Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208339
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8117208339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Viera Zoľáková a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: A.. A. N., H.. X.X.XXXX, R. C. R. XXX/X,
XXX XX C. H. L., zastúpeného JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, Partizánska 1834, 069 01 Snina,
proti žalovanému: AGRIFOP, a.s. Stakčín, so sídlom Duchnovičova 573/18, 067 61 Stakčín, IČO: 31 713
238, zastúpenému JUDr. Jánom Holotom, advokátom , Komenského 2791/35, 069 01 Snina a JUDr.
Vladimírom Kotusom, advokátom, Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 205.781,18 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2017 č. k. 18Cb/65/2017-95
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo veci samej tak, že návrh žalobcu
zamieta.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že prisudzuje žalovanej
proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 18Cb/65/2017-95 rozhodol, že:
I. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 24,13 % ročného úroku z omeškania zo sumy 39.108,60 eura
od 1.5.1999 do 3.7.2004, v časti prevyšujúcej 16 % ročný úrok z omeškania zo sumy 39.108,60 eura od
4.7.2004 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa zaplatenia 22,81 % ročného úroku z omeškania zo sumy

43.605,74 eura od 29.4.2000 do 3.7.2004, v časti prevyšujúcej 16 % ročný úrok z omeškania zo sumy
43.605,74 eura od 4.7.2004 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa zaplatenia 18,20 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 61.009,02 eura od 21.4.2001 do 3.7.2004, v časti prevyšujúcej 16 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 61.009,02 eura od 4.7.2004 do zaplatenia a v časti týkajúcej sa zaplatenia 10,70 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 62.057,82 eura od 27.4.2002 do 3.7.2004, zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 205.781,18 eura, 16 % ročný úrok z omeškania zo sumy
143.723,36 eura od 4.7.2004 do zaplatenia a 10,70 % ročný úrok z omeškania zo sumy 62.057,82 eura

od 4.7.2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania vedeného pod
sp. zn. 21Cb/1/2009 v rozsahu 36%.
IV. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného v rámci
konania vedeného pod sp. zn. 21Cb/1/2009 v rozsahu 87%.
V. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania vedeného pod
sp. zn. 18Cb/65/2017 v rozsahu 42%.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou z 11.7.2006 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny
1.178.185,70 Sk s 24,13 % úrokom z omeškania od 30.4.1998 do zaplatenia, istinu 1.313.666,60 Sk s
22,81 % úrokom z omeškania od 30.4.1999 do zaplatenia, istinu 1.837.957,80 Sk s 18,20 % úrokom
z omeškania od 30.4.2000 do zaplatenia, istinu 1.869.553,80 Sk s 10,70 % úrokom z omeškania od30.4.2001 do zaplatenia a istinu 1.8042,824,50 Sk s 10,27 % úrokom z omeškania od 30.4.2002 do
zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č. k. 43Cb/15/98/-473 zo dňa 1.7.2002 vo veci žalobcov A.. N. a P.. P. S. proti žalovaným A.. A. R.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu SKB, a.s. v konkurze, N. Š. a P.. Z. D. o určenie neplatnosti zmlúv
o kúpe cenných papierov a vrátenie vzájomného plnenia (akcie emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín) tak,
že kúpne zmluvy sú absolútne neplatné. Na základe právoplatného rozsudku P.. P. S. spätne nadobudol
vlastnícke právo k cenných papierom emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín v počte 37.436 ks s účinnosťou
ex tunc od doby 23.3.1998. P.. S. zmluvou o postúpení pohľadávok podľa § 524 Občianskeho zákonníka

(zákon č. 40/1964 Zb.) zo dňa 15.9.2004 postúpil všetky práva A.. A. N.. Postupca oznámil postúpenie
pohľadávky dlžníkovi AGRIFOP, a.s., ako aj P.. Z. D.. Postupca P.. S. aj A.. N. vyzvali žalovaného na
vyplatenie rozdeleného zisku (dividend) schváleného valnými zhromaždeniami firmy AGRIFOP, a.s. za
obdobie od roku 1998 do septembra 2004, na ktoré mal postupca P.. P. S. ako výlučný vlastník cenných
papierov nárok podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Po účinnom a
kladnom doručení oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi zároveň A.. N. vyzval na zaplatenie

dividend pre postupníka. Podľa § 184 a násl. Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločnosti
AGRIFOP, a.s. Stakčín rozhodlo o rozdelení zisku a vyplatení dividend pre akcionárov od roku 1998 do
2004 nasledovne:
2. Rok 1998 rozdelenie zisku na výplatu dividend 7.234.000,- Sk a výnos na jeden cenný papier 31,472
Sk. Rok 1999 rozdelený zisk 8.066.000,- Sk a výnos na jeden cenný papier 35,091 Sk. Rok 2000

rozdelený zisk 11.285.000,- Sk a výnos 49,096 Sk za jeden cenný papier. Rok 2001 rozdelený zisk
11.479.000,- Sk a výnos 49,940 Sk za jeden cenný papier. V roku 2002 bol rozdelený zisk 11.315.000,-
Sk a výnos na jeden kus cenného papiera 49,226 Sk. V roku 2003 a 2004 nedošlo k rozdeleniu zisku
na výplatu dividend. Postupca P.. S. bol výlučným vlastníkom cenných papierov emitenta AGRIFOP v
počte 37.436 ks akcií a po rozdelení zisku spoločnosti by ako akcionár mal právo na podiel na zisku

nasledovne:
3. Rok 1998 počet akcií 37.436 ks, výnos na 1 ks cenného papiera 31,472 Sk a sumár je to 1.178.185,70
Sk. Rok 1999 je ten istý počet akcií, výnos 35,091 Sk a dividendy 1.313.666,60 Sk. Rok 2000 pri
nemennompočteakciíjevýnos49,096Skadividendy1.837.957,80Sk.Vroku2001jeprivýnose49,940
Sk výplata dividend 1.869.553,80 Sk. V roku 2002 pri výnose 49,226 Sk je dividenda 1.842.824,50 Sk.

