Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201981
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116201981.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. X, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská 12/A, proti
žalovanej B. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, C., zastúpenej JUDr. Jurajom Kuľom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, o určenie neplatnosti závetu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 12.4.2019 č. k. 12C/28/2016 - 146 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má vo vzťahu
k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol manželom poručiteľky K. C., ktorí
manželstvo uzatvorili dňa X.XX.XXXX. Bolo zistené, že poručiteľka zanechala závet, ktorý bol napísaný
rukou, tlačeným písmom, datovaný a podpísaný menom a priezviskom poručiteľky, pričom v dedičskom

konaní (OS Prešov sp. zn. 26D/840/2015) bol žalobca odkázaný na podanie žaloby o určenie, že závet
poručiteľky je absolútne neplatný z dôvodu, že poručiteľka nenapísala závet vlastnou rukou, nebol
urobený slobodne a z toho dôvodu žalovaná nemôže byť dedičkou po poručiteľke na základe takto
zanechaného závetu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že poručiteľka napísala
vlastnoručný závet, v ktorom prejavila svoju vôľu, aby po jej smrti zdedila jej neter - žalovaná byt
nachádzajúci sa v O. na ulici I. č. 2. Ustálil, že závet vlastnoručne napísala, podpísala aj datovala dňom
17.3.2015 nebohá poručiteľka. Uvedené mal preukázané predovšetkým znaleckým posudkom, ktorý

bol vyhotovený pre účely tohto konania. Uviedol, že žalobca namietal závery znaleckého posudku a k
týmto sa ustanovený znalec vyjadril v písomnom podaní. Súd pri vyhodnocovaní znaleckého posudku
sa stotožnil s argumentmi žalovanej, pokiaľ ide o namietané nedostatky v zmysle tom, že z posudku
nevyplýva, že by znalec analyzoval textovú časť závetu na základe jedného porovnávacieho znaku,
naopak znalec pri skúmaní podpisu na závete špecifikuje zhodné znaky nájdené medzi podpisom
poručiteľky a ukážkami podpisov, pričom znalec skúmal tieto v dvoch rovinách, a to v rámci techniky
tvorby systému pohybu v prípade niektorých písmen. Čo sa týka skúmania textu závete, znalec našiel

prítomnosť zhodných znakov nájdených medzi niektorými písmenami, resp. technikou ich realizácie.
Boli detekované niektoré dôležité, identifikačne hodnotné body, predovšetkým pokiaľ ide o písmená U,
Y, M, ktorých ale v celkovom komplexe nebolo toľko, aby bolo možné vyriecť jednoznačne pozitívny
záver a zároveň znalec vyjadruje, aké formulácie je možné použiť v závere znaleckého posudku. Podľasúdu prvej inštancie je vysvetlenie znalca absolútne zrozumiteľné, preto aj zamietol návrh na vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré bolo navrhované, hoci neexistujú žiadne relevantné dôvody,
pre ktoré by súd nemal prihliadať na znalecký posudok vypracovaný O.. W.. Podľa súdu prvej inštancie

ďalej v danej veci nebola preukázaná neexistencia slobody vôle a vážnosť vôle poručiteľky pri spisovaní
závetu. Jej slobodná a vážna vôľa tak, ako to predpokladá § 37 OZ, vo vzťahu k závetu neabsentuje.
Potvrdzujú to aj výpovede svedkov v zmysle tom, že poručiteľka ešte aj posledný mesiac pred smrťou
bola schopná prejaviť svoju vôľu, viedla rozhovory so susedmi, vyjadrovala sa k zdravotnému stavu a
zohľadnil, že závet napísala XX.X.XXXX, pričom k jej úmrtiu došlo o ďalšie 4 mesiace, čo nepreukazuje,

že by konala nepremyslene, neslobodne, či v tiesni. Svedkovia naviac uviedli, že celý čas sa pevne
vyjadrovala a bolo preukázané, aj to, že v manželstve so žalobcom celkom šťastná nebola a pomýšľala
o rozvode. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že by U. liečba, či diagnóza poručiteľky ovplyvňovala jej
duševný stav, keď chcela meniť ošetrujúceho lekára a bola pod vplyvom inej osoby, súd prvej inštancie
uviedol, že na tomto nemôže založiť bez ďalšieho ani len pochybnosti o jej duševnom stave. Je celkom
normálne, že poručiteľka uvažovala o zmene lekára a radila sa s inými osobami o takej možnosti.

