Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212607
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6711212607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcov: 1/ W.. I. T., K.., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v J., X C. XXA, občan SR, 2/ W.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., Y. XXX, M. D., 3/ W.. K. Y., nar.
XX.XX.Z., bytom v J., D. XX, M. D., 4/ C.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., C. XX, občan SR, 5/ C.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo X., M.R. E. XX, M. D., 6/ R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo X., J. N.
XXXX/XX, M. D., 7/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., Y. 6, M. D., 8/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v J. J., D. XX, M. D., 9/ C. D., nar. XX.XX.Z., bytom v E., J. 3, ČR, 10/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v G., T. 1, M. D., 11/ I. C., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J. - G., E. XXXX/XX, M. D., 12/ C. J.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., L. L. č. 5, M. D., 13/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., ul. G. č. XXX,
M. D., 14/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., S. XX, M. D. a 15/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
G., F. XX, žalobcovia 1/ až 15/ zastúpení JUDr. Jozefom Krupom, bytom Bratislava, Nezvalova 40, proti
žalovaným: 1/ Y. R. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo X., M. T. XXX/X, M. D., adresa na doručovanie
G.. O. J. XX, G. 1, X., M. D., 2/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, T., M. D., 3/ C. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XXXX/XXX, T., zastúpená JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Tŕnie
134, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej 3/ proti rozsudku Okresného súdu

Zvolen zo dňa 23. 10. 2018, č. k.: 12C/159/2011-453, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcom 1/ až 15/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
III. Žalobcom 1/ až 15/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 2/ a 3/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že žalobca v prvom rade v podiele X/XX, žalobca v druhom rade v podiele X/XX, žalobca v

treťom rade v podiele X/X, žalobca v štvrtom rade v podiele X/XX, žalobca v piatom rade v podiele X/XX,
žalobca v šiestom rade v podiele X/XX, žalobca v siedmom rade v podiele X/X, žalobca v ôsmom rade v
podiele X/XX, žalobca v deviatom rade v podiele X/XX, žalobca v desiatom rade v podiele X/XX, žalobca
v jedenástom rade v podiele X/XX, žalobca v dvanástom rade v podiele X/XX, žalobca v trinástom rade
v podiele X/XX, žalobca v štrnástom rade v podiele X/XX, navrhovateľ v pätnástom rade v podiele X/XX
sú podielovými spoluvlastníkmi parcely číslo XXXX/XX o výmere 601 m2 - záhrady, vedenej na LV číslo
XXXX, katastrálne územie X., parcely číslo XXXX/XXX o výmere 37 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

vedenej na LV číslo XXXX, katastrálne územie X., Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny.
II. Súd priznáva žalobcom 1/ - 15/ právo na náhradu trov konania voči žalovaným I/, II/, III/ v rozsahu
100 percent.“2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali voči žalovanej 1/ a pôvodnému žalovanému
2/ I. V., ktorý v priebehu konania zomrel a na jeho miesto nastúpili žalovaní 2/ a 3/, určenia vlastníckeho
práva v prislúchajúcich spoluvlastníckych podieloch, keď poukázali na to, že tieto nehnuteľnosti boli

využívané na pestovanie zeleniny a ovocia záhradkármi, ktorí neboli vlastníkmi týchto nehnuteľností,
len ich mali v prenájme. Preto tieto nehnuteľnosti nemohli byť vydržané a na základe kúpnej zmluvy V
XXXX/XX-XXXX/XX sa ich vlastníkom nemohla stať žalovaná 1/.
3. Žalovaná 1/ tvrdila, že pôvodným vlastníkom bol I. V., ktorý ju ubezpečil, že v roku 1988 bola u notárky
JUDr. Želmíry Boborovej spísaná notárska zápisnica N XX/XX, na základe ktorej nehnuteľnosti pripadli

do jeho vlastníctva. Žiadala návrh zamietnuť. Nehnuteľnosť kúpila za 180.000,- Sk.
4. Pôvodný žalovaní 2/ I. V. žiadal žalobu zamietnuť, pretože nehnuteľnosť platne nadobudol na základe
osvedčenia o vydržaní.
5. Okresný súd vo veci opätovne rozhodol po tom, čo odvolací súd jeho skorší zamietajúci rozsudok
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcov
je dôvodný a žalobe vyhovel. Poukázal na závery odvolacieho súdu a doplnil, že nemohol zohľadniť

