboch predmetných zmlúv [5.368,94 eur suma uhradená navrhovateľkou - (2 x
1.078,90 eur = 2.157,80 eur, t. j. suma, ktorú mala navrhovateľka povinnosť uhradiť) = 3.211,14 eur).

Pokiaľ tak navrhovateľka uhradila odporcovi sumu 3.211,14 eur z vykonaného dokazovania nevyšlo
najavo, že by existoval akýkoľvek právny dôvod peňažného plnenia navrhovateľky odporcovi v tomto
rozsahu. Na strane odporcu tak vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa cit. ust. § 451 ods. 2 OZ, keďže
odporca získal peňažným plnením navrhovateľky v rozsahu sumy 3.211,14 eur majetkový prospech
bez právneho dôvodu. Odporcovi tak podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ vznikla povinnosť vydať predmet

bezdôvodného obohatenia, a to podľa cit. ust. § 456 OZ tomu, na koho úkor ho získal, v prejednávanom
prípade navrhovateľke, a to v súlade s cit. ust. § 458 ods. 1 OZ v rozsahu celej peňažnej sumy 3.211,14
eur. Pokiaľ sa týka času plnenia odporcovho záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
3.211,14 eur, súd poukazuje na to, že OZ neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti)nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi účastníkmi o tomto
čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporca tak v zmysle cit. ust. § 563 OZ bol povinný plniť
navrhovateľke deň po tom, čo ho o toto plnenie navrhovateľka požiadala. Navrhovateľka však v konaní

neprodukovala dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že odporcu vyzvala na plnenie skôr, ako bol odporcovi
doručený návrh na začatie konania v tomto konaní, t. j. dňa 07.09.2015 (doručenka na č. l. 16 spisu).
Preto tak za výzvu navrhovateľky odporcovi na plnenie podľa cit. ust. § 563 OZ považoval súd v zmysle
ust. § 41 ods. 3 O.s.p. až samotný návrh na začatie konania. (k uvedenému právnemu posúdeniu pozri
napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006 v zmysle ktorého

právnej vety: „keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie
je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,
že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o
splnenie,aaknedošlopožiadaniedlžníkoviužskôr,trebazakvalifikovanépožiadaniepovažovaťžalobu;
zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“) Odporca tak bol povinný
plniť navrhovateľke deň po doručení návrhu, t. j. dňa 08.09.2015. Teda až dňom 09.09.2015 sa dostal

odporca s plnením svojho dlhu vo výške 3.211,14 eur podľa cit. ust. § 517 ods. 1 OZ do omeškania
(keďže nesporne do dňa rozhodnutia súdu vo veci odporca navrhovateľke žalované peňažné plnenie
neposkytol).
Vzhľadom na omeškanie odporcu s plnením jeho peňažného záväzku na vydanie bezdôvodného
obohateniavzniklonavrhovateľkepodľacit.ust.§517ods.2OZprávonazaplatenieúrokovzomeškania

vo výške podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. V kontexte výšky úrokov z omeškania je podstatné,
kedy došlo medi účastníkmi konania k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu (§ 488 OZ), resp. k vzniku
práva navrhovateľky na plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia - voči odporcovi a k vzniku záväzku
odporcu vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie (§ 489 OZ). K vzniku práva navrhovateľky
na vydanie bezdôvodného obohatenia a na druhej strane tomu korešpondujúceho záväzku odporcu

ohľadom celej sumy 3.211,14 eur nedošlo v tom istom čase, ale postupne, a to vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka odporcovi plnila sumu 3.211,14 eur nie jednorázovo, ale postupne. Pokiaľ ide o prvú
zmluvu č. XXXXXXXXXX z predloženej karty klienta vyplýva, že navrhovateľka do 31.01.2013 poskytla
odporcovi plnenie nad rozsah jej zmluvnej povinnosti v rozsahu sumy 210,69 eur (išlo o plnenie v období
od 21.11.2012 do 31.01.2013). Navrhovateľke tak z tohto dôvodu vzniklo právo na zaplatenie úrokov z