Celkove je to 8.042.188,40 Sk. Písomným podaním z 18.3.2002 žalobca rozšíril žalobu na zaplatenie
1.170.694,30 Sk s úrokom z omeškania 24,13 % od 24.4.1998 do zaplatenia, ale neskôr návrh v
tejto časti zobral späť. Okresný súd uznesením z 25.4.2008 čiastočne zastavil konanie. Žalovaná
spoločnosť v priebehu konania namietala aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že nárok na
vyplatenie dividend za roky 1998 až 2002 vznikol pred podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávok

z 15.9.2004. Tento nárok nebol postúpený zmluvou na A.. N.. Okresný súd Prešov rozsudkom z
25.5.2011 č. k. 21Cb/1/2009-664 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti príslušenstva pohľadávky
a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 61.170,57 eura (dividendy za rok 2002) s 10,27 % ročným
úrokom z omeškania od 4.7.2004 do zaplatenia. Nárok žalobcu na zaplatenie 10,27 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 61.170,57 eura od 1.5.2003 do 3.7.2004 zamietol. Zvyšok nároku žalobcu vylúčil

na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne o náhrade trov celého konania. Na odvolanie žalovaného
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 1.12.2011 č. k. 4Cob/68/2011-745 potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti o povinnosti žalovanej akciovej spoločnosti vyplatiť žalobcovi 61.170,57
eura s 10,27 % ročným úrokom z omeškania od 4.7.2004 do zaplatenia. Rozhodnutie potvrdil aj vo
výroku o zamietnutí platenia úroku omeškania 10,27 % ročne za obdobie od 1.5.2003 do 3.7.2004.

Odmietol odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku o vylúčení časti návrhu na samostatné konanie.
Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením z 27.3.2013 č. k. 5Obdo/46/2012-828 dovolanie
žalobcu odmietol a žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
4. Podľa obsahu zápisnice z rozkovania riadneho valného zhromaždenia AGRIFOP, a.s. Stakčín z
30.4.1999 vyplýva, že bolo rozhodnuté o vyplatení dividend 7.234.000,- Sk súvisiacich s rozhodnutím

o rozdelení zisku za rok 1998. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva na dividendu bol deň
konania riadneho valného zhromaždenia, teda 30. apríl 1999. Podľa rokovania valného zhromaždenia
z 28.4.2000 spoločnosť schválila ročnú účtovnú závierku a rozdelenie zisku za rok 1999 a výplatu
dividend v rozsahu 8.066.000,- Sk. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva na dividendu bol deň
konania riadneho valného zhromaždenia, teda 28. apríl 2000. Podľa zápisnice rokovania valného

zhromaždeniaAGRIFOPz20.4.2001bolorozhodovanéorozdeleníziskuzarok2000a výplatedividend
11.287.000,- Sk. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva na dividendu bol deň konania riadneho
valného zhromaždenia 20. apríla 2001. Podľa zápisnice rokovania riadneho valného zhromaždenia
AGRIFOP, a.s. z 26.4.2002 bolo rozhodované o rozdelení zisku a výplate dividend 11.478.000,- Sk.Rozhodujúci deň na uplatnenie práva na dividendu bol 26. apríl 2002. Podľa rokovania valného
zhromaždenia z 29.4.2003 bolo rozhodované o rozdelení zisku za rok 2002 a rozdelenie dividendy
11.360.000,- Sk. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva na dividendu je 29. apríl 2003. Podľa výpisu

z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 12.9.1997 P.. P. S. bol výlučným vlastníkom cenných papierov
emitenta AGRIFOP, a.s. v počte 37.436 ks akcií s percentuálnym podielom na emisii 16,28 %. Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-473 určil kúpnu zmluva o predaji cenných papierov č. X/
CP/XX/X zo dňa 22.8.1997 medzi žalobcom A.. A. N. ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade A.. A. R.,
správcom konkurznej podstaty SKB a.s. v konkurze za neplatné. Takisto určil neplatnú kúpnu zmluvu

č. X/CP/XX/X zo dňa 22.8.1997 medzi žalobcom P.. P. S. ako predávajúcim a správcom konkurznej
podstaty SKB za neplatné. Potom určil za neplatné kúpne zmluvy medzi správcom konkurznej podstaty
a N. Š. na predaj akcií AGRIFOP v rozsahu 68.700 ks. Tiež určil za neplatnú kúpnu zmluvu o predaji
cenných papierov medzi správcom konkurznej podstaty a P.. Z. D. a následnou kúpnou zmluvou medzi
žalovaným v 3. rade (P.. D.) a Prvou paroplavebnou a.s.. Bolo rozhodnuté o vrátení 68.000 ks akcií
A.. A. N. a 37.436 ks akcií žalobcovi P.. Z. D.. Žalobca v 1. rade (A.. N.) je povinný splatiť žalovanému

v 1. rade (úpadcovi SKB, a.s. v konkurze) zvyšok úveru 5.306.800,- Sk. Žalovaní v 2. a 3. rade boli
zaviazaní nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania. Krajský súd v Bratislave opravným uznesením
zo 16.7.2002 opravil výrok o zvyšku úveru na 5.306.800,- Sk. Na odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade
Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti nahradiť trovy
konania. Najvyšší súd SR uznesením z 31.3.2005 č. k. 1Obdov/72/2004 dovolanie žalovaných v 2.

