Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 10, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39Pc/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205344
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1518205344.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľky: K. O.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/X, J., kontaktná adresa Krízové centrum Brána do života,
Medveďovej 4, 851 03 Bratislava, proti domnelému otcovi: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX/
X, E. T., adresa na doručovanie Komunitné centrum Menšín, ul. Jána Amosa Komenského 3, 990 01
Veľký Krtíš ([email protected]), o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletého dieťaťa: D. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že I. D., narodený XX.XX.XXXX, je otcom maloletej D. O., narodenej XX.XX.XXXX

z matky K. O., narodenej XX.XX.XXXX.

II. Súd z v e r u j e maloletú D. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa
zastupovať a súčasne spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú D. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 € mesačne
od 17.08.2018 vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej.

IV. Zročné výživné za obdobie od 17.08.2018 do 31.12.2019 vo výške 1.645,16 € súd p o v o ľ u j
e otcovi splácať spolu s bežným výživným v sume 100 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku,
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky do zaplatenia celého dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo
i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Vo zvyšku uplatňovanej výšky výživného sa návrh z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.08.2018 žiadala navrhovateľka o určenie otcovstva a úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2011 sa
zoznámila s domnelým otcom maloletej. Zoznámil ich brat navrhovateľky, ktorý s ním pracoval u jedného
zamestnávateľa.I.D.sipočasichstretávanianašielajblízkyvzťahksynovinavrhovateľkyC..Vtomčase
bývala na ubytovni, kam ich chodil navštevovať. Vzťah účastníkov prerástol v intímnu známosť a po istej
dobe ostala navrhovateľka s I. D. tehotná, ktorý sa na dieťa tešil, chcel mať s navrhovateľkou dievčatko.

Dňa 31.07.2015 sa zo vzťahu účastníkov narodila dcéra D.. Domnelý otec bol ochotný dať sa zapísať
do rodného listu maloletej, ale nakoľko nemal platný občiansky preukaz, nikdy sa to neuskutočnilo. V
súčasnosti nežijú účastníci v spoločnej domácnosti a nestýkajú sa od marca 2018. V čase rozhodnom
pre počatie maloletej navrhovateľka udržiavala pohlavný styk len s domnelým otcom. Navrhovateľkao domnelom otcovi nemá žiadne informácie, nevie kde pracuje a aký je jeho príjem. Domnelý otec
okrem maloletej D. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Má jedno dieťa, plnoletého syna, ktorý je
samostatný.

Navrhovateľka v čase podania návrhu končila rodičovskú dovolenku s maloletou dcérou D.. Poberala
rodičovský príspevok v sume 214,70 € a prídavky na dieťa vo výške 23,68 €. Navrhovateľka býva spolu
s maloletou D. v Krízovom centre Brána do života od 18.06.2018.
Pre účely určenia otcovstva navrhovateľka žiadala, aby bola urobená skúška DNA, ktorá by potvrdila,
že je otcom dieťaťa označený muž.

Súčasne žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok a zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej čiastkou 200 €
mesačne, zročnou k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

2. Navrhovateľka skutkové tvrdenia preukazovala listinnými dôkazmi a to: kópiou rodného listu maloletej
(č.l. 5); Potvrdením o poskytnutí ubytovania v Krízovom centre (č.l. 4).

3. Maloletému dieťaťu bol Uznesením 39Pc 12/2018-23 zo dňa 16.10.2018 ustanovený opatrovník v
konaní o určenie otcovstva. Uznesením č.k. 39Pc 12/2018-24 zo dňa 16.10.2018 bolo navrhovateľke
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

4. Označenému domnelému otcovi, bol návrh, Uznesenie č.k. 39Pc 12/2018-23 zo dňa 16.10.2018 o
ustanovení opatrovníka maloletému dieťaťu, spolu s poučením účastníka konania a výzvou, aby sa v
lehote 15 dní písomne vyjadril k pripojenému návrhu, doručený dňa 28.02.2019 (č.l. 34). Označený
domnelý otec sa k návrhu napriek výzve súdu doručenej mu 28.02.2019 do vlastných rúk nevyjadril.
Domnelému otcovi bola opätovná výzva na vyjadrenie sa k návrhu, ako aj predvolanie na pojednávanie

doručené 21.11.2019 prostredníctvom Komunitného centra Menšín, ul. I. S. T. 3, E. T., W.: XX XXX XXX.
Domnelý otec sa na pojednávanie nedostavil, k návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Otcovstvo k
maloletej D. O., narodenej 31.07.2015 nepoprel ani tvrdenie navrhovateľky, že v čase rozhodnom pre
počatie dieťaťa mali s navrhovateľkou pohlavný styk a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali
jeho otcovstvo k maloletej.