Napokonjejdiagnózabolavážnaazrejmemalapochybnostiosprávnostiliečby,keďžejejzdravotnýstav
sa zhoršoval. Zdôraznil, že lekárskej správy ani len náznakom neuvádzajú vplyv choroby na duševný
stav najmä v období spísania tohto závetu. Doplnenie dokazovania znaleckým posudkom z odboru
zistenia duševného stavu poručiteľky preto ako nehospodárne súd prvej inštancie zamietol. Zhodnotil,
že závet bol spísaný a podpísaný vlastnoručne poručiteľkou, ktorá slobodne prejavila svoju vôľu naložiť

so svojím majetkom pre prípad smrti. Žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania strán
sporu rozhodol podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový

stav z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností
a náležité objasnenie veci, čo malo aj vplyv na nesprávne vyhodnotenie výsledkov dokazovania.
Zároveň podľa jeho názoru súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie trpí aj
inou procesnou vadou, keďže súd slobodu a vážnosť vôle poručiteľky pri spisovaní závetu skúmal
výsluchom svedkov - susedov a známych a odmietol výsluch M.. L., ktorá poručiteľku liečila na závažné

U. ochorenie. Táto navrhovaná svedkyňa sa mala len vyjadriť, či liečba a vplyv liekov nemali vplyv
na slobodu a vážnosť vôle poručiteľky a rozpoznávacie následky svojho konania, a či pod vplyvom
liečby nemala byť viac ovplyvniteľná pri akomkoľvek právnom úkone. V rozsudku nie je zmienka o
mozgovom ochorení poručiteľky na E.s, ktorý jej bol diagnostikovaný pred spísaním závetu, a toto
ochorenie spôsobuje pamäťové poruchy a mentálny deficit, na čo žalobca v konaní poukazoval. Preto

navrhovalajnariadiťdokazovanieznalcomzodborupsychiatrienazistenieduševnéhostavuporučiteľky,
ak je pravda, že tento závet mala spísať ona a nie zamietať tieto návrhy. Žalobca naďalej nesúhlasí so
závermi znaleckého posudku O.. T. W., znalca v odbore písmoznalectvo. Posudok je podľa jeho názoru
spracovaný tak neprofesionálne, že si zaňho nezaslúži odmenu. Závery posudku sú „veštením znalca
zo sklenenej gule“. Znalec vychádza pri analýze písma z malého množstva porovnávacieho materiálu

alebo aj bez neho, hlavne pri mene „K.“, kedy nemal žiaden originál, len kópiu, pričom analyzovať meno
len z kópie je neprípustné. Takýto postup je na disciplinárne riešenie znalca a už len táto skutočnosť bola
dôvodom na nariadenie kontrolného znaleckého posudku. Analýzu podpisu priezviska znalec vykonal
len na základe troch znakov, a to sklonu, písma tvaru, písma a výškových pomerov, hoci mal analyzovať
až27znakov,alekďalšímneuviedolnič.Toistéplatíajopaličkovoupísme,keďžeznalecnemaldostatok

porovnávacieho materiálu, nemal vypracovať znalecký posudok, kým si ho nezabezpečí. Podľa žalobcu
tento posudok je nevierohodný a nemá žiadnu vypovednú hodnotu. Závet je neplatný aj podľa § 39 OZ
a prieči sa dobrým mravom, nakoľko žalobca ako manžel, bol pre poručiteľku tou najbližšou osobou,
poskytoval jej 24-hodinovú starostlivosť vtedy, keď to najviac potrebovala, nebola to žalovaná, ktorá žije
a pracuje v C. a susedia poručiteľky uviedli, že ju tam nevideli. Závet je v rozpore aj s morálnymi a

etickými hodnotami, keďže žalobca ako manžel poručiteľky sa ocitá bez strechy nad hlavou, chalupa
v obci R., kde má vedený trvalý pobyt, nie je určená na bývanie. Na základe týchto dôvodov navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

4.Žalovanánavrhlarozsudokpotvrdiťakovecnesprávny,keďžesúdprvejinštancieriadnezistilskutkový

stav veci a vec správne posúdil.

5. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 18.7.2019 zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní.6. Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),preskúmalnapadnutýrozsudokspoluskonaním,ktoréjehovydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu opodstatnené nie je.

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností bol v danej veci vyvodený aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoprávnychaskutkovýchzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil

náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanej domáhal určenia neplatnosti závetu vyhotoveného dňa XX.X.XXXX
poručiteľkou K. I., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX a bola jeho manželkou od X.XX.XXXX. Žalobca právny
dôvod namietanej neplatnosti závetu vymedzil tým, že závet nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľky,

poručiteľka nepodpísala závet vlastnou rukou a taktiež závet nebol realizovaný z jej strany slobodne a
vážne v dôsledku vplyvu liečby jej závažného U. ochorenia.

9. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

10. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

11. Podľa § 476 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.

V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

12. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou
rukou, inak je neplatný.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil,

nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

15. Pri dodržaní podmienok uvedených v citovanom ust. § 476 Občianskeho zákonníka, poručiteľ má

možnosť jednostranným prejavom vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojim majetkom,
pričom na platnosť tohto jeho prejavu sa vzťahujú aj ust. § 35 a § 37 a § 40 Občianskeho zákonníka.
Pri zriaďovaní závetu sa musí dbať vždy na dodržanie všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje na
platnosťakéhokoľvekprávnehoúkonuaokremtohoajnadodržanienáležitostívzťahujúcichsanaprejav
poručiteľovej vôle pre prípad smrti (§ 476 až § 479 OZ). Závet môže platne zriadiť iba ten poručiteľ, ktorý

má plnú spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 8 ods. 1
Občianskeho zákonníka), môže ho vyhotoviť vlastnoručne alebo v inej písomnej forme (§ 476b, § 476c,
§ 476d ods. 3, 4 OZ), alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice.

16. Vlastnoručným závetom (holograf) je závet, ktorého celý obsah napísal poručiteľ vlastnou rukou a

na záver ho vlastnoručne podpísal a uviedol deň, mesiac a rok, keď ho podpísal.

17. Za účelom nepochybného zistenia, či poručiteľka závet predložený v dedičskom konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov sp. zn. XXD/XXX/XXXX, v ktorom je vyjadrený vôľa, aby po jej smrti
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, kat. úz. O., zdedila jej neter - žalovaná

vlastnoručne napísala a podpísala, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a v konaní
ustanovil znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) O.. T. W..
Menovaný znalec v znaleckom posudku z XX.XX.XXXX zodpovedal súdom prvej inštancie uložené
otázky a zistil, že sporný podpis v znení „K. I.“ označený ako XXX/XX na záveti zo dňa XX.X.XXXX, jejednoznačne pravým podpisom K. I.. Zároveň uviedol, že rukou písaný text na záveti zo dňa XX.X.XXXX
vysoko pravdepodobne napísala vlastnoručne K. I..

18. Žalobca nesúhlasil so závermi v konaní ustanoveného znalca. Namietal, že znalec analyzoval
textovú časť a podpis na závete len na základe jedného porovnávacieho znaku, čo je nepostačujúce,
keďže literatúra písmoznalectva pozná až 32 porovnávacích znakov. Znalec neanalyzoval všetky
paličkové písmená, ktoré sa v texte závetu vyskytujú, to isté platí aj pre číslovky, meno K. sa vyskytuje
iba na jednom porovnávacom materiály, aj to len v kópii, čo je neprípustné analyzovať.

19. Znalec zotrval na znaleckom posudku a v písomnom vyjadrení z XX.X.XXXX uviedol, že vo svojich
záveroch sa opieral hneď o niekoľko podstatných porovnávacích znakov, napr. veľkosť, sklon, diakritika
a ďalšie, ktoré sú uvedené v dôkaze od str. 6, samozrejme zohľadňoval všetky porovnávacie znaky, ale
uvedené sú v posudku najmä tie najdôležitejšie. Pokiaľ ide o analýzu paličkových písmen uviedol, že v
dlhšom súvislejšom texte sa hľadajú zhody a na tie v ilustratívnej dôkazovej časti poukazuje. Na to, aby

sa uvažovalo o zhode, teda o pravosti rukopisného texte nemusia byť všetky znaky a všetky písmená
zhodné, ale mal by ich byť čo najširší kontext. Zastúpenie zhodných znakov v tomto prípade nie je
natoľkopreukazné,abypoukazovalo100%napravosťspornéhoposudzovanéhotextu,alepostačujúce,
aby nasvedčovalo, že to vysoko pravdepodobne bol rukopis poručiteľky. Upresniť to nebolo možné pre
absenciu viacerých porovnávacích textov písaných poručiteľkou paličkovým typom písma, a aj preto, že

paličkové písmo má minimum individualizovaných, teda identifikačne hodnotných znakov.