a 3. rade odmietol. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.7.2002 nadobudol právoplatnosť
v časti výroku 1. až 4. dňa 23.6.2004, v časti výroku 5. a 6. dňa 4.9.2002 a v časti výrokov 7. a
8. v spojení s opravným uznesením dňa 4.9.2002. Na podklade právoplatného rozsudku Krajského
súdu v Bratislave nadobudol P.. P. S. vlastnícke právo k cenným papierom emitenta AGRIFOP, a.s.
Stakčín v počte 37.436 ks akcií s účinnosťou ex tunc od 23.3.1998. P.. P. S. vzniklo právo na podiel zo

zisku (dividendu), ktoré právo ale postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.9.2004 na A.. A. N..
Podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 7 bodu Stanov žalovanej obchodnej spoločnosti
má P.. P. S. ako akcionár právo na podiel zo zisku (dividendu) žalovanej spoločnosti, a to spätne od
23.3.1998. Právo na dividendu je základným majetkovým právom akcionára. Keď valné zhromaždenie
schváli účtovnú závierku a rozhodne, že spoločnosť vyplatí akcionárom podiel na zisku - dividendu,

dividendasastávapohľadávkouakcionáravočispoločnosti.Žalovaný vzniesolnámietkupremlčania.Pri
rozhodovaní vo veci sú právne významné príslušné ustanovenia Zákona o cenných papieroch, a to za
obdobie do 31.12.2001 vydaného pod č. 600/1992 Zb. od 1.1.2002 a pod č. zákona 566/2001 Zb.. Podľa
§ 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia
lehota odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa §

178 ods. 6 Obchodného zákonníka spôsob a miesto výplaty dividendy určí valné zhromaždenie, ktoré
rozhodlo o rozdelení zisku (znenie účinné od 1.1.2002). Podľa § 397 Obchodného zákonníka právo na
výplatu dividend sa premlčuje vo štvorročnej všeobecnej premlčacej dobe, pričom sa javí, že ktorýkoľvek
akcionár mohol objektívne uplatniť zaplatenie dividend za ten, ktorý rok uplynutím 60 dní od konania
valného zhromaždenia, v ktorom bolo rozhodnuté o rozdelení zisku ustanovenie rozhodujúceho dňa

pre určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendy. Napriek určitej formálnosti zápisníc z konaní
valného zhromaždenia nemožno v súvislosti s tým hovoriť, že by valné zhromaždenie stanovilo za deň
splatnosti dividendy deň konania valného zhromaždenia. Od konania valného zhromaždenia 30.4.1999
začala plynúť 60-dňová lehota upravená v § 178 ods. 6 Obchodného zákonníka, po uplynutí ktorej
vzniká akcionárom právo uplatniť si svoje práva akcionára na dividendu žalobou na súde. Posledný

deň tejto 60-dňovej lehoty pripadol na deň 29.6.1999. Právo uplatniť si svoje práva akcionára na
dividendu žalobou na súde vo všeobecnosti vzniká akcionárom dňa 30.6.1999. Pri nároku na dividendu
za rok 1999 vzniklo právo akcionárom dňom 28.6.2000. Pri dividendách za rok 2000 vzniklo právo
akcionárom dňom 20.6.2001. Pri nároku na dividendu za rok 2001 vzniklo právo akcionárom dňom
26.6.2001 (pravdepodobne má byť dátum 2002, poznamenal krajský súd). Právo na podiel zo zisku

spoločnosti - dividendu, má akcionár a rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo
na dividendu určí valné zhromaždenie. Ak ho neurčí, platí úprava podľa § 178 ods. 5 Obchodného
zákonníka. Centrálny depozitár cenných papierov zapísal postupcu P.. P. S. ako vlastníka cenných
papierov, akcionára žalovanej spoločnosti, dňa 6.9.2004 so spätnou účinnosťou k 23.3.1998, a to na
základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci 43Cb/15/1998. Postupca nebol v čase konania

valných zhromaždení (roky 1999 až 2002) akcionárom a ani v rozhodujúci deň nebol oprávnený si
uplatniť právo na dividendu. Akcionárom sa stal až po právoplatnosti rozsudku z 23.6.2004, resp. dňom
účinnosti prevodu vlastníctva voči spoločnosti zápisom vlastníckeho práva v Centrálnom depozitári
cenných papierov, teda dňom 6.9.2004, a to so spätným účinkom k 23.3.1998. Postupca P.. P. S.splnil podmienku až 6.9.2004 so spätným účinkom k dátumu 23.3.1998. Právo na dividendu sa stalo
vymáhateľným nárokom, až keď postupca bol ako akcionár zapísaný do zoznamu akcionárov vedeným
Centrálnym depozitárom cenných papierov. Až týmto okamihom začala plynúť štvorročná premlčacia

lehota. Začiatok plynutia premlčacej doby začína plynúť dňom nasledujúcim, kedy právo na dividendu
sa stalo vymáhateľným (akcio nata), t.j. až keď postupca bol ako akcionár zapísaný do zoznamu
akcionárov, t.j. dňom 6.9.2004. Potom nároky na výplaty dividend za rok 1998 až 2001 nie sú premlčané.
V čase konania valných zhromaždení Ing. Igor Pavlovkin nebol evidovaný ako osoba uplatňujúca si
právo na dividendu, pretože ešte nebol právoplatne uznaný ako vlastník cenných papierov na základe