10 ročnú premlčaciu dobu o vydržaní žalovanej 1/, nakoľko sa preukázalo, že notársku zápisnicu
svedkovia K. a N. nepodpísali, a teda nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť od nevlastníka na základe
pochybenia pri podpisovaní notárskej zápisnice. Z výpovedí svedkov E. N. a I. K., vyplynulo, že neboli
u notárky spisovať osvedčenie. Dňa 03.03.2017 bol opakovaným výsluchom vypočutý ešte v tom čase
žijúci žalovaný 2/. Svedok E. K. po opakovanom výsluchu uviedol, že Notársku zápisnicu Nz XX/XX

nepodpisoval. Záhradku od záhradkárskeho zväzu mal od roku 1987, predal ju v roku 1989, vôbec
nevedel, či ide o nehnuteľnosť, ktorú má žalovaná 1/, bol prvý záhradkár. Nevedel uviesť, či pôvodný
žalovaný 2/ bol užívateľom na základe notárskej zápisnice o vydržaní. Nepamätal si, že by podpísal
notársku zápisnicu. Uviedol, že v notárskej zápisnici podpis nie je jeho. Svedok E. N. nemohol byť
prítomný pri podpise notárskej zápisnice, nakoľko bol v G. J. a toto bolo vo X., nehnuteľnosť mal v

prenájme, nemal žiadnu kúpnu zmluvu, nepamätal si odkedy mal v užívaní. Súd tak dospel k záveru, že
pôvodný žalovaný 2/ nadobudol nehnuteľnosti protiprávne, a preto nemohol uzatvoriť kúpnu zmluvu. Z
nepráva nemôže vzniknúť právo, a preto žalovaná 1/ nemohla vlastnícke právo nadobudnúť.
6. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná 1/. Ako dôvod odvolania uviedla, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; nesprávnym procesným postupom znemožnil

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
7. Okresný súd vyzval žalovanú 1/ na odstránenie vád odvolania s tým, aby doplnila odvolací návrh.
Žalovaná 1/ odvolanie doplnila, pričom namietala, že v predchádzajúcom rozsudku bol rozsudok
vynesený v jej prospech, preto je toho názoru, že nesprávnym rozhodnutím bola poškodená, pričom

bola v plnom práve a v ničom nepochybila. Zároveň žiadala, aby vo veci rozhodoval iný súd, nakoľko
je to zaujatosť voči nej.
8. K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia. S odvolaním nesúhlasili, keď ho považovali za
neopodstatnené a nedôvodné. Žalovaná 1/, ani pôvodne žalovaný 2/ nepreukázali žiadnu právnu
skutočnosť, na základe ktorej by preukázali vlastnícke právo (§ 123 OZ). Notársku zápisnicu považujú

za neplatnú a neúčinnú s poukazom na výpoveď svedkov. Od začiatku do konca sa nestal nikto iný
legálnym užívateľom, ako bol pán K., teda pán N. i V. boli len ľudia z ulice, ktorí užívali túto záhradku a
vedeli, že záhradka patrí ZO SZCH. V zápisnici sa presne uvádza dátum podpisu podnájomnej zmluvy
pána K. so ZO SZCH zo dňa 15. 1. 2998. Zároveň poukázali na čl. 20 ods. 5 ústavy SR, keď iné zásahy
do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom.

A to je prípad žalobcov, čo bolo preukázané. Z týchto dôvodov žiadali odvolanie žalovanej 1/ zamietnuť
ako právne nedôvodné.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne,

