Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8517204364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5,851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému N. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. XXX,
občan SR, o zaplatenie 298,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Csp/57/2017 - 104 zo dňa 23.01.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku III. o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo
výške 182,22 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 103,19 Eur od 10.04.2015 do zaplatenia; 5,05
% úrokom z omeškania zo sumy 3,47 Eur od 12.05.2015 do zaplatenia; s 5,05 % úrokom z omeškania
zo sumy 25,70 Eur od 10.06.2015 do zaplatenia; s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 25,70 Eur od
10.07.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku II. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. III. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 22,14 %.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,
2, 3, 4, § 491, § 524 a § 544 Občianskeho zákonníka a § 43 ods. 1 a 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2001
Z.z. o elektronických komunikáciách.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že jej uzavretím
vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytovať žalovanému telekomunikačné služby

a žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby vo výške, ktorá bola vyúčtovaná
jednotlivými faktúrami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu
si svoju povinnosť zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté telekomunikačné služby žalovanému
poskytol, čo preukázal predloženými faktúrami. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali tvrdenie žalobcu, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby v dohodnutej lehote splatnosti nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb spolu
vo výške 182,22 Eur s DPH žalobcovi nezaplatil, čo vyplýva aj z predložených faktúr. Dlžnú sumu

nezaplatil ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby vo výške 182,22 Eur s DPH vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto
dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.4. Žalobca si žalobou neuplatnil účtované poplatky za upomienky a iné služby, preto sa nimi súd prvej
inštancie v ďalšom už nezaoberal.

5. Čo do zmluvnej pokuty vo výške 116,14 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 7600875381 súd prvej inštancie
dospel k záveru, že tento nárok nie je dôvodný. Konštatoval, že nárok na zmluvnú pokutu žalobca
odôvodnil tým, že postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi
právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie
predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe Zmluvy. Benefitmi
sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako
aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou
cenou, ak bol žalovanému na základe Zmluvy telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanému
súd uvedené v Zmluve alebo v Cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítané podľa
vzorca, ktorý' vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do

dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytnutia
telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Súd prvej inštancie k uvedenej
argumentácii žalobcu uviedol, že z odôvodnenia tohto nároku nie je zrejmé, kedy si žalovaný prestal
plniť zmluvné povinnosti a teda akým spôsobom došlo ku kráteniu dojednanej zmluvnej pokuty a určeniu
ich žalovanej výšky a tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani z predložených listinných dôkazov. Zároveň

súd prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že nie je jeho úlohou požadované informácie dedukovať
z prípadne predložených listinných dôkazov, nakoľko žaloba má obsahovať v zmysle § 132 ods. 1 C.s.p.
opísanie rozhodujúcich skutočností, tak aby bol nárok jednoznačne identifikovateľný a určitý pričom v
zmysle § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, ako dospel k žalovanej výške zmluvnej

pokuty, súd konštatoval, že svoj nárok tak nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno a teda jeho nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

6. Súd 1. inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania, pretože je v omeškaní
s plnením peňažného záväzku, avšak len z priznanej sumy. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 103,19 Eur od 10.04.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy
3,47 Eur od 12.5.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25,70 Eur od 10.06.2015 do
zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 25,70 Eur od 10.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 24,16 Eur od 10.08.2015 do zaplatenia, t.j. v každom prípade odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti tej - ktorej faktúry do zaplatenia. V danom prípade žalobcovi prislúchajú úroky z omeškania vo

výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase
omeškania vo výške 0,05 %, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktorý
mu súd ako zákonný priznal.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1. inštancie ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.). Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 298,36 Eur, úspešný bol v časti týkajúcej
sa zaplatenia sumy 182,22 Eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 61,07
%, kým žalovaný bol úspešný v prevyšujúcej časti, čiže v 38,93 %. Po započítaní pomeru úspechu a
neúspechu oboch účastníkov bol žalobca úspešný v 22,14 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu

trov konania voči žalovanému o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to iba čo do výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle

ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie sumy 116,14 Eur, respektíve v
zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. rozsudok v tejto časti zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 48,18 Eur. Žalobca
konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty
pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3 dodatku a ktorý okrem iného

podľa písm. c/ tohto odseku je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po
splatnosti na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Záväzok účastníka
riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služby je definovaný aj v odseku 1 písm. b/ dodatku.
Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcomžalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry
za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi
zmluvne dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené na poskytnuté služby riadne a včas.