predchádzajúcej žaloby o určenie neplatnosti prevodu cenných papierov. Preto si ani nemohol uplatniť
právo na výplatu dividend. Ak došlo k neplatnému prevodu akcií P.. S. na tretiu osobu a ten sa neskôr
úspešne dovolal neplatnosti tohto prevodu, tak začiatok omeškania žalovanej spoločnosti voči P.. A.
S. je potrebné viazať na uplynutie 10 dní lehoty od výzvy P.. S. na zaplatenie dividend. Preto súd
zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť aj na platenie úrokov z omeškania. Čo sa týka námietky aktívnej
legitimácie žalobcu, tak pôvodný veriteľ P.. S. postúpil svoju pohľadávku na žalobcu. K tomu došlo na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.9.2004. Ak došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 524
Občianskeho zákonníka, postupujú sa aj výnosy z cenných papierov, pričom relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd ustanovil, že oznámenie o postúpení pohľadávky z 15.9.2004
bolo relevantné a nebolo nutné ako prejudiciálnu otázku skúmať platnosť zmluvy o postúpení. Ak

žalovaná spoločnosť namietala, že P.. S. nebol oprávnený postupovať pohľadávku, ktorá súvisela s
predmetom sporu s ohľadom na to, že dňa 10.9.2004 previedol všetky svoje AGFRIFOP na iné osoby
a až dňa 15.9.2004 urobil zmluvu o postúpení pohľadávky, tak je potrebné uviesť, že prevod akcie je
síce prevodom všetkých práv s akciami spojenými, ale odo dňa prevodu do budúcna, nie spätne. Nie
je vylúčené, aby prevod akcií bol zároveň aj s postúpením nárokov s akciami spojenými, ktoré vznikli

v minulosti pred prevodom akcií. Súd tu má za základ zmluvu o postúpení pohľadávky z 15.9.2004 a
oznámenie o postúpení pohľadávky z 15.9.2004. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté
podľa § 262 a nasl. Civilného sporového poriadku.
5. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Odvolanie sa týka II. až V. výroku rozsudku.
Podľa rozhodnutia nárok žalobcu na podiel zo zisku za roky 1998 až 2001 nie je premlčaný.

Rozhodujúci je moment, kedy bol postupca ako akcionár zapísaný do zoznamu akcionárov vedenom
v Centrálnom depozitári cenných papierov, t.j. deň 6.9.2004. Uplatnené právo žalobca nadobudol od
postupníka P. S. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.9.2004. Žalovaný napadá všeobecnú
nepreskúmateľnosť, nepresvedčivosť a prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie
rozhodnutia nie je dostatočné, pričom to zakladá právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

Rozhodnutie je nepresvedčivé a prekvapivé najmä z hľadiska doterajšej rozhodovacej praxe. Krajský
súd v Prešov rozsudkom z 10.10.2007 č. k. 1Cob/49/2007-631 pripustil otázku zásadného právneho
významu, kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade opätovného zápisu akcií na účet pôvodného
majiteľa. Najvyšší súd SR v rozsudku z 24.4.2012 sp. zn. 3Obdo/52/2010 (č. l. 73 spisu) uviedol,
že premlčaniu podliehajú majetkové práva, ktorých uspokojenie môže byť vynútené súdnou cestou

a začiatok plynutia premlčacej je spojený s okamihom, kedy sa právo stalo vynútiteľné, splatné.
Možnosť uplatnenia na súde sa posudzuje objektíve, teda keď vznikla objektívna možnosť podať
žalobu, pričom nezáleží na subjektívnej možnosti oprávneného. Z toho treba vyvodiť jednoznačný
záver, že pri posudzovaní sa uplatňuje objektívne hľadisko vylučujúce z úvahy akékoľvek subjektívne
prekážky účastníkov právneho vzťahu. Z toho dôvodu dovolací súd vyhodnotil názor dovolateľa a jeho

objektívnej nemožnosti uplatniť právo na dividendu za nesprávny. Nesporné právo na dividendy za
jednotlivé roky vzniklo uplynutím 60 dní pod konania rozhodujúceho vlahého zhromaždenia spoločnosti.
Ak platí objektívne hľadisko pri výklade § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, potom žalobca mohol
objektívne uplatniť svoje právo na dividendy (žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 22.8.1997
uplatnil na súde až dňa 9.3.1998) v premlčacej dobe, pretože pre uplynutie v súvislosti s vyslovením

absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode akcií, začala plynúť premlčacia doba splatnosti práva
na dividendu, teda uplynutím 60 dní od konania valného zhromaždenia, na ktorom bolo schválené
uznesenie o rozdelení zisku toho, ktorého roku. Podľa Najvyššieho súdu pre plynutie premlčacej doby
a uplatnenie práva na dividendu nie je rozhodujúce, kedy došlo k opätovnému zápisu akcií na účet
pôvodného majiteľa (z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode cenných papierov, ktorá

je neplatná s účinkami ex tunc). Rozhodnutie dovolacieho súdu bolo aj otázkou podrobenia kontroly
na základe ústavnej sťažnosti, kde Ústavný súd SR uznesením z 26.6.2013 č. k. IV. ÚS402/2013-7
sťažnosť odmietol. Z hľadiska prejudikovania spornej otázky ohľadom premlčania, ktoré je identické v
daných prípadoch, nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie v odseku 86 napadnutého rozsudku dospelpri posúdení premlčania, že žalobcom uplatnené nároky nie sú premlčané. Tu odvolateľ poukazuje
na nález Ústavného súdu III. ÚS362/09, podľa ktorého diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnaké alebo analogické skutkové situácie pokiaľ nie

je možné objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (mutatis mutandis PL ÚS21/00,
PL ÚS6/04, III. ÚS328/05). Ak súd riešil právnu otázku, o ktorej bolo právoplatne vyriešené v podstate
odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnym rozhodnutiami,
nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy a porušuje právo účastníka
súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa

je prekvapujúce, porušujúce princíp právnej istoty a preskúmateľnosti rozhodnutia, je to dôvod na
preskúmanie rozhodnutia odvolaním. Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci 1Cob/49/2007,
Najvyššieho súdu vo veci 3Obdo/52/2010, či Ústavného súdu IV. ÚS402/2013 riešili otázku zásadného
právneho významu vychádzajúce z totožného skutkového stavu vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobcu
na výplatu dividend, kde sa judikovalo, že pre uplynutie premlčacej doby sa uplatňuje právo na dividendu
a nie je rozhodujúce, kedy došlo ku opätovnému zápisu akcií na účet pôvodného majiteľa (z dôvodu

absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode cenných papierov, ktorá je neplatná s účinkami ex tunc).
Preto aj nároky uplatnené v tomto konaní súd všetky premlčané. Vzhľadom na neplatnosť kúpnej zmluvy
z 22.8.2007 mohol si žalobca uplatniť svoje právo na dividendu priamo žalobou na plnenie. V rámci
tohto konania by príslušný súd ako prejudiciálnu otázku vyriešil otázku tvrdenej neplatnosti zmluvy.
Súd prvej inštancie pri otázke premlčania nesprávne právne veci posúdil, čo zakladá odvolací dôvod

v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Čo sa týka samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, tak závery
v bode 29 rozhodnutia sú nelogické a nepresvedčivé z hľadiska navrhovaného výsluchu P.. S.. Ak P..
S. previedol akcie ešte pred 15.9.2004, a to bez ohľadu na to, ktorá zmluva o postúpení bola skutočne
uzavretá,taknásledneužnemoholniekoľkodnínatopreviesťibanároknadividendy.Nikdyniejemožné
previesť viac práv, ako má. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom P.. S. na okolnosti rozhodujúce pre

postúpenie pohľadávky. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť alebo
zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie s tým, že žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov
v rozsahu 100 %.
6. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť. Odvolanie zástupcu žalovaného nie je dôvodné.
Žalobca vo veci poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia, a to s ohľadom na to, o aké rozhodnutie ide (meritórne alebo
procesné)avakomštádiusúdnehokonaniajerozhodnutievydané.Odôvodnenierozsudkudávajasnéa
zrozumiteľné odpovede na všetky skutkové a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdneho
konania. Žalobca sa venuje otázke odchýlenia sa od ustálenej judikatúry zhodnej veci. Pod ustálenou

rozhodovacou praxou sa rozumie najmä rozhodnutie publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutie súdov Slovenskej republiky. Súd sa neodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe
najvyššej autority súdnej, a to Najvyššieho súdu SR. Žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu
3Obdo/52/2010-1209 kritéria ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR nespĺňa. Neplatnosť
rozhodovania valného zhromaždenia má právo napádať iba akcionár. Aj keď žalobca nadobudol akcie

na základe zmluvy o prevode akcií, nebol zapísaný akcionár v stredisku cenných papierov. Iba akcionár
je nositeľom práva a povinnosti s účinkami registrácie v Centrálnom depozitári cenných papierov, ako
je upravené z Zákone o cenných papieroch. Akcionár, ktorý nie je v čase podania žaloby zapísaný do
zoznamu akcionárov vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov, nie je aktívne legitimovaný
na podanie žaloby na uplatnenie práva na dividendu. Právo na podiel na zisku spoločnosti (dividendu)

má akcionár a rozhodujúci deň je deň 6.9.2004 na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu
určí valné zhromaždenie. V skutočnosti existovala objektívna prekážka na podanie žaloby na uplatnenie
práva na dividendu. Akcionárom a vlastníkom cenných papierov sa stal postupca až právoplatnosti
citovaných rozsudkov 23.6.2004, resp. zápisom vlastníckeho práva v Centrálnom depozitári. Podľa §
178 ods. 1 Obchodného zákonníka, iba akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu),

ktorý valené zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Dividenda sa vypláca
iba na záklde rozhodnutia valeného zhromaždenia, pričom rozhodujúce je, či v deň rozhodovania je
akcionárom s oprávnením uplatniť právo na dividendu, a nie nárokom vyplývajúcim zo zmluvy ani z
absolútne neplatnej zmluvy o prevode cenných papierov. O neplatnosti zmluvy o prevode cenných
papierov nemohol súd rozhodovať ako prejudiciálnu otázku. Okresný súd mal preukázanú aktívnu

legitimáciu žalobcu, pričom bola doložená zmluva o postúpení pohľadávok s P.. S.. Ak žalovaný odmieta
vyplatiť žalobcovi uplatnené nároky na dividendu z rokoch 1998 až 2001 a vznáša námietku premlčania,
takjetokonanievrozporesdobrýmimravmi.Odvznikužalovaného1995nevyplatilžalovanýminoritnýmakcionárom na dividendách ani jedno euro. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je prelomové, preto
navrhuje potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.
7. V ďalšom vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne. Ak sa žalovaný nestotožňuje so záverom všeobecného súdu, nemôže to viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. Ide len o subjektívny názor žalovaného, pričom
nesúhlasí s tým, aby rozsudkom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práv žalovaného na spravodlivý
proces pre nedostatočné odôvodnenie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dáva jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky skutkové a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany. Súd sa neodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority, Najvyššieho súdu
SR, pričom práva uplatnené v súdnom konaní sú právami zapísaných akcionárov. Ak by žalobca nebol
zapísaný do zoznamu akcionárov, existovala by tu objektívna nemožnosť, prekážka napádania žaloby
na určenie práva na dividendu. Ak žalovaný sa nestotožňuje so závermi všeobecných súdov, nemôže
to viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, nepresvedčivosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.
8. Zástupca žalovaných sa k týmto vyjadreniam A.. N. nevyjadril.

