Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213451
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7614213451.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu G.. F. W.,

A.. XX.XX.XXXX, W. O., S. XXX/XX proti žalovanej U. M., A.. XX.XX.XXXX, W. X. Š., E. P. XXX/.X,
právnezastúpenejJUDr.PetrouHatalovou,advokátkou,Hviezdoslavova11,SpišskáNováVes,vkonaní
o zaplatenie 32.457,- Eur titulom vrátenia daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po
právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.7.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia

istiny 32.457 Eur s príslušenstvom alternatívne zaplatenia istiny 20.347 Eur s príslušenstvom a vrátenia
vecí v žalobe uvedených pod poradovým číslom 1. až 41.. Žalobu právne odôvodnil ustanovením § 451
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti od roku 2007 na adrese
jej trvalého pobytu v X. Š.. Počas spolužitia žalobca vniesol do spoločnej domácnosti hnuteľné veci,
prevažne nábytok, vybavenie domácnosti, umelecké diela a predmety určené na jeho podnikanie. Išlo

o veci v celkovej hodnote 12.110 Eur. Taktiež žalovanej poskytol pôžičku v sume 9.958 Eur za účelom
dohody o vysporiadaní BSM s jej bývalým manželom. Žalovanej tiež požičal sumu 10.389 Eur na
leasingové splátky vozidla Fiat Bravo. Dôkazom toho je čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 9.9.2010 s
úradneoverenýmpodpisompredmatrikouMestaF.,akoajsamotnáleasingovázmluvač.LZF/07/30236.
Uvedené sumy mu žalovaná napriek početným výzvam neuhradila, čím sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatila v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca napokon citoval rozhodnutie
NS ČR zo dňa 29.3.2003 sp. zn. 25Cdo/355/2001, podľa ktorého vynaložením investícii do cudzej

nehnuteľnostibezprávnehodôvoduvznikávlastníkovibezdôvodnéobohateniekokamihu,kedydošloku
zhodnoteniu. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia a v tomto okamihu
tiež vzniká príjemcovi plnenia peňažný dlh.

3. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu ako listinné dôkazy:
- dokument s názvom čestné prehlásenie - potvrdenie U. M., H..Č.. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E.
P. XXX/XX, X. Š., dátované dňa 9.9.2010 (č.l. 8 spisu), ktorým menovaná čestne prehlasuje, že dňa

24.10.2008 prijala od (vybodkované, nevyplnené miesto) finančnú sumu 9.958 Eur (300.000 Sk) na
vyplatenie podielu z domu a sumu 10.389 Eur (313.000 Sk) vo forme leasingových splátok na spoločné
vozidlo Fiat Bravo 1,4 Sport v období od 11/2007 do 06/2009; predložený dokument nie je podpísaný,
ani overený,- leasingovú zmluvu zo dňa 5.11.2007 číslo LZF/07/30236 uzatvorenú medzi VB Leasing, spol. s r.o. ako
poskytovateľom leasingu a G.. F. W. H. so sídlom v P. ako príjemcom leasingu; predmetom leasingu je
osobný automobil Fiat Bravo s nadobúdacou cenou 649.900 Sk, ktorého dodávateľom je CHEDOS a.s.

so sídlom vo Svite; minimálna doba trvania leasingu je 36 mesiacov,
- splátkový kalendár k leasingovej zmluve a príjmový doklad zo dňa 6.11.2007 na sumu 83.375 Sk firmy
CHEDOS, a.s. od G.. F. W. H.,
- pokus o zmier so žalovanou z 24.3.2014.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 2.6.2015 tak, že absolútne nesúhlasí s tvrdeniami
žalobcu, ktoré sa nezakladajú na pravde a navrhla preto žalobu zamietnuť. Predovšetkým vzniesla
námietku premlčania uplatneného nároku. Ďalej uviedla, že žalobca jej nikdy žiadne pôžičky neposkytol
a neprispel na zhodnotenie jej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k hnuteľným veciam uvedeným v žalobe uviedla,
že tieto boli žalobcovi odovzdané, o čom svedčí aj súpis majetku zo dňa 1.7.2013. Konanie žalobcu
považuje za šikanózne a vníma ho ako pomstu za to, že s ním už nechce žiť, a to aj vzhľadom na jeho

chorobu - bipolárnu afektívnu poruchu.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril (replika) podaniami doručenými súdu 15.7.2015
a 26.8.2015. Poukázal na vyhlásenia žalovanej, a to jednak v čestnom prehlásení zo dňa 9.9.2010
(viď bod 3. odôvodnenia rozsudku), ako aj v prehlásení žalovanej v uznesení ORPZ Poprad, OO PZ v

Levoči ČVS:ORP-1205/LE-PP-2013 zo dňa 6.8.2013 (č.l. 57, 58 spisu), kde táto sama uviedla, že ešte
v roku 2008, keď prišiel žalobca bývať k nej, tak priniesol peniaze, cca 300.000 Sk. Tieto peniaze jej po
vzájomnej dohode poskytol, použila ich na vyplatenie podielu po rozvode bývalého manžela z domu.
Podľa žalovanej bola medzi nimi dohoda, že tieto peniaze jej žalobca daruje. Žalobca ďalej uviedol,
že uvedené finančné prostriedky žalovanej poskytol s úmyslom spolu žiť trvale dlho s tým, že ak sa

rozídu,budúmutietofinančnéprostriedkyžalovanounaspäťvrátené.Vsúvislostisosvojimivyjadreniami
žalobca zároveň navrhol zmenu žalobného petitu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť mu 32.457 Eur
titulom pôžičky alternatívne titulom vrátenia daru.

6.Nareplikužalobcužalovanáreagovalavyjadrenímdoručenýmsúdu20.10.2015(duplika),kdezotrvala

napravdivostisvojichdoterajšíchtvrdení.Poukázalanazmätočnosťžalobyajejúčelovosťvymôcťodnej
finančné prostriedky, pričom doposiaľ nevedno na akom právnom základe. Pôvodne bol nárok uplatnený
titulom bezdôvodného obohatenia, kde po vznesení námietky premlčania žalobca navrhol zmenu petitu
na zaplatenie titulom pôžičky alebo titulom vrátenia daru. Je zarážajúce, že sám žalobca nevie, či jej
mal finančné prostriedky darovať alebo požičať. V prípade pôžičky žalobca nepreukázal, že finančné

prostriedky požičal, ani ich výšku. V prípade darovania zákon presne uvádza kedy a za akých okolností
je možné domáhať sa vrátenia daru, ktoré tvrdenia žalobca doposiaľ neuviedol.

