Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110224286
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8110224286.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
X, zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovaným: 1a.
S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. X, 1b. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., D. A. X, 1c. U. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. - Q., A.. E. XX, 1d. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - X. O., K. XX, 2. L. F., nar.

XX.XX.XXXX,bytomO.X,3.U.F.,naneznámommieste,4.Y.F.,naneznámommieste,žalovanív3.a4.
rade zast. Slovenským pozemkovým fondom, 5. G. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - F., W. XXXX/XX,
7. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. XX, 8. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXX, 9. W. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, 10.Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a o protinávrhu o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalovaných v 3. rade
a v 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 28C/190/2010-309 zo dňa 15.07.2019 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaní v 1. rade a v 2. rade majú nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60 %.

2. Žalovaným v 3. rade a v 4. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalovaným v 5.rade, v 7. rade, v 9. rade a v 10. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. V odôvodnení uviedol, že žaloba o určenie podielového spoluvlastníctva v podiele 1 k parcele č.
XX, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. O., ako aj protižaloba žalovaného v 8. rade o určenie 1 k uvedenej

nehnuteľnosti do dedičstva boli zamietnuté. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove bol potvrdený
rozsudok vo veci samej. O trovách konania bolo rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré bolo
opakovane odvolacím súdom zrušené.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 251; 255 ods. 1, 2; 257; 259; 262 ods. 1, 2; 470 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku.

6. Predmetným uznesením bolo konštatované, že súd úspech zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. §

257 CSP, ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byťnatoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v
medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných

zásad náhrady trov konania. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby
v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní
sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP).
Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak,
že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania
(pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).

7. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok
konania a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa
môže v tom-ktorom prípade javiť ako neprimerane tvrdá, ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu,
aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorej vznikol nárok na

náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci,
predovšetkým s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu.

8. Zo slovného znenia § 257 CSP vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,

aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy

musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP

sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania.
Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter.

9. Vzhľadom na charakter a priebeh konania, s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie u

žalobcu nezistil také dôvody, ktorých existencia by odôvodňovala protistrane nepriznať trovy konania,
no zároveň berúc do úvahy, že žalobca je dôchodcom, trpí viacerými závažnými chorobami, priznal súd
žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % majúc za to, že priznaním trov v
uvedenom rozsahu nebudú práva úspešnej strany dotknuté, s poukazom na uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 18.12.2018, č. k. 19Co/48/2018-300.

10. Pokiaľ ide o žalovaných v 3. a 4. rade, títo sú ex lege zastúpení Slovenským pozemkovým fondom,
keďže v žalobe boli označení ako osoby zdržiavajúce sa na neznámom mieste. Primárne títo žalovaní
neplatili a ani nemohli platiť SPF žiadne trovy za ich zastupovanie, a preto SPF nemohlo vzniknúť nárok
na náhradu trov konania.

11. Žalovaným v 5., 7., 9. až 10. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy
neuplatnili.

12. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie zástupca žalovaných v 3. rade a v 4. rade Slovenský

pozemkový fond. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu v napadnutom
uznesení. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom aleboobranou zvíťazila, dostala nahradené trovy konania od protistrany. Nárok na náhradu trov konania
má strana sporu. V danom prípade stranou sporu sú žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí boli v žalobe
označení ako osoby na neznámom mieste, teda ide v zmysle osobitných (špeciálnych) predpisov o

tzv. nezistených vlastníkov. V prípade nezistených vlastníkov ide o špecifický subjekt, ktorého právne
postavenie upravujú osobitné (špeciálne) právne predpisy, predovšetkým zákon NR SR č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, najmä
ustanovenia § 8 a nasl. citovaného zákona, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 330/1991 Zb. o

pozemkovýchúpravách,usporiadanípozemkovéhovlastníctva,okresnýchúradoch,pozemkovomfonde
a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Keďže ide o tzv. nezistených vlastníkov,
takýto vlastníci sa nemôžu proti žalobe brániť sami, preto ochrana ich práv a oprávnených záujmov
je v zmysle citovaných predpisov zabezpečená prostredníctvom SPF. Obdobná situácia je napríklad v
prípade štátu, za ktorého koná zo zákona SPF alebo iný štátny orgán ako zákonný zástupca. Alebo napr.
v prípade detí, zastúpených zákonnými zástupcami - rodičmi. SPF zastupuje nezistených vlastníkov v