9. Žalobca podaním z 22.8.2017 vzniesol námietku zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Prešove,
A.. R., A.. Z., A.. E., A.. Š. B. A.. E.. Predseda senátu A.. Q. R. k námietke zaujatosti dal vyjadrenie, že
námietka zaujatosti sudcov KS v Prešove nespĺňa náležitosti pre riadne uplatnenie námietky zaujatosti
podľa § 52 ods. 2 CSP, pretože sa len uvádza podozrenie z účasti a založení organizovanej zločineckej
skupiny odvolacími sudcami, resp. vymenoval atribúty nestranného a nezaujatého sudcu. Konkrétne

skutočnosti spochybňujúce nezaujatosť a nestrannosť žalovaný neuvádza. Vzhľadom na § 52 ods. 2
CSP krajský súd na tvrdené námietky zaujatosti neprihliada.
10. A.. Z. E. oznámil predsedníčke krajského súdu námietku zaujatosti z hľadiska vylúčenia z
rozhodovania veci inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu vo vzťahu k žalobcovi A.. N.. Predsedníčka
Krajského súdu v Prešove uznesením z 12.12.2017 č. k. 1SprV/84/2017 určila, že A.. Z. E.Č. nie je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
4Cob/60/2017. Na vylúčenie sudcu nepostačujú len subjektívne pocity strán, či samotného zákonného
sudcu, pričom vylúčenie musí byť založené na zákonných možnostiach, z ktorých vyplývajú pochybnosti
o nezaujatosti namietaného sudcu. Preto sudca krajského súdu v Prešove A.. Z. E. nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania vo veci.

11. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP), pričom podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Žalobca dňa 11.7.2006 podal žalobu na zaplatenie 8.042.188,40 Sk, s príslušným úrokom z
omeškania z jednotlivých súm, ktoré predstavujú nároky akcionára na dividendy za roky 1998 až

2002. Pôvodne akcionár spoločnosti AGRIFOP P.. P. S. mal postúpiť pohľadávky akcionára na výplatu
dividend, ktoré sa viažu na vlastníctvo 37.436 ks akcií P.. S. v spoločnosti AGRIFOP, a.s. Stakčín. Valné
zhromaždenie spoločnosti AGRIFOP rozhodovalo o výplate a rozdelení zisku za roky 1998 až 2002,
pričom v rozhodnom období žalobca P.. S. viedli súdnu žalobu na určenie neplatnosti prevodu cenných
papierov kúpnymi zmluvami medzi A.. A. N. a P.. P. S. a vtedajším správcom konkurznej podstaty úpadcu

SKB a.s. v konkurze A.. A. R.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-473 zo dňa
1. júla 2002 v znení opravných uznesení určil neplatnosť kúpnych zmlúv o predaji cenných papierov
- akcií spoločnosti AGRIFOP a následného prevodu týchto akcií zo správcu konkurznej podstaty na
P.. Z. D. a N. Š.. Rozsudok bol potvrdzovaný odvolacím Najvyšším súdom dňa 22. apríla 2004 č. k.
4Obo/148/03-772 a dovolanie žalovaných v 2. a 3. rade odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR zo

dňa 27. mája 2005 pod č. k. 1ObdoV/72/2004. P.. S. svoje práva zo spätne prevedených akcií previedol
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2004 (č. l. 590 spisu), pričom podľa zmluvy
o bezodplatnom postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ (č. l. 693 spisu) zo dňa 15.9.2004
postupník po právoplatnosti účinnosti tejto zmluvy nadobúda aktívnu legitimáciu na uplatnenie nárok na
vyplatenie dividend za roky 1998 až 2004 voči dlžníkovi v zmysle schválených uznesení RVZ, a.s.. Z

týchto dvoch zmlúv o bezodplatnom postúpení pohľadávok žalobca odôvodňuje svoj nárok na vyplatenie
dividend, ktoré by prislúchali pôvodnému majiteľovi cenných papierov P.. S. z vlastníctva 37.436 ks
akcií AGRIFOPU. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 25.5.2011 č. k. 21Cb/1/2009-644 rozhodol o
povinnosti žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatiť žalobcovi istinu 61.170,57 eura s 10,27 % ročným
úrokom z omeškania od 4.7.2004 do zaplatenia titulom dividend za rok 2002 a zvyšok nároku žalobcu

na vyplatenie dividend vylúčil na samostatné konanie. Nárok na zaplatenie dividend za rok 2002 bol
potvrdený Krajským súdom v Prešove rozsudkom zo dňa 1.12.2011 č. k. 4Cob/68/2011-745. Najvyšší
súd SR uznesením zo dňa 27. marca 2013 č. k. 5Obdo/46/2012 odvolanie žalobcu odmietol. Preto
okresný súd v ďalšom rozhodoval o nároku žalobu na vyplatenie dividend za sporné roky 1998 až 2001.Okresný súd rozsudkom 18Cb/65/2017-95 rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie dividend za roky
1998 až 2001 s tým, že napriek námietke žalovanej spoločnosti tento nárok nie je premlčaný. Za rok
1998 u akcionára vznikol nárok na výplatu dividend dňom 30.6.1999, t.j. uplynutím 60-dňovej lehoty na