rešpektujezáväznýprávnynázorvyslovenývzrušujúcomuzneseníodvolaciehosúdu,pričomsúddoplnil
dokazovanie o výsluch svedkov. Žalovaná 1/ uviedla síce odvolacie dôvody v zmysle ustanovenie § 365
ods. 1 CSP, ale na podporu svojich tvrdení nič konkrétne neuviedla. Namietané odvolacie dôvody možno
subsumovať pod § 365 ods. 1 písm. b), c) a f) CSP.12. V zmysle § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ktoré tvoria
výnimku z týchto prípadov. V zmysle § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (ods. 1);
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodovuplatnené(ods.2).Odvolacísúdpretorozhodovalvmedziachtýchtoustanovenísprihliadnutím
na obsah podaného odvolania.
13. Žalovaná 1/ v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP namietala, že súd je voči nej zaujatý. Na
podporu svojej argumentácie neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by podporili toto presvedčenie, ktoré
vyplýva len zo záveru, že súd nerozhodol v jej prospech. Podľa citovaného ustanovenia odvolanie

možno odôvodniť tým, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. z obsahu spisu
odvolací súd nezistil, že súd bol nesprávne obsadený, alebo že vo veci rozhodoval sudca, ktorý bol
z prejedávania a rozhodovania vylúčený. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie každý subjektívny pocit
strany o zaujatosti konajúceho sudcu zakladá právo na "výmenu" konajúceho sudcu. Je potrebné
vychádzať z toho, že podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z konania a rozhodovania veci je teda výnimkou z tejto ústavnej

zásady. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 49 až 59 upravuje vylúčenie sudcov a iných osôb z
prejednávania a rozhodovania sporu. Východiskovým je ustanovenie § 49 CSP, podľa ktorého je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich
zástupcom alebo - podľa novej úpravy - aj k osobám zúčastneným na konaní (napr. znalcovi) možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je aj sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten

istý spor na súde inej inštancie. Civilný sporový poriadok však obsahuje aj negatívnu definíciu, t.j. aké
okolnosti nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, a teda v konaní o prejednávanom
spore alebo v jeho rozhodovaní v iných sporoch. Pretože žalovaná 1/ neuviedla žiaden relevantný
dôvod, ktorý by spochybnil nezaujatosť rozhodujúceho sudcu, odvolací súd túto námietku nepovažuje

za dôvodnú.
14. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaná 1/ neuviedla,
na ktorý nesprávny procesný postup poukazuje a ktoré procesné práva nemohla uplatniť. Z obsahu

spisu vyplýva, že súd postupoval v konaní v súlade s procesným poriadkom (CSP), žalovanej 1/ umožnil
realizovať všetky procesné práva. Preto ani tento odvolací dôvod nebolo možné akceptovať za dôvodný.
15. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade ide o vadu
skutkovú, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení

výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne
neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru,
že pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z dokazovania a na základe
ktorých súd ustálil správny skutkový stav, na ktorý aj správne aplikoval príslušné právne normy. Súd
prihliadol na všetko, čo z dokazovania vyplynulo a čo bolo podstatné pre ustálenie skutkového stavu.

Ani v tomto prípade odvolateľka konkrétne neuvádza, v čom táto vada spočíva, pričom tvrdí, že bola
poškodená a že v ničom nepochybila. Tento je úsudok je v podstate správny, avšak nie vo vzťahu k
uplatnenému nároku žalobcami, pretože žalobcami nebola poškodená. Práve to boli žalobcovia, ktorí
nedovoleným a nezákonným postupom boli pozbavení vlastníckeho práva, čím došlo k porušeniu čl. 20
ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

márovnakýzákonnýobsahaochranu.Zvykonanéhodokazovanianepochybnevyplynulo,žežalobcovia
nikdy neboli pozbavení svojho vlastníckeho práva, nikdy neurobili žiaden právny úkon, ktorým by svoje
vlastníctvo previedli na inú osobu. V demokratickej spoločnosti nemožno nikoho zbaviť vlastníckeho
práva nezákonným spôsobom. Argument, ktorý bol produkovaný počas konania, že žalobcovia sa o
svoje vlastníctvo „nestarali“ je absolútne nepatričný a neakceptovateľný. Ani v prípade, že by sa tak

stalo, nezakladá tretej osobe právo na uchopenie vlastníctva takejto veci. Jedným z práv vlastníka je s
nehnuteľnosťou nakladať, užívať ho. Nevyužitie niektorého z práv patriacich vlastníkovi nezakladá právo
inému sa vlastníctva zmocniť bez právneho dôvodu. Je nepochybné, že v prípade sporu o vlastníctvo
súd vychádza z predpokladu, že vlastnícke právo patrí tomu, koho toto právo je silnejšie. Žalobcovia
svoje vlastnícke právo preukázali listinnými dôkazmi, keď ich vlastnícke právo bolo riadne zapísané v

