Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Er/157/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200489
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618200489.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35
942436,sosídlomEinsteinova25,Bratislava,protipovinnémuR.R.,nar.XX.X.XXXX,naposledybytom
C.. X. R. XXX/XXX, K. R., ktorý zomrel dňa 7. 12. 2011, o vymoženie pohľadávky vo výške 46,27 eur
s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského
úradu Borovianska 17, Zvolen, pod spisovou značkou EX 1332/04, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom sa dňa 14. 4. 2004 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex
1332/04 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.394 Sk, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného

súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1Ro 390/00 zo dňa 25. 7. 2000. Súdny exekútor začal vykonávať
exekúciu po získaní poverenia č. 5505 000238* zo dňa 26. 4. 2004, ktoré udelil Okresný súd Liptovský
Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.394 Sk a trovy exekúcie.

2. Dňa 19. 2. 2018, bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že povinný zomrel ako nemajetný.

3. Uznesením súdu č. k. 4Er/157/2004-18 zo dňa 12. 6. 2018 súd pripustil, aby z konania vystúpila
pôvodná oprávnená a na jej miesto vstúpila nová oprávnená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa,
a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5. 7. 2018.

4.Vzmysleustanovenia§37ods.1Exekučnéhoporiadkusúdnyexekútorniejeúčastníkomexekučného
konania s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie. Potom podanie súdneho exekútora súd posúdil
ako podnet na zastavenie exekúcie aj bez návrhu.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekuč.
por.“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekuč. por., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.8. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli dedením.

9. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 9. 2013, sp. zn. 4D/110/2013
právoplatného dňa 11. 10. 2013 mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 7. 12. 2011. Uvedeným
rozhodnutím súd zastavil dedičské konanie podľa ustanovenia § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

10. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého
dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak povinný zomrie v priebehu
exekúcie, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú na
dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu
od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V predmetnej veci

mal však súd preukázané, že povinný - poručiteľ nezanechal žiadny majetok. S poukazom na uvedenú
skutočnosť potom pohľadávka oprávneného nemá byť z čoho uspokojená, a preto súd rozhodol o
zastavení exekúcie.

11. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na
náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník,
vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie
spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo
vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou

exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu
vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny
úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo
dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.

ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje
v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu
o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
zbytočnezaťažujeústavnýsúdrozhodovanímoveciach,ktorébyinakmalibyťzhľadiskajehoústavného
postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

12. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania
o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a/, § 359, § 362 ods. 1

Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.