Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513202995
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513202995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanému F. I., V.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v B. V.
P. XXX, o zaplatenie 1.060,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice-okolie č.k. 11C/394/2013 zo dňa 9.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Z r u š u j e výrok rozsudku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny 5 eur, zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1055,55 eura, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 12.5.2010
do 14.2.2013 v sume 258,75 eura, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 15.2.2013 do 1.7.2013
v sume 35,13 eura, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1055,55 eura od 2.7.2013 do
zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v
sume 63,50 eura a trov právneho zastúpenia 166,12 eura, všetko v mesačných splátkach po 50 eur,

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do konca bežného mesiaca
pod stratou výhody splátok.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 1.060,55 eura s prísl.
titulom vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy č. 3809074067.
Žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 829,85 eura, ktorý sa ho zaviazal vrátiť v
60-tich pravidelných mesačných splátkach po 24,86 eura, splátky nedodržal a tak bol vyzvaný listom

žalobcu ksplateniuceléhozostatkuúveruvsume1120,55eura,avšakbezvýsledne. Súdprvejinštancie
vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, ale neuviedol v
ňom žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala uplatnený nárok žalobcu. Následne žalovaný súdu
oznámil, že je ochotný svoj dlh splácať, ale len do oprávnenej, súdom uznanej výšky. Po začatí konania
došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čo do sumy 5 eur písomným podaním žalobcu z titulu toho, že
žalovaný uhradil dňa 2.7.2013 sumu 5 eur. K zastaveniu konania z toho titulu došlo s poukazom na
ust. § 96 O.s.p..

3.Po právnom posúdení veci súdom prvej inštancie v zmysle ust. §§ 52, 53 a 54 Obč. zákonníka, § 2
písm. a/, b/, § 3 ods. 1,2,3 a § 4 zákona č. 2508/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a podľa zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva, ktorá bola uzavretámedzi účastníkmi konania dňa 12.9.2008 je zmluvou spotrebiteľskou. Poskytnutie úveru nebolo sporné
a súd považoval zmluvu za platnú pre jasné dojednanie povinnosti dlžníka uhradiť poskytnutú sumu
v splátkach v danom počte, výške a v stanovenom termíne splatnosti. Tejto povinnosti zodpovedala

ročná percentuálna miera nákladov, ktorá bola v zmluve správne uvedená. Zmluvný úrok bol zahrnutý
ako súčasť jednotlivých splátok, bola uvedená informácia o RPMN i o celkových nákladoch zmluvy.
Žalovaný nepreukázal úhradu dlžných splátok, súd ho preto zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 1.055,55 eura a v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka, § 3 vl. nar. č. 87/19095 Z.z. aj s
úrokom z omeškania, pričom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanému splátky po 50 eur mesačne,

splatných vždy do konca bežného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
zaviazal žalovaného, ktorý nemal v konaní úspech zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávali zo
zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 63,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 166,12
eura podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Uviedol, že trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s písomným vyčíslením žalobcu zo dňa

24.4.2014, celkove tak priznal trovy konania žalobcovi proti žalovanému v sume 229,62 eura.

4.Proti uvedenému rozsudku (ako vyplýva z jeho odôvodnenia, okrem výroku o zastavení konania) podal
v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že po 50 eur mesačne ani pri najlepšej vôli nebude môcť
sumu, na ktorú bol zaviazaný splácať, pretože je chorý človek, poberá len veľmi nízky čiastočný starobný

dôchodok, trpí chorobami, denne používa drahé lieky, má diétu a jeho príjmy spolu s manželkiným
príjmom ledva stačia na základné skromné živobytie, zaplatenie výdavkov na bývanie a potrebné lieky.
Aj manželka má veľmi vážny a nepriaznivý zdravotný stav, čo môžu samozrejme zdokladovať a môžu
si dovoliť splátky nanajvýš po 10 eur mesačne, lebo im na mesiac neostane viac ako 80 eur.

5.Proti výroku rozsudku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného na úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 249,18 eura. Poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa
konštatuje, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu bola priznaná v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
náhrada trov konania, avšak súd mu vo výroku priznal iba trovy právneho zastúpenia vo výške 166,12

eura, pričom žalobca si uplatnil v podaní zo dňa 19.7.2013 aj trovy právneho zastúpenia za tretí úkon,
a to vyjadrenie k odporu žalovaného v sume 83,06 eura.

