Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201948
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313201948.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu Bytové družstvo Humenné, so
sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 00 223 051, právne zastúpené JUDr. Tatianou
Andrejcovou, advokátkou so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, proti žalovanému H.. X.
S., K.. XX.XX.XXXX, O. R. X, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, advokátom
so sídlom Dubová 4, 066 01 Humenné, o zaplatenie 6.148,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C 235/2013-221 zo dňa 02. júna 2017,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 6.080,17 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 135,54 eur od 01.11.2010 do 30.11.2010, zo sumy 407,88
eur od 01.12.2010 do 31.12.2010, zo sumy 611,82 eur od 01.01.2011 do 31.01.2011, zo sumy 819,89

eur od 01.02.2011 do 28.02.2011, zo sumy 1027,96 eur od 01.3.2011 do 31.3.2011, zo sumy 1236,03
eur od 01.4.2011 do 30.4.2011, zo sumy 1444,10 eur od 01.5.2011 do 31.5.2011, zo sumy 1870,03
eur od 01.6.2011 do 30.6.2011, zo sumy 2078,10 eur od 01.7.2011 do 31.7.2011, zo sumy 2314,77 eur
od 01.8.2011 do 31.8.2011, zo sumy 2551,44 eur od 01.9.2011 do 30.9.2011, zo sumy 2788,11 eur od
01.10.2011 do 31.10.2011, zo sumy 3024,78 eur od 01.11.2011 do 30.11.2011, zo sumy 3254,98 eur
od 01.12.2011 do 31.12.2011, zo sumy 3485,18 eur od 01.01.2012 do 31.01.2012, zo sumy 3734,78
eur od 01.02.2012 do 28.02.2012, zo sumy 3984,38 eur od 01.3.2012 do 31.3.2012, od 4233,98 eur

od 01.4.2012 do 30.4.2012, zo sumy 4483,58 eur od 01.5.2012 do 31.5.2012, zo sumy 4460,59 eur
od 01.6.2012 do 30.6.2012, zo sumy 4710,19 eur od 01.7.2012 do 31.7.2012, zo sumy 4949,92 eur
od 01.8.2012 do 31.8.2012, zo sumy 5189,65 eur od 01.9.2012 do 30.9.2012, zo sumy 5429,38 eur od
01.10.2012 do 31.10.2012, zo sumy 5669,11 od 01.11.2012 do 30.11.2012, zo sumy 5908,84 eur od
01.12.2012 do 31.12.2012, zo sumy 6148,57 eur od 01.01.2013 do zaplatenia.

Konanie o protinávrhu žalovaného doručeného súdu dňa 14.3.2017 a 20.3.2017 zastavuje.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.“2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 451, § 456, § 658, § 853 odsek 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom družstevného bytu č. XX
nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z.. Žalovaný sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu stal užívateľom predmetného družstevného bytu, pričom súd prvej
inštancie tento vzťah považoval za vzťah nájomný. Nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej lehoty
dňa 30.09.2008, teda od 01.10.2008 užíval žalovaný predmetný družstevný byt bez právneho dôvodu.

Spôsob a výšku výpočtu úhrad za užívanie bytu a služby spojené s bývaním upravujú stanovy bytového
družstva, pričom súčasťou úhrady za užívanie bytu je podľa stanov aj čiastka určená na dotáciu rezervy,
údržbu a opravy bytového fondu. Poukázal na to, že predmetné predpisy mesačnej zálohovej úhrady za
užívanie bytu vydal žalobca ako oprávnená právnická osoba a to v zmysle stanov bytového družstva,
ako aj v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi podľa ustanovenia § 696 Občianskeho
zákonníka. Zálohové mesačné platby sú pritom konkrétnym stanovením finančnej čiastky, ktorú užívateľ

bytu je povinný mesačne hradiť. Z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu voči
žalovanému na zaplatenie dlžného nájomného za oprávnený. Pokiaľ žalovaný namietal poplatok za TKR
z dôvodu, že túto službu nevyužíva, na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. K námietke
premlčania uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol žalobca na súde uplatniť na
súde až po zistení výšky skutočných nákladov pripadajúcich na jednotlivých užívateľov bytu, teda po

uplynutí zúčtovacieho obdobia a vykonaním vyúčtovania. Zo strany žalovaného tiež nebolo preukázané,
žeby došlo k zániku pohľadávky započítaním.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil a žalobu zamietol, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné a arbitrárne,
nakoľko je nedostatočne odôvodnené. Podľa jeho názoru bol súdu prvej inštancie povinný skúmať
existenciu nájomnej zmluvy medzi stranami konania. Uviedol, že medzi stranami konania nedošlo k
vzniku nájomného vzťahu k predmetnému bytu. Žalobca mal predložiť nájomnú zmluvu, z ktorej by
vyplývala povinnosť platiť pre žalovaného do fondu opráv a údržby bytového domu. Žalovaný tvrdí,

