Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216555
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117216555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: K. V., nar. XX. 9. XXXX, trvale bytom
P. XX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov č.
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.septembra 2019, č.k. 7Csp/193/2017-125
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 1, § 2 písm. a), § 3 odsek 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Výrok o trovách

konania odôvodnil ust. Čl. 3 odsek 1, 2, § 255 odsek 2 a § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok,( ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.
7Csp/193/2017-28 zo dňa 25.10.2017 súd žalobu žalobkyne o primerané finančné zadosťučinenie
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z podanej žaloby a ani z tvrdenia žalobkyne vôbec pre
súd nevyplynulo, aké právo žalobkyne bolo porušené. Súd poukázal na žalobu o určenie neplatnosti

zmluvy, ktorá podľa názoru súdu nespĺňa zákonnú podmienku podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Žalobkyňa si ako spotrebiteľ neuplatňovala v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich
právalebopovinností.Tútoprávnuskutočnosť,t.j.predchádzajúceúspešnéuplatnenieprávapovinnosti
si podľa názoru súdu žalobkyňa zamenila s tým, že medzi účastníkmi prebehlo konanie, v ktoromsa rozhodlo o neplatnosti právneho úkonu. Súdu vôbec nebolo zrejmé aká ujma, respektíve škoda
vznikla v majetkovej sfére žalobkyne, ktorá by jej zakladala nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Ak žalobkyňa sama v žalobe, ako aj na pojednávaní vôbec súdu prezentovala, že

náhrada má satisfakčnú a relutárnu funkciu, potom súdu vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu a
skutočnosti žalobkyňa tieto skutočnosti tvrdí a aké dôkazy označila súdu na preukázanie týchto svojich
tvrdení. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 8Co/112/2018 - 109 zo dňa 29.04.2019
bol zrušený rozsudok súdu 1. stupňa (správne I. inštancie) a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Z
odôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduvyplýva,žezákladnárokužalobkynevtejtovecijedaný.Súd

v ďalšom konaní má posúdiť výšku primeraného finančného zadosťučinenia. V prípade, ak sa žalobkyňa
správala nepoctivo tým, že celkovo z poskytnutého úveru vo výške 359,94 Eur zaplatila žalovanému
iba sumu 73,53 Eur, tieto okolnosti majú mať vplyv na zohľadnenie pri stanovení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia.

4. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého rozsudkom Okresného

súdu Prešov č.k. 16C/201/2014-66 zo dňa 18. 2. 2016 súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 3. 3. 2014 je neplatná. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že v zmysle
§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 vyžaduje písomnú formu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a to pod sankciou jej neplatnosti, v prípade nedodržania takejto formy. Pre

uzatvorenie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje
sa za nový návrh. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní mal súd za preukázané, že žalobkyňa
ako dlžník dňa 17. 2. 2014 podpísala a vyplnila body 1 a 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
(zmluvy o revolvingovom úvere ako jednostranného právneho úkonu, ktorý je písomným návrhom na

uzatvorenie zmluvy), následne zástupca žalovanej dňa 3. 3. 2014 podpísal a vyplnil bod 6 predmetnej
žiadosti, údaje o schválenom revolvingovom úvere a vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu a teda uzatvorením zmluvy. Nakoľko návrh na uzatvorenie
zmluvy a prijatie návrhu nie sú totožné, líšia sa v údaji o výške úveru, výške mesačnej splátky, celkovej
sumy, ktorú má dlžník zaplatiť veriteľovi sadzbou úroku z úveru, RPMN za úver, nemožno hovoriť

o akceptácii návrhu zo strany žalovanej, ale o novom návrhu žalovanej, ktorý by mal byť písomne
prijatý alebo odmietnutý žalobkyňou. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobkyňa následne
urobila ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovanej prijala. Súd
teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch
platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán a teda v dôsledku

nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto neplatná. Podľa názoru
súdu neobstojí ani poukázanie žalovanej na čl. 1, bod 1.2, čl. 2, bod 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere, nakoľko z výpovede žalobkyne vyplýva, že zmluvu uzatvorila priamo na mieste
pobočky žalovanej, pričom žalovaná nepreukázala súdu, že žalobkyňu s predmetnými podmienkami
pred vypísaním žiadosti dopodrobna oboznámila. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 3. 2017

a vykonateľnosť bola 4. 4. 2017. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Prešov č.k.
2Co86/2016-85 zo dňa 22. 2. 2017.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z pripojeného spisu OS
Prešov č.k. 19Csp/137/2017 zistil, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila nárok na primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 500,- eur na základe toho, že v konaní pod sp. zn. 29C/168/2014-86 zo dňa 11.
2.2015súdurčil,žedohodaozrážkachzomzdyč.XXXXXXXXXX,uzatvorenádňa30.9.2013adohoda
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, uzatvorená dňa 3. 3. 2016 sú neplatné. Uvedený rozsudok bol
potvrdený rozsudkom KS v Prešove č.k. 6Co/150/2015-125 zo dňa 27. 10. 2016.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bola úspešná v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu jej
vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že žalobný návrh žalobkyne je v celom rozsahu dôvodným. V tomto spore bol súd viazaný právnym
názorom vyjadreným v Uznesení Krajského súdu v Prešove č. k.8Co 112/2018-109 zo dňa 29.04.2019,
v ktorom odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa úspešným uplatnením nároku z titulu porušenia jej