výplatu dividend z hľadiska rozhodovania valného zhromaždenia 30.4.1999. Obdobne za rok 1999 vo
všeobecnosti vznikol nárok akcionára na výplatu dividend 28.6.2000. Pri roku 2000 nárok na výplatu
dividend vznikol u akcionára dňa 20.6.2001. Pri dividendách za rok 2001 nárok na výplatu dividend
akcionárovi vznikol 26.6.2002. Žalobca nadobudol práva na výplatu dividend zmluvou o postúpení
pohľadávok z 15.9.2004, pričom premlčacia 4-ročná lehota začala plynúť, kedy právo na dividendu sa

stálo vymáhateľným nárokom (actio nata). Spravidla ide o deň, ktorým sa stal dlh splatný, teda deň,
kedy ho mal dlžník prvýkrát splniť. P.. S. nebol evidovaný ako osoba oprávnená uplatniť si právo na
dividendu z hľadiska predchádzajúceho súdneho konania na Krajskom súde v Bratislave, preto ku dňu
konania valného zhromaždenia nemohol si uplatniť právo na výplatu dividend ako akcionár. Rozhodujúci
pre plynutie je moment, keď sa postupca ako akcionár stal znovu zapísaným akcionárom v Centrálnom
depozite cenných papierov, t.j. dňom 6.9.2004. Z hľadiska podanej žaloby 11.7.2006 nárok žalobcu na

výplatu dividend nie je premlčaný.
13. Proti právnym záverom Okresného súdu dal odvolanie žalovaný s poukazom na iné rozhodnutie
Najvyššiehosúduvobdobnejvecivýplatydividend.ŽalovanýpoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR vo veci 3Obdo/52/2010-1199 zo dňa 24. apríla 2012, keď vo veci žalobcu A.. A. N. proti AGRIFOPU
na zaplatenie dividend v rokoch 1998 až 2002 Najvyšší súd uzavrel, že premlčaniu podliehajú majetkové

práva, ktorých uspokojenie môže byť vynútené súdnou cestou a začiatok premlčacej doby je spojený
s okamihom, keď sa právo stalo vynútiteľné, splatné. Možnosť uplatnenia práva na súde sa posudzuje
objektívne, teda keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu, pričom nezáleží na subjektívnej možnosti
oprávneného. Z toho treba vyvodiť jednoznačný záver, že pri posudzovaní sa uplatňuje objektívne
hľadisko vylučujúce z úvahy akékoľvek subjektívne prekážky účastníkov právneho vzťahu. Z toho

dôvodu odvolací súd vyhodnotil názor dovolateľa o jeho objektívnej nemožnosti uplatniť právo na
dividendu za nesprávny. Nesporné právo na dividendu za jednotlivé roky vznikne uplynutím 60 dní od
konaniarozhodujúcehovalnéhozhromaždeniaspoločnosti.Právoplatnýmrozsudkom(43Cb/15/98)bola
vyslovenáneplatnosťkúpnejzmluvyokúpeapredajicennýchpapierovz22.8.1997(68.700ks).Nakoľko
súd v konaní vyslovil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy (žaloba bola doručená súdu 9.3.1998), je táto

zmluva neplatná od počiatku, teda nenastali ani zmluvou sledované účinky a žalobca bol akcionárom
žalovanéhoivroku1998anasledujúcich,zaktorésiuplatňujedividendy.Absolútnuneplatnosťprávneho
úkonu, ku ktorému sa prihliada ex offo, nie je možné konvalidovať (nie je možná ani ratihabícia), čiže
zakladá nárok bezdôvodného obohatenia. Ak platí objektívne hľadisko pri výklade ust. § 391 ods.
1 Obchodného zákonníka, potom žalobca mohol objektívne uplatniť právo na dividendy (žalobou na

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 22.8.1997 uplatnil na súde už dňa 9.3.1998) v premlčacej dobe,
pretože pre jej uplynutie v súvislosti s vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevedení
akcií začína plynúť premlčacia doba splatnosti práva na dividendu, teda uplynutím 60 dní od konania
valného zhromaždenia, na ktorom bolo schválené uznesenie o rozdelení zisku toho, ktorého roka.
Dovolací súd prijal názor, že pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie práva na dividendu nie je

rozhodujúce, kedy došlo k opätovnému zápisu akcií na účet pôvodného majiteľa (z dôvodu absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode cenných papierov, ktorá je neplatná s účinkami ex tunc). Preto
dovolací súd potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 1Cob/49/2007-626 z 10. októbra 2007,
keď nárok žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Sú premlčané všetky nároky na dividendy, včítane
príslušenstva, ktoré vznikli predo dňom 11.7.2002. Toto stanovisko Najvyššieho súdu bolo potvrdené

uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci IV. ÚS402/2013-17 zo dňa 26. júna 2013. Tu
sťažnosť A.. N. bola odmietnutá. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vyplatenie dividend,
ktoré nadobudol od P.. S. odignoroval právne závery Najvyššieho súdu vo veci premlčania nároku na
výplatu dividend u A.. N. v identickej veci, keď sám A.. N. žiadal dividendy z akcií, ktorých bol pôvodne
vlastníkom (viď rozsudok krajského súdu vo veci 43Cb/15/98-473). Krajský súd v Prešove vo veci