že uvedené v nájomnej zmluve nebolo dojednané, a to ani pokiaľ ide o predpis mesačných úhrad.
Nenamieta platnosť stanov bytového družstva, a ani oprávnenie predstavenstva bytového družstva
rozhodnúť o výške úhrad, ale má zato, že takáto úhrada musí byť odsúhlasená po vzájomnej dohode
v nájomnej zmluve so žalovaným. Poukázal na to, že žalobca bol povinný predložiť žalovanému
vyúčtovanie do 31.05.2011 za rok 2010, do 31.05.2012 za rok 2011 a do 31.05.2013 za rok 2012, teda

od uvedených dní začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na súde. Žalobca podal žalobu
až 14.02.2013, takže právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2010 a 2011 je premlčané.
Uviedol, že nie je možné bez súhlasu zmluvných strán jednostranne meniť výšku pôvodne dohodnutého
nájomného, pokiaľ právny predpis nestanovuje niečo iné. Žalobca nešpecifikoval, čo tvorí predmet
bezdôvodného obohatenia. Žalobca tiež nepreukázal, aby bol žalovaný povinný platiť do fondu údržby

a opráv ďalej poistné a ďalšie položky.

5. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby súdu prvej inštancie napadnuté
rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že žalovaný takmer desať rokov užíva trojizbový byt bez toho, aby
za jeho užívanie, vrátane užívania tepla, teplej a studenej vody platil akúkoľvek náhradu. Má zato, že

konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu
ochranu. Uviedol, že uplatnený nárok je bezdôvodné obohatenie, vzniknuté po skončení nájomného
vzťahu, preto argumenty žalovanej strany sú bez právneho významu. Žalobca žalovanému vyúčtovania
zasielal poštou, avšak všetky zásielky sa mu vrátili ako neprevzaté.

6. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré boli
uvedené v podanom odvolaní.

7. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že v konaní je bezpredmetné zisťovať,
či zaniknutý nájomný vzťah bol platný alebo nie, nakoľko si žalobca uplatňuje nárok, ktorý vznikol po

zániku nájomnej zmluvy.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na
ul. R. X v Z. (ďalej len „predmetný byt“). Žalovaný nadobudol od žalobcu predmetný byt do užívania na

základe Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu (ďalej len „Rozhodnutie“) a Zápisnice o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.11.1984 (ďalej len „Zápisnica“).

12. Podľa ustanovenia § 154 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania Rozhodnutia a
uzatvorenia Zápisnice, rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným

orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými
týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí
bytu.

Podľa odseku 2, členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby

mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.

13. Podľa ustanovenia § 155 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania Rozhodnutia
a uzatvorenia Zápisnice, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou
medzi organizáciou a občanom.

Podľa odseku 2, o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal
za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené
rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená
výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu.

Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.

14. Podľa ustanovenia § 175 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania Rozhodnutia a
uzatvorenia Zápisnice, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať
byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.

Odsek 2, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného
bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva
sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

15. Podľa ustanovenia § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

16. Podľa ustanovenia § 871 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo
užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona
na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

17. Novela z roku 1991 ustanovuje nepravú spätnú pôsobnosť zákona. Jestvujúce právne vzťahy sa
do 01.01.1992 posudzujú podľa doterajších predpisov, najmä ich vznik a splatné nároky. Od účinnosti
zákona č. 509/1991 Zb. sa tieto právne vzťahy spravujú novou právnou úpravou. Vzťahuje sa to
na nároky, ktoré vznikli až po 01.01.1992, na zmeny, zánik práv a povinnosti, ako aj na ďalšiemodifikácie obsahu právnych pomerov. Aj tieto modifikácie však musia rešpektovať zásadu ochrany už
nadobudnutých práv (iura quasita).