konaniach pred súdom zo zákona, v súlade s ustanovením § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., v
spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. a zákonom č. 180/1995 Z. z. Tvrdenia súdu prvej inštancie, že
žalovaní v 3. a 4. rade ako nezistení vlastníci neplatili a ani nemohli platiť SPF žiadne trovy za ich
zastupovanie, a preto SPF nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania, je zmätočné. Zo žiadnych
ustanovení Ústavy SR, ani CSP, ani iných právnych predpisov nie je možné vyvodiť záver, ku ktorému

dospel súd v napadnutom uznesení. Aj nezistení vlastníci ako strana sporu majú nárok na náhradu trov
konania. Súd prvej inštancie neuviedol žiaden relevantný dôvod, prečo by práve tento subjekt - nezistení
vlastníci mali byť vylúčení z nároku na náhradu trov konania. Z napadnutého uznesenia ani nevyplýva, o
aké zákonné ustanovenie oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
žalovaným v 3. a 4. rade. V tomto rozsahu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné.

13. Odvolateľ tiež argumentoval tým, že ústavne garantované právo na právnu pomoc zahrňuje právo
strany sporu zvoliť si zástupcu. Aj zákonný zástupca a procesný opatrovník môžu v rámci svojho
oprávnenia strane sporu zvoliť zástupcu a udeliť mu riadne splnomocnenie na zastupovanie. Ako
zástupcu možno vždy zvoliť advokáta. Právo na náhradu trov konania spojených s uplatnením alebo

bránením práva, je súčasťou práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je implikované aj právo na súdnu ochranu, zaručené
čl. 46 a nasl. ústavy. Právu na právnu pomoc zodpovedá povinnosť orgánov verejnej moci, teda aj
súdov, konať tak, aby oprávnená osoba mohla užívať výhody plynúce z tohto základného práva, teda
aj pokiaľ ide o priznanie nároku na náhradu trov konania. Ničím neopodstatnený právny záver súdu

prvej inštancie v napadnutom uznesení nepriamo podporuje podávanie neopodstatnených žalôb zo
strany fyzických a právnických osôb voči nezisteným vlastníkom, k neoprávneným zásahom do práv
nezistenýchvlastníkov,bezakejkoľvekzodpovednostizavýsledoksporu.Jenedôvodnéanespravodlivé
požadovať od SPF, aby znášal náklady spojené so zastúpením nezistených vlastníkov na súde z
vlastných prostriedkov, pričom iná fyzická alebo právnická osoba (strana sporu), zastúpená advokátom,

pri takom istom spore by mala v prípade úspechu priznanú náhradu trov konania. Dochádza tým
k znevýhodňovaniu (diskriminácii) nezistených vlastníkov, zastúpených SPF oproti ostatným stranám
sporu. Pri názore, aký zastáva súd prvej inštancie v napadnutom uznesení by mali iné osoby, ako strany
sporu väčšiu voľnosť pri realizácii svojich procesných práv, nakoľko ich postup v súdnom konaní by nebol
ovplyvnený hrozbou náhrady trov konania SPF v prípade neúspechu, oproti SPF, ktorý už musí zvažovať

ďalší (hospodárny) postup v súdnom konaní, pretože ak bude neúspešný, tak bude znášať trovy konania
protistrany. Jednou zo základných podmienok faktickej možnosti využitia práva na právnu pomoc je
však garancia toho, že v prípade úspechu budú strane sporu neúspešnou protistranou nahradené trovy
právneho zastúpenia.

14. V odvolaní tiež namietal, že v danom prípade žalovaní v 3. a 4. rade boli úspešní v konaní,
teda im ako strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania voči protistrane. Keďže žalovaní v
3. a 4. rade ako strany sporu nemohli sami náležitým spôsobom realizovať svoje procesné práva a
povinnosti, zo zákona ich práva zastupoval pred súdom SPF, ktorý ako zástupca týchto úspešných
žalovaných uplatnil aj náhradu trov konania. Napadnuté uznesenie je tak v rozpore s ustanovením §

