Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118336505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118336505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Závodská cesta 3911/24,právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36864455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie
76,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 76,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 76,80 Eur od 11.5.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 13.11.2018 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 76,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z uvedenej sumy od 27.1.2018 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Ž. Ž.I. J. Z. Q., Ž. C. XX.XX.XXXX C. R. Ž. P. C. F., H. P. T. J. Š.P. F. E. R. W. Q. Y., L.: W., P. C. R.

Č. C. F. T. H. E.. Š. T., T. T.. J.. Q. XXX/X, XXX XX Ž. (Ď. A. „.). P. R. J. Š. C. H. E. R. Š. M., L.: Q.,
R. C. Č. H. W. H. K. Ž.. C. R., P. T. Š. J. D. E. Q.. F. H. K. L. H. Č.. (XXXXXXXXXX) XXXXXXXXXX
T. F. K. W. Z. F. C. H. Č.. XX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX, F. W. P. H. Ž.I. H. F. E. R. W. U. O., L.: T..
H. K. C. Q. F. F. R. R. Ž. H. M. Č.. XXXXXXX W. C.I. XX.XX.XXXX, J. C. XX.XX.XXXX F. J. XXX,-
EUR. K. J. D. M. W. Z. Z. XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX, Q..D.. X C., H. R. C. F. H. XX,- EUR. R. J.
XXX,- EUR D. W. I. D. H. W. H., H. I. Č. F. R. R. R. XX,- EUR. H. W. C. XX.XX.XXXX H. J. H. R.
Ž., J. R. F.S. F. H. H. R. W. H. K. Č.. (XXXXXXXXXX) XXXXXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX W. Q. F. Ú.

R. F. F. H. F. R. R. R.P. XXX,- EUR, J. J. D. H. I. H. J. Ň. J. F. Ž.. Ž. J. K. F. Š. W. H. pohľadávky u
žalovaného listom zo dňa 18.04.2018. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.04.2018, zaslaného
žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti.
Dňa 30.04.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového
vozidla vo výške 265,20 EUR. Krátenie poistného plnenie bolo dôvodené vlastným a svojvoľným
určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu len 7 dní ako i ceny prenájmu náhradného
vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu 33,60 EUR s DPH.

Náklady vo výške 342,- EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu
vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na
vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť
úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatňuje úrokyz omeškania. Dňa 25.04.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného
plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 11.05.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k
neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške
76,80 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 342,- EUR uvedenej na faktúre č. 2018057 za prenájom
náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 265,20 EUR.

3.Povydaníplatobnéhorozkazuvrámciupomínaciehokonania(sp.zn.1Up/663/2018zodňa24.9.2018,
žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 61), v ktorom k samotnému nároku na náhradu
účelne vynaložených nákladov na prenájom Náhradného vozidla uviedol, že Žalobca neuvádza, o aké
zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. Nárok nevyplýva zo
zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani zo zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Tvrdil,
že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného
a tiež žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu
(ktorývychádzaasúčasnepotvrdzujúajdôkazypredkladanéŽalobcom)vyplýva,žePoškodenýmalvoči

Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra,
v zmysle ktorej subjektom viazaným na plnenie bol práve Poškodený a nie Žalovaný. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu

o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou
Poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo
k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku
Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom

ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným
ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky
nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o
postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v

zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Ak teda Poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi
následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči Poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú
následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže

predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Okrem toho
žalovaný uviedol, že žalobca sa odvoláva na Zmluvu o nájme pritom nie je zrejmé, kto a kedy ručne
dopísal do Zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, pričom máme za to, že k realizácii uvedeného
došlo zjavne až po podpise Zmluvy o nájme. Žalobca k Zmluve o nájme predložil Protokol o prenájme
Náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé na akom mieste došlo či už k prevzatiu Náhradného

vozidla Poškodeným od Žalobcu alebo následnému odovzdaniu Náhradného vozidla Poškodeným
Žalobcovi. Z predloženej dokumentácie zároveň nemožno zistiť aká osoba konala za Poškodeného a
či sa teda jednalo o osobu oprávnenú konať za Poškodeného. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že
PoškodenýbolNáhradnévozidlonútenýužívať.VČestnomprehláseníPoškodenéhozodňa17.04.2018
(ďalej len „Čestné prehlásenie“) síce Poškodený uviedol, že mal od Žalobcu zapožičané Náhradné

vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise až do doručenia
oznámenia o totálnej škode a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, a prenájom Náhradného vozidla bol
pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už
o jeho preukázaní), preto ho považujeme za zjavne účelový. Taktiež poukázal na Oznámenie o poistnom
plnení predložené zo strany Žalobcu, v zmysle ktorého bolo Žalobcovi zo strany Žalovaného, bez ohľadu