7. Žalobca reagoval na repliku žalovanej podaním doručeným súdu 23.11.2015, ktorým ustálil znenie
žalobného návrhu tak, že „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 32.457 Eur titulom vrátenia daru

pozostávajúcu z finančnej sumy 9.958 Eur za účelom dohody o vyporiadaní BSM s bývalým manželom
žalovanej U.A. M., sumy 10.389 Eur vo forme lízingových splátok na spoločné vozidlo Fiat Bravo 1,4
Sport v období od 11/2007 do 06/2009, sumy 12.110 Eur zahŕňajúcej všetok hnuteľný majetok vnesený
do domu žalovanej na ul. E. P. Q. X. Š. č. súp. 249 v k. ú. X. Š., vedený na LV č. XXX, postavený na
pozemkoch registra C KN par. č. 20/2 o výmere 233 m2 a č. 20/3 o výmere 506 m2 podľa zoznamu a

v sume položiek uvedených v žalobe z 9.7.2014 pod č. 1-41, ako aj nahradiť trovy konania, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku“.
7.1 Na tomto návrhu na zmenu žaloby žalobca zotrval aj vo svojom ďalšom písomnom podaní
doručenom súdu dňa 28.12.2015 (reakcia na vyjadrenie žalovanej uvádzané v bode 6. odôvodnenia
rozsudku). Opätovne poukázal na čestné prehlásenie a zápisnicu z polície, v ktorej sama žalovaná

hovorí o darovaní peňazí. Žalobca tiež doplnil svoje skutkové tvrdenia o tvrdenie, že žalovaná mu v júni
2013 (po príchode žalobcu z návštevy u rodičov v O.), znemožnila vstup do spoločnej domácnosti tým,
že počas jeho návštevy u rodičov vymenila zámok. Žalovaný tak bol vystavený situácii keď vo večerných
hodinách, po 21. hodine, nemal kde prenocovať a bol bez finančných prostriedkov. Autostopom sa
dostal na stanicu a odtiaľ posledným vlakom späť do O. k rodičom. Poukázal na ustanovenie § 630

Občianskeho zákonníka o možnosti darcu domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný k nemu správa
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
7.2 V podaní doručenom súdu 6.4.2016 žalobca uviedol, že rozhodujúcim momentom pre uplatnenie
nároku na vrátenie daru je práve uvádzaná udalosť zo dňa 24.6.2013, teda znemožnenie vstupužalovanou do ich spoločnej domácnosti. Následne dňa 26.6.2013 mu žalovaná zrušila aj trvalý pobyt, čo
muoznámilalisom,ktorýmhozároveňvyzvalanavyzdvihnutiesilenosobnýchvecí.Kvydaniuostatných
vecí, ktoré slúžili na podnikanie žalobcu sa žalovaná na polícii vyjadrila, že tieto si môže kedykoľvek

prevziať a dobrovoľne mu ich vydá, čo však neurobila. Dôvodom tohto správania sa žalovanej je podľa
žalobcu fakt, že s ňou chcel ukončiť spolužitie z dôvodu jej „zvláštneho“ správania sa voči jeho dvom
deťom.

8. O podaniach žalobcu, ktoré sú zmenou žaloby, rozhodol súd uznesením č.k. 5C/48/2014-91 zo

dňa 5.12.2016, právoplatným 19.12.2016. Predmetným uznesením pripustil zmenu žaloby v súlade so
žalobným petitom, že „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 32.457 Eur titulom vrátenia daru
pozostávajúcu z finančnej sumy 9.958 Eur za účelom dohody o vyporiadaní BSM s bývalým manželom
žalovanej U. M., sumy 10.389 Eur vo forme lízingových splátok na spoločné vozidlo Fiat Bravo 1,4 Sport
v období od 11/2007 do 06/2009, sumy 12.110 Eur zahŕňajúcej všetok hnuteľný majetok vnesený do
domu žalovanej na ul. E. P. Q. X. Š. č. súp. 249 v k. ú. X.Š. Š., vedený na LV č. XXX, postavený na

pozemkoch registra C KN par. č. 20/2 o výmere 233 m2 a č. 20/3 o výmere 506 m2 podľa zoznamu a
v sume položiek uvedených v žalobe z 9.7.2014 pod č. 1-41, ako aj nahradiť trovy konania, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Predmetom konania tak bolo zaplatenie sumy 32.457 Eur titulom
vrátenia daru.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu. Súd vykonal
dokazovanie výsluchom oboch strán sporu, stranami predloženými listinnými dôkazmi a oboznámením
priestupkových spisov žalobcu, ako aj znaleckým posudkom vypracovaným na žalobcu v súvislosti s
jeho trestným stíhaním.

10. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v zmysle pripustenej zmeny žaloby a žalovaná
navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná uviedla, že nie je zrejmé, akým spôsobom sa
žalobca k jednotlivým sumám dopracoval. Pokiaľ ide o sumu 12.110 Eur, nie je zrejmé, čo je podkladom
vyčísleniatejtosumy.Veciktoréžalobcavniesoldojej nehnuteľnosti,siznejajvyniesol,očompredložila
súpis majetku vydaného 1.7.2013 žalobcovi (č.l. 118 spisu). Niektoré z vecí v žalobe neboli nikdy do jej

domácnosti vnesené a niektoré nie sú ani majetkom žalobcu. K sume 10.389 Eur uviedla, že leasingovú
zmluvu uzavrel žalobca so spoločnosťou VB leasing SK s.r.o. a žalovaná sa po určitom čase stala na
základe prevodu práv a povinností k tejto zmluve právnou nástupkyňou a ďalej pokračovala v uhrádzaní
splátok, o čom predložila príslušné doklady:
- dodatok č. 2 k leasingovej zmluve uzatvorený dňa 14.8.2009 preukazujúci nástupníctvo žalovanej z

tejto zmluvy s tým, že táto predmet leasingu spláca v zmysle bodu 4 tejto zmluvy počnúc platbou č. 22
splatnou 25.8.2009 (č.l. 101, 102 spisu),
- protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu medzi žalovanou a žalobcom, ktorým došlo dňa
14.8.2009 k odovzdaniu a prevzatiu predmetu leasingu (č.l. 100 spisu),
- oznámenie o riadnom ukončení leasingovej zmluvy (č.l. 99 spisu),

- splátkový kalendár k leasingovej zmluve pre žalovanú (č.l. 103 - 105 spisu),
- doklad o odkúpení predmetu leasingu žalovanou po riadnom uhradení splátok a príslušnú kúpnu
zmluvu (č.l. 96 - 98 spisu).
10.1 Žalovaná predložila Zálohovú faktúru č. ZRU/09/01440 - poplatok za vystavenie dodatku k
leasingovej zmluve v sume 196,95 Eur (č.l. 124 spisu) a pokladničný doklad o tom, že tento poplatok

uhradilažalovanádňa18.8.2009,hocivzmysledodatkukzmluvehomaluhradiťžalobca(č.l.125spisu).
10.2 Ohľadne sumy 9.958 Eur uviedla, že žalobca nepreukázal, písomnú darovaciu zmluvu ani výšku
skutočne darovaných finančných prostriedkov. Ak by súd mal zato, že k darovaniu tejto sumy došlo,
poukázala na nenaplnenie hrubého porušenia dobrých mravov.
10.3 Uviedla tiež, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mal v jej dome trvalý pobyt, pretože tam bol

prihlásený iba k prechodnému pobytu. V tejto súvislosti predložila oznámenie o zrušení prechodného
pobytu žalobcu dňom 26.6.2013 (č.l. 106 spisu).

