Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 13, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205644
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116205644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: M. I., G..: X.X.XXXX, C.

A. E. X, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811
04 Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2015,
k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX z 25.5.2015 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným, je neplatná .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.2.2016 doručenou súdu 18.3.2016 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 25.5.2015, k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX, z 25.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy,
a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v tomto podaní zároveň navrhol, aby súd vydal predbežné

opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy
do právoplatného skončenia veci samej a súčasne označenému zamestnávateľovi žalobcu povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa tejto dohody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že napáda dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 25.5.2015. So žalovaným mienil uzatvoriť úverovú
zmluvu. Na získanie úveru mu boli predložené listiny a bolo mu povedané, že ak chce, aby

mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené mu listiny podpísať. So žalovaným tak uzatvoril
zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, zo 25.5.2015. Až od svojho
zamestnávateľa, ktorým je F., A..P..U.. O., C. A. XX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX sa dozvedel, že dňa
25.5.2015 uzatvoril aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Dohoda o poskytovaní služieb č.
XXXXXXXXXX, z 25.5.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX,
z 25.5.2015, v čl. II, v bode 2. obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru.
O neprijateľnosti poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru, požadovaného

žalovaným, už súdy rozhodli.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) umožňuje žalovanému, aby
od neho vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnejkontroly,akoajbezsúdnejkontrolynáležitostíúverovejzmluvy,absenciaktorýchspôsobujebezúročnosť
a bezodplatnosť úveru. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) mu nebolo nič bližšie
vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) je typický formulár, z

ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Aj keď je
Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch
nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať
zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný

vykonávaťzrážkyzomzdybezohľadunaexistenciusporu.Veriteľvýškudlhusámjednostrannediktujea
tobezakéhokoľvekodsúhlaseniasúdom.Chýbaakákoľveksúdnakontrolaspotrebiteľskejzmluvy ztoho
hľadiska,čizmluvaobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébypodliehaliexoffosúdnejkontrole.
Aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to,
že ňou žalovaný chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť
už bola súdmi vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, obstojí jeho

návrh, aby bol žalovaný povinný zdržať sa použitia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov).

4. Súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia pre neurčitosť a nedostatok právnych
dôvodov povinnosti vo veci samej (z čoho, v akom rozsahu a do kedy by zabezpečovaná povinnosť
„zdržať sa použitia“ označenej dohody mala vyplývať) zamietol, odvolací súd však jeho uznesenie

zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Úlohou súdu prvého
stupňa následne zostalo rozhodnúť už len vo veci samej, pri ktorej však súd v nadväznosti na vydané
neodkladné opatrenie už vychádzal nie len z formulácie petitu podanej žaloby, ale aj z celého jej obsahu
a zmyslu.

5. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu.
Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie čo sa ním sleduje.
Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,

aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

6. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom

vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda
určujúopísanéskutkovéokolnostiažalobnýnávrhtak,abybolozrejméočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.7. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako
by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.

Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale

neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom

výkonu rozhodnutia.

8. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 CSP) nevyžaduje,
aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku
súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca

v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu
domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 CSP z hľadiska úplnosti podania vo veci
samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa ním
sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný

petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

9. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného
odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj

pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a
ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

10. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou,
teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním

rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku,
i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým,
ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;
iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na
ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než

ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,
publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

11. Možno povedať, že v danom prípade žaloba neoplýva precíznosťou, najmä čo sa týka výrazových
prostriedkov, ktorými žalobca vyjadruje čo sleduje a čoho sa domáha (najmä výraz zdržať sa „použitia

dohody“, a to predovšetkým z hľadiska obsahu pojmu „použitie“, ktorého sa má žalovaný v súvislosti s
dohodou zdržať, a ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale ani všeobecne zaužívaný
konkrétny právny obsah). Z celého jej obsahu a popisovaného skutku je však zrejmé, že žalobca v tomto
súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný v žiadnom rozsahu (absolútne)
po neobmedzený čas (navždy) nijako nikdy neuplatňoval označenú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú

„žalobou napáda“, teda v zmysle ust. § 137 CSP ekvivalentne aby sa rozhodlo o tom, že žalovaný nemá
právo na zrážky zo mzdy, resp. že dohoda o zrážkach je neplatná. Slová o povinnosti zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca napáda, treba v kontexte žaloby považovať za vyjadrovací
spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy (z
hľadiska abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 11/97,

R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak
účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov
susedných pozemkov patrí.)13C/94/2016
- 5 -

12. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje z toho, že žalovaný ako veriteľ výšku dlhu
(zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje, a „aj keby dohoda o zrážkach zo mzdy
bola platná“ vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce získať plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej
neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných zmluvných náležitostí, čo
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jeho návrh.

13. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený o tom,
že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru
alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a že bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o námietku jednostranného diktovania výšky dlhu
veriteľom žalovaný uviedol, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu

zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných
životných potrieb (pozn. súdu: uvedené však hovorí len o výške mesačnej zrážky či nedotknuteľného
mesačného zostatku, nie však o výške celkového dlhu zabezpečeného zrážkami, ktorého výšku podľa
žalobcu „veriteľ jednostranne diktuje“). Žalovaný dodal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky. Žalobu navrhol zamietnuť.

14. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď
§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods.

1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil základný skutkový stav tak (v rozsahu
a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach a prednesoch uviedli strany (viď body 2. a
13. tohto odôvodnenia), keďže nimi prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto
nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1
a § 186 ods. 2 CSP), a sporný nebol.

15. Okrem týchto skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zistil, že v tejto dohode, vyhotovenej na predtlačenom
formulári žalovaného, je v rámci predtlačeného textu v predposlednom odseku, spolu s viacerými
inými predtlačenými vyhláseniami klienta (žalobcu), bez zrejmej možnosti ich vylúčenia alebo úpravy

(tak aby zostal zachovaný ostatný text dohody), v článku IV. uvedený tento text: „Spoločnosť bude
mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1500,- Eur. ... Pohľadávky spoločnosti
voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných
revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/gov), nákladmi, ktoré spoločnosti

preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími
prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti
so zmluvou alebo jej prípadnými dodatkami.“ Z tejto dohody však nie je vôbec zrejmé, aká celková
pohľadávka a najmä v akej konkrétnej výške, pripadne podľa akého konkrétneho výpočtu jej výšky (tak
aby bolo možné ju v celom rozsahu podľa tejto dohody identifikovať a overiť jej výpočet), by mala byť

touto dohodou zabezpečená.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

18. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani

iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.19. Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

20. Podľa § 151b ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky.

21. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj

nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

22. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou naliehavého
záujmu na pertraktovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sleduje vlastne to, aby
súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody (z dôvodu jej

neplatnosti).

23. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia
skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej
posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak

celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon
strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda
predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu
so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,

s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o určenie
právnej skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z
obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie
jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

24. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je pritom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným
spôsobom, a je zároveň naliehavo potrebné. V tomto prípade je pritom zrejmé, že žalovaný už predložil

zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú by mal tento rešpektovať, teda že mu
bezprostredne hrozia zrážky zo mzdy, a že žalobca okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí, nemá
inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré podľa
neho právo nemá (žalobca len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného na zrážky
zo mzdy ich úhradu ukončiť nemôže).

25. Každý má pritom právo na potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich
konkrétnych hmotných práv (ak nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny
zásah do svojich majetkových práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom.
Vzhľadom na to mal teda súd za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom rozhodnutí

na zabránenie zrážok v tomto prípade daný je.

26. Pokiaľ ide pritom o posúdenie podstatnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, súd
dospelkzáveru,ženapadnutádohodaozrážkazomzdyjeneurčitá,aztohodôvoduabsolútneneplatná.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje, keď neobsahuje predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné

spôsoby jej vzniku. V zmysle jej článku IV. by totiž táto dohoda okrem úveru a prípadných (ďalších)
revolvingov, mala zabezpečovať neurčito aj ich príslušenstvo a náklady, ktoré spoločnosti vzniknú v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi, a dokonca i ďalšie prípadné
pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou.Takéto vymedzenie zabezpečovaných pohľadávok je však zjavne neurčité, a teda neplatné. Malo by
byť zrejmé, že v súvislosti s určitosťou právnych úkonov (a teda i zabezpečovacích prostriedkov)
musí byť v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka presne a

úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy

v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje
dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške.

27. V danom prípade však predložená dohoda dostatočne nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku,
a už vôbec ju nešpecifikuje určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej
nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné

pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto
právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods.
1 OZ. Bez presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody
neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti a
vykonateľnosti, okrem zabezpečovacích prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž

nie je možné posúdiť ani rozsah povinnosti vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú
súvislosťmedzidohodouzabezpečenoupohľadávkouapožadovanýmizrážkami.Inýmislovami,dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku,
nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby
dohoda zabezpečovala aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto

pohľadávka však musí byť vymedzená (v dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jej
určenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce
povinnosti nevznikajú.

28. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy

nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy
súhlasnýmprejavomvôleobochstrán,ktorýtakmusípokrývaťvšetkyjehozložky,vrátanejehopredmetu
a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky,
preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a
(minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a

povinnostíznejvyplývajúcich.Zustanovenia§551ods.1OZupravujúcehodohoduozrážkachzomzdy,
ako aj z logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď
sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia
určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty)
teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej

výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným
obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od
výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a
neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia

konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného
dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.

29. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu za dôvodnú a určil neplatnosť
napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.31. Žalobca bol v konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.