20. Súd prvej inštancie následne správnym spôsobom poukázal na to, že zo znaleckého posudku
nevyplýva, aby znalec analyzoval textovú časť závetu na základe jedného porovnávacieho znaku,
naopak, znalec pri skúmaní podpisu na závete špecifikuje zhodné znaky nájdené medzi podpisom

poručiteľky (001/28) a ukážkami podpisov, keď znalec tieto skúmal v dvoch rovinách, a to pokiaľ ide o
techniku tvorby a systému pohybu, v prípade niektorých písmen - veľkosť krstného mena a priezviska,
základňa a pozícia na riadku, sklon, diakritika, väzby, výškové pomery písmen. Pri skúmaní textu závete
znalec našiel prítomnosť zhodných znakov nájdených medzi niektorými písmenami, resp. technikou ich
realizácie v spornom závete a medzi porovnávacími rukopisnými závesmi, a to predovšetkým v prípade

písmen U, Y, M. Znalec vysvetlil, že v prípade závete boli detektované niektoré dôležité identifikačne
hodnotné zhody, ktorých ale v celkovom komplexe nebolo toľko, aby mohol vyjadriť jednoznačne
pozitívny záver. Znalec objasnil, že v písmoznaleckej praxi sa užívajú tri stupne pravdepodobnosti a
síce pravdepodobnosť nízka, pravdepodobnosť stredná a pravdepodobnosť vysoká a v tejto súvislosti
neexistuje žiaden právne záväzný predpis, ale ani doporučenie, akú formuláciu by mal znalec použiť.

21. V nadväznosti na uvedené ani odvolací súd po preskúmaní obsahu podaného znaleckého posudku
a vyjadrení znalca k námietkam žalobcu nemal pochybnosti o správnosti jeho záverov a pokiaľ súd prvej
inštancie návrh žalobcu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol, nemožno hodnotiť
jeho postup ako nesprávny.

22. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (do pozornosti I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 CSP) a nie strán konania. Ak teda súd
prvej inštancie odmietol vykonať navrhnutý dôkaz s odôvodnením, že s ohľadom už vykonané znalecké
dokazovanie je nadbytočný, konal v rámci svojej právomoci.

23. Tento záver platí aj pokiaľ ide o návrhy žalobcu vykonať výsluch M.. L. a ustanoviť znalca z
odboru psychiatria pre posúdenie namietanej neexistencie slobody, vôle a vážnosti poručiteľky pri
spisovanípredmetnéhozávetu.Súdprvejinštanciedostatočneazrozumiteľnevysvetlil,prečonevykonal
navrhované dokazovanie a v tejto súvislosti poukázal predovšetkým na skutkový stav, ktorý bol pre
rozhodnutie vo veci ustálený.

24. Obsah lekárskych správ, najmä z obdobia marca 2015, kedy bol závet spísaný, nijakým spôsobom
nedokumentuje vplyv základného U. ochorenia na duševný stav poručiteľky, ako to v konaní naznačoval
žalobca. Predložené lekárske nálezy potvrdzujú, že zdravotný stav poručiteľky sa začal výraznejšiezhoršovať od mája 2015, po zhoršení jej výkonnostného stavu lekári ustúpili od ďalšej cytostatickej liečby
a vzhľadom na prognózu ochorenia doporučili iba symptomatickú liečbu. Skutočnosť, že poručiteľka v
dobe progresie U. ochorenia uvažovala o zmene lekára, príp. zdravotníckeho zariadenia, nemožno bez

ďalšieho spájať s nepriaznivým duševným stavom z pohľadu možného ovplyvňovania, manipulácie, či
rozpoznávacích následkov konania poručiteľky.

25. Podstatné v tejto súvislosti sú napokon aj samotné výpovede v konaní vypočutých svedkov,
bezprostredných susedov a dlhoročnej priateľky poručiteľky, ktorí zhodne potvrdili, že táto ešte v dobe

krátko pred smrťou komunikovala so svojím okolím, bola zorientovaná v konkrétnom čase a priestore,
vyjadrovala sa k svojmu zdravotnému stavu a uvedomovala si jeho zhoršenie. Zistenia plynúce z týchto
dôkazov vo svojom súhrne nepodporujú záver, že by poručiteľka v dobe vyhotovenia závetu konala
nepremyslene, neslobodne, či v tiesni. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel danú právnu vec v zmysle
tom, že závet zo dňa XX.X.XXXX. bol spísaný a podpísaný vlastnoručne poručiteľkou, ktorá slobodne
prejavila svoju vôľu naložiť so svojím nehnuteľným majetkom pre prípad smrti v prospech žalovanej tak,

ako to vyplýva z jeho obsahu. Poukaz žalobcu na neplatnosť závetu aj pre rozpor s § 39 Občianskeho
zákonníka v kontexte uvádzaných skutočností nemá právny význam.

26. Za situácie, že správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania strán sporu, odvolací
súd s poukazom na všetky vyššie uvádzané dôvody napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny

postupom podľa § 387 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl.
CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má žalovaná vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v ďalšom konaní

(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).