na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 265,20 EUR, čo potvrdil aj samotný Žalobca.
V závere žiadal žalobu zamietnuť.4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 76), v ktorom oznámil, že na žalobe zotrváva
a odpor žalovaného považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Svoju aktívnu legitimáciu odvodil od
ustanovenia § 524 OZ, v zmysle ktorého je možné postúpenie aj budúcej pohľadávky a § 580 OZ, o

vzájomnom započítaní pohľadávok. Rovnako namietal tvrdenie žalovaného o tom, že uplatnený nárok
nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení považoval za nepravdivý a
poukázal na § 4 ods. 2 citovaného zákona. Ďalej vychádzal z § 15 ods. 1 citovaného zákona, ktorý
upravuje priamy nárok poškodeného voči poisťovni. V ďalšom poukázal na vznik nájomného vzťahu v
okamihu uzavretia zmluvy. K nutnosti použitia motorového vozidla tvrdil, že poškodený vznikom škody

na jeho motorovom vozidle, ku ktorému došlo nie jeho vinou, bol nútený za účelom zabezpečenia
svojich potrieb zapožičať si vozidlo u žalobcu. K účelnej dobe nájmu náhradného vozidla poznamenal,
že poškodený sa dozvedel o vyhodnotení škody na jeho vozidle 17.4.2018, kedy sa dozvedel, že došlo
k totálnej škode na jeho vozidle. K výške nájomného žalobca tvrdil, že cena určená žalobca bola 33,60
Eur s DPH za deň nájmu. Žalovaný neuviedol, na základe čoho ju považoval za neprimeranú. K tomu
žalobca doložil cenníky iných požičovní áut.

5. Dňa 15.1.2019 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu žalovaný (č.l. 87). V tomto vyjadrení vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti súdu v zmysle § 13 CSP a zároveň opätovne poukázal na neplatné
postúpeniepohľadávkyzpoškodenéhonažalobcu,atýmajnanedostatokaktívnejapasívnejlegitimácie
v konaní. Tvrdil, že k úhrade faktúry vystavenej žalobcom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo

dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve
o postúpení pohľadávky ako to uvádza Žalobca. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o
postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k
cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne
k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Ak teda poškodený nebol

majiteľompohľadávkyvočiŽalobcovipredjejpostúpením,nemoholtútopohľadávkupostúpiťnaŽalobcu
a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty
za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že
Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom
súdnom konaní.

6. Dňa 25.1.2019 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného žalobca (č.l. 99), v ktorom predložil
súdu rozhodnutia v obdobných veciach. K námietke žalovaného k miestnej nepríslušnosti poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave, pričom tvrdil, že pri posudzovaní miestnej príslušnosti súdu
je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody, čo je v danom prípade Žilina. Vo

vzťahu k žalovaným namietanému zníženiu prevádzkových nákladov uviedol, že takými by mohli byť
iba pohonné hmoty, ktoré hradí poškodený, avšak v danom prípade v cene nájmu pohonné hmoty
neboli zahrnuté. K dĺžke doby nájmu uviedol, že za opodstatnenú treba považovať dobu do vybavenia
poistnej pudalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, t.j. skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

Vo vzťahu k opakovanej námietke nedostatku aktívnej legitimácie a neplatnému postúpeniu pohľadávky
z poškodeného na žalobu poukázal na to, že k momentu uzavretia dvoch zmlúv dochádza podľa
prejavenej vôle strán z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi
na zaplatenie odmeny za postúpenie pohľadávky.

7. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti, ktorú v zmysle §
42 vyhodnotil ako nedôvodnú, a tak na ňu súd neprihliadol. K uvedenému súd konštatuje, že v
danom prípade nejde o výlučnú miestnu príslušnosť, ide o skúmanie miestnej príslušnosť na námietku
žalovaného v zmysle § 41 CSP. Súd je toho názoru, že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu
Žilina z dôvodu, že ide o prípad, kedy v zmysle § 19 písm. b) CSP je popri všeobecnom súde žalovaného

na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na
náhradu škody.

8. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 22.5.2019, na ktoré sa dostavil právny zástupca
žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom právny zástupca

žalovaného doručil dňa 21.5.2019 o 19:11 hod. súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní,
ktoré odôvodnil pracovnou vyťaženosťou a hospodárnosťou konania. Právna zástupkyňa žalobcu na
pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a s ohľadom na oboznámené ospravedlnenie neúčasti napojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaného, žiadala rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
nakoľko mala za to, že sú dané dôvody na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.

9. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku (CSP): Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa §
137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

10. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

11. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

12. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

14. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.5.2019 žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného, a tak súd posúdil dôvodnosť návrhu v zmysle § 274 CSP. V zmysle uvedeného

ustanovenia je nutné, aby žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní za splnenia dvoch
kumulatívnych podmienok, t.j. včas a vážnymi okolnosťami. Ohľadom včasnosti súd konštatuje, že
v prípade, ak sa žalovaný síce ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu
nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, nejde o včasné ospravedlnenie. Ďalej súd skúma, či dôvody
uvedené v ospravedlnení považuje za vážne, napr. ide o banálne, vyfabulované, nepreukázané alebo

nezdokladované dôvody.

16. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že právny zástupca žalovaného doručil
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vo večerných hodinách 21.5.2019 (o 19:11 hod.), t.j. po
pracovnej dobe. Pojednávanie bolo nariadené na 22.5.2019, pričom o termíne pojednávania vedel

už 13.3.2019. Z obsahu podania nevyplýva, že by sa právny zástupca žalobcu nemohol zúčastniť
na pojednávaní z vážnych a náhlych dôvodov, pre ktoré sa nemohol dostaviť na pojednávanie. V
danom prípade tak súd konštatuje, že ospravedlnenie neúčasť s ohľadom na dôvody v ňom uvedené
nebolo podané včas. Vo vzťahu k dôvodom ospravedlnenia neúčasti súd konštatuje, že neúčasť
ospravedlnil neodkladnými pracovnými povinnosťami, pracovnou vyťaženosťou a hospodárnosťou

konania, nebolo možné zo strany súdu bez ďalšieho vyhodnotiť ako vážne okolnosti v súlade s § 274
CSP. Okresný súd konštatuje, že vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť
na pojednávaní posudzuje voľnou úvahou súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré
znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (napr. choroba, úraz, úmrtie
v rodine...). Okresný súd má za to, že sa musí jednať o také okolnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju

povahu spôsobilé účasť na pojednávaní ospravedlniť. Príčina, prečo sa strana sporu, či jej právny
zástupca, pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o ospravedlnenie neúčasti sa musí s
ohľadom na povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, či rozsahom. Okresný súd má za
to, že neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť žalovaného a jeho právneho zástupcu
v rozhodnom čase (v čase termínu pojednávania) nie je bez ďalšieho, a to bližšej konkretizácie a

tiež preukázania, vážnou okolnosťou, ktorá by objektívne znemožnila žalovanému a jeho právnemu
zástupcovi účasť na vytýčenom termíne pojednávania. Súd nemôže akceptovať podanie, v ktorom
právny zástupca iba uvádza, že on a žalovaný má pracovné povinnosti a je pracovne vyťažený.
Okresný súd má za to, že je potrebné zo strany žalovaného a právneho zástupcu súdu uviesť akékonkrétne skutočnosti bránili alternatívnemu riešeniu (napr. substitúcia...), aké konkrétne efektívne
opatrenia prijali na prejednanie veci na vytýčenom termíne pojednávania a pod. Pokiaľ ide o samotného
žalovaného je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v danej veci je veľkou obchodnou spoločnosťou,

akciovou spoločnosťou, fungujúcou na trhu už niekoľko rokov, poisťovňou, ktorá má bez pochyby aj
právne oddelenie, a teda súd bez ďalšieho nevidí dôvod, na základe ktorého by bola znemožnená
žalovanýmpoverenejosobeúčasťnapojednávaní.Jepotrebnézdôrazniť,žezáujemprávnehozástupcu
(jeho neodkladné pracovné povinnosti) vo vzťahu k strane sporu (klientovi) je až druhoradý. Vážnou
okolnosťou podľa názoru okresného súdu nie je ani iba všeobecné konštatovanie o hospodárnosti

konania (nenavyšovanie trov konania), bez ďalšieho. Primárnym je záujem na hospodárnom a zároveň
efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a tiež záujem žalujúcej, ale aj žalovanej strany,
ktorý sa môže podľa názoru súdu docieliť najmä prítomnosťou oboch strán konania na pojednávaní.

17. Vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok súd rozhodol na pojednávaní dňa
22.5.2019 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP. Nad rámec súd konštatuje,

že k rovnakému právnemu názoru dospel aj Krajský súd v Žiline v uznesení sp.zn. 7Co/313/2018
zo dňa 28.2.2019, v ktorom konštatoval, že „za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
nemožno považovať postup, ktorým strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním
doručeným súdu deň pred vytýčeným termínom pojednávania, naviac v neskorých večerných hodinách,
ak ospravedlnenie nespočíva v objektívnych okolnostiach, v nemožnosti sa dostaviť na pojednávanie

(napríklad úraz, choroba strany sporu alebo jeho zástupcu a podobne). Takýmito okolnosťami
nenaplňujúcimi podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP nie sú okolnosti u
žalovaného a jeho zástupcu uvádzané v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní v podaní z 10.09.2018
- neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť, hospodárnosť konania.“

18. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. Nakoľko súd žalobe žalobu v plnom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v tomto konaní bol žalobca,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane a to tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z
dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 CSP).

Proti tomuto rozsudku z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku a proti výroku o nároku na
náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové

pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre
zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia