Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoPr/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513206478
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7513206478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu

Mgr. Zuzany Čisovskej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: S.. J. X., V.. XX.X.XXXX, P. L.
Q.S., A. X, zastúpeného: JUDr. Martina Gombosová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Floriánska
16, proti žalovanej: Obec Perín - Chym, so sídlom Perín - Chym 180, IČO: 00 324 612, zastúpenej:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Macko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čsl. armády 6, IČO: 47
236 949, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 16Cpr/1/2013-124 zo dňa 3.4.2014 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 16Cpr/1/2013-160 zo dňa 2.5.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v
záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Určuje sa, že výpoveď žalovanej obce Y. - A. daná žalobcovi 21.12.2012 je neplatná.
II. Konanie o návrhu žalobcu na náhradu mzdy sa vylučuje na samostatné konanie, ktoré sa bude viesť

na tunajšom súde.

2. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) dopĺňacím rozsudkom
označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 3.4.2014 č.k. 16 Cpr/1/2013-124 dopĺňa týmto
výrokom:
V časti o určenie neplatnosti výpovede priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe zo dňa 25.4.2013, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi žalovanou dňa 21.12.2012, ako aj náhrady
mzdy, na tom skutkovom základe, že dňa 5.7.2011 bol obecným zastupiteľstvom zvolený za hlavného
kontrolóra obce Y. - A. a obecné zastupiteľstvo schválilo deň nástupu do práce, rozsah výkonu
funkcie hlavného kontrolóra určením pracovného úväzku 0,2 - 30 hodín mesačne, miesto výkonu práce,

rozvrhnutie týždenného pracovného času. Žalobca so žalovanou obcou uzavrel dňa 7.7.2011 pracovnú
zmluvu. Žalovaná mu dňa 21.12.2012 dala výpoveď z pracovného pomeru, písomnú výpoveď mu však
starostka obce odmietla odovzdať, predloženú listinu si nemohol prečítať, preto odmietol jej prevzatie
a listom zo dňa 24.1.2013 opakovane požiadal o doručenie výpovede a oznámil, že trvá na tom, abybol naďalej zamestnávaný. Žalovaná mu listom zo dňa 28.1.2013 oznámila, že výpoveď z pracovného
pomeru považuje za platnú. Žalobca tvrdil, že výpoveď je neplatná a konaním starostky žalovanej obce
bol porušený zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Hlavného kontrolóra obce volí a odvoláva

z funkcie obecné zastupiteľstvo, pričom je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Žalobcu však obecné zastupiteľstvo doposiaľ neodvolalo, ani ho nikdy písomne, ani ústne neupozornilo
na zanedbávanie povinností, ktoré vyplývajú z funkcie hlavného kontrolóra.

4. Žalovaná nesúhlasila so žalobou, s tým, že výpoveď bola daná za opakované porušenie pracovnej

disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Žalobca odmietol prevziať výpoveď. Uznala, že
hlavného kontrolóra môže odvolať len obecné zastupiteľstvo, avšak mala za to, že nemožno stotožňovať
výpoveď z pracovného pomeru s odvolaním z funkcie. Žalobca hrubo a opakovane porušoval pracovnú
disciplínu aj napriek upozorneniam zamestnávateľa. Zákonník práce je jediný právny predpis, ktorý
upravuje pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, bez ohľadu na to, či sa
jedná o volenú funkciu alebo nie.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinnými dôkazmi a mal za preukázané, že voľba
hlavného kontrolóra obce Y.V. - A. bola vyhlásená na 23.6.2011 o 19.00 hod., žalobca podal prihlášku
s určenými dokladmi, splnil podmienky pre výkon tejto funkcie a dňa 5.7.2011 bol zvolený obecným
zastupiteľstvom za hlavného kontrolóra žalovanej, ktorá s ním v postavení zamestnávateľa dňa 7.7.2011

uzavrela pracovnú zmluvu. Dátum nástupu do práce bol určený dňom 7.7.2011, miestom výkonu práce
bola kancelária na A. X L. Q., pracovný úväzok bol dohodnutý v rozsahu 20% . t.j. 30 hodín mesačne.
Výpoveďou strán a ich vzájomnou korešpondenciou boli preukázané nezhody medzi štatutárnou
zástupkyňou žalovanej a žalobcom, týkajúce sa činnosti hlavného kontrolóra a nedostatočnej vzájomnej
súčinnosti. Tieto skutočnosti však súd považoval za právne bezvýznamné vzhľadom na toto konanie.