18. Ustanovenie § 871 odsek 1 Občianskeho zákonníka zaisťuje všetkým doterajším užívateľom bytu
transformáciu osobného užívania bytu na nájom za podmienky, že toto právo vzniklo a trvalo ku dňu jeho
účinnosti (t.j. k 01.01.1992). (Pozri Rozsudok Najvyššieho súdu z 24. júla 1997 sp. zn. 3 Cdo 46/1997)

19. Rozhodnutie ako aj Zápisnica uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,

boli vydané pred novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1994 Zb.. Treba preto prisvedčiť záveru
prvoinštančného súdu v tom smere, že v zmysle ustanovenia § 871 odsek 1 Občianskeho zákonníka
sa právny vzťah vzniknutý Rozhodnutím, resp. Zápisnicou považuje za vzťah nájomný. Z uvedeného
dôvodu preto odvolací súd vyhodnotil námietku odvolateľa o neexistencii nájomnej zmluvy za
nedôvodnú.

20.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vypovedal z dôvodu neplatenia nájmu žalovanému nájom
predmetného bytu, a to výpoveďou zo dňa 05.06.2008. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.09.2008,
a preto dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o tom, že od 01.10.2008 užíva žalovaný

predmetný byť bez právneho dôvodu. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu) daný.

22. Podľa ustanovenia § 168 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania Rozhodnutia
a uzatvorenia Zápisnice, užívateľ je povinný platiť úhradu za užívanie bytu; úhrada sa platí mesačne

pozadu.

Podľa odseku 2, úhrada za služby, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu, alebo preddavok na
ne sa platí spolu s úhradou za užívanie bytu, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

Podľa odseku 3, výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytovanie služieb, ako aj spôsob ich platenia
ustanovujú osobitné predpisy.

23.PodľaČlánku6bod1Zápisnice,užívateľdružstevnéhobytujepovinnýplatiťúhraduzaužívaniebytu.

Úhrada sa platí mesačne pozadu, najneskoršie do piateho dňa nasledujúceho mesiaca (čl. 41 ods. 1).

Podľa bodu 2, úhrada za služby, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu alebo preddavok na
ne sa platí spolu s úhradou za užívanie bytu, ak sa právnym predpisom neustanovilo alebo účastníkmi
nedohodlo inak. (čl. 41 ods. 2, § 168 ods. 2 Obč. zák.)

Podľa bodu 3, ak nezaplatí užívateľ družstevného bytu úhradu za užívanie bytu a za služby spojené s
jeho užívaním do piatich dní po jej zručnosti, je povinný zaplatiť družstvu poplatok z omeškania (čl. 41
ods. 4, § 169 Obč. zák.).

Podľa bodu 4, preddavok je zúčtovateľný po uplynutí kalendárneho roku a určuje ho predstavenstvo
s ohľadom na skutočné náklady v predchádzajúcom roku ako aj na predpokladané náklady v
nastávajúcom roku podľa „Zásad pre stanovenie úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním
bytu v SBD (Vestník ÚRD č. 1/1966, čl. 64 ods. 3 písm. i)“. Náklady na spotrebu vody a odvoz smetí sa
vypočítajú podľa počtu osôb bývajúcich spolu s užívateľmi, ostatné vedľajšie poplatky sa určujú úmerne

k plošnej výmere bytu.

24. Podľa Článku 7 bod 1 Zápisnice, úhrada za užívanie bytu a za poskytované služby pozostáva z
ročnej splátky dlhodobého investičného úveru, z príspevku do fondu na financovanie opráv, údržbya investícií, z príspevku na ústrednú správu družstva a SZBD, z príspevku na správu a prevádzku
domu, z poistného, z podielu nákladov na poskytované služby, (ústredné kúrenie, voda, elektrický prúd,
kominársky poplatok, odvoz smetí), z príspevku na úhradu prípadného schodku družstva (čl. 15 a 87)

a z pomernej časti ostatných nákladov na správu.

25. V zmysle Článku 31 odsek 1 Stanov žalobcu účinných v období za ktoré si žalobca uplatňuje svoj
nárok (č.l. 154 súdneho spisu), nájomca družstevného bytu je povinný platiť úhradu vo výške skutočných
nákladov vynaložených družstvom na jeho prevádzku a správu.

Podľa bodu 2, súčasťou úhrady za užívanie bytu a služby spojené s bývaním (ďalej iba úhrada) je čiastka
určená na dotáciu rezervy, na údržbu a opravy bytového fondu (ďalej rezerva ÚaOBF), ktorá slúži na
financovanie údržby a investícií. Výška jeho tvorby a účel použitia sú uvedené v platnej Smernici o tvorbe
a použití rezervy na údržbu a opravy bytového fondu. Tento fond je určený na planenia v znení čl. 27,
ods. 1 a čl. 28, ods. 1.