6.Žalobca sa vyjadril aj k odvolaniu žalovaného vo veci samej s tým, že nespĺňa zákonom stanovené
základné obsahové náležitosti, pretože nie je z neho zrejmé, v čom žalovaný považuje postup súdu

prvého stupňa za nesprávny, ani z akých zákonných dôvodov rozsudok napáda. Opisuje len svoju zložitú
finančnú a sociálnu situáciu a z nej vyplývajúce dôsledky, čo však žiadnym spôsobom nespochybňuje
žalobcom uplatnený nárok. Je nesporné, že nárok žalobcu má oporu v dojednanej zmluve, že žalovaný
bol pri plnení svojho dlhu pasívny, pričom nepreukázal žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu bránili
v plnení dlhu.

7.Žalovaný i žalobca podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

8.Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolania bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté výroky rozsudku, ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, dôvodné je však odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku o

trovách konania. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. júla 2016, pričom
verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 C.s.p. riadne oznámené.10.Odvolanie žalovaného neobsahuje žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý považuje rozhodnutie súdu
prvého stupňa za nesprávne, tvrdil len, že jeho finančná, príjmová a sociálna situácia mu nedovoľuje
splácať dlh v súdom určených mesačných splátkach po 50 eur a je ochotný sumu uhrádzať v splátkach

po 10 eur mesačne. Odvolací súd konštatuje, že už vo svojom odpore žalovaný neuviedol žiadne
konkrétne výhrady proti žalobcom uplatnenému nároku predstavujúcemu nesplatený zvyšok úveru s
príslušenstvom.Napojednávaniebolriadnepredvolanýspoučenímopovinnostipredkladaťanavrhovať
dôkazy včas ako aj možnosť súdu konať v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa žalovaný neustanovil
bez predchádzajúceho ospravedlnenia, preto súd prvého stupňa postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

a vo veci pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti. Svoj nárok žalobca oprel o dostatočné dôkazy,
ktoré súd prvého stupňa vzal do úvahy, posúdil ich a výsledkom bolo vecne správne rozhodnutie vo
veci samej.
11.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo

alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a
vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver,
a preto odvolací súd v napadnutom výroku (zaväzujúcom) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1 C.s.p..

12.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu
zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu (týkajúce sa práve výšky splátok)

boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri
rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu
prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.

13.Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie dostatočným

spôsobom podrobil testu prijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej úverovej zmluvy, zistil, že
zmluva má všetky náležitosti, ktoré právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľov stanovujú. Pri
výške splátok však musí súd vziať do úvahy aj stanovisko žalobcu ako veriteľa, od ktorého nemožno
spravodlivo požadovať, aby čakal na svoj súdom priznaný nárok neprijateľne dlhú dobu. Prvoinštančný
súd aj podľa názoru súdu odvolacieho výšku splátok ustálil primerane nielen výške priznanej sumy, ale

aj pomerom procesných strán. Pre tieto dôvody bol napadnutý výrok rozsudku odvolaním žalovaného
vo veci samej odvolacím súdom potvrdený.

14.Odvolanie žalobcu proti výroku súdu prvej inštancie (ako vyplýva z jeho obsahu) obsahuje odvolací
dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania,

za súčasne platnej právnej úpravy ide dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.. K odvolaciemu
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práve ide vtedy, ak súd použil právny predpis, než ktorý požiť

mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod je naplnený. Napriek tomu,
že súd prvej inštancie použil pri rozhodovaní o trovách konania § 142 ods. 1 O.s.p., nepriznal žalobcovi
celú vyčíslenú sumu a z odôvodnenia tohto jeho výroku nie je možné ani zistiť, za ktoré úkony právnej

služby bola odmena advokáta priznaná. Súd sa tiež vôbec nezaoberal prípadnou možnosťou použitia
ustanovenia § 150 Os.p., teraz 257 C.s.p., neskúmal pomery účastníkov a nevyporiadal sa ani s
procesným zavinením čiastočného zastavenia konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby pri
rozhodovaní o náhrade trov konania.16.Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, preto v súlade s ust. § 389 ods.1 písm. b/ c/ CSP

uvedený rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej
inštancie s prihliadnutím na názor odvolacieho súdu, vyjadrený v tomto rozhodnutí, podľa § 262 ods.
1 C.s.p. rozhodne o nároku na náhradu trov konania (vrátane odvolacieho konania) a podľa ods. 2
ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17.Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :
0 v zmysle § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.( §419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

( § 420CSP )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods 1,2 CSP )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods 1,2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP )

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP )
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. ( § 425 CSP )
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.( §
426 )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. ( § 427 ods 1,2 )V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430 ,§
431 ods 1,2 , § 432 ods 1,2 ,§ 433 ,§434,§435 CSP)