Za podstatnú pokladal skutočnosť, že u žalobcu nedošlo k zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra,
keďže žiaden z dôvodov podľa § 18 ods. 8 z.č. 369/1990 Zb. nebol naplnený. Starostka žalovanej
otvoreným listom zo dňa 2.11.2012 poslancom obecného zastupiteľstva žiadala odvolanie žalobcu z
funkcie hlavného kontrolóra podľa § 18 a ods. 9 písm. a/ z. č. 369/1990 Zb., v ktorom uvádza všeobecne
formulované porušenia povinností zamestnanca. Obecné zastupiteľstvo však žalobcu z funkcie

hlavného kontrolóra neodvolalo. Písomnou výpoveďou žalovanej zo dňa 21.12.2012 bola žalobcovi
daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce - t.j. za opakované aj
menejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,stým,žežalobcaboldňa8.10.2012písomneupozornený
na hrubé porušenie pracovnej disciplíny, svojvoľný odchod na zahraničnú dovolenku bez požiadania
o súhlas zamestnávateľa s čerpaním dovolenky a zároveň bol upozornený na možnosť výpovede

pri opakovanom, aj menej závažnom porušení pracovnej disciplíny, ďalej, že dňa 21.11.2012 bol
listom č. XXX/XXXX písomne upozornený na opakované porušenie pracovnej disciplíny tým, že neplnil
pokyny svojho nadriadeného, pričom jedným z týchto pokynov bolo vykonávanie kontroly v školskej
jedálni, ktorú mal vykonať do 16.11.2012, ďalším pokynom bolo predloženie výsledkov činnosti vo
forme písomného oznámenia o tom, akú kontrolnú činnosť vykonával za obdobie od 8.10.2012 do

15.11.2012. Ďalšie porušenie pracovnej disciplíny žalovaná videla v tom, že v pracovnom týždni od
17.12.2012 do 21.12. 2012 si žalobca opäť nesplnil svoje povinnosti dokončiť kontrolu v školskej jedálni
do 21.12.2012 a tiež, že zamestnankyni poverenej evidenciou dochádzky prikázal zaznamenať údaje o
pracovnejčinnosti,vuvedenýchdňochvšakžiadnukontrolnúčinnosťnevykonal.Výpovednýmdôvodom
je porušenie pracovnej disciplíny - nesplnenie pracovnej úlohy vykonať kontrolu v školskej jedálni ,

ktorú žalobca napriek opakovaným žiadostiam zamestnávateľa nevykonal. Súd mal za preukázané,
že výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 21.12.2012. Ďalej mal za preukázané, že žalobca listom zo
dňa 24.1.2013, doručeným žalovanej dňa 25.1.2013 oznámil podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že
trvá na ďalšom zamestnávaní, ako aj, že žalovaná navrhla uzavretie novej pracovnej zmluvy s dňom
nástupu do práce dňa 1.3.2013, s miestom výkonu práce Obecný úrad Y.- A., pričom žalobca zmluvu

nepodpísal z dôvodu platnosti pôvodnej pracovnej zmluvy.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ust. § 18, § 18a zákona č. 369/1990 Z.z., ako
aj ust. § 61 ods. 4, § 63 ods. 1 písm. e/, § 77 a § 79 ods.1 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žaloba
o určenie neplatnosti napadnutej výpovede z pracovného pomeru je dôvodná. Konštatoval, že pracovný

pomer hlavného kontrolóra je viazaný na výkon tejto funkcie, pracovný pomer teda zaniká skončením
výkonu hlavného kontrolóra. U žalobcu však nedošlo k zániku výkonu tejto funkcie podľa § 18a) ods. 8
z.č. 369/1990 Zb. a teda, výpoveď je neplatná. Vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy konštatoval, že je
potrebné doplniť dokazovanie a z tohto dôvodu vec v tejto časti vylúčil na samostatné konanie.7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím rozsudkom a s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore o určenie neplatnosti výpovede, voči

žalovanej nárok na náhradu trov konania o určenie neplatnosti výpovede v rozsahu 100%.

8. Proti rozsudku (v spojení s dopĺňacím rozsudkom) podala odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že súd
prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výpoveď z

pracovného pomeru žalovaná považovala za platnú, pretože dodržala všetky zákonné kroky a obsahuje
všetky zákonné náležitosti ustanovené Zákonníkom práce. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nepoukázal
nažiadneustanovenieZákonníkapráce,ktorébybolovsúvislostisdanímvýpovedeporušené.Zároveň,
odôvodnenie súdu prvej inštancie pokladala za nedostatočné. Žalovaná argumentovala, že žiaden
právny predpis nepodmieňuje výpoveď z pracovného pomeru hlavného kontrolóra tým, že najprv musí
byťzfunkcieodvolaný.Platnosťvýpovedeupravujejedinýpredpis,ktorýmjeZákonníkpráce.Malazato,

že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce, keď z tvrdenia, že pracovný
pomer hlavného kontrolóra je viazaný na výkon tejto funkcie, vyvodil záver, že pracovný pomer nemôže
byť ukončený, kým trvá funkcia. Citované zákonné ustanovenie totiž upravuje postupnosť krokov iba pri
založení pracovného pomeru hlavného kontrolóra (najprv voľba, potom pracovná zmluva), nie však pri
ukončení pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok

rozsudku prvej inštancie tak, že určí výpoveď danú žalobcovi za platnú.

9. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový aj právny
stav v predmetnej veci, ak konštatoval, že pracovný pomer hlavného kontrolóra obce je viazaný na
výkon funkcie, keďže ide o osobitnú a špecifickú funkciu, na ktorú sa Zákonníka práce nevzťahuje v

celom rozsahu, ale naopak, niektoré špecifiká výkonu tejto funkcie, ako aj pracovnoprávneho vzťahu,
sú upravené v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý je vo vzťahu k Zákonníku práce v
pomere špeciality a preto majú ustanovenia tohto zákona prednosť pred Zákonníkom práce. Vzhľadom
na charakter a činnosť hlavného kontrolóra, ktorý má svoju funkciu vykonávať nezávisle a nestranne, je
pochopiteľné, že hoci ide o zamestnanca obce a uzatvára sa s ním pracovná zmluva, musí mať osobitné

postavenie oproti iným zamestnancom obce v tom smere, aby boli naplnené záruky jeho nestrannosti a
nezávislosti, teda aj to, aby s ním napríklad nemohol byť svojvoľne ukončený pracovný pomer výlučne z
dôvodukonfliktovmedzijehoosobouaosoboustarostu.Ktomunepochybneprispievaprávnaúpravao.i.
aj tým, že hlavného kontrolóra volí a odvoláva výlučne obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo jej
oprávnené podľa ust. § 18a ods.9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení odvolať hlavného kontrolóra

o.i. aj pri hrubom porušovaní pracovnej disciplíny a opakovanom zanedbávaní si povinností, plynúcich
mu z jeho funkcie, z čoho je zrejmé, že ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k výpovedným dôvodom
podľa Zákonníka práce, ktoré má prednosť pred aplikáciou Zákonníka práce. Na základe uvedeného
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu stanovisko nepodala.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z

hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.1.2020 o 9,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 14.1.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1 a 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

súdom prvej inštancie. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalovanej nepovažoval
odvolací súd za dôvodné, odvolací súd nepresvedčili o svojej opodstatnenosti. Rozhodnutiu súdu
prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho

hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že
by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho
privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzal už aj v konaní pred súdom prvej

inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
vo veci. Naopak, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva:

16. Žalovaná nastolila predmetom odvolacieho prieskumu otázku právneho posúdenia skončenia
pracovného pomeru hlavného kontrolóra obce (žalobcu) výpoveďou z pracovného pomeru, resp. otázku
posúdenia, či pracovný pomer hlavného kontrolóra obce môže byť ukončený (platnou) výpoveďou z

pracovného pomeru.

17. Skutkový základ, relevantný pre rozhodnutie vo veci, bol nesporne zistený. V konaní nebolo sporné,
že žalobca bol dňa 5.7.2011 obecným zastupiteľstvom zvolený za hlavného kontrolóra obce Y. - A., ďalej,
že žalobca so žalovanou obcou uzavrel dňa 7.7.2011 pracovnú zmluvu, ako aj, že žalovaná mu dňa

21.12.2012 dala výpoveď z pracovného pomeru.

18. Právne postavenie hlavného kontrolóra obce je upravené v zákone č.359/1990 Zb. o obecnom
zriadení. Ako je zrejmé z právnej úpravy jeho postavenia, hlavný kontrolór nie je orgánom obce, ale
je obligatórnym zamestnancom obce, z čoho následne vyplýva množstvo odlišností v jeho právnom

postavení, ale aj pri realizácii jeho úloh a zákonom zverených kompetencií.

19. Podľa ust. § 18 ods.1 veta prvá a druhá zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení, hlavného
kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak
tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho

zamestnanca podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme).

20. Podľa ust. § 18a ods.5 zákona o obecnom zriadení, hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo
na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce.

21. Podľa ust. § 18a ods.6 zákona o obecnom zriadení, hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok
na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas,
ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra.

22. Podľa ust. § 18a ods.7 zákona o obecnom zriadení, starosta je povinný s právoplatne zvoleným
hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného
obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po
dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra.

23. Podľa ust. § 18a ods.8 zákona o obecnom zriadení, výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) uplynutím jeho funkčného obdobia,d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo
právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
g) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2.

24. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že hlavný kontrolór je volená funkcia. Hlavného kontrolóra
volí obecné zastupiteľstvo podľa § 11 ods. 4 písm. j) zákona o obecnom zriadení a s obcou je v
pracovnoprávnom vzťahu. Starostovi obce sa ustanovuje právna povinnosť uzavrieť pracovnú zmluvu
so zvoleným hlavným kontrolórom. Ak v zákone o obecnom zriadení nie je špeciálna právna úprava,
vzťahujú sa na hlavného kontrolóra všetky povinnosti zamestnancov a vedúcich zamestnancov podľa
zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (§ 18 ods.1 zákona o obecnom zriadení).

25. Uvedené dvojaké postavenie hlavného kontrolóra obce vo vzťahu k obci vyplýva zo zvláštneho,
tzv. "hybridného postavenia" hlavného kontrolóra v štruktúre miestnej samosprávy. Kým napr. funkcia
starostu obce je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, t.j. starosta nie je
zamestnancom obce, ale orgánom obce, hlavný kontrolór naopak nie je orgánom obce, ale je odborným

voleným zamestnancom obce. Funkcia hlavného kontrolóra obce teda síce zdanlivo vykazuje znaky
verejnej funkcie, napriek tomu nejde o verejnú funkciu, pretože sa vykonáva v pracovnom pomere. V
nadväznosti na túto skutočnosť, na rozdiel od starostov obcí je potrebné u hlavných kontrolórov obcí
potrebnéodlíšiťskončenievýkonuichfunkcieaskončenieichpracovnéhopomeru.Zánikvýkonufunkcie
hlavného kontrolóra obce preto už v minulosti v praxi narážal na zásadný problém, spočívajúci v strete

administratívnoprávnych a pracovnoprávnych inštitútov, spojených s právnym postavením hlavného
kontrolóra obce.

