Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203550
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818203550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci manžela S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
X., t.č umiestneného v ÚUV a ÚVTOS Ilava proti manželke I. M. K., rod. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S.
K., t.č. K., V. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov na čas
po rozvode k maloletému S., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
16. apríla 2019, č.k. 10P/37/2018-71, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. III. a IV. o úprave práv a povinností

k maloletému, p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom na návrh otca rozviedol manželstvo účastníkov a upravil
ich práva a povinnosti k maloletému S. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal k
plateniu výživného po 100 eur mesačne od právoplatnosti rozvodu a stretávanie s maloletým neupravil.
Rozhodol s použitím ust. § 24 a § 62 Zákona o rodine a s odôvodnením, že v starostlivosti matky neboli
zistené žiadne nedostatky, suma výživného 100,- eur mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam
otca a potrebám dieťaťa. Styk otca s maloletým súd prvej inštancie neupravil, pretože otec je vo väzbe

a dôvody väzby súviseli aj s fyzickým násilím, ktorého sa dopustil voči dieťaťu. Pri určení výživného
vychádzal súd prvej inštancie z toho, že mesačná mzda matky predstavovala sumu od 900,- do 1.000,-
eur mesačne a pokiaľ otec dosahoval príjem z prevádzky Y. I., bola jeho výška od 2.000 do 2.500,- eur
mesačne, a to pri nákladoch 650 eur mesačne. Východiskom rozhodnutia o výživnom bolo aj tvrdenie
otca, že z dosiahnutého príjmu po odpočítaní pravidelných výdavkov mu zostávala suma od 500,- do
700,- eur, a že hrával na automatoch, kde prehral cca 300 eur. Súd prvej inštancie nepovažoval za
významné, že otec je vo väzbe bez príjmu, pretože danú situáciu si zavinil sám svojím protiprávnym

konaním, ktorého sa dlhodobo dopúšťal voči manželke a maloletému dieťaťu, čo nemôže byť na ujmu
dieťaťa a jeho práva na výživné.
2. Proti rozsudku, a to do výrokov II. III. a IV. o úprave práv a povinností k maloletému podal v zákonnej
lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a o starostlivosti o maloletého
rozhodnúť až po jeho prepustení z väzby. Súčasne žiadal zmeniť odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, pretože viaceré skutočnosti v ňom uvedené nie sú podľa otca pravdivé. Otec podrobne
uviedol okolnosti manželského spolužitia s matkou maloletého a podrobne sa vyjadril k jeho stíhaniu

vo veci týrania blízkej a zverenej osoby. Toto stíhanie je vedené pod sp. zn. 3T/143/2018 a iniciovala
ho matka, ktorej tvrdenia neboli podľa otca pravdivé, k čomu sa podrobne vyjadril. Otec tiež uviedol,
že keď podával návrh na rozvod manželstva, nepredpokladal, že v čase rozhodnutia bude ešte vo
väzbe, a preto zopakoval svoju požiadavku rozhodnúť o právach a povinnostiach k maloletému až pojeho prepustení na slobodu. So samotným rozvodom manželstva súhlasil a proti výroku o rozvode jeho
odvolanie nesmerovalo.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Matka sa k odvolaniu

nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 CSP.
5. V prejednávanej veci je podstatné, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené v čase, kedy bol otec

väzobne stíhaný. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, čo je aj posudzovaný prípad, musí súd
spolusrozhodnutímorozvodemanželstvarozhodnúťajoúpraveprávapovinnostírodičovkmaloletému
dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva (§ 100 CMP). Súd prvej inštancie teda nemohol
s rozhodnutím o zverení, styku a výživnom na maloletého vyčkávať do prepustenia otca na slobodu a
keď manželstvo rozviedol, muselo jeho rozhodnutie obsahovať aj úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému na čas po rozvode.