1Cob/49/2007-626 rozsudkom vyriešil otázku začiatku plynutia premlčacej doby z hľadiska opätovného
zápisu pôvodného majiteľa cenných papierov v stredisku cenných papierov tak, že uplatnené právo
na súde je potrebné posudzovať objektívne, to znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo
dňa, keď vznikla eventuálna možnosť podať žalobu na súd. Nerozhoduje moment, kedy Centrálny
depozitár zapísal spätne pôvodného majiteľa akcií do registra cenných papierov, ale rozhodujúce je,

kedy mohol pôvodný majiteľ akcií napadnúť kúpnu zmluvu o neplatnosti prevodu akcií, kde oprávnený
majiteľ akcií môže uplatniť právo na výplatu dividend. Nie je rozhodujúcim momentom právoplatnosť
rozsudku o neplatnosti prevodu akcií, ale kedy takýto akcionár mohol objektívne požadovať nárok
na výplatu dividend, ak o tom rozhodovalo valné zhromaždenie spoločnosti. Rozsudok Najvyššiehosúdu SR vo veci 3Obdo/52/2010 síce akceptuje, že žalobca žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť
registráciu zmeny majiteľa na jeho účte cenných papierov a v registri emitenta, pričom nárok na výplatu
dividend je majetkové právo a začiatok premlčacej doby je spojený s okamihom, kedy sa právo stáva

vynútiteľne splatné. Možnosť uplatnenia práva sa posudzuje objektívne, teda keď vznikla eventuálna
možnosť podať žalobu, pričom nezáleží na subjektívnej možnosti oprávneného. Naráža sa na to, že
nie je potrebné čakať na rozhodnutie súdu o neplatnosti zmluvy o prevode cenných papierov, ak bude
konštatovaná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom ak je táto zmluva neplatná od počiatku,
pričom absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno konvalidovať. Pred plynutím premlčacej doby

a uplatnením práva na dividendy nie je rozhodujúce, kedy došlo k opätovnému zápisu akcií na účet
pôvodného majiteľa z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode cenných papierov, pričom
žalobca objektívne mohol uplatniť svoje právo na dividendy už dňom 9.3.1998, pretože jej plynutie v
súvislosti s vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode akcií začala plynúť premlčacia
doba s platnosťou práva na dividendu, teda uplynutím 60 dní od konania valného zhromaždenia, na
ktorom bolo schválené uznesenie o rozdelení zisku toho, ktorého roka. Takýto záver Najvyššieho súdu v

obdobnej veci nároku žalobcu je smerodajný aj pre odvolací súd, prečo sa rozhodol zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie a návrh žalobu na výplatu dividend ako nárok premlčaný zamietnuť. Z hľadiska
rozhodovania valného zhromaždenia žalovanej obchodnej spoločnosti o vyplatení dividend za roky 1998
až 2001 sú rozhodujúce konania valného zhromaždenia od 29.6.1999 do 26.4.2002. Odvtedy začína
plynúť 60-dňová lehota na uplatnenie práva podľa § 178 ods. 6 Obchodného zákonníka na výplatu

dividend za roky 1998 až 2001. Z hľadiska podania žaloby 11.7.2006 nárok na výplatu týchto dividend je
premlčaný, a to vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe z hľadiska § 397 Obchodného zákonníka,
že ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 178 ods. 1
akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku
hospodárenia určilo na rozdelenie. Podľa § 178 ods. 6 Obchodného zákonníka platného a účinného v

čase podania žaloby je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa určeného valným
zhromaždením. Ak valné zhromaždenie rozhodujúci deň neurčí, považuje sa za takýto deň uplatnenia
práva na dividendu akcionárom. Ak valné zhromaždenie rozhodujúci deň neurčí, považuje sa za takýto
deň uplatnenie práva na dividendu akcionárom. Avšak vo verejnej akciovej spoločnosti nemôže ísť
o neskorší deň, ako je 30. deň od konania valného zhromaždenia. Ak valné zhromaždenie verejnej

spoločnostirozhodujúcideňneurčí,považujesazatakýtodeň30.deňodkonaniavalnéhozhromaždenia
(§ 178 ods. 5 Obchodného zákonníka). Akcionár akciovej spoločnosti mohol uplatniť právo na výplatu
dividend tým momentom odkedy sa domnieval, že došlo k neplatnému prevodu jeho akcií, keď je
napadnutá neplatnosť kúpnej zmluvy z 22.8.1997. Takéto právo uplatňoval samostatnou žalobou už
9.3.1998 ako žalobca, tak postupník P.. S.. Právo na výplatu dividend začalo plynúť 60. dňom od konania

valného zhromaždenia, na ktorom bolo schválené uznesenie o rozdelení zisku toho ktorého roku. Preto
žalobca, resp. právny predchodca mohli uplatniť právo na výplatu dividend u tejto spoločnosti do 60
dní od právoplatnosti rozhodnutí od schválenia rozdelenia zisku. Ak žalobca, resp. právny predchodca
takéto právo neuplatnil 60 dní po schválení rozdelenia zisku a nepodal žalobcu v štvorročnej premlčacej
dobe, potom nárok žalobcu je premlčaný na výplatu dividend za roky 1998 až 2001 z hľadiska konania

valných zhromaždení, týkajúce sa rozdelení zisku za roky 1998 až 2001. Preto krajský súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na výplatu dividend za sporné roky zamietol v celom
rozsahu. Odvolací súd vychádzal zo všeobecného pravidla, že rozhodnutia súdu majú byť predvídateľné
a z hľadiska judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu v obdobnej veci 3Obdo/52/2010 nemal dôvod
odchýliť sa od záverov Najvyššieho súdu o začatí plynutia premlčacej doby pri majetkových právach na

výplatu dividend. Riadil sa týmto právnym názorom Najvyššieho súdu a zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a návrh žalobcu ako premlčaný zamietol.
14. V súvislosti s rozhodnutím o zamietnutí žaloby krajský súd zmenil aj výrok o náhrade konania tak,
že prisúdil úspešnej žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania z hľadiska § 396
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd totiž prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Viac úspešný v konaní je žalovaný, preto o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie z hľadiska § 262 CSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).