26. Východiskom pre odpoveď na túto otázku je vyriešenie vzťahu troch relevantných právnych

predpisov a to zákona o obecnom zriadení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme a Zákonníka
práce.Vtomtosmereodvolacísúdpoukazujenajednoznačnéznenieust.§18ods.1zákonaoobecnom
zriadení, podľa ktorého je hlavný kontrolór obce zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje
inak,vzťahujúsananehovšetkyprávaapovinnostiostatnéhovedúcehozamestnancapodľaosobitného
predpisu, ktorým je zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme.

27. Je teda nepochybné, že vzťah zákona o obecnom zriadení, zákona o výkone práce vo verejnom
záujme a Zákonníka práce je vzťahom lex specialis k lex generalis, s uplatnením interpretačného
pravidla: "Lex specialis derogat legi generali", a to nasledovne:1. Zákonník práce, 2. zákon o výkone
prácevoverejnomzáujme(podľajeho§1ods.4sanapracovnoprávnevzťahyzamestnancovprivýkone

prácevoverejnomzáujmevzťahujeZákonníkpráce,aktentozákonaleboosobitnýpredpisneustanovuje
inak), 3. zákon o obecnom zriadení ako lex specialis.

28. Aplikovanie zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, ako aj Zákonníka
práce teda prichádza do úvahy až po tom, ak nie je osobitná (špeciálna) úprava v samotnom zákone o

obecnom zriadení. Ak teda chceme nájsť odpoveď na konkrétnu otázku, spojenú s pracovným pomerom
hlavného kontrolóra obce, je potrebné ustáliť, či je táto konkrétna otázka špeciálne riešená v zákone
o obecnom zriadení alebo nie je. Ak je osobitná úprava konkrétneho inštitútu obsiahnutá v špeciálnom
predpise, ktorým je na účely pracovnoprávneho postavenia hlavného kontrolóra obce zákon o obecnom
zriadení, tak má táto osobitná úprava prednosť a vylučuje použitie všeobecnej pracovnoprávnej úpravy

obsiahnutej v zákone o výkone práce vo verejnom záujme a v Zákonníku práce.

29. V danom prípade sa odpoveď na riešenie posudzovanej právnej otázky nachádza v ust. § 18a ods.11
zákona o obecnom zriadení, ktorého použitie má prednosť pred všeobecnou pracovnoprávnou úpravou,
obsiahnutou v zákone o výkone práce vo verejnom záujme, ako aj v Zákonníku práce.

30. Podľa ust. § 18a ods.11 zákona o obecnom zriadení, v znení účinnom od 1.1.2013, dňom zániku
výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.31.Zdikcieust.§18aods.11zákonaoobecnomzriadeníjednoznačnevyplýva,ževovzťahukhlavnému
kontrolórovi obce zákonodarca explicitne (výslovne) zaviedol osobitný dôvod skončenia pracovného
pomeru, pričom týmto dôvodom je zánik výkonu jeho funkcie niektorým zo spôsobov podľa § 18a ods.

8 zákona o obecnom zriadení. Citovaným ustanovením zákonodarca de iure "zrovnoprávnil" všetkých
hlavných kontrolórov obcí, ktorým vznikol pracovný pomer pred 1. januárom 2013 a to tým, že sa im bez
ohľadu na to, či majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú alebo na neurčitý čas, skončí tento ich
pracovný pomer dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra.

32. Vyššie citované ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pracovný pomer hlavného kontrolóra
nebude potrebné a ani možné ukončiť podľa všeobecnej pracovnoprávnej úpravy obsiahnutej v
Zákonníku práce. Ukončenie pracovného pomeru hlavného kontrolóra obce niektorým zo všeobecných
spôsobov skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce nie je možné z toho dôvodu, že
pracovný pomer hlavného kontrolóra zaniká ex lege, t.j. priamo zo zákona. Pracovný pomer hlavného
kontrolóra založený na neurčitý čas teda zanikne ipso facto okamihom zániku výkonu funkcie hlavného

kontrolóra obce, bez potreby uskutočnenia akéhokoľvek pracovnoprávneho úkonu, či už zo strany obce
alebo zo strany hlavného kontrolóra obce.

33. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že výpoveď
z pracovného pomeru je neplatná, pretože ukončenie pracovného pomeru hlavného kontrolóra obce

týmto spôsobom zákon neumožňuje. Trvanie pracovného pomeru žalobcu je viazané na výkon funkcie
hlavnéhokontrolóraateda,jehopracovnýpomersamôžeskončiťlenztaxatívnevymedzenýchdôvodov,
ktoré vedú k zániku jeho funkcie. Dôvody zániku funkcie hlavného kontrolóra sú upravené v ust. § 18a
ods.8 písm. a) až g) zákona o obecnom zriadení). Výpoveď z pracovného pomeru k takýmto dôvodom
nepatrí.

34. Na margo uvedenej problematiky odvolací súd uvádza, že vyššie uvedený záver samozrejme
nemožno vykladať tak, že by sa na hlavného kontrolóra nevzťahovali povinnosti zamestnanca resp.
vedúceho zamestnanca konkretizované v zákone č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme
a v Zákonníku práce. Aj hlavný kontrolór obce je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu a plniť si

povinnosti, uložené mu zákonom, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre riadny výkon jeho funkcie.

35. Skutková podstata výpovedného dôvodu, ktorý použila žalovaná vo výpovedi, danej žalobcovi
(opakované porušenie pracovnej disciplíny), je vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi obce upravená
obdobne a to v ust. § 18a ods.9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení a predstavuje dôvody, pre

ktoré môže obecné zastupiteľstvo odvolať hlavného kontrolóra z funkcie.

36. Podľa ust. § 18a ods.9 zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného
kontrolóra z funkcie, ak

a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho
zamestnanca,
b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz
písomne upozornený obecným zastupiteľstvom,
c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich

majetkových pomeroch.

37. Ako to vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, porušenie povinností zamestnanca
resp. vedúceho zamestnanca alebo zanedbávanie povinností, vyplývajúcich z výkonu funkcie hlavného
kontrolóra môže byť dôvodom pre odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie (§ 18a ods.9 písm. a), b) a c)

zákona o obecnom zriadení), čo je jedným zo spôsobov zániku výkonu funkcie podľa ust. § 18a ods.8
písm. b) zákona o obecnom zriadení. Starosta obce je štatutárom obce aj v pracovnoprávnych veciach
podľa§13ods.5zákonaoobecnomzriadeníapodľa§16ods.3cit.zákonariadiprácuobecnéhoúradu,
ktorého súčasťou je aj hlavný kontrolór. Pokiaľ teda starosta obce zistí, že hlavný kontrolór porušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, prípadne z vnútorných pracovných predpisov obce,

môže navrhnúť obecnému zastupiteľstvu odvolanie hlavného kontrolóra. Odvolanie hlavného kontrolóra
zfunkciepatrídovyhradenejpôsobnostiobecnéhozastupiteľstva,ktoréjunemôžepreniesťnainýorgán.
Zákonný mechanizmus odvolávania hlavného kontrolóra je pritom prísnejší v porovnaní s jeho voľbou.
Na odvolanie hlavného kontrolóra obce sa pritom vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkýchposlancovobecnéhozastupiteľstva(§18aods.10zákonaoobecnomzriadení).Vdanomprípadenebolo
sporné, že obecné zastupiteľstvo žalobcu z výkonu funkcie neodvolalo.

38. Odvolací súd uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel, je vecne správny.
Odvolací súd preskúmal aj odvolaním napadnutý súvisiaci výrok o náhrade trov konania a konštatuje,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. V spore mal plný úspech žalobca, preto mu podľa ust.
§ 255 ods.1 CSP patrí v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá v spore
úspech nemala.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil postupom podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V prejednávanom spore v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v
plnom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej
v rozsahu 100 %.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods.2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).