omeškania zo sumy 210,69 eur vo výške podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
zneníúčinnomdo31.01.2013vspojeníscit.ust.§10cnariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,t.j.vovýške
8,05 % ročne (súd má zo svojej činnosti vedomosť - § 121 O.s.p., že základná úroková sadzba ECB bola
k prvému dňu omeškania odporcu s plnením jeho dlhu, t. j. ku dňu 09.09.2015 vo výške 0,05 % ročne)
za obdobie od 09.09.2015 do zaplatenia. Pokiaľ ide o druhú zmluvu č. XXXXXXXXXX z predloženej

karty klienta vyplýva, že navrhovateľka do 31.01.2013 neposkytla odporcovi plnenie nad rozsah jej
zmluvnej povinnosti. Preto pokiaľ sa týka vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi ohľadom
sumy 3.000,45 eur, tento vzniklo postupne, avšak po 01.02.2013, teda navrhovateľke vzniklo právo na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v účinnom znení (teda v znení účinnom od 01.02.2013), t. j. vo výške 5,05

% ročne (opätovne súd poukazuje na to, má zo svojej činnosti vedomosť - § 121 O.s.p., že základná
úroková sadzba ECB bola k prvému dňu omeškania odporcu s plnením jeho dlhu, t. j. ku dňu 09.09.2015
vo výške 0,05 % ročne) za obdobie od 09.09.2015 do zaplatenia.
Súd však viazaný návrhom na začatie konania v rozsahu uplatnenej výšky úrokov z omeškania -
5,05 % ročne - tak vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že odporcu

zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 3.211,14 eur spolu s úrokmi z omeškania vo (žalovanej) výške
5,05 % ročne zo sumy 3.211,14 eur od 09.09.2015 do zaplatenia, pričom v ostatnej časti o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.211,14 eur od 24.08.2015 do 08.09.2015 návrh
navrhovateľky zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľka mala v konaní neúspech len
v nepatrnej časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, a preto jej súd priznal právo
na plnú náhradu trov konania.

Navrhovateľka vyčíslila prostredníctvom právneho zástupcu trovy konania v podaní zo dňa 25.04.2016
doručeným súdu toho istého dňa spolu vo výške 466,64 eur, a to titulom trov právneho zastúpenia.
Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 3 úkony právnej služby, a to:
1. za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 17.08.2015 v sume 121,17 eur,
2. za písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 24.08.2015 v sume 121,17 eur,

3. za zastupovanie na pojednávaní dňa 22.04.2016 v sume 121,17 eur,
4. režijný paušál 2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur,
5. 20 % DPH v sume 77,77 eur.
Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnený nárok z hľadiska jeho súladu s príslušnými ustanoveniami
vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) a konštatuje, že tento bol uplatnený v súlade s ust.

§ 142 ods. 3 O.s.p. a nižšie uvedenými ustanoveniami Vyhlášky, navrhovateľke proti odporcovi priznal
náhradu trov konania celkom v sume 466,64 eur, a to titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
Náhrada trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia bola priznaná za tieto úkony právnej
služby:
1. za úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom na základe

plnej moci zo dňa 17.08.2015 - odmena podľa ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods.
1 písm. a) Vyhlášky vo výške 121,17 eur, náhrada podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3
Vyhlášky vo výške 8,39 eur a náhrada 20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky v sume 25,91 eur
(keďže právny zástupca navrhovateľky osvedčením o registrácii pre DPH preukázal, že je platca DPH),
spolu 155,47 eur;

2. za úkon právnej služby: podanie na súd vo veci samej - návrhu na začatie konania zo dňa 24.08.2015
- podľa ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky vo výške 121,17
eur, náhrada podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,39 eur a náhrada
20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky v sume 25,91 eur (keďže právny zástupca navrhovateľky
osvedčením o registrácii pre DPH preukázal, že je platca DPH), spolu 155,47 eur;

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 22.04.2016 - podľa ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 v
spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky vo výške 121,17 eur, náhrada podľa ust. § 16 ods. 3 v
spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,58 eur a náhrada 20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky
v sume 25,95 eur (keďže právny zástupca navrhovateľky osvedčením o registrácii pre DPH preukázal,
že je platca DPH), spolu 155,70 eur.

Súd napokon v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania
v sume 466,64 eur k rukám jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.