5. Podľa § 104 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) - (1) Ak sa
narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani
súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na
konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je

otcom. (2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi
orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť
z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva. (3) Ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2
nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu
procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.

6. Podľa § 105 CMP - Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o a) určenie materstva, b)
určenieotcovstva,c)zapretieotcovstvaad)prípustnostipodanianávrhunazapretieotcovstvadieťaťom.
7. Podľa § 106 CMP - Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd

toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

8. Podľa § 110 CMP - S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

9. Podľa § 94 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) - (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby
otcovstvo určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého
neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

10. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má
od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť.11. Konanie o určenie otcovstva je ex lege, teda priamo zo zákona spojené s konaním o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností a o výžive maloletého je na rozdiel od konania o určenie otcovstva beznávrhovým konaním,
t.j. môže sa začať aj bez návrhu, pričom ide o konanie, ktoré má samostatný skutkový základ.
Keďže sa konanie o určenie otcovstva iniciuje v prípade, ak nedošlo k určeniu otcovstva podľa tzv.
druhej domnienky otcovstva, a teda ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
predpokladá sa absencia konsenzu medzi účastníkmi nielen v otázke samotného otcovstva, ale aj v

otázke výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Rodičia maloletého spravidla v
takýchtoprípadochspoluaninežijú,atedasúnaplnenéhmotnoprávnepodmienkyprerozhodnutiepodľa
§ 36 ods. 1 a § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.

12. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti

o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi
do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby,
ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh

dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky
na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

13. Domnelý otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil hoci mal predvolanie
na pojednávanie riadne vykázané. Súd na pojednávaní v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vyjadrením
kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi založenými do spisu a ostatným spisovým materiálom
vzťahujúcim sa na vec.

14. Navrhovateľka vo výsluchu účastníčky konania uviedla, že s označeným domnelým otcom maloletej
sa zoznámili v roku 2011. V tom čase bývala na ubytovni V. v J.-K.. Spoločnú domácnosť začali viesť
asi od roku 2014 s tým, že bol uvedený aj v zmluve o nájme ubytovne. Spoločnú domácnosť viedli
do marca 2016. Nakoľko označený otec nepracoval a navrhovateľka nevládala platiť nájom, dostali

výpoveď z nájmu. Následne sa presťahovali k rodine označeného otca v Krtíši, odkiaľ bola nútená
v máji 2016 odísť do Krízového centra v Lučenci a od toho času skončilo spolužitie s označeným
otcom maloletej. Chodieval ich navštevovať do Krízového centra a za poplatok tam mohol občas aj
prespať.Keďmalpeniazedalnavrhovateľkenamaloletú.Od18.06.2018sanavrhovateľkapresťahovala
do Krízového centra Brána života v Bratislave. Domnelý otec nikdy pred navrhovateľkou otcovstvo k

maloletej nespochybnil. Po ukončení materskej bola zamestnaná v školskej jedálni, kde dosahovala
príjem asi 370 € mesačne v čistom. Následne bola dlhodobo PN po operácii. Nemocenské dávky
dostávala vo výške 230 € a rodinné prídavky na dve deti vo výške 48 €. Navrhovateľka má tri deti.
Plnoletého syna C., nar. XXXX, mal. syna C. D. nar. XXXX, ktorý navštevoval 6. ročník Základnej školy,
ktorý nemá otca uvedeného v rodnom liste a navrhovateľka na neho nedostáva žiadne výživné len

rodinné prídavky. Navrhovateľka má ukončenú strednú ekonomickú školu s maturitou. Domnelý otec
maloletej má ukončenú učňovku maliar - natierač. Vykonával stavbárske práce. Maloletá D., nar. XXXX,
je zdravé dieťa, navštevuje škôlku na I. X v J., kde náklady predstavujú obedy 35 € a umiestnenie v
škôlke 25 € mesačne. V krízovom centre nie je stanovené nájomné.
Navrhovateľke nie sú známe údaje ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomerov,

mesačných výdavkov, zdravotného stavu, vyživovacej povinnosti, záväzkoch domnelého otca.