11. Žalobca potvrdil, že veci uvádzané v predloženom súpise mu skutočne boli vydané, avšak nejde
o veci, ktoré sú uvedené v žalobe pod položkami 1. - 41. Predložil fotografie (č.l. 119 spisu), ktorými

poukazoval na to, že nábytok, ktorý bol predtým v jeho domácnosti, bol následne vnesený do domácnosti
žalovanej. Žalobca predložil súdu výpis zo svojho účtu, podľa ktorého dňa 19.8.2008 bola z jeho účtu
na účet s názvom U. M. poukázaná suma 264.000,- Sk (č.l. 131c spisu). Ďalej uviedol, že v ten istý
deň zo svojho účtu v hotovosti vybral sumu 35.000,- Sk, ktorú dal tiež žalovanej a v hotovosti jej dalešte 1.000 Sk. Tieto sumy spolu predstavujú 300.000 Sk, preto potom žalovaná na matrike podpísala
čestné prehlásenie o prevzatí sumy 300.000 Sk.

12. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.1.2017 uviedol, že so žalovanou začali spolu žiť
v apríli 2008. Dňa 19.8.2008 jej daroval sumu 300.000 Sk na to, aby ju použila na vyplatenie svojho
bývalého manžela z domu v dôsledku vyporiadania ich BSM. Už pred nasťahovaním sa do domácnosti
žalovanej, tam vniesol hnuteľný majetok, ktorý jej daroval. Medzi majetkom bol nábytok, spotrebiče aj
iné veci, z ktorých časť mu bola vydaná. Tie ktoré mu vydané neboli, tých sa domáha, tiež ako vrátenia

daru. Medzi týmito vecami sú aj bonsaje, ktorých pestovaniu sa venuje dlhodobo. Pokiaľ ide o motorové
vozidlo, žalovaná navrhla jeho prepis na jej meno s tým, že si ho dá na firmu. Bolo to v období, keď
on skončil podnikanie. Urobili prepis, pričom finančnú sumu, ktorú dovtedy splácal ako splátky na auto
žalovanej daroval. Ona tieto ním vyplatené splátky ako dar aj prijala a prepis auta sa uskutočnil. Do auta
investoval, splatil 370.000 Sk, avšak dokázať vie iba 313.000 Sk, preto sa tejto sumy, rovnako titulom
vrátenia daru domáha. Prevzatie týchto súm darom mu žalovaná potvrdila na čestnom prehlásení, ktoré

mu však matrika nevydá. V júni 2013 žalovanej oznámil, že chce ukončiť spolužitie s ňou, dôvodom bola
jednak jej žiarlivosť a tiež to, že neprijala jeho deti, nemohli k ním prísť. Zo strany žalovanej bol psychicky
týraný, urobil o tom aj trestné oznámenie, ale policajti ho neprijali. Tiež ho žalovaná 2x vymkla, musel
spať na studenej dlážke bez vody, liekov, na ktoré je odkázaný a bez toalety. To bolo v čase keď spolu
žili. Dňa 24.6.2016, keď sa vrátil od rodičov a detí, mal znemožnený vstup do spoločnej domácnosti. Bol

odkázaný vrátiť sa posledným nočným spojom, pričom bolo 21.30 a spoj zo X. Š.S. už nešiel. Išiel preto
stopom na stanicu do X. A. Q. a odtiaľ posledným vlakom načierno do O.Í.. Auto, ktoré mali (spomínaný
Fiat) bolo pritom zamknutý v garáži. Ešte predtým žalovanej oznámil, aby sa dohodli ohľadne majetku,
ktorý jej daroval a doniesol do domácnosti. Aj sa dohodli, avšak keď to spísal a mali ísť podpísať to k
notárovi, tak sa už s ním nebavila. V domácnosti žalovanej mal tiež zriadenú chránenú dielňu, a to vo

vedľajšom dome, ktorý jej tiež patrí. Zrušila mu štatút chránenej dielne, znemožnila vstup, zo dňa na
deň mu vypovedala nájomnú zmluvu. O zrušení postavenia chráneného pracoviska ku dňu 26.6.2013
predložil doklad z príslušného úradu práce (č.l. 116, 117 spisu).
12.1 Na otázky žalovanej uviedol, že dôvodom tzv. vymknutia dňa 24.6.2013 žalovanou bolo to, že jej
predtým oznámil, že ukončuje ich spolužitie. Pri incidente nebol nikto prítomný. Čestné prehlásenie,

na ktoré sa odvoláva spisovali obaja spoločne na spoločnom počítači a spoločne boli aj na matrike.
Žalovanej sa nikdy nevyhrážal zabitím alebo ublížením na zdraví.
12.2 Na otázky súdu uviedol, že okolnosti darovania sumy 300.000 Sk boli také, že žalovaná túto sumu
potrebovala na vyplatenie exmanžela z domu, pričom on vedel, že žalovaná finančnou hotovosťou
nedisponuje. Ponúkol jej preto, že jej tieto peniaze daruje a žalovaná ich ako dar aj prijala. Časť z peňazí

jej previedol na účet v banke (264.000 Sk) a zvyšnú časť jej vyplatil v hotovosti (36.000 Sk). Dal jej
ich s tou vôľou, že jej ich daruje a nebude ich žiadať späť, avšak za podmienky, že mu to podpíše
na papieri, k čomu došlo až o dva roky. Žalovaná túto sumu ako dar prijala. V čase podpisovania
dodatku 2 k leasingovej zmluve sa so žalovanou dohodli, že predmet leasingu prešiel do jej užívania.
Predchádzajúce splátky hradil riadne on, pričom auto mal na firmu, teda na podnikanie a jednotlivé

splátky si dával do výdavkov. Ďalšie splátky mal tiež splácať on avšak s tým, že auto bude už na
žalovanú. Ohľadne vnesenia hnuteľných vecí do domácnosti žalovanej uviedol, že on mal nejaké
veci z predchádzajúceho manželstva, ktoré doniesol do budúcej spoločnej domácnosti so žalovanou.
Darovanie vecí on chápal tak, že ich vniesol do domácnosti za tým účelom, aby ich spolu užívali.
Žalovaná mohla s týmito vecami nakladať iba s jeho súhlasom. Veci jej nedaroval s tým, že chcel, aby sa

stala ich vlastníkom. Vlastníctva sa nezriekal, dával jej ich s tým, že ich budú spoločne užívať pokiaľ budú
spolu. K hodnote vecí dospel tak, že bral ich zostatkovú hodnotu, pričom vychádzal zo svojho úsudku.

