Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31Ek/2200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119449189
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119449189.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35724803, v konaní právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 36613843, proti povinnému: H. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. L. XXXX/X, XXX XX U. Q., o vymoženie 819,38 EUR s príslušenstvom, o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 31Ek/2200/2019 zo dňa 17.12.2019,
takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.11.2019, domáhal od
povinného vymoženia istiny 819,38 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - právoplatného

a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 4C/327/2015-70 zo dňa 19.10.2015.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.12.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanieexekúcievčastiúrokuzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy819,38Eurod20.02.2016
do zaplatenia. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil okrem iného aj výzvu na splnenie
dlhu pred začatím exekúcie zo dňa 11.11.2019 a podací hárok č. EPH179939041. Vyšší súdny úradník

na základe funkcionality Slovenskej pošty a.s. na stránke https://tandt.posta.sk/ vykonal sledovanie
zásielky č. RE160126195SK za účelom zistenia, či zásielka bola povinnému doručená. Z výsledku
doručenia zistil, že zásielka bola vrátená späť odosielateľovi z dôvodu neznámeho adresáta. V tejto
súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa
návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch
od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, musí byť preukázané, že povinný bol na splnenie

pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
že bola s povinným uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v
priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa dôvodovej správy ide
o to, aby oprávnený neprekvapoval povinného po uplynutí relatívne dlhšej doby návrhom na exekúciu.
V prípade nepreukázania vyššie uvedených skutočností súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne v
dotknutej časti. Zdôraznil, že zámerom zákonodarcu v danom prípade bolo zamedziť nárastu úrokov

cieleným vyčkávaním so začatím exekúcie, resp. s podaním návrhu na jej vykonanie. Zaviedla sa
tak osobitná civilnoprávna sankcia spojená s neskorším vyvolaním exekúcie, podľa ktorej bude veriteľ
postihnutý následkom, že exekúcia nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré
vzniklo po vykonateľnosti exekučného titulu. Právna norma má veriteľa motivovať k tomu, aby návrh
na vykonanie exekúcie podal najneskôr do troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného
titulu. V ustanovení § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, je stanovená požiadavka na to, aby sa

predmetná výzva reálne dostala do sféry vplyvu povinného, alebo aby povinný uzavrel s oprávneným
dohodu o postupnom splnení pohľadávky a aby to oprávnený súd osvedčil. Oprávnený nepreukázal,a teda neuniesol dôkazné bremeno, že postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
Nebolo možné akceptovať situáciu, keď výzva na splnenie pohľadávky bola zaslaná na adresu, na
ktorej sa povinný už vôbec nezdržiava. Na záver podotkol, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby

podal návrh na vykonanie exekúcie už skôr, teda do troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu.
Nakoľko sa návrhom uplatňoval nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh bol podaný
po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bolo preukázané
že povinný bol na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie alebo aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky

priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu,
čímsioprávnenýnesplnilpovinnosťtak,akomutoukladáust.§53ods.3písm.g)Exekučnéhoporiadku,
vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol návrh v časti opakujúceho
sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

3/ Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť. Záver súdu, že povinný nebol vyzvaný na splnenie pohľadávky, odporuje
predloženým dôkazom. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 28.11.2019, bola
okrem iného aj predexekučná výzva zo dňa 11.11.2019, ktorú oprávnený predložil spolu s podacím
hárkom preukazujúcim jej odoslanie povinnému. V predmetnej upomienke vyzval oprávnený povinného
na úhradu dlžnej sumy pozostávajúcej z: faktúry, zákonného úroku, súdneho poplatku a trov. Nebolo mu

zrejmé na základe akej úvahy dospel súd k záveru, že z ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného
poriadku a z dôvodovej správy vyplýva, nutnosť doručenia predexekučnej výzvy do rúk povinného.
Ustanovenie § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku ustanovuje, že súd návrh na vykonanie exekúcie
zamietne, ak je návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu,
a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred

podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak by zákonodarca pri prijímaní novely exekučného poriadku
mal v úmysle ustanoviť podmienku doručenia predexekučnej výzvy do rúk povinného pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie, zákonodarca by túto podmienku jasne do ustanovenia § 53 ods. 3 písm.
g) Exekučného poriadku zapracoval, čo sa však nestalo. Oprávnený má za to, že výklad ustanovenia §
53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku a jeho aplikácia súdom je v značnom rozpore so základnými

zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie, ktoré je postavené na
jazykovom výklade bez širšieho kontextu s prihliadnutím k účelu zákona a jeho základným princípom,
potrebné považovať za arbitrárne. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku
oprávnený povinného riadne v zákonom stanovenej lehote na splnenie povinnosti vyzval. Súd nemôže
dávať na ťarchu oprávnenému to, že povinný sa na adrese, ktorá je oprávnenému známa nezdržiava.