6. Odvolací súd nepovažuje za správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že otec sa dopustil fyzického
násilia voči maloletému, a že sa dlhodobo dopúšťal voči manželke a maloletému dieťaťu protiprávneho
konania čo malo za následok jeho väzbu. Súd prvej inštancie totiž rozhodoval napadnutým rozhodnutím
v čase, kedy trestné stíhanie otca nebolo právoplatne ukončené. Pokiaľ teda nebolo v trestnom konaní
rozhodnuté, že otec spáchal skutok, z ktorého bol obvinený, bolo potrebné rešpektovať prezumpciu

neviny a nebolo možné prijať kategorický záver, že otec sa protiprávneho konania voči matke a
maloletému dopustil. Neumožňovala to ani existencia väzobného stíhania. Záver o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal patrí totiž výlučne do právomoci trestného súdu a až z jeho rozhodnutia ho
možno prevziať ako záväzný (§ 193 CSP).
7. Uvedené pochybenie v odôvodnení rozhodnutia však nemalo vplyv na správnosť napadnutých

výrokov, pretože tá je daná samotnou skutočnosťou, že otec bol v čase rozhodnutia súdu vo väzbe.
Bez ohľadu na to, či bolo trestné stíhanie a väzba dôvodné, je väzba takou prekážkou, ktorá objektívne
neumožňuje zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti väzobne stíhanej osoby. Ako bolo
uvedené, súd prvej inštancie spolu s rozvodom musel rozhodnúť aj o zverení maloletého, a pretože
väzba otca neumožňovala zverenie otcovi, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého

matke správne už zo samotného dôvodu trvania väzobného stíhania otca. Rovnako platí uvedené o
stretávaní sa otca s maloletým, kde je väzobné stíhanie rovnako objektívnou prekážkou, pre ktorú v
zásade nemožno stretávanie s maloletým dieťaťom realizovať.
8. Vzhľadom na samotnú okolnosť trvania väzby otca bolo preto správne rozhodnutie o zverení
maloletého matke a neupravení stretávania otca s maloletým.

9. Čo sa týka výživného, zavinenie straty príjmu pre pobyt vo väzení možno konštatovať až v prípade
odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody. V prípade väzobného stíhania je konštatovanie jeho
zavinenia v dôsledku spáchania skutku problematické práve pre vyššie uvedený princíp prezumpcie
neviny.Záver,žeosobasizavinilaväzobnéstíhanieprijatýpredrozhodnutímvtrestnejvecijepredčasný.
Preto ani z tohto záveru nemohol súd prvej inštancie vychádzať pri určení výživného. Aj tu však bolo

napriek nesprávnemu východisku rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom vo výroku správne.
10. Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
11. Citované ustanovenie stanoví ako určujúce kritériá pre posudzovanie výšky výživného na strane
povinnej osoby nielen majetkové pomery, teda aktuálnu výšku príjmu a hodnotu majetku, ale aj

schopnosti a možnosti povinného. Aj keď teda majetok povinného a najmä jeho reálny aktuálny príjem
nie je dostatočný na určenie výživného vo výške zodpovedajúcej potrebám oprávneného, môže byť
určené výživné aj v takej výške, že preukázaný existujúci príjem povinného na plnenie takto stanovenej
výšky výživného nepostačuje. Podmienkou takejto zdanlivej disproporcie je, že na strane povinného sú
objektívnedanétakéschopnostiamožnosti,žebymoholdosahovaťajpríjemvyššíakoreálnemá,alebo

mať majetok vyššej hodnoty ako reálne má, no iba z dôvodov na jeho strane tomu tak nie je. O takúto
situáciu sa jedná aj v posudzovanom prípade. Pokiaľ totiž otec v čase pred vzatím do väzby dosahoval
príjem 2.000 - 2.500 eur mesačne ako sám uviedol, a z tohto príjmu 300 eur prehral na automatoch,
mohol namiesto takto neúčelne spotrebovaných financií vytvárať úspory a aj v čase straty príjmu v
dôsledku väzby by bolo v jeho možnostiach platiť výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie, t.j.

100 eur mesačne.
12. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zverení, styku a
výživnom vo výroku vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil. K opakovanej požiadavke otca na
rozhodnutie o právach a povinnostiach k maloletému až po jeho prepustení na slobodu odvolací súduvádza, že rozhodnutie vo veci starostlivosti o maloletého možno zmeniť ak sa zmenia pomery (§ 121
CMP). Takouto zmenou pomerov by bolo aj prepustenie otca na slobodu a v takom prípade sa otec
môže domáhať na súde zmeny úpravy práv a povinností k maloletému.

13. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).