13. Žalovaná vo svojej výpovedi poprela akékoľvek darovanie zo strany žalobcu. K čestnému
prehláseniu predloženému žalobcom uviedla, že toto si žalobca vyrobil sám. Nie je jej tento dokument

známy, nikdy ho nepodpísala a prvýkrát ho videla až na súde. Dokonca ani rodné číslo v ňom nie je
správne uvedené. Je pravda, že na matrike v F. podpisovala nejaké čestné prehlásenia, napr. pre syna
do školy, alebo v súvislosti s úverom, či pri predaji pozemkov. Neexistuje iba jedno čestné prehlásenie,
ktoré by podpisovala.
13.1 V súvislosti so žalobcom predloženým výpisom z účtu, ktorým jej na účet previedol 264.000 Sk

uviedla, že v novembri 2007, keď sa zoznámili, žalobca chcel začať podnikať. Potreboval úvery, ktoré
mu však v banke nechceli dať. Preto ona vzala pôžičky na svoje meno, ktoré sumy však v skutočnosti
boli dané žalobcovi na podnikanie. V roku 2008 bol žalobca hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
(od februára do apríla) pre samovražedné sklony. Vtedy si uvedomila, že ak by si skutočne niečo urobil,bude musieť tieto pôžičky splácať ona. Preto potom v apríli 2008 podpísali so žalobcom u notára dlžobný
úpis, kde žalobca uznal, že jednotlivé tam uvedené úvery a pôžičky boli vzaté na jej meno, ale použité
na jeho podnikanie. Tieto záväzky spolu aj so záväzkom vrátiť jej finančnú hotovosť 50.000 Sk, ktorú mu

požičala,sažalobcazaviazaluhradiťvsplátkovýchkalendárochpríslušnýminštitúciámahotovosťjej.Na
preukázanietýchtotvrdenípredložilauvádzanýdlžobnýúpis(č.l.154spisu),výpiszosvojhoúčtuvoVÚB
banke (č.l. 155 spisu), z ktorého je zrejmé, že jej žalobca z uvedeného dôvodu dňa 19.8.2008 poukázal
sumu 264.000 Sk. Žalobca v tom čase mal finančné prostriedky z predaja domu. Z tejto sumy ona
následne jednotlivým inštitúciám poukázala zostatok pôžičiek a úverov, čím ich vyrovnala (doklady o tom

na č.l. 176-185 spisu). Dovtedy splátky, ktoré bolo potrebné na tieto úvery platiť uhrádzal sám žalobca.
Finančnú hotovosť 50.000 Sk jej žalobca doposiaľ nevrátil. Tvrdenie žalobcu, že jej darom poslal sumu
264.000 Sk, o čom našiel doklad, je preto nepravdivé, v skutočnosti išlo o splatenie pôžičiek vzatých pre
neho. O žalobcom uvádzaných sumách 35.000 Sk a 1.000 Sk, ktoré jej mal dať v hotovosti, nemá žiadnu
vedomosť. Pre poriadok uviedla, že svojho exmanžela vyplácala z BSM v štyroch splátkach, celkom
1 milión Sk. Nebola vo finančnej núdzi, mala peniaze z predaja stavebného pozemku, za odpredaj

pozemku pod diaľnicou a tiež si na doplatenie vzala úver z prvej stavebnej sporiteľne. O týchto svojich
finančných záležitostiach žalobcu z opatrnosti neinformovala.
13.2 Ohľadne auta uviedla, že toto si kúpil žalobca na podnikanie a pokiaľ podnikal, tak splátky riadne
platil. Potom však s podnikaním skončil, dostal sa do choroby, do dlhov, na splátky už nemal a preto
musel auto vrátiť. Dohodli sa preto, že leasing aj s autom prevezme ona, a to so všetkým, čo k tomu

patrí, teda splátkovým kalendárom, zmenou úpravy splátok až po následné odkúpenie auta. Žalobca
teda uhrádzal splátky leasingovej spoločnosti a nevidí dôvod, pre ktorý by mu ich mala ona vrátiť. Auto
ďalej splácala ona, ale keďže so žalobcom spolu žili, tak ho naďalej využíval aj on. Navyše posledných 6
splátokdoseptembra2009užuhrádzalazažalobcu(tedanamenoW.H.)ona,hociichoficiálneprevzala
až od septembra 2009. Následne žalobca začal podnikať v oblasti svadobnej fotografie, oficiálne v roku

2011, kedy na dopravu na fotenie používal práve toto vozidlo. Taktiež v rokoch 2009-2013 keď žalobca
robil mäsovýrobu a následný rozvoz, pri tomto tiež využíval predmetné vozidlo.
13.3 Vo vzťahu k zoznamu vecí, ktorých hodnotu žalobca požaduje uviedla, že existuje zoznam vecí,
ktoré si žalobca prevzal dňa 1.7.2013. Následne jej 11.7.2013 písal, že chce ďalšie veci a takto stále
opätovne sa dožadoval vydania aj tých vecí, ktoré sú v zozname. Žalobca sa medzitým 3x sťahoval,

myslí si, že sám nevie, čo si od nej vzal. V zásade nepopiera vnesenie vecí do jej domácnosti, avšak
nie všetkých zo zoznamu. Žalobca v ňom uvádza aj veci, ktoré sú jej a sú v jej súpise drobného
hmotného investičného majetku, teda v účtovníctve. Tiež tam uvádza veci, ktoré nikdy v jej domácnosti
neboli, napríklad obraz pod položkou 1. Bonsaje, ktorých hodnotu žalobca tiež žiada vyschli, keďže
boli umiestnené vonku pri dome, kde ich ešte on sám umiestnil. Dňa 1.7.2013 ich mal pripravené

na prevzatie, ale si ich nezobral. Žiadnu z vecí, ktorá patrí alebo by mala patriť žalobcovi vo svojej
domácnosti nemá. Vecí, ktoré žalobca do jej domácnosti doniesol, doniesol preto, že ich nemal kde dať.
Nikdy jej nehovoril, že by jej ich chcel darovať.
13.4 Vyjadrila sa aj ohľadne skutočností týkajúcich sa chránenej dielne a jej údajnej viny na jej zrušení.
Žalobca keď začal podnikať v oblasti fotografie, zistil, že najvyšší grant je v okrese Levoča, preto sa