Zároveň žalovaný uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval ani nepreukázal. Súd však
toto porušenie zmluvných poistení vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne
nereflektuje požiadavku uvedenú v ustanovení § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb na ktoré
bola zmluva uzavretá, a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy v dobe uzavretia zmluvy, a

na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu od ktorej závisí. Naopak súd 1. inštancie
pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na
zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo
vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia
povinností a podobne. Žalobca má za to, že spôsob akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej
pokute je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť

vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb,
k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú
náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať
počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej
pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia

záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva
z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za
akciové ceny, práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň
návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení,
ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Právny predchodca žalobcu určil výšku

zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavenej cene za poskytované služby.
Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 116,14 Eur so zohľadnením počtu
dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený,
respektíve poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené. Avšak svoje zmluvné
povinnosti riadne a včas platiť za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola v dodatku vyjadrená

degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu
počtu dní uplynutých z doby viazanosti. V tejto súvislosti poukázal žalobca na súdne rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/142/2016 zo dňa 19.10.2017 Okresného súdu Ždiaru nad
Hronom sp.zn. 4Csp/24/2016 zo dňa 15.08.2017 a Okresného súdu Malacky sp.zn. 7C/256/2016 zo
dňa 27.10.2017.

9. Odvolanie žalobcu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému. Zo strany žalovaného vyjadrenie súdu
zaslané nebolo.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu 1. inštancie v napadnutej

časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania v zmysle
zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.01.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu
v napadnutej časti nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).13. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k
zamietavému výroku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraných spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré
primerane vysvetlil.

14. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty
bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia

doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do
dňa prerušenia poskytnutia telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Z
odôvodnenia nároku v žalobe nie je skutočne zrejmé kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti
a teda akým spôsobom došlo ku kráteniu dojednanej zmluvnej pokuty a určeniu žalovanej žalobou
uplatnenej výšky 116,14 Eur. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené nie je
zrejmé ani z listinných dôkazov, ktoré boli predložené k žalobe. Je pravdou tak, ako uvádza súd 1.

inštancie, že úlohou súdu nie je požadované informácie dedukovať z prípadne predlžených listinných
dôkazov nakoľko žaloba má dokazovať v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. opísanie rozhodujúcich
skutočností tak, aby bol nárok jednoznačne identifikovateľný a určitý, pričom v zmysle ustanovenia
§ 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Preto odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal ako dospel k žalovanej

výške zmluvnej pokuty neniesol dôkazné bremeno a teda nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
nie je dôvodný a zamietnutie žaloby v tejto časti súdom 1. inštancie bolo opodstatnené. Odvolací
súd zároveň poukazuje na obsah odvolania žalobcu, ktorý všeobecne hovorí o zmluvnej pokute a
zároveň zdôrazňuje, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 116,14 Eur so
zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti a to vrátane dní počas ktorých bol žalovaný ešte

pripojený, respektíve poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené. Avšak svoje
zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si nesplnil. Žalovaný ani tu neuvádza
presne od kedy do kedy sa počítajú a zohľadňujú dni, ktoré uplynuli z doby viazanosti vrátane dní počas
ktorých bol žalovaný ešte pripojený. Uvedené sa zhoduje aj s údajom v žalobe, keď žalobca uvádza, že
vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutí z doby viazanosti/celkový

počet dní viazanosti * základ pre výpočet).

15. Cieľom dôkaznej povinnosti je uznesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoje dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou totiž
rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
a vykonaných dôkazov. V zmysle uplatňovania dôkazného bremena spočíva zabezpečenie reálne

uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetkynavrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoju rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze
ktorej dopad, teda neúspech v konaní pričíta tej strane sporu na ktorej predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z

hľadiska hmotného práva.

16. Žalobca tak ako bolo popísané vyššie, a tak ako to konštatuje súd 1. inštancie svoju dôkaznú
povinnosť neuniesol. Nevysvetlil kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a teda akým
spôsobom došlo ku kráteniu dojednanej zmluvnej pokuty a určeniu žalovanej výšky zmluvnej pokuty.

Preto odvolací súd správne žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Správne rozhodol i o trovách konania.

17. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku III. o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania
právo a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vsúlade so zásadou hospodárnosti konania vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.