Z vyššie uvedeného podľa neho vyplýva, že povinný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a oprávnený
má nárok na príslušenstvo pohľadávky.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v
exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o

sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch

rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie
pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.11/ Podľa § 53 ods. 4 druhej vety Exekučného poriadku z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne
návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

12/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že je
nedôvodná a v celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým čiastočne
zamietol návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13/ Exekučný titul bol vydaný dňa 19.10.2015, pričom vykonateľnosť nadobudol dňa 19.02.2016.
Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinný priznanú pohľadávku vrátane jej
príslušenstva pred podaním návrhu neuhradil ani čiastočne. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený

súdu až dňa 28.11.2019, čo predstavuje viac ako 4 roky po vykonateľnosti exekučného titulu.
Zákonodarca postihuje dlhodobé vyčkávanie stratou možnosti vymáhať opakujúce sa príslušenstvo
pohľadávky, pokiaľ nebol povinný na splnenie povinnosti vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. pokiaľ s ním nebola uzavretá dohoda o postupnom
splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti

exekučného titulu.

14/ V prípade, že chcel oprávnený v exekúcii vymôcť aj úroky, ako opakujúce sa príslušenstvo
pohľadávky, musel súdu preukázať, že povinného vyzval na splnenie pohľadávky. V sťažnosti nevyvrátil
vyšším súdnym úradníkom zistené skutočnosti, že sa uvedenú výzvu povinnému nepodarilo doručiť,

nakoľko bol na uvedenej adrese neznámy. Tvrdil však, že si svoju povinnosť podľa § 53 ods. 3 písm.
g/ Exekučného poriadku splnil, keď povinnému výzvu zo dňa 11.11.2019 zaslal na adresu uvedenú v
exekučnom titule, pretože zákon neukladá doručiť výzvu povinnému do jeho rúk.

15/ Sudca sa s uvedeným názorom oprávneného nestotožnil. Aby výzva, ako jednostranný

hmotnoprávny úkon oprávneného smerujúci k splneniu zákonom stanovenej povinnosti podľa § 53 ods.
3 písm. g/ Exekučného poriadku, vyvolala účinky, musí byť povinnému aj doručená. Za doručenú sa
považuje vtedy, ak mal (povinný) objektívnu možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Ak by súd pristúpil
na tvrdenia oprávneného, potom by sa jednalo zo strany oprávneného len o formálne vyhotovenie
výzvy, ktoré bez jej riadneho doručenia nesledovalo skutočný úmysel zákonodarcu - po dlhej dobe

od vydania exekučného titulu neprekvapovať povinného, ktorý úmysel vyplýval z dôvodovej správy k
zákonu(ktorýmsanovelizovalExekučnýporiadok)aktorýuvádzalužvyššísúdnyúradníkvnapadnutom
uznesení. Sudca za správny nepovažoval ani argument oprávneného, že v ustanovení § 53 ods. 3 písm.
g/ Exekučného poriadku nie je uvedené, že sa má výzva doručiť do rúk povinného. Podľa názoru sudcu
znenie citovaného ustanovenia „aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný“ v sebe bezpochyby

zahŕňa nielen samotné vyhotovenie výzvy, ale aj možnosť povinného objektívne sa zoznámiť s obsahom
takej výzvy. Takú možnosť však povinný nemal, pokiaľ bol na adrese doručovania neznámy. Iná situácia
by bola, pokiaľ by sa napr. v mieste doručenia zdržiaval, no zásielku si neprevzal, pretože v takom
prípade sa povinný mohol objektívne s výzvou oboznámiť. Oprávnený nepreukázal súdu, že výzvu
skutočne doručil povinnému, resp. nevyvrátil skutočnosti zistené vyšším súdnym úradníkom o tom,

že zásielka s výzvou nebola povinnému vôbec doručená ani neuviedol také argumenty, ktoré by
odôvodňovali nesprávnosť záverov vyššieho súdneho úradníka. Preto možno uzavrieť, že si oprávnený
nesplnil povinnosť vyzvať povinného na splnenie dlhu tak ako mu to ukladá ustanovenie § 53 ods. 3
písm. g/ Exekučného poriadku.

16/Oprávnenémumožnopričítať,ževdôsledkujehokonania(podanianávrhunavykonanieexekúciepo
4 rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu) bol povinný na adrese podľa exekučného titulu neznámy,
čo malo za následok nesplnenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného
poriadku ako podmienky na vymoženie pohľadávky aj s opakujúcim sa príslušenstvom po 3 rokoch od
vykonateľnosti exekučného titulu. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie po 4 rokoch od vykonateľnosti

exekučného titulu, v sebe nesie riziko, že povinný zmení adresu, prípade stratí právnu subjektivitu, alebo
bude na jeho majetok vedený konkurz a pod.. Oprávnený, ako veriteľ sa má aktívne starať o svoje
pohľadávky,čovtomtoprípadeznamenaloskôrsadomáhaťjejsplnenianútenýmspôsobom(exekúciou)najmäzasituáciekeďmupovinnýdobrovoľnedoposiaľneuhradilaničasťnárokupriznanéhoexekučným
titulom.

17/ Keďže oprávnený nepreukázal, že by povinného vyzval na splnenie pohľadávky v posledných troch
mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, bol postup vyššieho súdneho úradníka, ktorým
jeho návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva zamietol, správny. Na základe uvedených skutočností
a právnych dôvodov súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.