dohodli, že si zriadi chránené pracovisko v jej rodičovskom dome, ktorý je na tom istom pozemku ako
dom, v ktorom bývali. Takto mu bol poskytnutý grant v sume 9.656 eur na dva roky, z čoho sumu 4.856
eur vyčerpal na drobný hmotný investičný majetok a zvyšok sumu 4.800 eur jej uhrádzal za dva roky na
nájom nebytových priestorov, v ktorých mal chránenú dielňu. Mesačne to bola suma 200 Eur, oficiálne
teda titulom nájmu, avšak v skutočnosti si tým žalobca vykrýval svoje životné náklady, keďže táto suma

bola jeho príspevkom do domácnosti, v ktorej spolu žili. Ona z tejto sumy platila daň. Nájomnú zmluvu si
koncipoval sám, bola uzatvorená na dva roky, od 1.7.2011 do 30.6.2013. Skončila teda uplynutím doby.
Úrad práce ju vtedy z dôvodu kontroly čerpania grantov vyzval, či nájom bol uhrádzaný, čo potvrdila a
tiež poukázala, že zmluva zanikla uplynutím doby a p. W. nevyužil možnosť uzavrieť dva mesiace pred
vypršaním zmluvy novú zmluvu. Rovnako tak mohol urobiť aj to, žeby uzavrel zmluvu inde a chránené

pracovisko si zriadil v inom objekte (č.l. 156 spisu).
13.5Kokolnostiam,ktorépredchádzalivysťahovaniužalobcuzjejdomácnostidňa24.6.2013savyjadrila
tak, že život so žalobcom a jeho chorobou bol strastiplný. Napríklad keď mal afekt, tak sťahoval nábytok
na dvor, kde ho ničil. Ich spolužitie sa stalo neznesiteľným, často sa jej vyhrážal, že podpáli dom, že ju
zničí a tiež ju aj zbil. Tieto veci boli riešené aj na polícii, väčšinou to bolo ukončené z dôvodu nedostatku

svedkov.
13.6 Na otázku súdu žalovaná uviedla, že keď na polícii uvádzala sumu cca 300.000, mala na mysli
iba tú sumu, ktorá jej prišla na účet, teda tých 264.000 Sk. O darovaní hovorila preto, že žalobca stále
dookola hovoril, že jej to daroval a stále to chcel vrátiť.14. Na pojednávaní súdu dňa 27.2.2018 žalobca potvrdil, že suma 264.000 Sk, ktorú žalovanej poukázal
na účet, bola použitá na splatenie v podstate jeho pôžičiek tak, ako to tvrdí žalovaná. Uviedol však, že

súdu zabudol povedať, že žalovanej dal ešte ďalších 300.000 Sk v hotovosti, a to dňa 30.9.2008 v jej
dome, v prítomnosti svojho otca G.. F. W. (uvedené oznámil aj písomne podaním zo 16.2.2018). Ako
dôkaz predložil čestné prehlásenia svojho otca zo dňa 8.2.2018 (č.l. 170 spisu). Tiež predložil mailovú
komunikáciu so žalovanou zo dňa 28.6.2013 (č.l. 171, 172 spisu), v ktorej žalovaná uvádza, že po tom,
čo sa včera pred policajnou hliadkou správal v jej dome vulgárne a urážal ju, sa pripravil o možnosť

prevzatia veci v objekte domu. Nakoľko súčinnosť polície je možná iba v čase od 16.00 do 18.00 hod.,
budú jeho osobné veci, šatstvo, veci na prácu a hobby v týchto hodinách pripravené k odberu. Nemá
záujem jeho veci zadržiavať, iba nestihnú byť pripravené k odberu. Nábytok od neho môže odkúpiť aj
ona. Tým podľa žalobcu žalovaná priznáva, že má jeho majetok, a že mu ho vydá alebo odkúpi.

15.Kuvedenémutvrdeniuapredloženýmdôkazomsažalovanávyjadrilanapojednávanítak,žežalobca

neustále uvádza nové skutočnosti, pretože jeho tvrdenia úspešne vyvracia relevantnými dôkazmi.
Čestné prehlásenie otca žalobcu považuje za absolútne účelové už aj preto, že bolo urobené až
8.2.2018. Navyše samotné tvrdenie, že 30.9.2008 jej mala byť darovaná suma 300.000 Sk nie je
pravdivé, v tom čase sa otec žalobcu v dome žalovanej vôbec nenachádzal. Žalobca tvrdí, že peniaze
mal darovať na 1. splátku na vyplatenie BSM, kde žalovaná súdu preukázala, že sama disponovala

hotovosťou na výplatu svojho exmanžela. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré mal žalobca vniesť do jej
domu a predloženú mailovú komunikáciu, tak táto je zo dňa 28.6.2013, teda pred dňom 1.7.2013, kedy
si žalobca svoje veci bol prevziať.

16. Mesto F., Matričný úrad na dotaz súdu písomne oznámilo, že nahliadnutím do osvedčovacích kníh

bolo zistené, že p. U. M. osvedčila podpis dňa 18.10.2010 na listine s názvom čestné prehlásenie.
Mesto nezodpovedná za pravdivosť skutočností v listine uvádzaných. Mesto neuchováva kópie listín,
na ktorých sa podpis osvedčuje.

17. Z pripojených priestupkových spisov žalobcu PR.2015/313-2NT, PR.2013/1157-2NT,

PR.2012/1090-2AD a PR.2013/888-2AV mal súd preukázané nasledovné:
17.1 Priestupková vec PR.2015/313-2NT - priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť podozrivý G.. F. W. (žalobca) tým, že dňa 4.9.2013
v X. Š. na ulici E. P. XXX/XX bez súhlasu U. M.E. (žalovanej) mal vojsť do uzatvoreného areálu

rodinného domu, kde mal zazvoniť, búchať na vchodové dvere a žiadať od menovanej vrátenie svojich
vecí a z pozemku nemal odísť aj napriek výzve a mal tam zotrvať až do príchodu polície, bola dňa
20.3.2015 odložená z dôvodu, že podozrivý v čase spáchania priestupku trpel duševnou poruchou,
pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojim konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom
a nemohol ovládať svoje konanie. Podkladom pre toto konštatovanie bol znalecký posudok č. 6/2014