255 CSP. Názor, ktorý zastáva súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, je porušením rovnosti strán
sporu a prejavom diskriminácie. Právo má slúžiť všetkým rovnako a nemôže sa zneužívať na úkor
určitej skupiny osôb. Uvedeným právnym názorom sa obmedzuje, resp. nedôvodné zasahuje do práva
nezistených vlastníkov na súdnu a inú právnu ochranu a práva na právnu pomoc. Obmedziť základnépráva priznané Ústavou možno len zákonom. V zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada
„rovností zbraní“. Argumentácia súdu prvej inštancie, že v prípade žalovaných v 3. a 4. rade nevznikol

nárok na náhradu trov konania, je v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu. Súd prvej inštancie svoj
názor o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným v 3. a 4. rade ani náležite neodôvodnil.
Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho
správnosti v konaní o riadnom či mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje
zákonom predpísané náležitosti, je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strán

sporu na spravodlivý proces, pretože im upiera možnosť náležíte skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu.

15. Nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia v rozpore so zákonom došlo k znemožneniu
realizácieprocesnéhoprávažalovaných,zast.SPFnariadneodôvodnenierozhodnutia,vdôsledkučoho
im bola ako strane sporu odňatá možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať prostredníctvom

SPF proti rozhodnutiu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, čím im
bola odňatá možnosť konať pred súdom.

16. Na základe uvedeného zástupca žalovaných v 3. rade a v 4. rade žiadal, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a priznal žalovaným v 3.rade a v 4. rade nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

17. Žalobca a ani ostatní žalovaní sa k odvolaniu zástupcu žalovaných v 3. rade a v 4. rade nevyjadrili.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie zástupcu žalovaných v 3. rade a v 4. rade

je dôvodné.

19. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku; ďalej len CSP).

20. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

21. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie nevychádza zo správneho skutkového
a právneho záveru. Žalovaným v 3. rade a v 4. rade, aj keď sú na neznámom mieste, patria účelne

vynaložené trovy konania. Slovenský pozemkový fond je vo vzťahu k týmto účastníkom konania ich
zástupcom na základe zákona. Takýto zástupca má právo zvoliť si advokáta ako svojho zástupcu v
konaní. Tak, ako vyplýva z obsahu spisu, Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca žalovaných
v3.radeav4.radesizvolilakozástupcuvkonaníadvokáta.Otom,žemáprávnyzástupcaSlovenského
pozemkového fondu, ktorý bol zákonným zástupcom žalovaných v 3. rade a v 4. rade, právo na

náhradu trov konania, poukazuje odvolací súd na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to uznesenia sp.zn.
7Cdo/93/2012 zo dňa 19.07.2012 a 2MCdo/16/2012 zo dňa 26.06.2013.

22. Trovy právneho zastúpenia Slovenského pozemkového fondu sú účelne vynaložené na bránenie
práva neznámych vlastníkov - žalovaných v 3. rade a v 4. rade. Ide o zákonného zástupcu neznámych

vlastníkov. Napriek tomu, že má Slovenský pozemkový fond zriadené samostatné právne oddelenie,
nemožno mu brániť alebo spôsobiť nevýhodu v porovnaní s inými stranami sporu pri právnom zastúpení.
Opačný postup súdu by znamenal znevýhodnenie Slovenského pozemkového fondu len z titulu jeho
organizačnej štruktúry, čo by bolo v rozpore so základnými princípmi občianskeho súdneho konania,
ako aj v rozpore so samotnou Ústavou SR.

23. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie druhým výrokom predčasne
rozhodol, keď nepriznal žalovaným v 3. rade a v 4. rade náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia. Nepriznať náhradu trov konania len z dôvodu, že žalovaní v 3. a 4. rade nemohliplatiť SPF žiadne trovy za ich zastupovanie, nie je správne. Nie je však vylúčené, aby o trovách konania
vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade nemohlo byť rozhodnuté aj aplikujúc ust. § 257 CSP tak, ako to
posúdil súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, prípadne aj s iným záverom. Už v

predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach bolo súdu uložené nové rozhodnutie náležite odôvodniť,
čo nebolo rešpektované.

24. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. o nepriznaní trov konania
žalovaným v 3. rade a v 4. rade podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania žalovaných v 3. rade a v 4.
rade v súlade s tým, ako to vyššie konštatoval odvolací súd, pričom súd prvej inštancie je v zmysle ust.
§ 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Nové rozhodnutie bude musieť súd
prvej inštancie odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP a bude sa musieť v ňom zaoberať

všetkými odvolacími dôvodmi.

26.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).