práv žalovaným v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 16C 201/2014,
splnila zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
a to v znení zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. V bode 18, 19
Uznesenia odvolacieho súdu bol vyslovený právny názor, že konkrétna výška primeraného finančnéhozadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.
Súd priznanú sumu vo výške 150,- eur žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia
považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uviedol, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej

inštancie priznanú sumu 150,- eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu
finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k
dodávateľoviodupusteniarecidívyporušovaniaspotrebiteľskýchpráv.Sumafinančnéhozadosťučinenia
priznaná súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo
vzťahukžalobcoviakospotrebiteľovinepredstavujeneopodstatnenéaneprimeranéobohacovaniesa,či
duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je potrebné poukázať aj na prvotné konanie 16C 201/2014,

v ktorom sa žalobkyňa úspešne domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu. Súd priznanú sumu
považoval v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobkyne ako nedôvodný
zamietnutý.PrirozhodovaníovýškeprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasúdI.inštanciezohľadnilaj
túskutočnosť,žežalobkyňanezaplatilažalovanémuaniistinuposkytnutéhoúveru.Súdeštepovažujeza

potrebné uviesť, že konkrétnu žiadanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia v žalobnom petite
vo výške 500,- eur žalobkyňa nijakým spôsobom nezdôvodnila a neurobila tak a nenavrhla súdu doplniť
dokazovanie ani na nariadenom pojednávaní dňa 16.09.2019. Priznané finančné zadosťučinenie je
vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý mu hrozil z dôvodu možnosti
uplatnenia práva na plnenie, ktoré žalovanému nepatrilo. Zároveň priznaním primeraného finančného

zadosťučineniadošloajknaplneniuodradzujúcejfunkciežalovanéhoodporušovaniaprávspotrebiteľov.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný včas. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvej inštancie
okrem všeobecného konštatovania, že žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa,
z rozsudku nie je zrejmé, o aké právo ide, v čom konkrétne bolo toto porušenie zvažované, a to

predovšetkým v súvislosti s výškou finančného zadosťučinenia. Rozsudok neobsahuje žiadne konkrétne
zdôvodnenie skutočností, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním a na základe ktorých
dospel k záveru, že je dôvodné priznať nárok vo výške 150,- eur. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé,
aké konkrétne skutkové okolnosti viedli súd k záveru o tom, že je na mieste priznanie sumy 150,- eur.
Žalovaný týmto odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov konania. Napriek skutočnosti, že rozhodnutie

o výške plnenia závisí od úvahy súdu, mal súd prihliadať aj na to, že zo strany žalobcu od počiatku neboli
tvrdené a ani preukázané okolnosti k ním požadovanému nároku (čo do výšky). Z toho dôvodu nie je
možné princíp procesnej zodpovednosti za výsledok konania vzťahovať k len tomu, že základ nároku
je daný, ale aj k tomu, že žalobca v rámci konania nepreukázal nič o jeho výške a rozhodnutie súdu
je založené na iných ako žalobcom uvádzaných tvrdeniach. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.

8. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku

preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto

právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu predneprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

12. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

13. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

14. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom

uplatnenému nároku.

16. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo

povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

17. Vo veci 16C/201/2014 Okresného súdu Prešov súd rozsudkom určil, že Zmluva o revolvingovom
úvereč.XXXXXXXXXX zodňa3.3.2014jeneplatná.Rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa30.3.2017

a vykonateľnosť 4.4.2017. Bol to žalovaný, ktorý nedodržal obligatórne predpísanú písomnú formu
spotrebiteľskej zmluvy. Podľa ust. § 9 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch si
zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu a to pod sankciou neplatnosti. Bol to bez
akýchkoľvekpochybnostížalovaný,ktorýnedodržanímzákonomvyžadovanejformyspôsobil,žezmluva
bola súdom určená za neplatnú, a teda žalovaný je tým subjektom, ktorý vo vzťahu k žalobcovi ako

spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. V konaní č. 16C/201/2014 v závere odôvodnenia
rozsudku súd prvej inštancie uviedol aj to, že úver bolo nutné považovať za úver bezúročný a bez
poplatkov aj z dôvodu, že v žiadosti/zmluve absentujú údaje podľa § 9 odsek 2 písm. f/ a k/zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Bol to nepochybne žalovaný, ktorý naformuloval zmluvu,
ktorá bola vadná.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkciaapodobne.Zaprimerané,vzhľadomnavšetkyokolnostiprípadu,jepotrebnépovažovaťfinančnézadosťučinenie vo výške 150 eur tak, ako priznal súd prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením výšky priznaného finančného zadosťučinenia. Táto čiastka je podstatne nižšia než
žalovaným požadovaná suma 585,48 eur vo veci 16C/201/2014-66 Okresného súdu Prešov, o ktorú

sa chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Takto priznané finančné zadosťučinenie je
vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav,
ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri
dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
ako vecne správny potvrdil.

20. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa
ustanovení § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť,
že úspešnej žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).