MUDr. Ladislava Lauka a MUDr. Andrey Remeckej, súdnych znalcov v odbore zdravotníctva a farmácie,
odvetvie psychiatrie zo dňa 24.1.2014, v ktorom znalci konštatovali, že podozrivý v čase činu bol
v zmiešanej, prevažne však manickej fáze bipolárnej afektívnej poruchy a mal podstatne zníženú
schopnosť rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie. Vo svojich grandióznych predstavách
pri nadmernom sebavedomí konal v presvedčení, že má právo vynútiť si vstup na pozemok, keďže

tam má svoje veci. Uvedené duševné ochorenie bolo u menovaného diagnostikované už v r. 2007 a
odvtedy sa s určitou pravidelnosťou a sezónnosťou u neho striedali manické a depresívne epizódy.
Znalci ďalej uviedli, že u vyšetrovaného ide o intelekt nadpriemerný, ale úsudok skreslený katatýmnymi
vplyvmi, náhľad na ochorenie je skôr formálny, skreslený paranoidnými predstavami, je ovplyvnený
megalomanickými predstavami (preceňuje pravdepodobne svoj podiel na spoločnom majetku s bývalou

priateľkou).
17.2 Rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy PR.2013/888-2AV zo
dňa 1.10.2013 bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený G.. F. W. (žalobca) tým, že
dňa 1.5.2013 v ranných hodinách v rodinnom dome v X. Š. na ulici E. P. XXX/XX mal napadnúť U. M.

(žalovanú) tak, že ju mal udrieť pravou rukou do ľavej časti tváre, pričom jej mal vzniknúť opuch tváre bez
následného lekárskeho ošetrenia, a to z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané
(z dôvodu absencie relevantných dôkazov, svedok nebol priamym svedkom incidentu).17.3 Rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy PR.2012/1090-2AD
zo dňa 5.9.2012 bol obvinený G.. F. W. (žalobca) v rozkaznom konaní uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého

sa dopustil tým, že dňa 10.7.2012 v rodinnom dome v X. Š. na ulici E. P. XXX/XX sa vyhrážal U.
M. (žalovanej) a jej synovi P. M., A.. XXXX zabitím a že im podpáli dom a bola mu uložená sankcia,
pokarhanie.
17.4PriestupkovávecPR.2013/1157-2NT,priestupokprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.
1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť podozrivý G.. F. W. (žalobca) tým, že sa mal

v období od 1.5.2013 a naposledy dňa 24.6.2013 v rodinnom dome v X. Š. na ulici E. P. XXX/28 a na
iných miestach, osobne alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo tretej osoby, vyhrážať
U. M. (žalovanej) zabitím, že jej podpáli dom, zničí ju, ak mu nevráti peniaze, že zdochne a bude ju
vláčiť po súdoch až kým neskape a pripraví ju o všetko, bola odložená z dôvodu, že došlé oznámenie
neodôvodňovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci, pretože na jednej strane bolo
tvrdenie U. M. a na druhej strane podozrivého, ktorý poprel čo mu bolo kladené za vinu, pričom svedok

P. M. nebol priamym svedkom a taktiež ani svedok W. D..
G.. F. W. v pozícii svedka v tejto priestupkovej veci k udalosti zo dňa 24.6.2013 uviedol, že keď sa vrátil
večer domov (k U. M.) z O., kde bol na štyri dni u rodičov a detí, našiel zbalené asi tri tašky, kde boli
fotoaparát s objektívmi, jeho lieky a tiež nejaké osobné veci. U. M. sa s ním odmietala rozprávať, on
už nemal kam ísť, bol už večer, asi 20 hodín. Zavolali mu taxík a týmto odišiel do X. A. Q. a nočným

rýchlikom k rodičom do O.. Počas bývania sa menovanej nevyhrážal zabitím, vždy ju ale upozorňoval,
že ak sa nedohodnú na rozdelení majetku, dá to na súd alebo podá oznámenie na políciu.
Z výpovede svedka P. M., A.. XXXX, syna U. M., v predmetnom konaní vyplynulo, že medzi jeho mamou
a G.. F. W. začalo postupne dochádzať k nezhodám a ich spolunažívanie začalo byť vyhrotené, G..
W. chcel byť dominantný, vo všetkom im rozkazovať a vo všetkom mať pravdu. Následne prichádzali

z jeho strany rôzne formy malého vydierania. Potom prišiel na princíp ako mamu ovládať a to
zastrašovaním a psychickým týraním. Ona jeho psychickému nátlaku nevedela vzdorovať, bála sa ho,
trpela nespavosťou. Svedka menovaný nemal rád. Vadilo mu na ňom všetko, ako sa správa, oblieka.
Doslova na neho žiarlil. Mamu sa snažil čoraz viac riadiť, vydierať cez finančné prostriedky. Mama mu
tiež povedala a opísala ako ju mal G.. W. napadnúť, konkrétne ju mal udrieť po tvári, spôsobiť jej zranenie

v spánkovej oblasti a podliatinu pod okom. On ju videl až po niekoľkých dňoch od napadnutia, osobne
nebol svedkom jej napadnutia.
Svedok W. D., bratranec U. M. v predmetnom priestupkovom konaní vypovedal, že G.. W. sa mu javil
ako normálny chlap. Časom mu však U. M. rozprávala aký je násilnícky typ, že ju fyzicky napadol. Istý
čas boli aj rozídení, keď G.. W. býval tri mesiace u rodičov v O.. Potom jej sľuboval nápravu, že sa

bude liečiť a tak obnovili spolužitie. Po čase sa však všetko vrátilo späť a začal ju psychicky opäť trápiť.
Začala sa ho báť, brala to ako osobnú prehru. Rozhodla sa, že ho z domu vysťahuje, na čo využila jednu
príležitosť, kedy nebol doma. Jeho požiadala o pomoc, aby k nej prišiel a ochránil ju pred G.. W. keby
došlo k prípadnému napadnutiu z jeho strany. Zbalila mu osobné veci a pred príchodom mu ich dala
vonku pred dvere domu. Cez otvorené okno mu vysvetľovala, že si nepraje, aby u nej býval a aby sa

odsťahoval. Svedok vtedy sedel vo vnútri domu, do rozhovoru nezasahoval a G.. W. ani nevedel, že
svedok je v dome. Jeho reakcia bola taká, že ju pýtal, aby mu okamžite dala 5000 Eur, že ho vyhadzuje
ako prašivého psa. Svedok počul ako jej povedal, že keď mu peniaze nevráti, tak ju zničí. Vzájomne sa
dohodli, že pre ďalšie osobné veci si príde a ona mu ich pripraví.

18. Z oznámenia Okresného úradu Poprad, odbor vnútornej správy zo dňa 29.2.2016 žalovanej
vyplynulo, že žalobca bol v priestupkovom konaní sp. zn. OU-PP-OVVS-2013/866, PR.2013/985-2LB
uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch pre skutok, že dňa 27.7.2012 v čase okolo 19.00 hod. pridal na sociálnu sieť Facebook
príspevok, v ktorom žalovanú označil za nenažranú zlodejku a klamárku najhrubšieho zrna. Rozkaz

nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2013.