15. Z rodného listu je preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa 31.07.2015 v J. - O.. Otec nie
je v rodnom liste uvedený. Narodenie dieťaťa je zapísané v knihe narodení matričného úradu J.-O. vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXXX (č.l. X).

16. Navrhovateľka bola do 31.07.2018 poberateľkou rodičovského príspevku v sume 258,06 €. Od
27.08.2018 do 18.06.2019 bola zamestnaná v školskej jedálni X. školy, K. 2 v J., kde podľa lustrácie v
Sociálnej poisťovni vymeriavací základ pre úhrn poistného predstavoval 8/2018 sumu 105,45 € a 9/2018sumu 388 €. Následne poberala nemocenské dávky. Od 05.08.2019 do 02.09.2019 bola zamestnaná
na Okresnom súde Bratislava III a od 03.09.2019 je zamestnancom Okresného súdu Bratislava V s
priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od 09/2019 do 12/2019 vo výške 681,28 €. Okrem

maloletej D. má navrhovateľka vyživovaciu povinnosť na syna C. D. nar. XXXX.

17. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že účastníci konania mali v rozhodnom období pre
počatie maloletej D., narodenej XX.XX.XXXX pohlavný styk, žili v spoločnej domácnosti od roku 2014 do
roku 2016, čo označený otec nepoprel. Domnelý otec ničím nepreukázal, že jeho otcovstvo k maloletej

je vylúčené a v konaní bol nečinný.
Návrhu matky maloletej súd vyhovel, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi
navrhovateľkou a označeným otcom maloletej došlo k intímnemu styku v rozhodujúcom období, teda
v období kedy došlo k splodeniu maloletej a nie sú dané žiadne závažné okolnosti, ktoré by na strane
označeného otca jeho otcovstvo vylučovali. Navrhovateľka sa s ním v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, opakovane intímne stýkala, nemala pomer s iným

mužom, na strane označeného otca nie sú žiadne okolnosti, ktoré by mohli jeho otcovstvo reálne vylúčiť.

18. Spolu s rozhodovaním o určenie rodičovstva súd rozhodne i o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu.

19. Podľa § 28 ZoR - (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne

úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

20. Podľa § 36 ods. 1 ZoR - Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších
prípadoch (1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave

výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 62 ods. 1, 3 - (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.(4)Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 63 ZoR - (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s

touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by
povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

23. Navrhovateľka sa preukázateľne osobne stará o maloletú Sofiu od narodenia dieťaťa, v starostlivosti
matky neboli zistené zo strany kolízneho opatrovníka žiadne nedostatky, s ohľadom na vek dieťaťa a s

tým spojenú prirodzenú väzbu dieťaťa na matku a skutočnosť, že kontakt otca dieťaťa bol od roku 2018
doposiaľ minimálny, resp. žiadny, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok.24. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na skutočnosť, či sa dieťa narodilo v
manželstve,subjektomvyživovacejpovinnostisúrovnakomatkaaotecdieťaťa.Záväzokniejesolidárny,
pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom

rozsahu na druhého rodiča.

25. Otec maloletej neuviedol svoje majetkové pomery. Súd konal napriek nečinnosti otca, ktorý svojim
správaním sťažil prácu súdu, čo ale neznamená, že sa týmto konaním zbavil vyživovacej povinnosti.
Matka v útlom veku dieťaťa zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa a bola poberateľkou len

rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Otec svojim konaním preniesol svoju vyživovaciu
povinnosť na matku, čím ohrozil zabezpečenie dieťaťa a jeho celkový vývin.
Otec dieťaťa je v produktívnom veku (46 rokov), v konaní nepreukázal, že by mu zdravotný stav bránil
plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej, alebo zamestnať sa, ani, že by zo zdravotných dôvodov
podstupoval finančne náročnú liečbu.

26. Výživné na dieťa má spotrebný charakter. Konanie o určenie otcovstva prebieha aj vzhľadom
na správanie otca dlhú dobu, otec maloletej o konaní od začiatku vedel, minimálne od 28.02.2019,
kedy mu bol návrh na určenie otcovstva doručený a mal sa pripraviť na to, že vyživovaciu povinnosť
si plniť musí. Otcovi dieťaťa bola daná v konaní možnosť prípadne vyvrátiť otcovstvo k maloletej a
rovnako mal možnosť preukázať svoje majetkové pomery, ktoré žiadnym spôsobom neuviedol. Súd

preto pri určení výšky výživného, okrem návrhu matky (200 € mesačne), posudzoval primerané výživné
na maloletú s ohľadom na predpokladaný príjem otca v odbore maliar - natierač a súčasne aj s
ohľadom na deklarovanú všeobecnú priemernú mzdu podľa mzdových pásiem (priemerné platy krajov)
a zabezpečovanie osobnej starostlivosti a potrieb výlučne matkou dieťaťa, ako aj na skutočnosť, že
matka má v súčasnosti ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému C. D., nar. XXXX. Otec podľa

lustrácie nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Priemerný hrubý mesačný plat v odbore maliar - natierač predstavoval v roku 2019 rozpätie od 602 €
do 1.469 €. Minimálna mzda predstavovala v rokoch 2018 mzdu 480 € v hrubom, 2019 mzdu 520 € v
hrubomavroku2020mzdu580€vhruboma430€včistom.PodľalustrácievSociálnejpoisťovniotecje
dlhodobo nezamestnaný, t.j. nie je zamestnaný v závislom pracovnom pomere a nemá ani živnostenské

oprávnenie. Príjem si z najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečuje brigádnickou formou. Je klientom
Komunitného centra Menšín vo E. T.. Oficiálna priemerná mzda na Slovensku v roku 2019 bola 1.035 €.
Vo E. T. (kraj Banskobystrický kraj), kde podľa vlastného vyjadrenia (č.l. 50) otec žije, sú pomerne nižšie
mzdy na jednej strane, na druhej strane vyššia nezamestnanosť (2/2019 - 6,76%, 11/2019 - 5,7%) ako je
celoslovenský priemer nezamestnanosti. Banskobystrický kraj ma priemernú nezamestnanosť 7,09%.

27. Súd vychádzal pre nedostatok informácii o zamestnaní a majetkových pomerov otca, pri určení výšky
výživného na maloleté dieťa z predpokladu možností a schopností otca dosahovať vlastnou prácou
minimálne mzdu vo výške minimálnej mzdy určenej na rok 2020. Otec nepredložil súdu žiadne doklady, z
ktorých by bolo možné vyvodiť jeho aktuálny príjem, preto súd vychádzal z výšky minimálnej mzdy 430 €

v čistom mesačne, zohľadňujúc skutočnosť, že nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť (plnoletý syn).

28.Podľazáverusúdu,zárobkovemožnostiaschopnostiotcaumožňovaliaumožňujúplnenievýživného
vo výške 100 € mesačne. Súd považoval za oprávnenú a zodpovedajúcu potrebám maloletého dieťaťa
výšku výživného zo strany otca vo výške 100 € mesačne od 17.08.2018 (od podania návrhu).

29. Zročné výživné za čas od 17.08.2018 do 31.12.2019 vo výške 1.645,16 € (od 17.08.2019 do
31.08.2019 - 45,16 €, od 01.09.2018 do 31.12.2019 - 16x 100 - 1.600 €) súd povolil otcovi splácať
spolu s bežným výživným v 100 € mesačných splátkach, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15
dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa. Určenú výšku splátok súd pokladal za primeranú s

ohľadom na celkový nedoplatok na výživnom a skutočnosti, že otec o narodení dieťaťa 31.07.2015, kedy
mu vyživovacia povinnosť vznikla, ako aj o súdnom konaní o určenie otcovstva preukázateľne vedel od
28.02.2019.
O podmienkach splatnosti zročného výživného súd rozhodol podľa § 232 ods. 4 CSP.

30. Vo zvyšku navrhovateľkou uplatňovanej výšky výživného (200 €) súd návrh zamietol.

31. Zástupca maloletého dieťaťa uviedol, že určenie otcovstva je jednoznačne v záujme maloletej,
nemajú žiadne informácie o tom, že by starostlivosť matky o dieťa nebola dostatočne zabezpečená,pripojil sa k návrhu matky ohľadom zverenia dieťaťa. Výšku vyživovacej povinnosti 100 € zo strany otca
dieťaťa považoval za primeranú s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.

32. Navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, žiadne jej nevznikli. Uznesením zo dňa
16.10.2018 č.k. 39Pc 12/2018-24 súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd o
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 53 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)