Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118295027
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:6118295027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: TREND service s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Rozvojová 2, IČO: 36 212 652, zastúpený Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ &
RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičová 4, IČO:
00 585 441, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v
konaní o 385,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 16.1.2019, č.k. 35Cb/94/2018-80 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 385,35 eur s 5%
úrokom z omeškania od 12.4.2018 do zaplatenia a priznal mu trovy konania.

2. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 385,35 eur s prísl. titulom nevyplatenia
kráteného poistného o žalovanú sumu, fakturovanú za opravu poškodeného vozidla z poistnej udalosti.

Žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre neexistujúci predmet postúpenia a
neoprávnenosť žalovaného nároku pre jeho nedôvodnosť.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Dňa 8.11.2017 došlo k dopravnej nehode, pri
ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Henricha M., N. L., EČV: M Za opravu motorového vozidla
vystavil žalobca ako dodávateľ, poškodenému ako odberateľovi, faktúru č. 2018006 na sumu 2.984,95

eur bez DPH, splatnú 30.1.2018, podľa priloženej kalkulácie opravy, ktorú si poškodený uplatnil u
žalovaného.Žalovanýlistomz27.3.2018oznámilpoškodenému,žeplnenieposkytujevovýške2.599,60
eur, keď z fakturovanej sumy nepriznal žalovanému sumu 385,35 eur ako neprimeranú normohodinu.
Zmluvou o postúpení pohľadávky z 29.3.2018 postúpil poškodený ako postupca pohľadávku vo výške
kráteného plnenia v sume 385,35 eur na žalobcu ako postupníka. V čl. I, bod 2 zmluvy zmluvné
strany vymedzili, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 385,35 eur ako rozdiel
medzi fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa a.s. a jej

príslušenstva.

4. Po vykonanom dokazovaní a citovaní príslušných zákonných ustanovení z hľadiska námietky
žalovanéhooneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkysúduvádza,ženaplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho práv a
povinnosti zo záväzku a ani to, aby dlžník o nej vedel. Predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí
ísť o pohľadávku určitú a existujúcu. Súd po oboznámení s jej obsahom, nezistil žiadne skutočnosti,

ktoré by viedli k záveru, že je neplatná. Nárok na náhradu škody vznikol poškodenému okamihom vzniku
škody, teda poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy vozidla. V čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným bolo zrejmé, v čom škoda spočíva a aká je jej
výška. Táto skutočnosť sa zrozumiteľne a určite premietla do vymedzenia predmetu zmluvy o postúpení
pohľadávky, s obsahom ktorej zmluvné strany podpisom prejavili súhlas.

5. Rovnako v smere opravy vozidla mal súd za to, že žalobca preukázal jej rozsah, ktorej cenu žiadal od
žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Samotný rozsah opravy žalovaný nenamietal, namietal
len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané (neprimerane účtovaná normohodina). Nevyjadril sa ani k
cenníkom predloženým žalobcom, preukazujúcim, že v mieste opravy vozidla iné autoservisy účtujú ešte
vyššiecenyzanormohodinupráceatedanepreukázalbremenotvrdenia.Súdtakmalzato,žežalobcom

predložené listinné dôkazy preukazujú skutočné náklady, potrebné na opravu poškodeného vozidla.

6. K príslušenstvu pohľadávky súd uvádza, že v zmysle ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. mal
poisťovateľ povinnosť plniť v stanovenej lehote, teda do 125 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti.
Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení
aj úroky z omeškania. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť alebo bude plniť
len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti, v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť
poškodenému aj úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p..
Rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny a podľa jeho názoru je výsledkom zjavnej

svojvôle súdu prvej inštancie a trpí aj nepreskúmateľnosťou.

9. Má za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, ale nevysporiadal sa so skutočnosťami,
zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej
právnej konštrukcie, ktorú aj nedostatočne odôvodnil.

10. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s aktívnou
vecnou legitimáciou žalobcu v spore. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že vzhľadom na poškodenie
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti si poškodený dal motorové vozidlo opraviť u žalobcu,
ktorý za opravu vystavil faktúru, ktorá bola uplatnená u žalovaného a ktorý oznámil výšku poskytnutého

poistného plnenia, kráteného plnenia v sume 385,35 eur. Následne došlo medzi poškodeným ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej
došlo k postúpeniu sumy 385,35 eur ktorá mala predstavovať pohľadávku poškodeného voči žalobcovi
ako sumu pochádzajúcu z krátenia faktúr.

11. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, poškodený plánoval postúpiť na žalobcu
časť pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavených faktúr. Poškodený teda mal postúpiť tzv.
pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z ich záväzkov voči žalobcovi, to znamená,
že mal postúpiť pohľadávku, ktorá predstavuje ich záväzky a nie pohľadávku, čo je v rozpore s ust. §
524 ods. 1 Obč. zák.. Z toho vyplýva, že žalobca nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný

subjekt na strane žalobcu.

12. Poukazuje na to, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného
ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. Zároveň samotný predmet
zmluvy je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Rozpornosť spočíva

v skutočnosti, že z textu o postúpení vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku,
pričom táto pohľadávka predstavuje záväzky poškodeného vyplývajúce z faktúr, čo zakladá absolútnu
neplatnosť právneho úkonu.13. Citoval rozsudky NS ČR sp.zn. 33Cdo/1527/99 z 22.6.2000 a sp.zn. 23Cdo/879/2014 z 2.6.2014
týkajúce sa neplatnosti právnych úkonov a uviedol, že predložené ZoPP sú neplatné právne úkony a
absolútna neplatnosť vylučuje možnosť dodatočného schválenia.

14. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. S názorom žalovaného, že rozhodnutie je arbitrárne, nesúhlasí.

Arbitrárne rozhodnutie je také, ktoré je založené na svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon, založené
na ľubovôli súdu. Napadaný rozsudok obsahuje dostatok dôvodov a odkaz na ustanovenie zákona,
nemožno preto tvrdiť, že je arbitrárny.

16. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd sa vysporiadal zo všetkými relevantnými námietkami
žalovaného. Apeluje na skutočnosť, že súd sa nemôže v odôvodnení vyjadriť ku každej námietke, ale

iba k podstatným. Poukazuje judikatúru súdov v nadväznosti na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
Túto námietku považuje za nedôvodnú.

17. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu zotrváva na svojej doterajšej argumentácii a dopĺňa: Podľa §
797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti

poistiteľa plniť (poistná udalosť), t.j. v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP „Poistený má z poistenia
zodpovednosti, právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,“ teda už
samotným vznikom škody, nie až vykonaním opravy.

18. Nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na
vykonanie opravy. Predmetom konania je nárok na krátené náhrady škody z poistných udalosti, ktorý
bol postúpený na žalobcu, t.j. vzťah poškodeného a žalovaného. Postavenie žalovaného sa postúpením
nezmenilo. Koná sa o pohľadávkach poškodeného voči žalovanému, ktoré vznikli momentom vzniku
poistných udalosti, ktoré boli postúpené žalobcovi. Tvrdenie, že poškodený je dlžníkom žalobcu

neobstojí. Poškodený má pohľadávku voči poisťovni (žalovanému), a to nárok na náhradu škody. Nárok
na plnenie vznikol keď nastala poistná udalosť a nie je podmienený inou skutočnosťou. Poukazuje na
judikatúru v otázke úhrady faktúr za opravu, či platnosti zmluvy o postúpení.

19. Žalovaný uvádza, že v zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného týkajúci sa postúpenia

pohľadávky na žalobcu, s čím nesúhlasí. Zmluva o postúpení pohľadávky má náležitosti zmluvy v zmysle
§ 524 OZ. V zmluve postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna,
teda musí mať vedomosť o predmete postúpenia, prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške,
vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť.

20. Má za to, že postupca vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku.

21.Mázato,žepostupcavyjadrilsvojuvôľupostúpiťpohľadávkunapostupníka,atovyjadrenímsúhlasu
s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. V zmluve postupca a postupník vyhlasujú, že zmluva
predstavuje ich skutočnú slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú, prejavili tak svoju vôľu

postúpiť pohľadávku. Apeluje na to, že nerešpektovanie dohody zmluvných strán, resp. prejavu ich vôle,
ktorá nie je v rozpore so zákonom aj s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, je zásah do ústavnej zásady
autonómie zmluvných strán.

22. Na základe uvedeného považuje napadnuté rozhodnutie za správne a riadne odôvodnené, navrhuje

ho potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

23. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania
s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.24. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.

27. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, odvolací súd sa
s nimi stotožňuje.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 385,35 eur s prísl. titulom doplatenia žalovaným

krátených nárokov na náhradu škody z poistnej udalosti na motorovom vozidle. Bolo preukázané,
že došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle CITROEN L.
vo vlastníctve poškodeného, ktorý následne náklady na opravu uplatnil u žalovaného. Oznámením
o poistnom plnení bol poškodeným predložený výpočet plnenia, z ktorého vyplynula nepriznaná
časť uplatnenej škody. Krátený nárok poškodený postúpil zmluvou o postúpení časti pohľadávky

na žalobcu, ktorý ho uplatňuje podanou žalobou. Nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti a
poisťovateľ (žalovaný) mal za poistného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody.
Zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, žalovaný aj plnil
poškodenému z povinného zmluvného poistenia poisteného, ktorý škodu spôsobil. Predmetom konania
je nárok poškodeného na krátenú časť náhrady škody z poistnej udalosti, ktorý mal voči žalovanému

a ktorý následne postúpil na žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že sa
mala postúpiť pohľadávka, ktorá predstavuje záväzky poškodeného a nie pohľadávka, čo je v rozpore
so zákonom. Poškodený, ktorý je vlastníkom vozidla, postúpil na žalobcu nároky na náhradu škody,
vzniknutej poistnou udalosťou, nie svoje záväzky, aj keď je postupníkom servis, ktorý vykonal opravu
poškodeného motorového vozidla. Poškodený, ako veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému,

ako dlžníkovi, na žalobcu v súlade s ust. § 524 ods. 1,2 Obč.zák a preto je zmluva o postúpení časti
pohľadávky platným právnym úkonom. Predmet zmluvy je v zmluve špecifikovaný čo do výšky a dôvodu
vzniku, v zmluve je vyjadrená vôľa zmluvných strán postúpiť uvedenú pohľadávku

29. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď po vykonanom dokazovaní, zistení skutkového stavu a

právnom posúdení žalobe vyhovel.

30. K námietke žalovaného o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., nemožno ho
preto považovať za arbitrárne. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými

podstatnými námietkami žalovaného, odvolací súd považuje odôvodnenie za dostatočné a správne.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

31.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).