19. Žalobca v konaní navrhoval vykonať ako dôkaz výsluch jeho rodičov, ktorí by potvrdili, že žalovanej
dal peniaze aj majetok a prepísal na ňu auto. Uviedol, že vedomosť o tom majú od neho, pretože im
o tom povedal. Rovnako navrhoval výsluch svedkov - p. T. Y. P., ktorí by potvrdili, že všetok hnuteľný

majetok vniesol do domu žalovanej. Súd tieto navrhnuté dôkazy nevykonal, pretože rodičia žalobcu
neboli priamym svedkom žiadnej podstatnej okolnosti a informácie majú iba od syna. Výsluch ďalších
dvoch svedkov nevykonal z dôvodu, že ide o svedkov, ktorí mali byť prítomní pri sťahovaní vecí z
pôvodnej domácnosti žalobcu do domácnosti žalovanej. Sám žalobca však uviedol, že tieto veci nedávaldo domácnosti žalovanej s úmyslom previesť na ňu vlastnícke právo a nebyť ich vlastníkom, ale ich
dával na účely spoločného užívania, kde žalovaná ani nebola oprávnená ako vlastník s nimi nakladať.
Iné návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali.

20. V záverečnej reči žalobca uviedol, že je čestný človek, uvedomuje si svoju chorobu, no nemám
problém so zamestnancami ani s nikým iným okrem žalovanej. Na podanej žalobe zotrval. Žiadal
neprihliadať na prečítané výpovede bratranca a syna žalovanej, títo ňou boli kúpení a ovplyvnení, aby
vypovedali účelovo. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal priznať plnú náhradu

trov konania. Poukázala, že žalobca bol donedávna v konaní právne zastúpený, napriek tomu žaloval
rôzne, raz ako bezdôvodné obohatenie, potom ako pôžičku a napokon ako darovanie. Po ustálení
predmetu konania ako vrátenia daru žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že k darovaniu vôbec došlo.
Na vrátenie daru je potrebné okrem preukázania darovania preukázať aj porušenie dobrých mravov.
Nič z toho žalobca nepreukázal. Navyše podľa judikatúry súdov v prípade vrátenia daru je potrebné
skúmať aj to, či správanie obdarovaného nebolo zapríčinené práve správaním darcu. V danom prípade

k darovaniu nedošlo a navyše bolo preukázané, že práve žalobca sa voči žalovanej správal nevhodne,
čo ju podnietilo k ukončeniu vzťahu s ním.

21. Podľa § § 628 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť

písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

22. Podľa § § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

23.Vsporovomkonanímajústranysporujednakpovinnosťtvrdenia,jednakdôkaznúpovinnosť.Prvotne
má túto povinnosť strana, ktorá spor iniciovala, teda žalobca. Následky spojené s ich nesplnením v
podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie

tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto
norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané),
ako aj nositeľa dôkazného bremena.
24. V predmetnom spore ostala medzi stranami sporu sporná predovšetkým už tá skutočnosť, či vôbec
došlo k darovaniu zo strany žalobcu v prospech žalovanej. V prípade, ak by bolo darovanie preukázané,

spornou bola tiež skutočnosť, či existuje zákonný dôvod, pre ktorý sa žalobca môže domáhať vrátenia
daru voči žalovanej. Žalobca (darca) tak mal bremeno tvrdenia v tom, že so žalovanou (obdarovanou)
uzavrel darovaciu zmluvu a že žalovaná sa k nemu, alebo členom jeho rodiny správala spôsobom hrubo
porušujúcim dobré mravy. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení

je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na
svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej
neprospech. Žalobcu v danom spore zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie darovacej zmluvy
a hrubé porušenie dobrých mravov v správaní sa žalovanej vo vzťahu k nemu alebo členom jeho rodiny.

25. Na vznik darovacej zmluvy je potrebná dohoda darcu a obdarovaného o podstatných náležitostiach
zmluvy, ktorými sú bezodplatnosť prenechania daru (bez protiplnenia obdarovaného) a predmet plnenia
(dar). V prípade dokazovania je potrebné skúmať aj vôľu darcu obdarovať. Pre darovanie hnuteľných
vecí zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy vtedy, ak k odovzdaniu a prevzatiu veci dochádza
súčasne, pri darovaní.

26. Darovacia zmluva je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Obdarovaný nadobúda vlastnícke
právo k predmetu daru prevzatím hnuteľnej veci (ak právnym predpisom nie je ustanovené alebo
dohodou strán dohodnuté inak). Darovanie je v zásade neodvolateľné. Právnu istotu obdarovaného
môžeohroziťlenhrubéporušeniedobrýchmravov,ktorýmjebuďsústavnéporušovaniedobrýchmravov,
alebo porušenie dobrých mravov značnej intenzity. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri

prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo
strany obdarovaného (R 31/1999). Správanie obdarovaného musí byť pritom posudzované objektívne,
pričom je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu.27. Žalobca pôvodne v žalobe tvrdil, že finančné prostriedky žalovanej požičal a vnesením hnuteľných
vecídojejnehnuteľnosti,tútozhodnotil.Následne(povznesenínámietkypremlčaniažalovanou)žalobca
zmenil svoje tvrdenia tak, že finančné prostriedky a vnesené hnuteľné veci žalovanej daroval, pričom

popísal spôsob a okolnosti darovania, ako aj jeho vôľu vo vzťahu k darovaniu.
28. Ako dôkaz o darovaní finančných prostriedkov žalobca už spolu so žalobou predložil čestné
prehlásenie,ktorýmmalažalovanápotvrdiť,žedňa24.10.2008prijalafinančnúsumu9.958Eur(300.000
Sk) na vyplatenie exmanžela a sumu 10.389 Eur (313.000 Sk) vo forme leasingových splátok na
spoločné vozidlo Fiat Bravo 1,4 Sport v období od 11/2007 do 06/2009. Predmetný dôkaz bol v konaní

nepoužiteľný, z dôvodu, že žalobca ho predložil bez podpisu prehlasujúcej osoby. Navyše v dokumente
absentuje aj údaj o tom, od koho mala menovaná finančné prostriedky prijať. Matrika, na ktorej mal byť
tento dokument podpísaný uviedla, že ním nedisponuje. Matrika síce potvrdila, že žalovaná osvedčila
podpis na dokumente s názvom čestné prehlásenie, čo však samo osebe nepreukazuje, že išlo práve
o žalobcom predložené čestné prehlásenie.
29. Neskôr v priebehu konania žalobca predložil ako ďalší dôkaz výpis zo svojho účtu, z ktorého