Podľa bodu 3 prvej vety, mesačná záloha na úhradu sa platí najneskôr do 25. kalendárneho dňa
predchádzajúceho mesiaca.

Podľa bodu 5, výšku zálohy určuje hospodársky plán príslušnej ekonomickej jednotky (bytový dom),

ktorý je tiež podkladom na prípadnú zmenu výšky zálohy určenej v nájomnej zmluve.

Podľa bodu 7, spolu so zálohou na úhradu hradí užívateľ bytu - člen na jeho byt pripadajúcu čiastku
úmoru a úroku úveru poskytnutého družstvu peňažným ústavom na výstavbu.

Podľa bodu 8, ak člen nájomca družstevného bytu nezaplatí zálohu na nájomné a zálohu na úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť družstvu
poplatok z omeškania vo výške stanovenej zákonnými predpismi.

26. Podľa ustanovenia § 696 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za

plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ
oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť
ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa odseku 2, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s

nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

27. Zo Stanov žalobcu vyplýva, že výšku nájomného ustanovuje predstavenstvo. Samotný odvolateľ
nespochybňuje toto oprávnenie predstavenstva, ako orgánu bytového družstva. Nemožno však
prisvedčiť názoru odvolateľa v tom smere, že výška úhrad musí byť odsúhlasená po vzájomnej

dohode v nájomnej zmluve so žalovaným. Takúto povinnosť predstavenstvu neukladá ani zákon a ani
Stanovy žalobcu. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého bez dohody prenajímateľa s nájomcom nie je možné zmeniť výšku pôvodne
dohodnutého nájomného. Uvedený argument však nemožno použiť na daný prejednávaný prípad.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sa týka právneho vzťahu založeného zmluvou o nájme bytu podľa ustanovenia § 663 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Jedná sa odlišnú skutkovú situáciu, kde prenajímateľom nebolo
bytové družstvo, ktoré má špecifické, zákonom upravené postavenie, ale fyzická osoba - majiteľka bytu.

28. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu. Spôsob, akým sa má určiť výška nájomného a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Ustanovenie § 696 odsek 1
prenecháva tieto otázky úprave v osobitnom právnom predpise. To platí pre všetky nájmy bytov, okrem
nájmov družstevných bytov. Pri družstevných bytoch platia na určenie nájomného a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu stanovy príslušného bytového družstva.

29. Pokiaľ teda nedošlo k dohode o úhrade za užívanie bytu, určí ju predstavenstvo družstva.
Predstavenstvo ju má právo kedykoľvek určiť inak. Určenie úhrady nemôže preskúmať súd. (Pozri aj
R 7/1967)30. Čo sa týka jednotlivých položiek zahrnutých do úhrad (ako sú príspevky do fondu opráv) a ktoré
odvolateľ rozporuje, k tomu odvolací súd uvádza, že na takéto príspevky má žalobca v zmysle Zápisnice

ako aj Stanov bytového družstva nárok. V zmysle článku 31 bod 2 Stanov je výška jeho tvorby a účel
použitiauvedenávplatnejSmerniciotvorbeapoužitírezervynaúdržbuaopravybytovéhofondu,pričom
odvolací súd nie je oprávnený rozporovať jeho výšku, či účel použitia. Prostriedky fondu sa používajú
napríklad na financovanie opráv údržby, modernizácie, či rekonštrukcie v bytových domov, či dokonca aj
na financovanie dlžných úhrad za neplatičov. Odvolací súd preto považuje námietku žalovaného o tom,

že uvedené príspevky má platiť iba vlastník bytu za neopodstatnené.

31. K odvolacej námietke týkajúcej sa svojvoľného a arbitrárneho rozhodnutia prvoinštančného súdu
odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným
spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

32. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33. Podľa názoru odvolacie súdu, prvoinštančný súd správne posúdil aj otázku premlčania. Nakoľko pri
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2010 začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota

od 01.06.2011 a žaloba bola podaná dňa 14.02.2013, nárok žalobcu ani za rok 2010, či za nasledujúce
roky premlčaný nie je.

34. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.

mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

35. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok potvrdzuje ako vecne
správny (§ 387 C.s.p.).

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p..

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).