katastri nehnuteľností, bola preukázaná postupnosť vo vzťahu k jeho nadobudnutiu.
16. Podstatnou okolnosťou, ktorá spor vytvorila, je dehonestácia vlastníckeho práva pred rokom 1989,
nakladaním s cudzou vecou ako so svojou, a to aj na úkor určitého obohatenia, keď zisk nešiel do sféry
vlastníka, ale iných osôb, či už vo forme požitkov, ktoré vyplynuli z užívania pôdy bez úhrady nájmuvlastníkom, prípadne „obchodovaním“ napr. s pozemkami, ktorých neboli vlastníci, ale len užívatelia. Je
nemysliteľné, aby sa vlastnícke právo nadobudlo vydržaním len s poukazom na to, že došlo k vydržaniu
v 10 ročnej lehote. V danom prípade síce bolo pravdou, že po túto dobu sa nehnuteľnosti užívali inými

osobami, ako skutočnými vlastníkmi, to ale neznamená, že len samotné užívanie zakladá predpoklad
pre vydržanie.
17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia predložili dôkaz, výpis z listu vlastníctva číslo
XXXX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sú vlastníci parcely registra "E“ parcelné číslo XXXX/X vo
výmere 23378 m2, katastrálne územie X., vedenej Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor.

18. Bolo preukázané, že bola uzavretá dohoda o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy medzi
Agrokomplexom MPV, n. p. a Slovenským zväzom drobnochovateľov NC Zvolen zo dňa 27. 06. 1980.
Z tejto dohody jednoznačne vyplýva, že ide o pozemky zapísané v Stredisku geodézie v Zvolene,
katastrálne územie Zvolen, parc. č. XXXX. Z dohody okrem iného vyplýva aj to, že právo dočasného
užívania týchto pozemkov a nehnuteľností sa vyhovuje bezplatne. Aj keď z tohto dôkazu vyplynulo,
že pozemky boli dané do dočasného užívania bezodplatne (30 rokov), teda do užívania iným osobám

ako vlastníkom pozemkov. Už z tohto právneho inštitútu je zrejmé, že bola odovzdaná zjavne osobám,
ktoré neboli vlastníci. Je jednoznačné, že žiadny užívateľ takto pridelenej pôdy nemohol nadobudnúť
presvedčenie, že je vlastníkom tejto pôdy. Nemal na to totiž žiadny právny titul, od ktorého by svoje
vlastníctvo mohol odvodzovať. Záhradkári, či drobnochovatelia hospodárili na pozemkoch, ktoré im boli
odovzdané iba do užívania, hoci na takýchto pozemkoch si postavili chatky, či iné stavby. Pôvodný

žalovaný 2/ nemohol byť a ani nebol vlastníkom pozemku, preto s ním nemohol ani nakladať ako
vlastník, a už vôbec nie tak, že by ho predal.
19. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Vydržať vlastnícke
právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama osebe na vydržanie nestačí (Z IV s. 428, ods.
3).
20. V zmysle § 130 ods. 1 OZ, ktoré zdôraznil už odvolací súd v zrušujúcom uznesení, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnývtom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. V danom prípade neexistovali žiadne

pochybnosti o tom, že ide o záhradkársku osadu, pričom pozemky boli záhradkárskou organizáciou
svojmu členovi dané na dočasné užívanie, čo potvrdil aj svedok, pôvodný užívateľ sporného pozemku
pán K.. tento však aj uviedol, že záhradku predal v roku 1989. Je nepochybné, že záhradku v skutočnosti
nepredal, ani ju predať nemohol, obzvlášť ešte v roku 1989. V tomto období bol správny postup taký,
že v prípade, ak záhradkár nechcel užívať záhradku, mal ju odovzdať záhradkárskej organizácii, resp.