vyplýva, že dňa 19.8.2008 previedol na účet žalovanej sumu 264.000 Sk. V súvislosti s týmto dôkazom
tvrdil, že v daný deň (ktorý je mimochodom odlišný odo dňa uvádzaného v čestnom prehlásení) tieto
prostriedkyžalovanejdarovalatiežjejvtenistýdeňdarovalvhotovostisumu35.000Ska1.000Sk.Tieto
prostriedky mali byť darované na účel vyplatenia exmanžela žalovanej. Predmetné tvrdenie žalobcu
o darovaní týchto finančných prostriedkov žalovaná poprela a zároveň uviedla svoje tvrdenie, ktorým

vysvetlila dôvod, pre ktorý jej žalobca finančné prostriedky v sume 264.000 Sk poukázal, a to vyrovnanie
de facto jeho pôžičiek. Toto tvrdenie žalovaná podložila listinnými dôkazmi (dlžobný úpis, vyrovnanie
pôžičiek vzatých ňou pre žalobcu). Žalobca napokon potvrdil pravdivosť tohto tvrdenia žalovanej. Súd
má za to, že žalobca tak urobil až pod ťarchou dôkazov predložených žalovanou, nakoľko tak učinil až
na ďalšom (poslednom) pojednávaní. Zároveň však žalobca prišiel s novým skutkovým tvrdením, že

žalovanej daroval sumu 300.000 Eur v hotovosti, a to dňa 30.9.2008 (ide už o v poradí tretí žalobcom
uvádzaný dátum odovzdania peňazí žalovanej), v jej dome, pričom svedkom toho mal byť žalobcov otec.
Uvedené tvrdenie žalobcu súd vyhodnotil ako účelové v snahe dosiahnuť procesný úspech v spore, a
to predovšetkým z dôvodu, že žalobca okolnosti „darovania“ tejto sumy žalovanej pôvodne popisoval
odlišne. Rovnako účelovo súd posúdil aj listinný dôkaz predložený žalobcom, a síce čestné prehlásenie

jeho otca, ktoré je vyhotovené až dňa 8.2.2018. Sám žalobca pritom v priebehu konania uviedol, že
jeho otec má vedomosť o tom, že žalovanej daroval tieto prostriedky od neho, nikdy netvrdil, že bol
priamym svedkom odovzdania tejto sumy ako daru žalovanej. Darovanie sumy 9.958 Eur (300.000 Sk)
tak žalobca v konaní nepreukázal, a to ani predloženým uznesením (bod 5. odôvodnenia rozsudku), kde
žalovaná na polícii aj ohľadne tejto sumy vypovedala. K uvedenej výpovedi sa žalovaná v tomto konaní

vyjadrila (bod 13.6 odôvodnenia rozsudku) a vzhľadom na celkovo vykonané dokazovanie, osobitne aj
s poukazom na pripojené priestupkové spisy a bipolárnu afektívnu poruchu žalobcu, súd nepovažoval
výpoveď žalovanej v priestupkovom konaní za potvrdenie darovania tejto sumy žalobcom.
30.Žalobcatiežtvrdil,žežalovanejdarovalsumu10.389Eur(313.000Sk)voformeleasingovýchsplátok
na spoločné vozidlo Fiat Bravo 1,4 Sport v období od 11/2007 do 06/2009. Ako dôkaz o tom predkladal

spomínané čestné prehlásenie a leasingovú zmluvu zo dňa 5.11.2007. Z tejto leasingovej zmluvy, ako
aj z dodatku k nej, ktorý predložila žalovaná bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo
predmetom leasingu od 11/2007 do 11/2010, pričom dňa 14.8.2009 došlo k zmene osoby príjemcu
leasingu zo žalobcu na žalovanú a súčasne k odovzdaniu motorového vozidla žalovanej. Žalobca tak
v období od 11/2007 do 07/2009 uhrádzal leasingové splátky poskytovateľovi leasingu (spoločnosti

VB LAESING, spol. s r.o.) ako príjemca leasingu na základe leasingovej zmluvy, pričom ako uviedol,
jednotlivé splátky si aj uplatňoval ako daňový výdavok. Uvedené samo osebe vylučuje, že tieto splátky
bolipredmetomdarovaniažalovanej.Predmetleasinguposkytovateľleasinguakojehovlastníknásledne
dňa 4.11.2010 kúpnou zmluvou odpredal žalovanej.
31. Ohľadne vrátenia sumy 12.110 Eur ako hodnoty darovaných hnuteľných vecí, ktoré sú uvedené v

žalobe pod položkou 1. až 41., sám žalobca vo svoje výpovedi na súde uviedol, že tieto veci vniesol
do domácnosti žalovanej s tým, aby ich spolu užívali. Takto on chápal darovanie, veci jej nedaroval s
tým, že chcel, aby sa stala ich vlastníkom. Svojho vlastníctva sa nezriekal. Žalovaná mohla s týmito
vecami nakladať iba s jeho súhlasom. Z vyjadrenia žalobcu je nepochybné, že jeho vôľa nesmerovala
k darovaniu vecí žalovanej.

32. S poukazom na výklad o bremene tvrdenia a bremene dôkazu v bodoch 23. a 24. odôvodnenia
rozsudku možno konštatovať, že žalobca ich neuniesol, čoho dôsledkom je strata sporu, teda
zamietnutie žaloby.33. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by aj žalobca bol v konaní preukázal, že medzi ním a žalovanou
došlokplatnémudarovaniu,nepreukázanýmbyostalosprávaniesažalovanejvočižalovanému,ktoréby
bolo hrubým porušením dobrých mravov. Týmto správaním malo byť podľa žalobcu to, že mu žalovaná

znemožnila vstup do spoločnej domácnosti dňa 24.6.2013. Zo strany žalovanej išlo o ukončenie vzťahu
so žalobcom, čo je potrebné chápať ako jej slobodné rozhodnutie, pričom spoločnú domácnosť dovtedy
viedli v nehnuteľnosti, ktorá je výlučným vlastníctvom žalovanej a kde žalobca nemal právo bývania.
Navyše z pripojených priestupkových spisov vyplynulo, že tomuto rozhodnutiu a konaniu žalovanej
predchádzalo nevhodné správanie sa žalobcu vo vzťahu k nej a jej synovi, za ktoré bol žalobca v

priestupkovom konaní dvakrát uznaný vinným a potrestaný. Išlo o skutky zo dňa 10.7.2012 a 27.7.2012
kvalifikované ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobca by preto nemal právo na
vrátenie daru.
34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a úspešnej
žalovanej (žaloba bola zamietnutá) priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.