s novým záujemcom o užívanie bola potom uzavretá nová zmluva o užívaní. Pokiaľ pôvodný užívateľ
do nehnuteľnosti investoval, napr. postavil chatku, zrekultivoval pôdu, či vysadil stromy, toto sa riešilo
poskytnutím sumy novým užívateľom pôvodnému užívateľovi. v žiadnom prípade nešlo o kúpnu cenu za
nehnuteľnosť. Taktiež svedok N. vypovedal, že nehnuteľnosť mal v prenájme, mal to chovateľský zväz
a on nebol vlastníkom, nemal na to kúpnu zmluvu, potom to dal I. V., pôvodnému žalovanému 2/. tiež

uviedol, že daroval len právo na užívanie, uviedol, že pozemok nebol jeho a nemohol ho darovať, lebo
to mala chovateľská organizácia.
21. V zmysle § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou úkonov,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutok
hostíustanovenýchzákonom.Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebypôvodnýžalovaný2/,resp.

predchádzajúci užívatelia nadobudli sporné nehnuteľnosti do vlastníctva niektorým z vyššie uvedených
dôvodov. Okrem iného treba pripomenúť, že nadobudnutie vlastníctva nemôže byť zhojené v prípade,
ak sa nadobúda od nevlastníka. Je nepochybné, že nikto z uvedených užívateľov, ani pôvodne žalovaný
2/ nemohli byť dobromyseľný v tom, že ich držba je oprávnená a že im vlastníctvo patrí. Ak v konaní aj
žalovaná 1/ argumentovala dobrou vierou, odvolací súd zdôrazňuje, že vlastníctvo nemohla nadobudnúť

od nevlastníka. Inak povedané, bolo by veľmi jednoduché vychádzať z priehľadného konceptu, ak za
situácie, kedy pozemky, ktorých nakoniec ani prenajímajúca organizácia nebola vlastníkom, boli dané do
užívania, a k nim si užívateľ dal osvedčiť vlastnícke právo titulom vydržania (bez možného spochybnenia
notárskej zápisnice) a následne tieto predať za odplatu inej osobe. v takomto prípade ide o vzťah medzi
žalovanou 1/ a v súčasnosti medzi právnymi nástupcami po I. V., ktorý z ničoho nemohol nadobudnúť

presvedčenie o tom, že nehnuteľnosti vydržal a splnil podmienku dobromyseľnosti. K tomu na okraj
poznamenáva, že podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o
vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše
notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach,dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne
vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že
nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené

na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Zápisnica jednoznačne neobsahovala vyjadrenie vyhlásenie
dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku
vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ak aj došlo k zápisu vlastníckeho práva na základe takéhoto
osvedčenia, neznamená to, že vlastník so silnejším právom sa nemôže vlastníckeho práva dovolať.
22. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o verejné listiny ktoré majú charakter

osvedčenia alebo potvrdenia, treba hodnotiť nielen ich pravosť (či pochádzajú od vystaviteľa), ale aj
pravdivosť ich obsahu. Pravá verejná listina, o ktorej správnosti v konaní nevznikli pochybnosti, môže
byť zbavená svojej dôkaznej sily len tak, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude
preukázaná nepravdivosť listiny (porovnaj slová zákona „pokiaľ nie je preukázaný opak"). Z rozhodnutia,
uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod. č. 86/2001 vyplýva, že pri
posúdeníotázky,ktojevlastníkom,môžesasúdajodchýliťodstavuzapísanéhovkatastrinehnuteľností.

V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza: V zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. sú
údaje katastra (medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov
o vlastníkoch nehnuteľností (§ 7 písm. c/ zákona) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má
preto preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. V konaní bolo preukázané, že neboli splnené

podmienky pre vydržanie, žalobcovia preukázali svoje vlastnícke právo, preto odvolací súd potvrdil
rozsudok prvoinštančného súdu.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto
im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to voči žalovanej 1/, ktorá

podala odvolanie, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).
24. O trovách odvolacieho konania voči žalovaným 2/ a 3/ odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením
§ 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP, keď náhradu trov odvolacieho konania

žalobcom voči žalovaným 2/ a 3/ nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v
tom, že žalovaný 2/ a 3/ odvolanie vo veci nepodali.
25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).